Miloslav Ofúkaný: Je dynamická navigácia na Slovensku realitou alebo budúcnosťou?, seminár Geoinformačné systémy v doprave, 27.11.2007, Stavebná fakulta STU v Bratislave

1. JE DYNAMICKÁ NAVIGÁCIA NA SLOVENSKU REALITOU
ALEBO BUDÚCNOSŤOU?
DOES DYNAMIC NAVIGATION REALITY OR FUTURE IN SLOVAKIA?
Mgr. Miloslav OFÚKANÝ
CEDA Slovakia, s.r.o., Technická 2, 821 04 Bratislava, ofukany@ceda-slovakia.sk
Abstract
Using of dynamic navigation on a board of a car or on a server delivering traffic information brings
many benefits either to drivers and passengers or to all-society gain, e.g. in optimal road network
loading, fuel economy, less noise and lower level of emissions. The data availability is a basic
precondition for development of dynamic navigation based on GIS technologies. Navigation and
traffic information services are less developed in comparison with bordering countries so far in
Slovakia, but experience exchange and rising of inland public awareness can improve situation.
This contribution describes of navigation system types, available databases, delivering dynamic
traffic information, construction of traffic information centres, examples of navigation standards
and preparation of Location Code List in the Slovak republic.
Keywords: transport telematics, dynamic navigation, GIS, traffic information centre, Location
Code List
1 Úvod
S rozvojom informačných technológií, najmä v oblasti navigácie a dopravnej telematiky, rastie
dopyt po aktuálnych dopravných informáciách. Použitie dynamickej navigácie či už vo vozidle
alebo v rámci využívania služieb dopravných informačných centier prináša významné zvýšenie
komfortu ako pre vodičov a cestujúcich, tak aj z hľadiska celospoločenského prínosu, napr. v
optimálnom zaťažení dopravnej siete, ekonomickom hospodárení s pohonnými hmotami, znížení
hluku a emisií.
Dostupnosť vhodných dát je základnou podmienkou ďalšieho rozvoja dynamickej navigácie,
založenej na GIS technológiách. Navigácia a služby v oblasti dopravných informácií sú na
Slovensku zatiaľ menej rozvinuté ako v okolitých štátoch. V súčasnosti sa slovenský trh dátovo a
technologicky posilňuje, existuje finančná podpora z európskych fondov, čo pozitívne vplýva na
uplatnenie dynamických dopravných informácií v rôznych projektoch ako súkromného, tak aj
verejného sektora.
Tento príspevok sa venuje cestnej doprave a všeobecne popisuje navigačné mapy, druhy
navigačných systémov, poskytovanie dopravných informácií, budovanie dopravných informačných
centier, príklady štandardov v dynamickej navigácii. V záverečnej kapitole prinášame stručný
pohľad na situáciu v Slovenskej republike.
2 Navigačné mapy
Vodiči áut sa na cestách orientujú (navigujú) pomocou:
• mentálnej mapy
• papierovej mapy
• digitálnej mapy
Dobré poznanie miestnych podmienok (cestné komunikácie, charakteristické stavby, označenie
ulíc a adries) si vyžaduje bohaté osobné skúsenosti a časté jazdenie po tých istých trasách, čo

2. svojím spôsobom vytvára mentálnu mapu. Tú majú dobre vytvorenú (aktualizovanú) vodiči
autobusov (MHD, diaľkové linky) a tie osoby, čo denne cestujú do práce svojim autom.
Použitie papierových (tlačených) máp je praktická a lacná záležitosť, keď sa rozhodnete
cestovať na neznáme miesta. Auto atlasy a plány miest majú však grafické a vizuálne obmedzenia
z dôvodu, že nie všetko sa dá na papier zakresliť, že nie vždy dokážeme správne identifikovať
detailné situácie. Papierové mapy boli vyhotovené v rôznych kartografických zobrazeniach,
mierkach a v tlačenou výstupe je taktiež použitý generalizovaný stav reality.
Digitálne mapy pochádzajú z rôznych primárnych zdrojov a majú rôzne výstupy:
• rastrová mapa
• vektorová mapa
• navigačná mapa
V minulosti prvé digitálne mapy vznikali skenovaním papierových máp a výstupom boli
rastrové mapy (obrázky). Stretávame sa s nimi samozrejme aj teraz. Staticky zachytávajú obraz
cestnej infraštruktúry k určitému termínu.
Vektorové mapy môžu vzniknúť prvou digitalizáciou rastrových máp. V ďalších etapách
aktualizácie umožňujú nástroje digitálnej kartografie efektívnejšie úpravy tých objektov, ktoré sa
zmenili. Kedykoľvek je možné z vektorovej mapy urobiť obrazový výstup. Kvalita a presnosť
výsledného diela môže v sebe niesť skryté chyby rastrových máp.
Navigačné mapy sú vektorovými geografickými databázami, v ktorých primárne údaje
pochádzajú z GPS meraní trasovaním ciest v teréne buď autom alebo peši. Tieto dáta sa potom
softvérovo spracovávajú do mapových aplikácií a na trh sa dostávajú ako finálne produkty
v rôznych navigačných systémoch.
3 Navigačné systémy
Navigačné databázy sa softvérovo spracovávajú do mapových aplikácií a na trh sa dostávajú
ako finálne produkty v rôznych zariadeniach:
• CD/DVD nosič
• vymeniteľné alebo integrované dátové karty
• navigačný systém
Statická navigácia pracuje len s dátami uloženými na CD/DVD nosičoch alebo dátových kartách
a aktualizácia údajov (jeden až 2 roky) závisí od nových verzií výrobcov konečných produktov.
Niekedy ponuky na pultoch obchodov s navigačnými systémami nezodpovedajú aktuálnemu stavu
pokrytia (nová geometria, naplnenie atribútmi) územia databázami, je to spôsobené obchodnou
politikou predajcov a kúpyschopnosťou obyvateľstva.
Dynamická navigácia prepája statickú navigačnú databázu s čerstvými novinkami o kolónach
vozidiel, dopravných nehodách alebo uzávierkach cestných úsekov. Dynamicky sa meniace
informácie o aktuálnom stave na komunikáciách sú do vozidla vysielané pomocou RDS-TMC alebo
GPRS, vďaka ktorým dokáže navigačný systém pri vyhľadávaní trasy nájsť najvhodnejšiu
alternatívnu trasu.
Pre konečného užívateľa existuje niekoľko spôsobov sprostredkovania dynamickej navigácie
v týchto navigačných systémoch:
• on-board
• personálny navigátor

3. • off-board
Užívateľsky najrozšírenejší on-board navigačný systém ako súčasť palubnej dosky vozidla
(montované často už vo výrobe), ktorá pozostáva z GPS prijímača a inerciálneho senzora pre
spresnenie GPS signálu na základe mechanicky snímaného pohybu auta a otáčok kolies, je príklad
statickej navigácie. Medzi najväčších výrobcov a dodávateľov on-board zariadení patria na
európskom trhu najmä Blaupunkt, VDO Dayton, Becker. Dynamické dáta sú do auta prenášané
pomocou rádiového vysielania ako dátová (tichá, nehlasová) súčasť prevažne VKV (FM)
vysielania, tzv. RDS - Radio Data System, ktorým je vymedzený špeciálny kanál TMC (Traffic
Message Channel). Systém pre prenos dynamických dopravných informácií do navigačných
systémov prostredníctvom rádiového vysielania sa preto označuje skratkou RDS-TMC (Radio Data
System – Traffic Message Channel).
Medzi personálne navigátory patria rôzne PDA s GPS modulom, all-in-one zariadenia alebo už
aj Symbian mobilné telefóny S60, ktoré majú dáta uložené lokálne na pamäťovom médiu (dátové
karty) a vďaka prenositeľnosti je možné ich použiť ako v automobile, na bicykli tak aj peši.
Dynamické informácie navigátory prijímajú buď pomocou RDS-TMC alebo GPRS prenosom.
Tento segment trhu síce veľmi rýchlo rastie, ale nie je dostatočne zrelý po technologickej
a štandardizačnej stránke ako automobilové on-board navigačné systémy.
Off-board navigačný systém nepracuje s veľkými navigačnými databázami, najčastejšie sú
sťahované zo servera výrezy údajov pomocou GPRS prenosu. Na dátovom serveri, z ktorého sú
dáta sťahované koncovým zariadením, môžu byť uložené a používané buď len statické alebo tiež aj
dynamické navigačné dáta. Ak prevádzkovateľ poskytuje aj dynamické informácie, potom sa
integrácia statických a dynamických databáz vykonáva priamo na serveri a do koncového prístroja
užívateľa (PDA alebo smartphone s GPS alebo prepojený s GPS pomocou Bluetooth technológie)
sú vysielané dáta, ktoré už zohľadňujú aktuálnu dopravnú situáciu.
4 Dopravné informácie
Rozvoj dynamickej navigácie predpokladá nielen technologickú dokonalosť zariadení a
užívateľskú základňu, no najmä postupy pre získavanie a poskytovanie aktuálnych dopravných
informácií, ktoré možno aj z historického hľadiska rozčleniť na:
• Rozhlasové správy
• Autofahrer-Rundfunk-Informationssystem (ARI)
• Radio Data System – Traffic Message Channel (RDS-TMC)
• Dopravné informačné centrum (DIC)
• Cellular Floating Vehicle Data (CFVD)
Poskytovanie dopravných informácií do vozidiel sa začalo riešiť už v 70. rokoch 20. storočia,
rovnako ako dnes, pravidelnými vstupmi moderátora do rozhlasového vysielania, ktoré mal vodič
naladené na autorádiu.
V roku 1972 firma Blaupunkt a nemecká rozhlasová stanica ARD zaviedli systém ARI, ktorý
umožňoval pridružením dodatočnej nosnej frekvencie k rozhlasovému vysielaniu prijímaču
identifikovať tie stanice, ktoré vysielali dopravné spravodajstvo a vodič bol informovaný
rozsvietením ikony na paneli autorádia a po krátkej znelke si mohol vypočuť aktuálne správy.
4.1 Rádiové vysielanie
V roku 1984 prišiel Blaupunkt s návrhom vysielať dopravné informácie pomocou štandardu
RDS, ktorý mal už podstatne viacej funkcií ako ARI a umožňoval s rozhlasovým vysielaním
prenášať aj dáta (väčší objem údajov pre vodičov). Z RDS v roku 1991 vznikol nový systém RDS-

4. TMC pre doručovanie zakódovaných správ cez protokol ALERT-C, ktoré môžu byť strojovo
interpretované v koncovom zariadení a prezentované vodičovi textovou alebo hovorovou formou.
V roku 1997 došlo k prvej implementácii systému RDS-TMC a prepojenie s navigačnými
systémami je možné najmä vďaka špeciálnej štruktúre TMC správy, ktorá obsahuje tieto položky:
• Udalosť – informácie o poveternostnej situácii alebo dopravnom probléme (napr.
dopravná zápcha v dôsledku dopravnej nehody), kde je to vhodné aj závažnosť (napr. 5
km dlhá kolóna vozidiel)
• Lokácia – informácie o oblasti, úseku komunikácie alebo bodovom mieste, kde sa
nachádza zdroj problému
• Smer – orientácia nepriaznivého ovplyvnenia cestnej premávky
• Rozsah – identifikuje priľahlé miesta nepriaznivo ovplyvnené udalosťou
• Trvanie – predpokladaná doba trvania problému
• Voľby – doporučuje vyhľadať alternatívnu trasu (obchádzku) alebo nie
V systéme TMC sú informácie o povahe problému a mieste zakódované pomocou číselných
identifikátorov z 2 hlavných dôvodov:
• možnosť automatického spracovania správy
• relatívne malá dátová priepustnosť kanála RDS
K číselným identifikátorom sa v navigačnom prístroji priradí ich sémantický význam z tabuliek
s popismi udalostí (tzv. lokalizačné tabuľky), ktoré sú uložené na nosiči s navigačnou databázou.
Tieto tabuľky sú presne definované medzinárodnou normou, majú len normovanú štruktúru a sú
prispôsobené (vytvorené) pre potreby konkrétnej cestnej siete. Obe tieto položky musia byť
prítomné ako u poskytovateľa informácií, tak i v navigačnom prístroji, lebo v opačnom prípade
nedôjde k správnej interpretácii dopravnej informácie a tá bude navigačným systémom odmietnutá.
V realite dynamická navigácia funguje tak, že navigačný prístroj prijíma všetky TMC správy
cez RDS, ktoré sú spracovávané a priestorovo prepájané s navigačnou databázou. Ak sa dopravná
informácia týka vopred zvolenej trasy, po ktorej sa vozidlo pohybuje, tak ju systém vyhodnotí a dá
vodičovi vedieť, že sa na jeho trase nachádza problém a navrhne mu obchádzkovú trasu
4.2 Dopravné informačné centrum
Úlohu poskytovateľa dopravných informácií pre potreby dynamickej navigácie si v Európskych
krajinách najčastejšie berie na starosť verejný sektor, často v spolupráci so súkromnými subjektmi.
Poskytovanie dynamických údajov sa deje formou národných dopravných informačných centier
(NDIC), spolupracujúcich so sieťou regionálnych dopravno-informačných centier (RDIC).
NDIC je vhodným subjektom pre zber, integráciu a distribúciu najdôležitejších dopravných
správ na celom území štátu, najmä však na diaľniciach a rýchlostných komunikáciách a ďalších
dôležitých cestných úsekoch.
Kompetencia RDIC od spočíva najmä v zaistení aktuálnych, detailnejších a presnejších
informácií o doprave, napr. formou call-centier, preberaním zdrojových dát od iných inštitúcií a z
automatizovaných systémov pre sledovanie dopravy pre potreby vysoko urbanizovaných územných
celkov či metropolitných areálov veľkých miest. Iniciatíva pre zriadenie RDIC by mala vzísť od
samosprávnych krajov.
DIC môže plniť tieto úlohy:
• lepšie riadenie dopravy,

5. • regionalizácia (RDIC) vo vysielaní dopravných informácií cez RDS-TMC –
zjednodušenie zberu a verifikácie dát, zvýšenie ich kvality, efektívne využitie aj pre iné
účely, technologické dôvody (obmedzená kapacita vysielača, zvýšenie informačnej
priepustnosti),
• distribúcia informácií cez internet, napr. vo forme mapového portálu schopného
dynamického routovania (vyhľadania trasy pri zohľadnení aktuálnej dopravnej situácie),
• dynamické routovanie vo forme SMS správ,
• zasielanie aktuálnych záberov z kamier snímajúcich intenzitu dopravnej premávky,
• zasielanie dopravných záťažových máp na mobilný telefón vo forme MMS.
4.3 Pohybujúce sa vozidlá
Medzi nové spôsoby získavania dopravných informácií patrí vytváranie dát o plynulosti
dopravy na základe matematicko-štatistického vyhodnocovania dopravných informácií
z pohybujúcich sa vozidiel (Cellular Floating Vehicle Data - CFVD). Táto technológia umožňuje v
reálnom čase generovať vierohodný, priestorovo spojitý a pritom veľmi detailný model plynulosti
dopravy pre mestské aglomerácie alebo štáty a to pri relatívne nízkych investičných
a prevádzkových nákladoch. Pri CFVD sa uplatňujú poznatky o tom, že je možné z dostatočne
veľkej a reprezentatívnej vzorky áut, rozptýlených v dopravnej sieti a sledovaných v reálnom čase
odvodiť správanie sa celého systému, tj. chovanie sa dopravných prúdov v celej sledovanej sieti.
V súčasnosti existujú 2 možnosti ako získať dostatočne veľkú vzorku vozidiel. Prvá, historicky
staršia možnosť, je integrovať dáta z už existujúcich rozsiahlych pohybov vozidiel, vybavených
GPS s komunikačným modulom. Druhou, historicky novšou a momentálne perspektívnejšou
možnosťou je vyťaženie informácií z už existujúcich monitorovacích systémov mobilných
operátorov – využívajú sa anonymizované informácie o pohyboch mobilných telefónov medzi
jednotlivými vysielačmi siete mobilného operátora. V obidvoch prípadoch ide o inovatívne využitie
už existujúcich údajov, ktoré primárne slúžia na iné účely.
CFVD je možné využívať ako pre potreby riadenia dopravy, tak pre účely ovplyvňovania
dopravy poskytovaním dopravných informácií či pre plánovanie dopravy a dopravnej siete. Medzi
veľmi atraktívne možnosti využitia dát patrí poskytovanie dopravných informácií typu travel time či
odhad meškania na trase cez premenné informačné tabule. Celoplošná prevádzka systému by mala
byť nevyhnutným zdrojom detailných dopravných informácií pre potreby dynamickej navigácie na
báze RDS-TMC alebo GPRS prenosu. Veľmi zaujímavé je využitie dát pre mobilné telefóny
(automatické hlasové služby, MMS, SMS a WAP služby).
5 Štandardy
Vzhľadom k tomu, že fungovanie celého systému dynamickej navigácie na báze RDS-TMC
alebo GPRS závisí na koordinovanom úsilí mnohých aktérov, je rešpektovanie štandardov v zásade
výhodné pre všetkých na navigačnom trhu, pretože smerujú k lepšiemu stavu navigačných služieb,
uspokojeniu potrieb užívateľov navigačných systémov a využitiu kapacity dopravnej infraštruktúry.
Dopravné informácie možno členiť aj do vlastnými silami vytvoreného formátu. Každý, kto má
záujem poskytovať dopravné informácie, by si mal byť vedomí toho, že nerešpektovanie
používaných štandardov môže mať za následok celkovú nefunkčnosť riešenia pre dynamickú
navigáciu.
V dynamickej navigácií sa používajú tieto štandardy:
• ALERT-C
• lokalizačné tabuľky (LT)

6. • v metódach on-the-fly lokalizácie
• digital audio broadcasting (DAB)
Formát ALERT-C je najjednoduchší prenosový protokol, ktorým je možné lokalizovať
informácie tak, aby bolo možné ich automaticky spracovávať, zobrazovať a konvertovať do iných
formátov, prehľadnejších pre koncového užívateľa. Popis dopravnej situácie je komplexne popísaný
v štandarde EN ISO 14819 (Traffic and Travel Information) časť 2, ktorej existuje slovenský
preklad.
5.1 Lokalizačné tabuľky
Historicky najstarší a zatiaľ jediný reálne používaný v praxi je systém pevnej lokalizácie pozícií
možných dopravných problémov, definovaný v štandarde EN ISO 14819-3 (tzv. lokalizačné
tabuľky). Podrobné údaje o pozíciách (tj. názvy, označenie kilometrov a/nebo súradnice) sú uložené
v identifikačných tabuľkách a sú označené kódom pozície, ktorý je zároveň ich adresou. Každý
riadok v lokalizačnej tabuľke je pevne spojený s konkrétnou geografickou entitou (križovatka,
cesta, významný objekt, atď.). Jednotlivé pozície v LT sú spolu previazané na základe skutočného
prepojenia na komunikačnú sieť v reálnom svete. Vopred definované pozície sú obvykle definované
príslušným úradom v danom štáte a potom sú vydané v normalizovanej úprave všetkým
užívateľom.
Výhody používania LT:
• veľmi nízka dátová náročnosť
• 100% prenositeľnosť
• jednoduchá interpretácia v navigačnom prístroji
Nevýhody používania LT:
• nedá sa lokalizovať všetko z kapacitných dôvodov
• vysoká časová latencia medzi ukončením tvorby LT a vydaním navigačného nosiča
s týmito tabuľkami
• vysoké náklady na ich tvorbu a následné zapracovanie do navigačnej databázy
Z dôvodu nevýhod LT vznikajú nové prístupy na referencovanie objektov reálneho sveta, ktoré
budú potrebovať nové prenosové protokoly, nové média s vyššou prenosovou kapacitou a koncové
prístroje vybavené potrebnými softvérovými/hardvérovými prostriedkami (vysoké investície zo
strany výrobcov), schopnými reflektovať nové požiadavky. Základnou požiadavkou je to, aby bolo
možné lokalizovať ľubovoľný úsek/bod na cestnej sieti a zároveň, aby prenositeľnosť takejto
lokalizácie nebola viazaná iba na systémy obsahujúce rovnakú mapovú databázu.
5.2 On-the-fly
Táto metóda, kedy sa vytvárajú lokalizačné informácie vo chvíli, keď sú práve potrebné a
potom sú vymazané sa vo všeobecnosti nazýva „on-the-fly“ lokalizácia. Pre jej použitie je dôležité,
aby systém vysielajúceho i prijímajúceho pracoval s vektorovou mapou vo formáte GDF, ani jedna
zo strán nepotrebuje mať LT.
Prvým príkladom on-the-fly lokalizácie bola metóda referenčnej križovatky (ILOC), ktorej testy
prebehli v rámci projektu EVIDENCE. Výsledky nepotvrdili dostatočnú robustnosť metódy ILOC,
nakoľko jej percentuálna úspešnosť sa pohybovala len okolo 60-70%. Z týchto dôvodov sa preto
pokračuje vo vývoji nových metód v rámci ďalšieho projektu AGORA.
AGORA má tieto požiadavky:

7. • digitálna mapová databáza musí byť na strane prijímača i vysielača,
• digitálne mapy nemusia byť rovnaké, musia len spĺňať štandard GDF,
• prenos informácií musí prebiehať iným spôsobom ako RDS, z dôvodov požiadavky na
vysokú prenosovú kapacitu (napr. DAB),
• úspešnosť lokalizácie musí byť minimálne 95%.
AGORA zastrešuje tieto metódy lokalizácie:
• rozšírený ILOC
• Bosch GoodLane
• VDO Pivot Point
Rozšírený ILOC používa pri prenose len križovatky pred a za miestom udalostí so
vzdialenosťou k miestu udalosti.
Bosch GoodLane sa zameriava na prenos geometrie siete v okolí pred a za dopravnou
udalosťou. Geometria sa zakóduje na mapách vysielajúceho a dekóduje na mapách príjemcu.
Výsledný tvar sa potom porovná s tvarom siete v prijímači a na základe korelácie sa určí miesto
udalosti.
VDO Pivot Point využíva tzv. orientačné body s minimálnou pravdepodobnosťou zámeny. Tieto
body sú vyberané tak, aby pri routovaní bolo miesto dopravnej udalosti na vyroutovanej trase.
Kombináciou týchto 3 metód sa vytvára robustný prístup k referencovaniu objektov reálneho
sveta, ktorý je podľa štatistík spoľahlivý v 95% prípadoch a umožňuje referencovať lokáciu na časti
cestnej siete neprítomnej v mapovom podklade príjemcu.
AGORA má vysoké dátové nároky, v nekomprimovanej verzii je to zhruba 1Kb (100x viac ako
RDS-TMC) a v komprimovanej (ozn. AGORA-C) je potom veľkosť lokalizačnej informácie
približne 0,2-0,3Kb. Preto si táto on-the-fly metóda vyžaduje nové prenosové prostriedky.
5.3 Digitálne rozhlasové vysielanie
Nové prenosové médium, ktoré má výhody systému RDS a zároveň ho mnohonásobne
prevyšuje šírkou pásma, je digitálne rozhlasové vysielanie DAB (digital audio broadcasting).
Prenášané dáta nie sú rušené atmosférickými poruchami v takej miere ako tomu bolo pri použití
analógového RDS. DAB používa k prenosu dát takzvané multiplexy, čo je spojenie viac kanálov a
rozhlasových staníc. Ideálny je počet okolo 12 staníc na multiplex a pri prenosovom maxime 1184
kbit/s ním tečie dátový tok okolo 100 kbit/s (rozsah 80-192kbit/s), ktorý môže byť celý venovaný
prenosu dopravných informácií (nie sú tu obmedzenia ako pri RDS).
S novým prenosovým médiom DAB je potrebné zaistiť prípravu týchto 2 nových prenosových
protokolov (štandardov):
• DAB-TMC (digital audio broadcasting – traffic message channel)
• DAB-TPEG + AGORA-C (digital audio broadcasting – transport protocol expert gpoup –
AGORA-C)
Prvý protokol je len preklenovací, pretože neumožňuje naplno využiť možnosti dynamickej
lokalizácie. DAB-TMC preferuje použitie ALERT-C tým, že normálnu TMC správu zabalí do
dátovej obálky DAB.
Druhý protokol je kompletne nový štandard, ktorý používa lokalizáciu AGORA a predstavuje
riešenie do budúcnosti. DAB-TPEG je postavený na základoch definovaných v ALERT-C a

8. DATEX a naviac umožňuje odovzdávať ďalšie informácie, akými sú napríklad dynamická
lokalizácia alebo textový popis dopravného problému.
Systém RDS-TMC používa komponenty, ktoré sú k dispozícii už v súčasnosti a poskytuje pre
šírenie dopravných a cestovných informácií výhodu širokého pokrytia územia. Pre zachovanie
interoperability v Európe je teda dôležité ďalej podporovať RDS-TMC ako štandard šírenia
dopravných informácií.
Systém on-the-fly lokalizácie má so svojimi výhodami isté miesto v budúcich navigačných
systémoch. Je potrebné si ale uvedomiť, že bude potrebné eště mnoho úsilia, pokiaľ bude on-the-fly
lokalizácia pripravená ku komerčnému použitiu. V súčasnosti by pre použitie tohto systému bolo
potrebné spustiť DAB a vybaviť vozidlá výkonnými navigačnými jednotkami pre spracovanie
takýchto informácií a určenie pozícií dopravných udalostí. Zatiaľ sa to nedá prakticky realizovať.
6 Slovenská realita a budúcnosť
Na Slovensku je vo verejnom sektore gestorom pre budovanie cestnej siete Ministerstvo
dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (MDPT SR). Jeho rozpočtová organizácia,
Slovenská správa ciest (SSC), zbiera dáta pomocou GPS meraní a v Cestnej databanke (CDB) sú
uložené cesty (osi komunikácii v 2 úrovniach – jazdne pruhy, jazdne ťahy) až po ich otvorení. CDB
v zmysle zákona eviduje diaľnice, I. triedu (v rámci nej sú aj rýchlostné komunikácie pre motorové
vozidlá), II. a III. triedu.
Za výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií pre motorové vozidlá je zodpovedná Národná
diaľničná spoločnosť, a.s. (NDS), ktorej 100% vlastníkom je štát, v mene ktorého koná MDPT SR.
Za budovanie I. triedy ciest je zodpovedná investičná výstavba SSC. Cesty II. a III. triedy sú
v správe samosprávnych krajov.
Zo súkromného sektora navigačné databázy SR ponúkajú títo výrobcovia:
• globálni aktéri
o Tele Atlas
o NAVTEQ
• lokálni aktéri
o Central European Data Agency, a.s. / CEDA Slovakia, s.r.o.
o Geomatika SK, s.r.o.
Na domácom trhu máme bohatú ponuku navigačných systémov. Do on-board zariadení (podľa
typu auta a montovaného hardvéru) si môžeme kúpiť navigačné mapy od globálnych aktérov. V
PDA zariadeniach s navigačnými softvérmi Be On Road a Dynavix, v all-in-one zariadeniach (napr.
TomTom, Mio, Garmin) alebo v mobilných telefónoch S60 (LG, Nokia, Samsung) s GPS
navigačným softvérom Sygic MOBILE nájdete navigačné mapy aj z územia Slovenska.
Problematike poskytovania dopravných informácií cez RDS-TMC sa v našej krajine venuje
kolektív riešiteľov v projekte CONNECT, ktorý spolupracuje ako s verejnými tak aj so súkromnými
subjektmi pre dosiahnutie stanovených cieľov. Myšlienka budovania NDIC sa rozvíja ako na pôde
NDS, tak aj SSC.
V rozvoji dynamickej navigácie by sa mohlo Slovensko inšpirovať týmito príkladmi z Českej
republiky:
• získanie skúseností z prevádzky RDIC v Prahe, Brne a Ostrave, ktoré realizujú dopravné
vysielanie cez RDS-TMC,
• nasadenie technológie CFVD v podmienkach pilotného projektu na území Prahy,

9. • „Využití nových protokolů a přenosových prostředků pro poskytování dopravních
informací“ – projekt v rámci výskumného programu Ministerstva dopravy na obdobie
rokov 2007 až 2010, ktorého cieľom je využitie dopravných informácií pre potreby
optimalizácie dopravy pomocou protokolu TPEG.
Dôležitú požiadavku projektu Agora, aby cestné digitálne mapy boli tvorené podľa štandardu
GDF, spĺňajú produkty MultiNet od spoločností Tele Atlas a StreetNet SR od Central European
Data Agency, a.s.
Na titulnú otázku, či je dynamická navigácia na Slovensku realitou alebo budúcnosťou,
odpovedám, že zatiaľ nie je v prevádzke. V našej krajine však existujú základné dátové a
technologické podmienky, ktoré pri využití doterajších skúsenosti je možné v krátkej dobe úspešne
implementovať, ak dôjde k dohode medzi verejným a súkromným sektorom na spolupráci.
Zoznam bibliografických odkazov
BUREŠ, P. 2006. Poskytování dopravních informací a trendy v jejich lokalizaci. Konferencia
Navage 06, Praha, 2006.
BUREŠ, P., NOVOBILSKÝ, J., 2004. Lokalizované dopravní informace jako klíč k dynamické
navigaci. Konferencia GIS ve veřejné správě, Seč, 2004.
NOVOBILSKÝ, J. 2007. Dopravní informace s využitím systému plovoucích vozidel. Konferencia
ITS Prague ’07, Praha, 2007.
TAKÁCS, A. 2007. Introducing RDS-TMC in Slovakia. Konferencia ITS Bratislava ’07,
Bratislava, 2007.