1. Filozofická fakulta
Masarykovej univerzity v Brne
Franz Kafka: Auf der Galerie
Interpretácia literárneho textu
Zuzana Pokrievková
Odbor: Nemecký jazyk a literatúra
e-mail: 415522@mail.muni.cz
Dátum podania: 30. decembra 2012

2. Anotácia
Obsahom seminárnej práce je interpretácia literárneho diela Franza Kafky Auf der
Galerie (Na galérii). Pozornosť je venovaná hľadaniu rozdielov a kontrastov medzi
dvoma časťami, z ktorých sa toto literárne dielo skladá a symbolom, ktoré text
obsahuje. Jazykové prostriedky sú podrobené gramaticko-štylistickej analýze, dôraz sa
kladie na výber lexiky. V interpretácii je podané možné vysvetlenie správania sa postáv
prostredníctvom konkrétnych príkladov z literárneho textu, rovnako ako aj spôsob,
akým čitateľ môže dielo pochopiť a ďalej interpretovať.
Argumentácia
Umenie interpretovať umelecký text patrí k základným schopnostiam študenta oboru
Nemecký jazyk a literatúra. Moja prvá interpretácia rozoberá poviedku Franza Kafky
Na galérii (Auf der Galerie) v nemeckom origináli, a to z toho dôvodu, aby nedošlo
k možnej dezinterpretácii nepresného, resp. neúplného českého prekladu. Poviedku Auf
der Galerie som si vybrala, pretože je dielom Franza Kafky, jedného
z najvýznamnejších spisovateľov pražskej nemeckej literatúry a svojim krátkym
rozsahom je veľmi vhodná na vyjadrenie majstrovstva tohto spisovateľa.
Pri svojej práci som použila vhodnú sekundárnu literatúru, z ktorej som čerpala odborné
informácie, a preto som nazvala svoju prvú seminárnu prácu Interpretácia literárneho
textu.
Kľúčové slová: cirkus, jazdkyňa, návštevník, Kafka, plač, orchester, publikum

3. Krátka próza s názvom Na galérii (Auf der Galerie), ktorú Franz Kafka napísal
niekedy na sklonku rokov 1916/1917, slúži ako dobrý príklad na vyjadrenie
majstrovstva tohto spisovateľa. Franz Kafka je autorom diel Premena (Die
Verwandlung), Vidiecky lekár (Ein Landarzt), Amerika, Poviedky (Erzählungen) a iné.
Práve o zachovanie viacpočetných krátkych diel sa zaslúžil Kafkov priateľ Max Brod,
ktorý sa napriek jeho želaniu spáliť po jeho smrti väčšinu diel rozhodol diela
publikovať. Vo svojej interpretácii sa budem venovať dielu Na galérii (Auf der Galerie).
Text sa opticky aj významovo delí na dve časti. Prvá časť je tvorená súvetím
v konjunktíve, ktoré začína spojkou wenn a predstavuje akúsi hypotézu, ktorá je
prerušená pomlčkou. Po nej nasleduje hlavná veta uvedená príslovkou vielleicht
a spojkou dann, ktorá nadväzuje na začiatočnú spojku súvetia wenn. Hlavná veta
vyjadruje možnú reakciu návštevníka cirkusu na pochmúrne dianie, ktoré bolo opísané
v prvej vete, a naďalej sa pohybuje v rovine hypotézy, ktorú príslovka vielleicht mierne
zosilňuje.
Druhá časť je uvedená vetou Da es aber nicht so ist, ktorá popiera udalosti, ktoré
boli v prvej časti síce málo pravdepodobné, ale stále uskutočniteľné a možné.

4. Na začiatku vety stojí spojka da a na jej konci bodkočiarka. Pomocou indikatívu sú
opisované udalosti odlišné a protikladné od udalostí v prvej časti, ktorých opis je opäť
prerušený pomlčkou a potvrdený slovným spojením da dies so ist. Aj táto časť
vrcholí reakciou návštevníka, ktorý dokáže vidieť pod povrch udalostí a v ktorom sa
prejavuje nesúlad s okolím. Tieto slovné spojenia majú v texte veľmi dôležitú funkciu,
pretože vyvracajú, resp. potvrdzujú výpovede istých protikladných udalostí.
Prvá veta obsahuje veľké množstvo adjektív a prechodníkov a svojou zložitejšou
štruktúrou evokuje v čitateľovi pocit, že nikdy neskončí, a on sa tak dokáže lepšie vcítiť
do pocitov jazdkyne, jazdiacej v kruhu. Prítomný čas použitý vo vete a výraz
monatelang ohne Unterbrechung zdôrazňujú ustavičnosť a opakovanie tejto činnosti.
Slovo cirkus pochádza z lat. circus, t.j. kruh. Kruh je považovaný za symbol večnosti
a nekonečnosti, večného opakovania, s čím pôvod slova cirkus súvisí.
Jazdkyňa je zobrazená ako obeť šéfa, orchestra aj publika. Publikum rozprávač
opisuje ako Hände, die eigentlich Dampfhämmer sind, ktoré ju svojim tlieskaním núti
pokračovať, a prechádza tak z konjunktívu do indikatívu, čím preruší rovinu hypotézy
a ukáže čitateľovi skutočnú podstatu vecí. Výraz graue Zukunft vyjadruje bezútešnú
a zúfalú budúcnosť jazdkyne, ktorú nečaká nič dobré.
V druhej časti je to jazdkyňa, ktorej sa všetko páči a ktorá si užíva pozornosť
publika. Je opisovaná ako eine schöne Dame, weiß und rot. Tieto dve farby nápadne
pripomínajú výstražnú značku STOP, čo môže byť považované ako snaha o volanie
o pomoc. Táto časť pôsobí na čitateľa svižnejším dojmom, po obsahovej stránke ho
čaká stále niečo nové a ostro kontrastuje s monotónnosťou prvej časti. Výraz die
stolzen Livriertien naznačuje, že sa manéž premenila na úžasné javisko, v ktorom centre
stojí jazdkyňa, ktorá sa v závere chce podeliť o svoju radosť s celým publikom. Šéf
pôsobí dojmom podradenosti voči jazdkyni, keď je opisovaný ako der Direktor,
hingebungsvoll ihre Augen suchend, in Tierhaltung ihr entgegenatmet. Orchester je
pred jej veľkým saltomortale, signalizujúcom možné nebezpečenstvo, umlčaný, žiaden
hold publika nebude dostatočný, a jazdkyňa sa tak stáva najsilnejšou, čo silne
kontrastuje so situáciou v prvej časti, kde bola práve ona vylíčená ako obeť.
Aj ďalšie rozdiely medzi týmito dvoma časťami sú veľmi kontrastné. V prvej
časti nemilosrdný šéf plieska bičom a bráni tým jazdkyni zastať. V druhej časti sa
k tomu nevie odhodlať, akoby si uvedomoval, že svojim znamením dá pokyn k len
ťažko zastaviteľnému sledu udalostí. Je možné, že aj samotný šéf si uvedomuje to, čo si

5. na konci uvedomí aj divák, ktorý plače bez toho, aby o tom vedel, a že rovnako aj on
vidí pod povrch udalostí a nedá sa oklamať zdaním.
Rovnako kontrastná je aj reakcia návštevníka galérie, ktorý vypukne do sĺz bez
toho, aby o tom to vedel, práve keď je skutočnosť opisovaných udalostí potvrdená
pomlčkou a slovným spojením da dies so ist. Táto reakcia návštevníka je na prvý
pohľad veľmi šokujúca, keďže je v takom silnom kontraste s pozitívne opisovanými
udalosťami. Vytvára dojem, že by sa skôr hodila do prvej časti, opisujúcej neľahkú
situáciu jazdkyne. Akékoľvek vysvetlenie sĺz návštevníka galérie však čitateľa naozaj
dovedie práve k udalostiam prvej časti. To môže napovedať skutočnosti, že dve časti,
z ktorých sa Auf der Galerie skladá, dva rôzne protikladné popisy udalostí, by nemali
byť označené ako reálne a nereálne, či pravdivé a nepravdivé. Malo by sa ne nahliadať
ako na dva aspekty udalostí, dva rôzne pohľady na isté udalosti – abstraktnú pravdu
a konkrétnu skutočnosť. Prvá časť tak potom vyznieva, akoby predchádzala udalostiam
druhej časti, v ktorej je opisovaný úspech a triumf jazdkyne.
Jedno z možných vysvetlení, prečo návštevník galérie vypukne v plač, môže byť
skutočnosť, že pochopil skutočnú podstatu vecí, ich skutočný zmysel, a nenechal sa
oklamať zdaním situácie ako ostatní návštevníci, taktiež sediaci na galérii.
Kafka sa opisovaním konkrétnych udalostí v cirkuse snaží ukázať kritickému
čitateľovi čosi hlbšie, obecnejšie, a môže tým myslieť a odkazovať na všeobecnú
situáciu, pravidlá či zvyklosti v reálnej spoločnosti. Preto sa text Auf der Galerie môže
zaradiť do žánru podobenstvo, ktorý nebol v tvorbe Franza Kafky nijako neobvyklý. Je
dôležité podotknúť, že sa na jeho dielo dá pozerať z viacerých stránok, a preto sa
interpretácie tohto textu môžu od seba často líšiť a závisia od schopnosti čitateľa
interpretovať.

6. Zoznam použitej literatúry:
1) Primárna literatúra:
1. SCHILLEMEIT, Hrsg. von Jost. Der Verschollene: Apparatband.
Kritische Ausg. Frankfurt am Main: Fischer-Taschenbuch-Verl, 2002.
ISBN 3-5961-57005. [cit. 2012-12-30]. Dostupné z:
https://is.muni.cz/auth/el/1421/podzim2012/NJI_04/um/4123485/240
4813/864590/Kafka_-_Auf_der_Galerie_-Text.pdf
 nemecký originál Auf der Galerie
 odporúčaný primárny zdroj vedúcim semináru
 dostupnosť cez internet
 základný materiál k práci na hodinách
2) Sekundárna literatúra:
1. Duden "Das große Wörterbuch der deutschen Sprache": in zehn Bänden.
3., völlig neu bearb. und erw. Aufl. Mannheim: Dudenverlag, 1999,
4321-4800 s. ISBN 3411-04833-6.
 potrebný zdroj na zistenie etymologického pôvodu slov v literárnom texte
 ide o knižné vydanie, ktoré prešlo zodpovedajúcou odbornou kontrolou
 DUDEN slovníky sú najznámejšie a najrozsiahlejšie slovníky nemeckého
jazyka
 je to výkladový typ slovníka
 veľký rozsah slovníka – t.j. istota, že hľadaný pojem v slovníku nájdeme
2. Franz Kafka - Romane und Erzählungen. Stuttgart: Reclam, 1994, 320 s.
ISBN 3-15-008811-9.
 Interpretácie z vydavateľstva Reclam nám boli na seminári Úvod do literatúry
odporúčané
 Interpretácie sú vydané knižne a preto prešli zodpovedajúcou odbornou
kontrolou
 Publikácia obsahuje interpretáciu Auf der Galerie
 Ide o interpretáciu nemeckého originálu v nemeckom jazyku
 V použitej interpretácii sú rozoberané dôležité aspekty literárneho diela
3. Franz Kafka. Encyklopædia Britannica [online]. 2012 [cit. 2012-12-30].
Dostupné z: http://www.britannica.com/EBchecked/topic/309545/Franz-
Kafka

7.  odporúčaný zdroj na stránke Ústavu germanistiky, nordistiky
a nederlandistiky
 základný prehľad diel Franza Kafky
 spoľahlivý zdroj
 relatívne prehľadný článok