1. UČO: Miroslava Schwarczová
Záverečná úloha k modulu č.11
Argumentácia: Tému s názvom fotografia- médium 20.storočia som si vybrala, pretože sa
nachádzame vo veku vizuálnej komunikácie. Obrazy nás obklopujú v našej každodennosti a fotografia
je bezpochyby medzník, ktorý výrazne ovplyvnil vývoj médií, ako nosičov informácii. Fotografia je
súčasťou takmer každej oblasti od umenia a zábavy cez obchod až po priemysel. Zapadá do kontextu
môjho štúdia v rámci odboru Estetiky. Okrem toho sa fotografii venujem aj v praxi a chystám sa o nej
písať aj bakalársku prácu. Táto práca mi teda poskytne stručný náhľad do problému, akýsi začiatočný
bod, od ktorého sa môžem odraziť v písaní mojej záverečnej práce.
Anotácia: Predmetom záverečnej úlohy „Fotografia- médium 20.storočia“ je stručné vymedzenie
pojmu „fotografia“ , jej definovanie vo vzťahu ku skutočnosti aj z historického hľadiska. Prvá časť sa
venuje definícii pojmu fotografie a vysvetľuje jej princíp. V druhej časti sa práca zaoberá historickým
vývojom, kde časovo lineárne opisuje objaviteľov nových fotografických postupov a techník. V tretej
časti sa zameriava na vznik 1. fotografie a opisuje techniku, ktorá bola akceptovaná a stala sa
všeobecne uznávanou. V štvrtej časti sa stručne venuje prechodu klasickej fotografie na digitálnu.
Kľúčové slová: fotografia, obraz, realita, hyperrealita, camera obscura, laterna magica, kalotypia,
digitalizácia, daguerrotypia
Fotografia- médium 20. storočia
Pojem klasickej fotografie je definovaný ako médium, obrazový jazyk prostredníctvom ktorého
získavame informácie. Je to obraz, ktorý je pomocou pôsobenia svetla a reakcie halogenidových
strieborných solí, projektovaný na citlivú filmovú vrstvu a následne je prevedený na papier alebo iný
druh nosiča. Pôvodným zámerom bola snaha o zachytenie reality. Fotografia prechádza fyzikálnym
a chemickým procesom, za pomoci fotografického prístroja ovládaného človekom. Keďže každý
človek sa na skutočnosť a objekt pozerá z iného uhla, fotografia takpovediac zobrazuje aj určitú
osobnosť fotografa. Podstatou fotografií sú samotné obrazy, plochy, ktoré majú svoj význam.
Poukazujú väčšinou na niečo v časopriestore „ tam vonku“ , čo nám majú ako abstrakcie (ako skratky
v časopriestore štyroch dimenzií časopriestoru na dve dimenzie plochy) učiniť predstaviteľným
(Flusser, 1994, s. 5). Flusser hovorí, že obrazy sú tiež magické, pretože vo svete obrazov sa ruší
historická lineárnosť. V skutočnom svete je podstatný čas, všetko sa deje v pohybe a nič na neopakuje.
Naopak obraz nám poskytuje zmrazené udalosti a okamžiky. Vytváranie obrazov má tak ako písmo
rovnakú funkciu v sprostredkovaní významov a je to prostriedok tzv. rozpamätávania sa. Avšak je
menej abstraktné ako pojmové myslenie pretože zo svojej dimenzie vylučuje všetko okrem priamok.
Texty sú metakódom obrazu.
História fotografie siaha ďalej ako by sa zdalo. Už v 5. Storočí sa čínsky filozof Mo Tsu pokúsil
opísať princípy camery obscury, ktorá je základom pre fotografiu ako aj pre filmové umenie. Rovnako
tak učinil aj Aristoteles v roku 350 pr. n. l. Podrobný popis komory nám zanechal Leonardo da Vinci
až v roku 1500 . Používal ju pri štúdiu perspektívy. Tmavá komora je svetlotesná skrinka, pôvodne

2. zatemnená miestnosť, ktorá má uprostred jednej steny malý otvor. Tím vnikajú svetelné lúče dovnútra
a kreslia na protiľahlú stenu obrazu toho, čo je pred komorou (Kadavá, 2004, s. 3). V roku 1568
vytvoril benátsky šľachtic Daniel Barbaro primitívny objektív, vsadením šošovky do zväčšeného
otvoru, s ktorou neskôr experimentoval aj Girolamo Cardano. Giovanni Battista della Porta napísal
v roku 1558 ucelený popis camery obscury v diele Magia Naturalis. Ďalej nasledovali objavy
chemických látok (dusičnanu a chloridu strieborného) potrebných pre výrobu fotografie. V roku 1646
bola vynájdená laterna magica, čiže prístroj na diapozitívy. Ďalšími priekopníkmi v tejto oblasti bol
Johann Zahn, ktorý zostrojenú kameru vylepšil o tubusovú posuvnú šošovku a chemici ako Heinrich
Schulze, Karl Wilhelm Scheele a John Herschel, ktorí experimentovali s rôznymi látkami na
docielenie chemickej reakcie na svetlo.
Úspešným vo vytvorení samotnej fotografie sa však stal až Joseph Nicéphore Niépce, ktorý
v roku 1826 vytvoril prvú fotografiu s názvom View from the Window at Le Gras v Chalon – sur –
Saône a exponoval ju 8 hodín (Brown, 2002, s, 4). Fotografia vznikla metódou heliografie a to tak, že
Niépce zachytil obraz na doštičku pokrytú asfaltom. Uvedomoval si význam svojho vynálezu a tak
odmietal návrhy na spoluprácu. Až vízia peňazí ho v roku 1829 prinútila k uzavretí dohody o
spolupráci s Luisom Jacquesom Daguerrom, francúzskym maliarom a vedcom. Po štyroch rokoch
Niepce zomrel a Daguerre dovŕšil prácu sám vynájdením dvoj vynálezov ktoré viedli priamo k tzv.
„ Daguerrotypii“, ktorá bola 15. júna roku 1839 oficiálne označená za vynález fotografie. Princíp
Daguerrotypie spočíval vo fotografovom exponovaní na striebornú doštičku, ktorá bola vystavená
ortuťovými parami. Po celom procese však existoval iba jeden originál. Naopak Henry William Fox
Talbot neskôr prispel k vývoju fotografie zavedením negatívu, prostredníctvom ktorého bolo možné
fotografie reprodukovať. Tento proces je nazývaný kalotypia (Neff, 1981, s.11-13). V tej dobre veľa
maliarov prešlo z klasického výtvarného umenia k fotografii s cieľom zarobiť alebo s predstavou
novej inšpirácie. Daguerrotypia v tej dobe čelila aj ostrej kritike, keďže pre niektorých fotografovanie
znamenalo hanobenie maliarstva.
Nástupom nových médií zažila fotografia ďalší technologický prevrat, keď sa začala
zaznamenávať digitálne. Je zobrazovaná v binárnej forme pomocou elektronických zariadení.
Fotografia je v súčasnosti najrozšírenejším médiom, ktoré sa stalo medzníkom vo vývine
informačných nosičov. Tak ako kniha preniesla slová na papier, tak prenáša fotografia informácie
z reality do hyperrality. Stala sa hlavným médiom pre kontrolu sveta skrz satelity, ktoré mapujú každý
centimeter štvorcový našej zeme a obrazovo zaznamenáva každodenné dianie. Slúži ako dokument
v žurnalistiky, ako dôkaz pre policajné zložky, lekárstvo, technologický rozvoj, biológiu, geografiu,
ale aj ako nástroj ideologický, alebo obchodný, využívaný v obchode a marketingu. Využíva ju celé
spektrum vied a sfér konzumného života. Stala sa základom pre rozvoj umenia v kyberpriestore, je
základnou jednotkou filmu a videa. Ako prístroj ktorý je každému prístupný sa stal taktiež rodinným

3. služobníkom, ktorý zachytáva dejinný vývoj rodinných príslušníkov a udalosti v ich živote. Fotografie
sú tak dokumentáciu spomienok a predmetom nostalgie.
Bibliografické záznamy:
FLUSSER, Vilém. Za filozofiou fotografie. 1. Vyd. Praha: Hynek, 1994, 75 s. Punkt, sv. 2. ISBN 80-
85906-04-X.
KADAVÁ, Jana. Optické a technické principy fotografického přístroje [online]. 2004 [cit. 2013-01-03].
Dostupné z: http://is.muni.cz/th/60180/lf_b/. Bakalářska práce. Masarykova univerzita, Lékařská
fakulta. Vedoucí práce Jiří Kršek.
BROWN, Barbara. The First Photograph. Abbey Newsletter [online]. 2002, n. 3, vol. 26 [cit. 2013-01-
03]. Dostupné z: http://www.cool.conservation-us.org/byorg/abbey/an/an26/an26-3/an26-307.html
NEFF, Ondřej. Tajná kniha o fotografii. 1. Vyd. Praha: Albatros, 1981, 112 s. ISBN 1383781.
Zdôvodnenie relevantnosti zdrojov:
1. Za filozofiou fotografie
- Autor je overený, známy vo svojom odbore
- jeho kniha patrí medzi základnú literatúru danej problematiky, nadpis vystihuje problematiku
- Kniha je napísaná odporne, riadne vydaná a editovaná
- obsah umožňuje ľahkú orientáciu v texte

4. - podkapitoly s jasnými názvami jasne vymedzujú okruhy problému
2. Optické a technické principy fotografického přístroje
- Je to bakalárska práca, čiže odborný text prístupný na stránkach univerzity
- Autorka síce nie je až taká známa, ale jej práca je vedená odborníkom
- obsahuje úvod aj zhrnutie
- práca je jasne členená
- obsahuje odkazy na všetky zdroje
3. The First Photograph
- Je to elektronický článok elektronického časopisu Abbey Newsletter
- sú tam uvedené údaje o vydaní
- je tam uvedený zdroj článku
- je tam uvedené meno autorky
- článok poskytuje jasné, stručné informácie o danej téme