Comparative Economics

1. Komparatívna ekonómia
Paneurópska Vysoká škola, Bratislava, 26. Marec, 2012
Koniec kapitalizmu?
Antonia FICOVA
antonia.ficova@yahoo.com
Abstrakt
Zánik systému individuálnej slobody a individuálnej zodpovednosti? Najprv sa v práci
zaoberám či sa kapitalizmus presadzoval kvôli vojne. Taktiež poskytujem údaje, ktoré
krajiny zbroja za posledné obdobie najviac. Potom popisujem rôzne pohľady na príčiny,
dôsledky resp. nedostatky kapitalizmu. Taktiež sa zameriavam aj na globalizáciu a moderné
technológie. Pomocou týchto dvoch faktorov sa hlas ľudu stáva silnejším. Čoho dôkazom sú
protesty z Wall Street, UK, Španielska, revolúcie v Sýrii, Lýbii. Dávajú nám jasný odkaz, že
systém zlyháva alebo už zlyhal?
Kľúčové slová: Kapitalizmus, globalizácia, morálne správanie, príjmová nerovnosť.

2. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
ÚVOD
“Kapitalizmus znamená vojnu.” Béla Kun, citované Guérin (1938).
Devätnáste storočie bolo charakterizované kapitalizmom, dvadsiate storočie zas
najväčšími vojnami. Poukazujeme, že ak na jednej strane znečistenie sveta, finančná
nestabilita, problémy zdravotnej starostlivosti a nerovnosť v spoločnosti ďalej porastie, tak na
strane druhej budú politické systémy naďalej paralyzované. Z toho vyplýva, že budúcnosť
kapitalizmu nie je zaručená. Čo bude po ňom? Všetko tu už raz bolo, človek zo svojej
podstaty sa nemení, nevymyslí nič nové...Stane sa skutočnosťou vyššie uvedený citát?
Rôzne vnímanie
Je dôležité sa pozrieť na kapitalizmus z viacerých pohľadov. Po prvé, misionári
považujú kapitalizmus ako hlboký a etický systém, ktorý je podmienkou pre rozvoj a
rovnováhu morálneho správania. Po druhé, Nitsche poukazuje, že kapitál má svoje miesto
buď pred alebo za etikou. To znamená, že je kladený dôraz na prírodný charakter kapitalizmu,
no etika nepatrí do oblasti kapitalizmu. Po tretie, marxistická tradícia a kresťanstvo uvádza, že
pohľad na kapitalizmus je hlboký nemorálny systém prostredníctvom svojej vlastnej, t.j.
ľudskej prirodzenosti. Kapitalizmus funguje, pretože z chamtivosti sa využívajú výkony
jednotlivcov v čoraz väčšej miere a je len na nás aký postoj k tomu zaujmeme. Z čoho
vyplýva, že otázka etického charakteru v globálnom kapitalizme je bezpredmetná.
Ak sa bližšie pozrieme, pre Marxa bol kapitál sociálny proces, teda transformácia
pracovnej sily do komodít a komodity na peniaze. Tento pohľad figuruje ako kontrast s
definíciou kapitálu, ktorá sa nachádza v klasickej politickej ekonómie, kde kapitál predstavuje
nejaké aktíva, zdroje. V procese Marxovho modelu vidíme, že kapitál je výsledok obehu
tovarov a služieb a následne jeho hromadeniu. Na druhej strane sa jeho model považuje za
vykorisťovanie, ktoré vyplýva z nerovnosti tried v spoločnosti. To znamená, že robotník,
ktorý produkuje druh tovaru najprv dostane výmennú hodnotu tovaru prostredníctvom
výplaty, a kapitalista-osoba, ktorá nakupuje komodity ich potom predáva za viac peňazí.
Pretože kapitál je proces investície a reinvestície, tí, ktorí sú schopní investovať-
dominantné triedy budú disponovať stále väčšou hodnotou, čoho dôsledkom sú a stále aj budú
disparity, povedzme v sociálnych vzťahoch.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– 1

3. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Kapitalizmus kvôli vojne?
Ako uvádza vo svojej štúdii Harrison (2011, s.3-9) pomocou kapitalistického spôsobu
výroby v období 1600-1699 bolo zabitých 3,3 milióna ľudí, v 1700-1788 číslo stúplo až na
3,9 milióna ľudí. V industriálnom kapitalizme v období 1789-1897 počet usmrtených vzrástol
až na 6,8 milióna, a v imperializme v období 1898-1959 číslo stúplo až na 40 miliónov
mŕtvych ľudí v dôsledku daného systému. Dané čísla zobrazujú násilie, zločiny, sociálne
nepokoje, vojny v spoločnosti v danej dobe.
Ďalej bližšie popisuje či sa kapitalizmus presadzoval kvôli vojne. Náklady na vojny
boli často neudržateľné, a tak priemyselné ekonomiky hľadali riešenie, presnejšie povedané
vojenské inovácie. Dnes môžeme zničiť mesto do jednej sekundy a prostriedky na to sa
zmestia do jedného kufra. No ešte pred dvoma storočiami by sme na zničenie potrebovali
milóny bombardérov. Ničivá sila stíhacích lietadiel, vojnových lodí stúpa rýchlejšie než ich
cena. Je viditeľné, že kapitalistický systém výrazne ovplyvňuje ich spracovanie, t.j.
mechanizáciu. Bez vojen by kapitalizmus upadol do depresie, nakoľko kapitalizmus znížil
náklady vojny. Ak by zbrane neboli odkúpené vládou, tieto zdroje by boli nevyužité. Cez
prirovnanie, ak sa obed nepredá v reštaurácii, ostane na zvyš, tak sa vyhodí alebo
skonzumuje, nie pre hlad, ale preto, že je to zadarmo.
Ktorá krajina zbrojí najviac? The Economist 20 Marca 2012 publikoval článok s
názvom Veľké zbrane, kde poukazuje, že presun zbraní a tankov t.j. zbrojný priemysel
zaznamenal 24%-ný nárast v rokoch 2007-2011 v porovnaní s obdobím 2002-2006, kde
použil údaje z Stockholm International Peace Research Institute. Ďalej upozorňuje, že
dodávky zbraní sa rapídne zvýšili o 185% do juhovýchodnej ázii. Medzi najväčších vývozcov
zbraní v období 2007-2011 boli nasledovné krajiny: USA, Rusko, Nemecko, Francúzsko,
Veľká Británia. Zaujímavé je to, že Čína je v poradí 6.tym vývozcom, a dokáže si zbrane
vyrobiť aj sama. Na druhej strane, India nakupuje 10% z celkového množstva zbraní. Je
dôležité uviesť, že vývoz zbraní sa zvýšil o 600% v 2007-2011 v porovnaní s 2002-06, hlavne
do Sýrie
Najväčší problémom kapitalizmu, ktorý bližšie popisuje Turnbull (2012, s.2-3) je jeho
schopnosť eliminovať alebo narúšať trhy. Tento problém je vytvorený vďaka pravidlám pre
vlastnenie majetku, vrátane peňazí. Pravidlá určené spoločnosťou môže zmeniť len
spoločnosť, a tak existuje možnosť vytvárania nových pravidiel na zmiernenie schopnosti
kapitalizmu, teda paralyzovať "Smithovu neviditeľnú ruku" trhov. Súčasný široko prijímaný
systém vlastníckych práv popiera spravodlivosť, výnimkou je duševné vlastníctvo. Poukazuje
na to, že vlastníctva je ako hnoja, veľa vlastníctva akumulovanom na jednom mieste smrdí.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– 2

4. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Preto je potrebné prijať "ekologické" pravidlá, ekologické vlastníctvo poskytuje základ pre
vytvorenie globálneho politického mandátu pre etické, efektívne, spravodlivé a udržateľné
formy kapitalizmu. Ďalej popisuje, že distribúcia vlastníctva je každých 50 rokov uvedená v
novšej verzii Biblie.
Sebecká povaha ľudí?
Necati (2008, s.7-8) uvádza, že v slobodnej trhovej ekonomike prostredníctvom deľby
práce, sebeckí a racionálni ľudia používajú obmedzené zdroje efektívnejšie v porovnaní s
inými ekonomickými systémami. Je dôležité povedať, že systém voľného trhu bol úspešný v
produkcii bohatstva, pripúšťa "sebeckú" ľudskú povahu. Na druhej strane voľný trh dal
priestor pre invencie a inovácie na základe voľnej súťaže. Preto, ak chceme aj ďalej jesť
ovocie z voľného trhu, mali by sme sa uistiť, že nezabíjame svoju dušu, samých seba.
Upozorňuje tiež na to, že je dôležité uznať zlyhanie kapitalizmu voľného trhu.
Ďalej uvádza, že nepredvídateľná ľudská prirodzenosť by mala byť obviňovaná z
príčiny krízy. Podobný výrok vyslovil aj šéf FEDu Greenspan. Podľa jeho názoru, ľudská
prirodzenosť sa skladá z niekoľkých vzájomne prepojených ja. Sme čiastočne zvieratá,
čiastočne mysliace stroje, čiastočne egoistické, čiastočne emocionálne bytosti. Máme tiež
morálny a duchovný rozmer. Všetky teórie a modely týkajúce sa ľudského správania by mali
obsahovať takéto komplexné úvahy. V tomto smere si myslí, že úspech systému voľného trhu
pochádza zdaného chápania zvierat, uvažovania, emocionálneho a egoistického ja, zatiaľ čo
jeho zlyhanie vychádza z nedostatku pochopenia morálnych a duchovných ja.
Rogoff (2011a
) poukazuje, že všetky súčasné formy kapitalizmu sú v konečnom
dôsledku prechodné. Súčasný kapitalizmus mal mimoriadny úspech od začiatku priemyselnej
revolúcie pred dvesto rokmi, pozdvihol miliardy obyčajných ľudí z úplnej chudoby.
Marxizmus a ťažkopádny socializmus mal katastrofálne dôsledky. Ale, ako sa industrializácia
a technologický pokrok rozšírila do Ázie (a teraz do Afriky), boj o živobytie už nebude
hlavným imperatívom, a nedostatky v súčasnom kapitalizme sa budú zväčšovať. Bližšie
popisuje, že po prvé vedúca kapitalistická ekonomika nedokázala oceniť verejné statky ako je
čistý vzduch a voda. Na druhej strane Kjótsky protokol vyprší koncom roka 2012 a nová
zmluva ešte nie je. Po druhé, spolu s veľkým bohatstvom, kapitalizmus priniesol mimoriadne
úrovne nerovnosti. Rastúca priepasť príjmov je jednoducho vedľajší produkt inovácií a
podnikania. Tretím problémom je podľa neho zabezpečenie a rozdelenie lekárskej
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– 3

5. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
starostlivosti, náklady na zdravotnú starostlivosť možno presiahnu 30% HDP v priebehu
niekoľkých desaťročí.
Z daného vyplýva, že v zásade žiadny z problémov kapitalizmu nie je neprekonateľný.
Vysoké sankcie za znečisťovanie ovzdušia, pôdy, vôd by vyvolalo u firiem zmenu
technológií, postupov a pod. Daňové systémy môžu byť navrhnuté tak, aby došlo k
prerozdeľovania príjmov, efektívne ceny zdravotnej starostlivosti, vrátane cien čakacích dôb
by mohli podporiť lepšiu rovnováhu medzi rovnosťou a efektivitou. Finančné systémy by
mohli byť viac regulované, krajiny nežijúce na dlh.
V inom článku Rogoff (2011b
) popisuje, že kontinentálne európsky kapitalizmus,
ktorý kombinuje veľkorysé zdravotné, sociálne poistenie, dlhé obdobie dovoleniek, predčasný
dôchodok vedie k nerovnosti. Niet pochýb o tom, že príjmová nerovnosť je najväčšou
hrozbou pre sociálnu stabilitu po celom svete, či už je to v USA, EU alebo v Číne.
Podobný názor zastáva aj Stiglitz (2011). Rast nerovnosti, je podľa neho výsledok
začarovanej špirály: bohatí využívajú svoje bohatstvo a moc na formovanie zákonov s cieľom
chrániť a zvýšiť ich. Poukazuje, že po celom svete sú nevyužité zdroje, na jednej strane ľudia,
ktorí chcú pracovať, stroje, ktoré ležia nevyužité, budovy, ktoré sú prázdne. Na strane druhej
obrovské neuspokojené potreby ako boj proti chudobe, podpora rozvoja regiónov a opatrenia
na globálne otepľovanie a pod.
Napríklad nárast nerovnosti má mnoho príčin, ktoré zdôrazňuje Roubini. Po prvé, je o
2,3 miliardy viac Číňanov a Indov na globálnom pracovnom trhu, tým sa znižuje
zamestnanosť vo vyspelých ekonomikách v dôsledku ich lacnej prac. sile, po druhé
technologické zmeny, víťaz berie všetky výhody. Bližšie popisuje, že v anglosaských
krajinách, bola reakcia na prijímové nerovnosti vyriešená prostredníctvom úverov, cez
finančnú liberalizácia - čo zapríčinilo nárast súkromných dlhov domácností. V Európe zas
verejné služby - bezplatné školstvo, zdravotníctvo, ktoré boli úplne financované z daní, čo
prispelo k deficitom a zadĺženiu krajín. V oboch prípadoch sa dlh stal neudržateľný. Pre
informáciu Grécko má v súčasnosti dlh voči HDP 180%, Taliansko 120%, Portugalsko 110%,
Írsko 108% podľa IMF z januára 2012. Poukazuje, že po Veľkej hospodárskej kríze, bol
vzostup sociálnych dávok štátu a to bola odpoveď (často v trhovo orientovaných liberálnych
demokraciách) na hrozbu revolúcií. Preto bola relatívne sociálna a ekonomická stabilita od
1940 do polovice 1970.
Veď 20 percent svetovej populácie žije v priemyselne vyspelých krajinách a
spotrebováva 80 percent svetových zdrojov, uvádza Lambin (2009, s.2). Nadväzuje pritom na
známe Paretovo pravidlo 20/80. Tradičný obchodný model nadväzuje na lineárny proces -
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– 4

6. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
ťažba surovín, výroba, distribúcia, spotreba a hromadenie odpadu, vidí ako hrozbu
globalizácie. Podľa môjho názoru globalizácia tohto priemyselného vzoru nie je udržateľná
pre celý svet, v 2011 stúpol počet ľudí na 7 mld a potrebovali by sme ďalšie dve planéty na
uspokojenie našich potrieb.
Vzhľadom k tomu, vidíme negatívne dopady globalizácie. Je dôležité uviesť, že za
posledné obdobie v dôsledku trvajúcej recesie máme možnosť vidieť čoraz väčší nárast
podvodov. PWC vo svojej správe z Decembra 2011 uvádza, že medzi zložkami hospodárskej
kriminality na Slovensku vidieť 94% nárast sprenevery majetku, 17% nárast počítačovej
kriminality a 17% nárast v oblasti úplatkov a korupcie v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Ak sa pozrieme bližšie na ukazovateľ sprenevery majetku geograficky, v krajinách strednej a
východnej Európy to tvorí 69% a celosvetovo 72%.
Podľa údajov MMF z januára 2012 celkové HDP sveta bolo 3,8% v roku 2011, zatiaľ
čo projekcia na rok 2012 je 3,3%. Odhaduje sa, že celkové podvody predstavujú 5%
svetového HDP v hodnote 3 biliónov USD.
ZÁVER
Demonštrácie, pochody, revolúcie, vojny, výnosný obchod pre krajiny, ktoré zbroja.
Dôsledky, ktoré stručne charakterizujú „ružovú“ budúcnosť tohto globálneho sveta. Kde je
príčina? Zabudlo sa na bežných ľudí. Žiadajú dôstojnú prácu, slušné platy, spravodlivejšiu
spoločnosť. Žiadajú demokraciu, no trhy ovládané inými ľuďmi vedú svet k ekonomickej a
politickej kríze.. Je vhodné pripomenúť, že každý hospodársky model, ktorý nebude riešiť
nerovnosť, príjmov, pohlaví a pod., nakoniec bude čeliť kríze. Dôsledkom bude zníženie
ekonomického rastu a prosperite ekonomických celkov, štátov, firiem, ľudí. Pretože, ak nie je
poriadok a spokojnosť v rodinách, štátoch, krajinách nebude ani na svete.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– 5

7. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
POUŽITÉ ZDROJE
1. Aydin, N.: The 2008 Financial Crisis: A Moral Crisis of Capitalism (May 24, 2011).
African Journal of Business Management, Vol. 5, No. 22, pp. 8697-8706, September
2011. Available at SSRN:< http://ssrn.com/abstract=2010675>, citované dňa: 17.
Marca 2012
2. Celosvetový prieskum hospodárskej kriminality 2011 Slovensko, PWC, Dostupné
na:<http://www.pwc.com/sk_SK/sk/forenzne-sluzby/assets/2011-Prieskum-
hospodarskej_kriminality_SK.pdf>, citované dňa:17. Marca 2012
3. Harrison, M.: Capitalism at War, Október 2011, WORKING PAPER SERIES No.60,
University of Warwick, 88 strán, dostupné na:
<http://www2.warwick.ac.uk/fac/soc/economics/research/centres/cage/research/papers
/60.2011_harrison.pdf>, citované dňa:19. Marca 2012
4. Lambin, J.J.: Capitalism and Sustainable Development, SYMPHONYA Emerging
Issues in Management, n. 2, 2009, dostupné na: <www.unimib.it/symphonya >,
citované dňa: 20. Marca 2012
5. Rogoff, K.: Is Modern Capitalism Sustainable? 02 Dec 2011a, dostupné na:
<http://www.project-syndicate.org/contributor/kenneth-rogoff>, citované dňa: 20.
Marca 2012
6. Rogoff, K.: Technology and Inequality, 2011b, dostupné na: <http://www.project-
syndicate.org/contributor/kenneth-rogoff>, citované dňa: 20. Marca 2012
7. Roubini, N.: The Instability of Inequality, 2011, dostupné na: <http://www.project-
syndicate.org>, citované dňa: 20. Marca 2012
8. Stiglitz, J.E.: The Globalization of Protest, 2011, dostupné na: <http://www.project-
syndicate.org>, citované dňa: 20. Marca 2012
9. Turnbull, S.: What Defines Capitalism? Whats Wrong with It and How to Fix It,
Január, 2012, 6strán, dostupné na: SSRN: <http://ssrn.com/abstract=1992141>,
citované 19. Marca 2012
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– 6