1. Akademická rankingová a ratingová agentúra
newsletter máj 2011 | ročník 5 | číslo 1 – 2
Editorial
Po dlhšom čase prichádzame s newsletterom, kto-
rý sa okrem obsiahlej analýzy britského systému Téma dvojčísla
hodnotenia výskumných a pedagogických inštitúcií
(RAE) venuje možným špecifikám v hodnotení spo-
ločenských a humanitných vied. Problémy a možnosti
riešenia hodnotenia huma-
Otázka hodnotenia spoločenskovedných a hu-
manitných odborov, či už študijných alebo výskum-
ných, sa v diskusiách objavuje často a opakovane,
a to nielen na Slovensku. V prvej časti newslettera
sme sa pokúsili na ňu pozrieť z viacerých uhlov.
Na základe rozsiahlej analýzy odpovedá Miro-
nitných a spoločensko-
slav Medveď, analytik ARRA, na rôzne námietky proti
využívaniu medzinárodných vedeckých databáz na vedných odborov
hodnotenie v týchto oblastiach. Ukazuje sa, že je
potrebné dôsledne rozlišovať medzi jednotlivými
vednými oblasťami. Kým v niektorých z nich nemožno
akceptovať výhrady a musíme konštatovať, že ich
stav na Slovensku výrazne zaostáva za vyspelým
svetom i za okolitými krajinami, sú bezpochyby také,
kde so scientometrickou analýzou nevystačíme.
Ján Pišút uvažuje o použití inej metódy – peer
review, teda expertného hodnotenia vedcami z toho-
ktorého odboru – ktorá je bežná najmä v anglosas-
kých krajinách. Určite má mnoho výhod, je však veľ-
mi nákladná a pre veľkosť (resp. skôr malosť) slo-
venského priestoru a jazykovú bariéru aplikovateľná
u nás len v obmedzenej miere. Ak by ju niekto urobil
dôkladne, iste by hodnotenie slovenských vysokých
škôl a výskumných inštitúcií obohatila a vylepšila.
V článku Jany Ilavskej je viacero návrhov ako
sa s hodnotením vedeckej produkcie spoločenských
a humanitných výskumníkov vyrovnať. Za veľmi
užitočný a aj dobre realizovateľný pokladám návrh V dvojčísle nájdete:
pracovne nazvaný „peer review vydavateľstiev a časo-
pisov“ podľa nórskeho príkladu. Naozaj by bolo vhodné, Stručné zhrnutie problému hodnotenia humanitných
ak by sme aj v oblastiach, kde si nevystačíme so zabeh- a spoločenskovedných disciplín
nutými medzinárodnými databázami, začali rozlišovať autori: Ján Pišút, Ivana Kullová strana 2
kvalitné a menej kvalitné výstupy, a toto je prvý krok.
Možnosti hodnotenia spoločenskovedných odborov
Dôležitejšie však je iné – mnohé spoločenské
a niektoré humanitné vedy fungujú vo svete podľa prostredníctvom databázy Web of Knowledge.
modelu, ktorý sa nijako nelíši od vied prírodných. Porovnanie Slovenska so svetom
Niet najmenšieho dôvodu, aby na Slovensku fun- autor: Miroslav Medveď strana 4
govali inak. Ukazuje sa, že v prípade ekonómie
či psychológie je úplne relevantné a postačujúce
Evaluácia publikačnej činnosti v humanitných
hodnotiť slovenské vedecké výstupy rovnakým a spoločenskovedných odboroch
spôsobom, ako to robíme v chémii či vo fyzike; autorka: Jana Ilavská strana 16
a čím ďalej viac to bude platiť zrejme aj v sociológii,
Trendy hodnotenia výskumu vo svete ako príklad pre Slovensko
politológii a iných spoločenských vedách.
autor: Ján Pišút strana 19
Juraj Barta
Predseda Valného zhromaždenia ARRA
2. Stručné zhrnutie problému 1) Správy Hodnotenie ústavov SAV za roky 2006,2007
a 2008, k dispozícii na stiahnutie: www.arra.sk/hodnotenie-
ustavov-sav-2006-2008
hodnotenia humanitných 2) Moed, H.F; Niederhof, A.; Zuccala, A.; Illescas, C.F.; de
Moya Aragón, F.(2009): Options for a comprehensive data-
base for research outputs in Social Sciences and Humani-
a spoločenskovedných
ties, Madrid: Center for Science and Technology, University
of Leiden and SCIMago Research Group.
3) Pišút, J., Pišútová, N. (2007): Návrh na hodnotenie spo-
disciplín
ločenskovedne a humanitne zameranej publikačnej čin-
nosti. In: ARRA Newsletter č.2/2007, pp. 2 – 6, k dispozícii
na stiahnutie: www.arra.sk/arra-newsletter-v-roku-2007
4) Smernica č.13 /2008 – R zo 16. októbra 2008 o biblio-
grafickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti,
umeleckej činnosti a ohlasu, Ministerstvo školstva SR.
Ján Pišút1,2) • Ivana Kullová1)
1) Akademická rankingová a ratingová Agentúra (ARRA) V niektorých nasledujúcich správach ARRA
2) Univerzita Komenského v Bratislave; Fakulta matematiky, fyziky a informatiky o hodnotení vysokých škôl a ich fakúlt bola
táto schéma použitá, používať ju budeme (pre
humanitné vedy) aj pri hodnotení v roku 2011.
Úvod dzajú spravidla k podobným záverom. Podľa
jednej z prác2 medzi spoločenskými vedami 2. Pohľad do zahraničia
S problémom hodnotenia vedeckých výstupov a humanitami na jednej strane a prírodnými
v humanitných (HUM) a spoločenských (SPOL) Problém s hodnotením výskumu v HUM
vedami na druhej strane existuje niekoľko
vedách sa Akademická rankingová a ratingová a SPOL odboroch nie je slovenským špecifi-
podstatných rozdielov.
agentúra (ARRA) stretáva od čias prípravy kom. V zahraničí je situácia často podobná.
prvého hodnotenia verejných vysokých škôl V prírodných vedách: Britský systém „Research Assesment
a ich fakúlt (prvá správa bola publikovaná a.) najčastejším a hlavným typom publikácie Exercise“ (RAE) sa používa na hodnotenie
v roku 2005). Problém vznikol najmä v dôsled- je článok v časopise, kvality a kvantity výskumu britských vyso-
ku snahy hodnotiť všetky odbory „rovnakým kých škôl už 25 rokov. Je založený na peer
b.) publikácie sú sústredené do malého počtu
metrom“ – a teda hodnotiť vedecké výstupy review, pričom všetky disciplíny vrátane
medzinárodných časopisov,
aj v týchto disciplínach len s využitím biblio- HUM, SPOL a UMEL sú hodnotené na základe
metrie pomocou medzinárodných databáz c.) bibliografické informácie sú sústredené do
malého počtu veľkých medzinárodných rovnakej schémy.
ako WoK (Web of Knowledge) firmy Thomson
Reuters alebo SCOPUS firmy Elsevier. databáz. Každá vysoká škola predkladá svoje
výstupy v danej oblasti výskumu (výber
V spoločenských a humanitných vedách: výstupov je na základe vlastného uváženia
1. Skúsenosť ARRA a.) publikácie sa nachádzajú vo veľmi diverzi- vysokej školy). Výstupy následne prídu k da-
Ako sa ukázalo, slovenské vysoké školy v od- fikovaných zdrojoch, knihách, monografiách nému panelu odborníkov. Panel roztriedi výs-
boroch HUM a SPOL publikujú v časopisoch a časopisoch, tupy každej vysokej školy v určitej vedeckej
registrovaných v medzinárodných databázach b.) nižšia koncentrácia publikácií v medziná- oblasti do niekoľkých skupín, pričom v naj-
len menšie množstvo prác. Problém sa neob- rodných časopisoch, národné časopisy sú vyššej skupine sú výsledky, ktoré patria
medzuje len na vysoké školy – pri hodnotení tiež dôležité, k celosvetovej špičke – je to výskum, ktorý
kvality výskumu pracovísk SAV, ktorý ARRA c.) bibliografické informácie sa nachádzajú určuje smery a metódy výskumu v danej
realizovala v roku 2006, riaditelia ústavov SAV v mnohých zdrojoch, vrátane národných oblasti. V skupine, ktorá nasleduje za úrov-
v korešpondencii s ARRA kategoricky odmietli a špecializovaných katalógoch a biblio- ňou celosvetovej špičky sú práce, ktoré sú len
hodnotenie ich ústavov len na základe údajov grafiách. o niečo menej kvalitné ako práce v najvyššej
v databáze WoK. Problém sme v ARRA ana- skupine. V ďalšej skupine sú práce, ktoré sú
V roku 2007 sme zverejnili návrh3 na kvalitné na národnej úrovni a potom sú ešte
lyzovali a napokon sme sa rozhodli vôbec
zaradenie publikácií mimo WoK do hodno- práce, ktoré majú menší vplyv na svetovú
nehodnotiť tie ústavy SAV, kde existovala len
tenia publikačnej činnosti vysokoškolských a európsku vedu. Hodnotenie panelu v ko-
slabá korelácia medzi výsledkami evidovanými
odborov HUM a SPOL. Návrh vychádzal z pri- nečnom dôsledku vedie k „profilu vedeckej
v databáze WoK a celkovými výsledkami
raďovania určitého počtu bodov za publikácie kvality výskumu“ – je to % prác v každej
ústavov1.
mimo WoK (domáce a zahraničné monografie, skupine. Podľa tohto profilu sa potom vypo-
Problém sa neobmedzuje len na Sloven- práce v zborníkoch a iných vedeckých a odbor- číta množstvo inštitucionálnych prostriedkov
sko – na túto tému existuje pomerne bohatá ných časopisoch), pričom sa používala klasi- na vedu, ktoré získa daná vysoká škola za
zahraničná literatúra, pričom autori prichá- fikácia publikácií podľa Ministerstva školstva4. výskum v určitej vedeckej oblasti.
2 ARRA Newsletter | máj 2011
3. Každý panel na posudzovanie určitej ve- Záverečné poznámky rodných databázach sa takéto porovnanie
deckej disciplíny sa skladá z 12 členov, pri- dá uskutočniť aj v oblastiach HUM a SPOL.
čom jeden z členov musí byť zo zahraničia. Od roku 2005, kedy sa ARRA začala zaoberať Pri publikáciách zahrnutých len do lokál-
Výber členov panelov sa uskutočňuje tak, hodnotením vysokých škôl, a teda používať nych databáz sa takéto porovnanie dá len
aby konflikt záujmov bol minimálny alebo medzinárodnú databázu Web of Knowledge, veľmi ťažko uskutočniť. Isté porovnanie
celkom odstránený. V Británii je podstatné sme v súvislosti s databázou zaznamenali počtu citácií Slovenska s krajinami OECD
to, že peer review je podstatnou súčasťou nasledovné zmeny: sa dá nájsť v práci.10
britskej kultúry – a to nielen pri hodnote-
ní výskumu. Dôležité je aj to, že v pomerne Do časopisov analyzovaných v databáze Ak sa v horizonte niekoľkých rokov,
veľkom systéme sa dá uskutočniť objektívna WoK bolo počas šiestich rokov zaradených povedzme, troch až piatich, podarí zaviesť na
analýza výsledkov výskumu podstatne jed- viac než 1 200 nových časopisov z oblasti Slovensku hodnotenie výskumných inštitúcií
noduchšie ako v malom systéme. (Viac po- HUM a SPOL, schémou inšpirovanou britským RAE, bude
drobností o systéme RAE uvedieme v druhej to pravdepodobne hodnotenie informovanými
časti tohto ARRA Newslettera.) Ukázalo sa, že aj v oblasti SPOL je možné panelmi expertov. Medzinárodné databázy
úspešne publikovať v časopisoch zachyte- budú veľmi dôležité pri porovnávaní výsled-
Dlhoročný predseda organizácie Higher ných v databáze WoK (príklad: Košice Insti- kov slovenských skupín so zahraničím. Skú-
Education Funding Council of England, profe- tute for Society and Health7), senosti ARRA by pritom mohli byť užitočné.
sor Thiranamachandran5, sa na odbornom se- Na základe porovnania so zahraničím sa Pri prijatí inej schémy hodnotenia bude po-
minári v Bratislave dotkol problémov malých ukazuje, že v širokej skupine SPOL sú ve- trebné analyzovať podrobnosti danej schémy.
krajín pri hodnotení výsledkov výskumu. decké disciplíny, ktoré je vhodné už dnes
hodnotiť na základe publikácií vo WoK Oznámenie: Článok vznikol v rámci riešenia
Prvým príkladom bolo Dánsko, kde ve- (napríklad ekonómia a sociológia). Zároveň projektu podporeného grantom APVV – 0384
decká komunita prišla s návrhom, aby hod- však existujú disciplíny, v ktorých to je stále – 07. Práca odzrkadľuje názory prvého autora,
notenie systému uskutočnili panely britských nereálne (napríklad etnografia Slovenska), ktoré nemusia byť zdieľané ostatnými pracov-
expertov, ktoré hodnotili výsledky výskumu níkmi a členmi orgánov ARRA.
Publikačné a citačné zvyklosti autorov sa
v Británii. Myšlienka zatiaľ nebola realizovaná.
menia len veľmi pomaly8. Sme preto toho
názoru, že pre SPOL a HUM disciplíny –
Druhým príkladom malého výskumného
možno s výnimkou ekonómie, sociológie
systému bol Hong Kong. Súčasný návrh na
a čiastočne aj iných disciplín – je v najbliž-
hodnotenie výskumu v Hong Kongu vychádza
šom období praktickejšie realizovať hod-
z toho, že všetci členovia hodnotiacich pane-
notenie pomocou informed peer review.
lov budú zo zahraničia. Vzhľadom na vysoké
V dlhodobej perspektíve bude zrejme aj vo
cestovné náklady z Británie do Hong Kongu sa
viacerých disciplínach v oblasti SPOL pou-
skôr predpokladá, že veľká časť členov pane- 5) Thirunamachandra, R. (5. apríla 2011): Research Assess-
žívané hodnotenie pomocou medzinárod- ment – a UK perspective, Bratislava: odborný seminár
lov bude z Číny a/alebo z Japonska.
ných databáz. Komplexná akreditácia vy- s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedníctva SAV.
sokých škôl hodnotila aj kvalitu a kvantitu 6) Ročné priemerné náklady na jednu britskú školu v sú-
Berúc do úvahy špecifiká Slovenska, vislosti s hodnotením RAE sú viac než 87 000 libier. Viac
výskumu na fakultách s prevažným
v súvislosti s využitím hodnotenia zahraničných v dokumente RAE - 2008 Accountability Review, k dispozícii
zameraním na disciplíny HUM a SPOL na stiahnutie: www.hefce.ac.uk/pubs/rdreports/2009/rd08_
expertov treba spomenúť dva zásadné body,
– a to prostredníctvom metódy inšpiro- 09/rd08_09.pdf
resp. bariéry. Prvým z nich je nákladnosť ce-
vanej britským systémom RAE založe- 7) Inštitútu sme sa venovali v ARRA Newsletteri č. 1/2009;
lého procesu, pričom v britskom systéme RAE k dispozícii na stiahnutie: www.arra.sk/arra-newsletter-
nom na peer review. V pripravovanej novej
povinnosť niesť náklady na realizáciu hodno- v-roku-2009
verzii RAE nazvanej REF („Research Excel-
tenia znášajú konkrétne vysoké školy6. Tak- 8) Problémom však nie sú len publikačné zvyklosti, ale
lence Framework“) si budú môcť hodnotiace najmä požiadavky na habilitácie docentov a inaugurácie
tiež treba spomenúť jazykovú bariéru, ktorá
panely – ak sa tak rozhodnú – pomôcť profesorov, kde sú tiež uprednostnené publikácie v mono-
pre slovenské podmienky predstavuje vážnu grafiách. Pozri Pišút, J., Pišútová, N. (2007): Návrh na hod-
výsledkami z medzinárodných databáz,
prekážku uskutočnenia hodnotenia pane- notenie spoločenskovedne a humanitne zameranej publi-
lom zahraničných expertov. Zásadná väčšina V nedávnom materiáli vlády SR9 „Národný kačnej činnosti. In: ARRA Newsletter č.2/2007, pp. 2 – 6,
k dispozícii na stiahnutie: www.arra.sk/arra-newsletter-
vedeckých prác a publikácií (najmä) v odbo- program reforiem SR 2011 – 2014“ sa v-roku-2007
roch HUM a SPOL je iba v slovenskom jazyku, v časti 6.1.2 uvádza, že jedným z cieľov do 9) Národný program reforiem SR 2011- 2014, časť 6.1
čo by znamenalo buď prekladať materiály do roku 2020 v rámci oblasti vedy a výskumu materiál z 42. rokovania vlády SR z 20. apríla 2011, č.
angličtiny (a zvýšiť tým nákladnosť celého bude dosiahnuť počet citácií na jedného uznesenia 256/2011, dostupné na www.rokovania.sk
procesu) alebo prizvať do panelu expertov výskumníka 70% priemeru EÚ. Tento cieľ 10) Pišút, J.; Pišútová, N.: Porovnanie výstupov vedy
a výskumu Slovenska s krajinami OECD, In: ARRA
slovenského, resp. českého pôvodu, pôsobia- prinesie problémy v oblasti HUM a SPOL Newsletter č.4/2009, k dispozícii na stiahnutie: www.arra.
cich dlhú dobu v zahraničí. disciplín. Pomocou publikácií v medziná- sk/arra-newsletter-v-roku-2009
3 ARRA Newsletter | máj 2011
4. Možnosti hodnotenia 1) Archambault, E. & Vignola-Gagne E. (2004): The Use
of Bibliometrics in the Social Sciences and Humanities,
Science-Metrix Final Report, pp.10–11.
spoločenskovedných 2) Hicks, D. (2004): The Four Literatures of Social Science,
In: Moed H.: Handbook of Quantitative Science and Tech-
nology Research, Kluwer Academic, pp.7–8.
odborov prostredníctvom
3) Príloha: Tab. 1 – Priemerný počet autorov na článok
databázy Web of Knowledge. články vo vedeckých časopisoch, a aj preto
Porovnanie Slovenska so
môžu ľahšie poslúžiť na získanie pozície
i mimo prevládajúcich paradigiem.1 Nakoľko
sa ale mnohé disciplíny spoločenských vied
svetom dostávajú na spoločné základy, je badateľný
trend budovania silnejšej a stabilnejšej časo-
piseckej produkcie a menšia potreba definovať
odbor samotný pomocou knižných publikácií.
Miroslav Medveď1)
1) Akademická rankingová a ratingová Agentúra (ARRA) Publikácie v časopisoch takisto bývajú
viac kompetitívne, zatiaľ čo knižné publikácie
závisia skôr od statusu a známostí. Všeobecne
Úvod V nasledujúcich častiach si jednotlivé prob- sú autori kníh skúsenejší a pomerne viac zas-
lémy rozoberieme podrobnejšie, ponúkneme túpení na elitných univerzitách ako autori
Problém hodnotenia spoločenských vied protiargumenty a zhodnotíme validitu použí- článkov. Články sú tiež viac založené na kvan-
pomocou Web of Knowledge (WoK) data- vania WoK databáz pre spoločenské vedy. titatívnych dátach a knihy skôr na kvalitatív-
báz (ako napr. SSCI – Social Sciences Citation nych údajoch (aj keď knihy zamerané na kvan-
Index a CPCI-SSH – Conference Proceedings titatívny výskum sú citované najviac z celej
Citation Index-Social Science & Humanities) je 1.1 Publikačné zvyklosti
literatúry).2 Ohľadom typového zamerania
témou nielen u nás, ale aj v zahraničí. Nasledu- Základnou odlišnosťou spoločenských vied od článkov je tu ale tiež zrejmá tendencia častej-
júci článok sa venuje trendom a možnostiam vied prírodných je pomer knižných publikácií šieho skúmania čiastkových kvantitatívnych
hodnotenia spoločenských vied prostredníc- a článkov v časopisoch. Kým drvivá väčšina cieľov, čo sa prejavuje aj vo zvýšenej časopi-
tvom WoK databáz a potenciálu ich aplikácie výskumu v prírodných vedách je publikovaná seckej produkcii spoločenských vied.
v slovenských podmienkach. Článok je roz- formou článkov, spoločenské vedy sa viac
delený na dve časti – prvá sa venuje všeo- zameriavajú na knižné publikácie. A keďže Taktiež je často argumentované, že spolo-
becnej analýze najväčších predpokladaných knihy sa v databázach WoK zatiaľ neevidujú, čenské vedy majú nižšiu citovanosť ako vedy
problémov WoK databáz a druhá je zameraná viacerí argumentujú, že sledovanie WoK prírodné. Čo však vôbec nie je výnimoč-
na následné porovnanie vedeckej produkcie databáz nezachytí dostatok dôležitých výstu- né ani pre niektoré odbory v rámci prírod-
Slovenska so svetom (a podrobnejšie aj s vy- pov a skreslí celkové výsledky. ných vied (napr. matematika). Sú dva faktory,
branými krajinami), sledujúc rozdiely medzi ktoré výrazne ovplyvňujú citovanosť práce
krajinami, zaradenie v celkových rebríčkoch Čiastočne sú rozdiely v publikačných – počet spoluautorov a priemerný vek refe-
a tendencie v slovenskej vede. zvyklostiach spôsobené aj fundamentálnymi rencií. Spoločenské vedy sa od väčšiny prí-
rozdielmi v spôsobe vedeckého výskumu. Kým rodných líšia aj tým, že pokiaľ priemerný
1. Predpokladané problémy WoK prírodné vedy majú základné pojmy zadefi- počet autorov na článok je v prírodných
databáz nované a výskum prebieha väčšinou v rámci vedách 4,7 a výrazne stúpa (viac ako 50%
istých mantinelov, spoločenské vedy majú za 20 rokov), vo vedách spoločenských
Celkovo sa v diskusiách o nedostatočnosti oveľa menej všeobecne uznávaných koncep- (okrem psychológie, ktorá má priemer 3,2
WoK databáz pre hodnotenie spoločenských tov, prípadne rôzne názvoslovie pre rovna- a rast 60%), je priemerný počet spoluautorov iba
vied aj v rozvinutých krajinách spomínajú šty- ké koncepty. Autori v spoločenských vedách 1,9 a aj keď postupne stúpa (36%), nedosahuje
ri hlavné okruhy: sú skôr členovia súperiacich paradigiem rast bežný u prírodných vied.3 Iba 50% článkov
1) Odlišné publikačné zvyklosti, a nakoľko publikácie v časopisoch sú už v spoločenských vedách má viac ako jedného
2) Slabé pokrytie spoločenských vied vo WoK čiastočným vyjadrením konsenzu a spoločného autora. Toto všetko sa odráža nielen na počte
databázach, základu, autori v spoločenských vedách rad- článkov každého autora, ale následne aj na
3) Lokálnosť výskumu, šej publikujú knižne. Knihy totiž väčšinou nie citovanosti, ktorú je možné dosiahnuť (viac
4) Preferencia angličtiny. sú podrobené peer review do takej miery ako spoluautorov = viac článkov = viac citácií).
4 ARRA Newsletter | máj 2011
5. V spoločenských vedách môže byť ten- Citation Index) bol tento pomer v tom istom najvýznamnejších časopisov. Jedna z analýz
to nepomer citovanosti spôsobený aj tým, období (2002) len 45%.6 Táto fragmentácia je potvrdila, že z takmer 8 000 impaktovaných
že autori sa v globále odvolávajú na menej úzko spojená s interdisciplinaritou spoločen- časopisov sa viac ako 50% citácií odvolávalo
publikácií a jednotlivé referencie sú star- ských vied. Vo všeobecnosti platí, že čím menší na články publikované v 300 najdôležitej-
šie (počet citácií tak rastie pomalšie ako presah do iných vedných disciplín, tým menšia ších časopisoch a až 90% citácií referovalo na
u prírodných vied). Napríklad priemerný vek fragmentácia vnútri odboru, a tým vyššie články z najlepších 3 000 časopisov.9 Z tohto
referencií v biomedicíne je 7–8 rokov, zatiaľ čo percento pokrytia odboru WoK databázami. dôvodu teoreticky nie je pre potreby hodno-
v sociológii až 12,5 roka. Na druhej strane je Interdisciplinarita sa dá merať napríklad po- tenia nutné sledovať všetky časopisy v da-
tento argument neplatný pre niektoré ďalšie merom referencií na publikácie mimo svojho nom odbore, ale len dostatočne veľký počet
odbory spoločenských vied, konkrétne psy- odboru – ak sú povedzme viac ako dve tretiny vybraných časopisov. Samozrejme, počet tých
chológia (psychiatria) a ekonómia (biznis) majú referencií v sociologickom článku na prá- najdôležitejších časopisov sa v čase mení,
rovnaký priemerný vek referencií ako mate- ce primárne sa zaoberajúce iným vedným preto je potrebné sledovať väčší počet aj po-
matika a fyzika pevných látok (cca 10 rokov).4 odborom ako sociológiou, je daný článok pova- tenciálne kvalitných časopisov, zďaleka však
Spoločenské vedy teda zďaleka nie sú homo- žovaný za interdisciplinárny. Vo všeobecnosti nie je nevyhnutné pokrývať všetky vydávané
génne a niektoré odbory majú aj porovnateľný sú takéto články v databázach WoK menej za- periodiká. Najmä v tých najmenej fragmen-
počet spoluautorov, aj podobný priemerný vek stúpené ako články jednoznačne reflektujúce tovaných odboroch spoločenských vied je už
referencií. svoj odbor. väčšina signifikantných časopisov relatívne
ustálená a sledovaná databázami WoK. Preto
Týmto sa dostávame k hlavnému proti- Samozrejme, fragmentácia je v rôznych v tomto ohľade nie je dôvod nepoužívať
argumentu ohľadne publikačných zvyklostí. odboroch spoločenských vied iná, a preto by databázy WoK na hodnotenie minimálne týchto
Aj keď je pravda, že vo všeobecnosti tvoria nemalo prekvapiť, že existujú disciplíny, ktoré odborov (a treba dodať, že aj ostatné odbory
články len okolo polovice vedeckej produk- majú pokrytie v databázach WoK porovna- postupne získavajú relevantné pokrytie).
cie v spoločenských vedách (celkovo 40–60% teľné s prírodnými vedami.7 Opäť ide najmä
publikácií a cca 50% citácií), v niektorých o ekonómiu a psychológiu, disciplíny, ktoré sú
odboroch spoločenských vied sú články asi najviac podchytené ako stabilné odbory, 1.3 Lokálnosť výskumu
jediným najdôležitejším médiom – konkrétne a preto väčšinou odkazujú na práce vnútri
ide opäť o behaviorálne vedy a ekonómiu, ale odboru, bez potreby výrazne ukotvovať Tretí okruh problémov ohľadne hodnotenia
napríklad aj právo. Taktiež je už dlhé roky ba- poznatky v publikáciách mimo svoj odbor. spoločenských vied pomocou WoK databáz sa
dateľný trend čoraz častejšieho publikovania týka lokálnosti výskumu. Pokiaľ ide o prírodné
v časopisoch (najmä v časopisoch vo WoK Ďalším argumentom proti používaniu vedy, výskum je zameraný takmer výluč-
databázach) u všetkých odborov spoločen- WoK databáz na hodnotenie spoločenských ne medzinárodne, v zmysle dopadov na vedu
ských vied. Rovnako aj pomer citácií na články vied býva počet časopisov obsiahnutých a spoločnosť. Tento faktor je ale značne oslabený
v časopisoch kontinuálne rastie, čo reflektu- v SSCI. Tu ale treba poznamenať, že naprí- u vied spoločenských, kde problémy, ktoré
je zvýšený vedecký záujem o toto médium.5 klad od roku 2002 (štúdia uvedená vyššie), si výskum stavia a ktoré sa snaží vyriešiť,
Celkovo sa teda dá povedať, že argument sa počet sledovaných časopisov v spoločen-
o odlišných publikačných zvyklostiach je ne- ských vedách zvýšil o takmer 50% (z 1 700
platný pre ekonómiu a psychológiu. A aj v roku 2002 na 2 500 v roku 2010). Celkovo je
pre ostatné spoločenské vedy je platný len najmä v posledných rokoch citeľný nárast 4) Nederhof, A.J. et al: International benchmarking and
čiastočne, so stále sa zmenšujúcou silou. bibliometric monitoring of UK research performance in the
pokrytia aj v spoločenských vedách – každý social sciences, ESCR Report, Centre for Science and Tech-
týždeň pribudne takmer 3 000 nových zázna- nology Studies, University of Leiden.
1.2 Slabé pokrytie spoločenských vied vo mov a 60 000 nových referencií. Niektorí tiež 5) Archambault, E. & Vignola-Gagne, E. (2004): The Use
WoK databázach hľadajú rozdiely medzi spoločenskými a prí- of Bibliometrics in the Social Sciences and Humanities,
Science-Metrix Final Report, pp. 11–15.
rodnými vedami v tom, že vedy prírodné majú
6) Leydesdorff, L. (2003): Can Networks of Journal-
Ak už aj odporcovia hodnotenia spoločen- takmer trojnásobné pokrytie (7 000 časopi- Journal Citation be used as Indicators of Change in the
ských vied pomocou WoK databáz uznajú zvý- sov v databázach WoK). Tu však treba podo- Social Sciences?, Journal of Documentation, 59, pp. 90–91.
šený trend časopiseckej produkcie v spolo- tknúť, že jednotlivých disciplín je u prírodných 7) Hicks, D. (2004): The Four Literatures of Social Science,
čenských vedách, následne sa snažia uviesť vied tiež trojnásobne viac ako disciplín u vied In: Moed, H.: Handbook of Quantitative Science and Techno-
logy Research, Kluwer Academic, pp. 4–6.
do hry okruh argumentov o nedostatočnom spoločenských (150 v. 50).8 Zabúdať by sa tiež
8) rôzne stránky Thomson|Reuters, napríklad: http://thom-
pokrytí jednotlivých odborov v databázach nemalo na tzv. Bradfordovo pravidlo, ktoré sonreuters.com/products_services/science/science_pro-
WoK. Napríklad až 79% citácií v prírodných hovorí, že pre akýkoľvek vedecký odbor je ducts/a-z/web_of_science/#tab2
vedách v databáze SCI (Science Citation Index) základná a najdôležitejšia literatúra pokrytá 9) Hicks, D. (2004): The Four Literatures of Social Science,
odkazuje na iné články nachádzajúce sa tiež v malom percente z celkového počtu časo- Testa, J.: The Thomson Reuters Journal Selection Pro-
cess, In: http://thomsonreuters.com/products_services/
v SCI. Na druhej strane, v spoločenských pisov. Inými slovami, takmer všetky dôležité science/free/essays/journal_selection_process/
vedách, v databáze SSCI (Social Sciences publikácie sú vydané v relatívne malom počte prístup 16.5.2011.
5 ARRA Newsletter | máj 2011
6. majú vo veľa prípadoch silné regionálne a v mnohých krajinách rozšíreným dôrazom o špičkový výskum písaný len v slovenčine,
zameranie bez medzinárodných ašpirácií. na publikovanie vo vysoko impaktovaných nemôže mať celkový medzinárodný dopad po-
Pokiaľ je aj medzinárodný výskum v spolo- časopisoch. Mnohé európske krajiny tak rovnateľný s rovnakým článkom v angličtine.
čenských vedách v databázach WoK pokrytý výrazne zvýšili svoj podiel na medzinárodnom Len pre zaujímavosť treba uviesť, že anglicky
dostatočne, to isté sa nedá celkom tvrdiť o vý- výskume v spoločenských vedách. písané články sa na produkcii Slovenska
skume regionálnom, ktorý je na tom poznateľne zachytenej v databázach WoK podieľajú
horšie. Tým pádom pri hodnotení spoločen- menej ako 60%, zatiaľ čo v Maďarsku dosa-
ských vied iba pomocou databáz WoK uniká 1.4 Preferencia angličtiny hujú takmer 95%.15 Aj toto môže byť jedným
z hodnotenia signifikantné percento publikácií. z faktorov podieľajúcich sa na relatívnom
Posledným výrazným argumentom proti pou- úspechu maďarskej vedy oproti slovenskej.
žívaniu WoK databáz na hodnotenie spoločen- Ale bližším informáciám a porovnávaniu
Aj keď problém lokálnosti výskumu má
ských vied je jasná prevaha publikácií v an- vybraných krajín sa budeme viac venovať až
svoje rácio a je možné ho čiastočne uznať,
glickom jazyku. Keďže sa neanglické články v nasledujúcej časti.
zďaleka nejde o devastujúcu kritiku hodnote-
objavujú vo WoK databázach zriedkavejšie, je
nia pomocou WoK databáz. Ak si aj odmys-
pravdepodobné, že významná časť vedeckej Na záver teda zhrnieme štyri hlavné témy
líme radikálne tvrdenia, že skutočne akade-
produkcie nebude pri hodnotení pokrytá. Ako odporcov hodnotenia spoločenských vied
mický výskum jednoducho musí byť medziná-
príklad sa obvykle uvádza, že v najväčšej da- pomocou databáz WoK:
rodne relevantný a čisto regionálne zameranie
tabáze periodík (Ulrich‘s Periodicals Directory)
by nemalo byť ani posudzované, stále ostáva odlišné publikačné zvyklosti,
je v spoločenských vedách v angličtine len
prijateľná menej striktná forma tohto argu- slabé pokrytie spoločenských vied vo WoK
75% článkov, zatiaľ čo v databázach WoK
mentu. Tá tvrdí, že ozajstné vedecké bádanie, databázach,
tvoria anglické články až 90%.12
nezávisle od odboru a zamerania, by malo
lokálnosť výskumu,
viesť k výsledkom, ktoré sú relevantné aj
Na strane druhej, je nepísaným pravi- preferencia angličtiny.
mimo svojho regiónu. Inak povedané – aspoň
dlom, že angličtina je svetový jazyk vedy – ak
niektoré výsledky výskumu, aj ak je tento
vedcovi záleží na tom, aby mali jeho práce čo Prvé dva body sú čiastočne oprávnené,
zameraný čisto regionálne, si zaslúžia byť
najväčší dosah, mal by ich písať práve v tomto ale určite neplatia pre odbory ako psychológia
odkomunikované vedcom z iných krajín.10
jazyku. Celkovo je výrazná väčšina článkov a ekonómia a aj u ostatných disciplín so zlep-
Neznamená to teda, že lokálny výskum by sa
z neanglicky hovoriacich krajín, a predsa je aj šujúcim sa pokrytím a meniacimi sa publikač-
vôbec nemal brať do úvahy, ale že aj výsledky v „Ulrich‘s“ podiel anglických článkov preva-
lokálneho výskumu by mali byť sprístupnené nými zvyklosťami tieto argumenty postupne
žujúci. A aj napriek tomu, že podiel článkov strácajú na sile. Čo sa týka regionálneho
medzinárodnej vedeckej komunite prostred- z európskych krajín citeľne stúpa, podiel člán-
níctvom medzinárodných časopisov. Naprí- výskumu, aj keď tento je oprávnený a nevy-
kov písaných v angličtine ostáva rovnaký. hnutný, vôbec to nemá znamenať, že výsledky
klad: štúdia miestneho problému X je síce Z toho vyplýva, že aj väčšina európskych ved-
zameraná regionálne, ale ak je odkomuniko- nemajú prekročiť hranice daného regiónu. Aj
cov publikuje radšej v angličtine ako vo svojom lokálne problémy a ich riešenie by mali byť
vaná na medzinárodnom fóre, môže byť ďalším materinskom jazyku, aby dokázala osloviť šir-
vedcom použitá pri prierezových či kompara- dostupné globálnej vedeckej komunite („act
šie publikum.13 Preferencia angličtiny je teda
tívnych štúdiách podobných problémov X, Y locally, teach globally“). Pre problém publiko-
prirodzeným vyústením snahy o pokrytie tých
a Z v iných krajinách a priniesť nové cenné vania v angličtine platia obdobné argumenty
najlepších časopisov s najväčším dosahom na
poznatky. Ak má ale aj kvalitná štúdia len ako pre lokálnosť výskumu – dobrý výskum si
formovanie vedy. Ide o pokračovanie problému
lokálnu cirkuláciu bez porovnávania so sve- zaslúži dobrú komunikáciu a čo najširší okruh
regionality výskumu a opäť je odpoveďou jasný
tom, jej dosah je citeľne menší. poslucháčov.
trend v internacionalizácii vedy spomenutý
v predchádzajúcej časti.
Trend poklesu čisto regionálne orientova-
ného výskumu v rozvinutých západných kraji- Radi by sme uviedli malú poznámku 10) Moed, H. et al (2002): Towards Research Performance
nách je badateľný už teraz – napríklad aj výs- k používaniu angličtiny v slovenských člán- in the Humanities, Library Trends, Vol. 50, No. 3 pp. 508-13.
kum Fínskej akadémie vied ukázal, že práce koch – aj na príklade Slovenska jasne vidno, 11) Oksanen, T. et al, ed. (2003): Scientific Research in Fin-
land, Reports by the Academy‘s Research Councils, Acade-
sú viac publikované v medzinárodných časopi- aký dopad má publikovanie v angličtine na my of Finland, pp. 199-203.
soch na úkor časopisov domácich.11 Je zjavné, citovanosť a celkový ohlas článkov. Slovenské 12) Príloha: Tab. 2 – Jazykové pokrytie databáz WoK a Ulrich‘s
že publikačné modely sa v čase menia smerom práce v spoločenských vedách písané v ang- 13) Van Leeuwen, T. (2006): The Application of Bibliometric
k väčšej homogenizácii v rámci spoločenských ličtine majú priemernú citovanosť 2,19, pokiaľ Analyses in the Evaluation of Social Science Research,
vied. Je to spôsobené okrem iného najmä sú ale práce písané v slovenčine, majú prie- Scientometrics, Vol.66, No.1, pp. 135-152.
14) Príloha: Tab. 3 – Jazykové pokrytie na Slovensku
postupujúcou globalizáciou, rozširovaním inter- mernú citovanosť iba 0,62. Tiež treba dodať, že a v Maďarsku
netu, nadnárodným financovaním výskumu všetkých 80 článkov s viac ako 10 citáciami 15) Príloha: Tab. 3 – Jazykové pokrytie na Slovensku
so zameraním na medzinárodnú spoluprácu je písaných výlučne v angličtine.14 Ak by aj išlo a v Maďarsku
6 ARRA Newsletter | máj 2011
7. 2. Porovnanie Slovenska so svetom porovnanie, najlepší článok z matematiky 2.2 Psychológia
a vybranými krajinami má za rovnaké obdobie 2 280 a stý najlep-
ší 144 citácií, pre poľnohospodárske vedy je Pokiaľ ide o množstvo citácií na prácu, je na
to 699/194. Za celý čas má najlepší článok tom v celkovom vyjadrení psychológia a psy-
Základným argumentom, prečo by sa mini- chiatria na úrovni chémie, farmácie a geovied,
málne niektoré odbory spoločenských vied v ekonómii až 1 944 citácií.17 Ak teda hod-
notíme matematiku a poľnohospodárske lepšie ako fyzika a približne trojnásobne lepšie
mali na Slovensku hodnotiť podľa databáz ako matematika.20 Najcitovanejší článok za po-
WoK, je téza, že ak existujú nám podobné kra- vedy pomocou WoK databáz, nemal by byť
ani s ekonómiou vážnejší problém. sledných 10 rokov má 2 037, stý najlepší 399
jiny, ktoré dosahujú v danom odbore výsled- a najlepší článok v databázach WoK celkovo
ky, ktoré sú dobre hodnotiteľné, nie je dôvod až 3 366 ohlasov.21 Z globálneho hľadiska teda
hodnotiť Slovensko podľa iných samostatných Je ale možné, že ekonómia nie je na-
znova ide o jednoznačne hodnotiteľný odbor,
kritérií. Inými slovami – ak sú databázy WoK príklad v postkomunistických krajinách hod-
ktorý je dostatočne medzinárodne ukotvený.
dostatočne výkonné na hodnotenie nám po- notiteľná, všetky dosahujú slabé výsledky
dobných krajín, musia byť vhodné aj na hod- a môže to byť spôsobené rôznymi spoločný- Čo sa týka sledovanej skupiny prevažne
notenie Slovenska. A ak Slovensko nebude mi faktormi (napr. slabý výskum počas ko- postkomunistických štátov, je na tom Slo-
dosahovať žiadané výsledky, nie je to chyba munizmu, chýbajúce elity, atď.). Tento argu- vensko s 1,92 citáciami na prácu iba o niečo
WoK databáz, ale znak toho, že možno daný ment s postupujúcim časom síce stráca na lepšie ako Ukrajina (1,54), inak zhruba dvojná-
odbor na Slovensku predsa len nie je dosta- sile, ale stále môže byť čiastočne relevantný. sobne zaostávajúce za Českom (3,52) a Slo-
točne kvalitný. Ak ale majú aj ostatné sledované krajiny vinskom (4,06), takmer trojnásobne zaostá-
ekonómiu na hodnotiteľnej úrovni, neexis- vajúce za Poľskom (5,01) a Tureckom (5,44)
tuje ďalší dôvod proti hodnoteniu slovenskej a viac ako štvornásobne za Maďarskom (8,6).
Na základe predchádzajúcej časti sme Najcitovanejšia práca, ktorá má 41 ohlasov,
ekonómie pomocou WoK databáz.
sa rozhodli overiť použiteľnosť WoK data- je najhoršia z celej sledovanej skupiny. Pre
báz na hodnotenie najmenej kontroverzných porovnanie, desiata najcitovanejšia práca
Priemerná citovanosť na práce zaobe-
odborov – ekonómie a psychológie a skú- z malého Estónska je na tom lepšie ako
rajúce sa ekonómiou, biznisom, financiami
šobne do hodnotenia zaradiť aj ďalší najlepšia slovenská. Napríklad Česko a Ma-
alebo manažmentom za roky 1994–2011 je
viac-menej tradičný odbor, ktorý radikálne ďarsko má približne desaťnásobne lepšie
na Slovensku 0,61, zatiaľ čo napríklad v Ma-
nevybočuje z okruhu všeobecných spoločen- citovanú najlepšiu prácu ako Slovensko (383
ďarsku 2,6, v Poľsku 3,32 a v Turecku 3,86.
ských vied – sociológiu. Ako referenčné kra- resp. 466 ohlasov).22
Celkový H-index Slovenska je v ekonómii za
jiny boli vybrané krajiny V4, „severná“, „južná“
18 rokov len 9, kým v Česku 18, v Poľsku 30 Celkovo sú databázy WoK vhodné na
a „východná“ postkomunistická krajina (Es-
a v Turecku 36. Najviac citovaný článok zo hodnotenie Slovenska už aj priamo, nielen
tónsko, Slovinsko, Ukrajina). Na dokresle-
Slovenska má znova málo, len 22 citácií, za- prostredníctvom porovnávania s vybranými
nie obrazu bol vybraný aj tzv. „benchmark“
tiaľ čo najlepší poľský článok má 266, ma- krajinami, nakoľko pri hodnotení psycholó-
– Švédsko a krajina mimo kresťanských tra-
ďarský 230 a slovinský 149.18 (Už len treba gie už vychádzajú väčšie čísla ako pri hod-
dícií – Turecko. V nasledujúcich častiach sú
dodať, že z piatich najcitovanejších sloven- notení ekonómie. Stále však platí, že Sloven-
bližšie rozobrané jednotlivé odbory a zhod-
ských článkov v ekonómii majú až tri ako sko za danými krajinami výrazne zaostáva bez
notená použiteľnosť databáz WoK na hodno-
autora uvedeného J. Fidrmuca, pôsobiaceho zjavného systémového dôvodu. Ak sa znova
tenie daného odboru. Ako smerodajné údaje
skôr v zahraničí.) pozrieme na celkové poradie vo svete, tak
sú použité najmä počet citácií na prácu,
podľa počtu ohlasov je Slovensko na úrovni
H-index krajiny a počet ohlasov na najlepšiu
Dá sa teda povedať, že na hodnotenie krajín ako Libanon, Thajsko, Kuvajt, Malajzia,
prácu v danej kategórii.
ekonómie sú WoK databázy vo väčšine sle- Uganda a Pakistan.23 Podľa pomeru citácií
dovaných postkomunistických krajín (a nie- na prácu sme opäť na samom konci tabuľky,
2.1 Ekonómia len v nich) použiteľné v plnej miere. Slovensko konkrétne tretí od konca.
nemá radikálne iné podmienky na výskum
16) Príloha: Tab. 4 – Priemerná citovanosť na článok v da-
V relatívnom porovnaní svetovej vedeckej ekonómie ako Maďarsko, Poľsko či Slovin-
nom roku
produkcie, vyjadrenej počtom citácií na jednu sko, a teda nelichotivé výsledky nie sú nedo- 17) Príloha: Tab. 5 – Najcitovanejší článok v rokoch 2001
vedeckú prácu, je na tom ekonómia rovnako statkom WoK databáz, ale reálnym obrazom – 2010 podľa ESI
dobre ako poľnohospodárske vedy či vedy slovenskej ekonomickej vedy. Celkový citačný 18) Príloha: Tab. 6 – Ekonómia - porovnanie
o materiáloch, mierne horšie ako fyzika či výkon Slovenska je v ekonómii podľa ESI 19) Príloha: Tab. 7 – Ranking krajín podľa celkovej citovanosti
„zelená“ biológia, ale takmer dvojnásobne (Essential Science Indicator) na úrovni Thaj- 20) Príloha: Tab. 4 – Priemerná citovanosť na článok v da-
nom roku
lepšie ako matematika, počítačové vedy ska, Malajzie, Kene, Filipín, Etiópie, Kolumbie
21) Príloha: Tab. 5 – Najcitovanejší článok v rokoch 2001
a inžinierstvo.16 Najcitovanejší článok za po- a Indonézie. Čo sa týka priemernej citovanosti – 2010 podľa ESI
sledných 10 rokov má 883 ohlasov a stý na prácu, tak je na tom Slovensko druhé naj- 22) Príloha: Tab. 8 – Psychológia – porovnanie
najlepšie citovaný článok 239 ohlasov. Pre horšie zo všetkých krajín.19 23) Príloha: Tab. 7 – Ranking krajín podľa celkovej citovanosti
7 ARRA Newsletter | máj 2011
8. 2.3 Sociológia pri aplikovaní jednotlivých kritérií je potrebné Oznámenie: Článok vznikol v rámci riešenia
byť trochu opatrnejší s vyhodnocovaním projektu podporeného grantom APVV – 0384
Nakoľko sociológia nie je samostatná ESI a prihliadnuť najmä na vyššiu fragmentáciu – 07. Práca odzrkadľuje názory autora, ktoré
kategória, sú dostupné len odvodené dáta, odboru. nemusia byť zdieľané ostatnými pracovníkmi
z ktorých vyplýva, že aj keď je na tom s prie- a členmi orgánov ARRA.
mernou citovanosťou horšie ako dva pred- Záver
chádzajúce odbory, stále je na sociologické
práce viac ohlasov ako na, povedzme, mate- Týmto článkom sme sa snažili na jednej stra-
matiku či počítačové vedy a nachádza sa nie- ne zhodnotiť hlavné argumenty proti použí-
kde na úrovni inžinierstva. Najcitovanejšia vaniu WoK databáz na hodnotenie spoločen-
práca, aj celkovo, aj za posledných 10 rokov ských vied a na strane druhej zhodnotiť mož-
má 1 274 ohlasov, stá najlepšia práca ale iba nosti použitia týchto databáz v slovenských
9524. Už z týchto údajov je zrejmé, že prihliad- podmienkach. Z prvej časti vyplynulo, že
nuc na vyššiu interdisciplinaritu a následnú minimálne na hodnotenie odborov, ktoré sú
fragmentáciu, ako aj na viac regionálne zame- najmenej fragmentované a majú samostatnú
ranie, bude sociológia pravdepodobne hodno- ESI kapitolu (ekonómia a psychológia), sú da-
titeľná horšie ako predchádzajúce disciplíny. tabázy WoK dostačujúce. Rovnako je možné
Stále sa však čísla držia vysoko nad úrovňou hodnotiť aj niektoré ďalšie odbory ako naprí-
humanitných vied a je pravdepodobné, že ten- klad sociológiu, ale je potrebné brať do úva-
to odbor už má položené isté konsenzuálne hy väčšiu fragmentáciu. V druhej časti sa zase
základy, na ktorých sa dá stavať vedecké po- ukázalo, že aj väčšina krajín porovnateľných
znanie, a preto sa dá očakávať nárast časopi- so Slovenskom má v spoločenských vedách
seckých publikácií v najbližšej dekáde. ľahko merateľnú a niekoľkonásobne lepšiu
produktivitu, a teda ani na Slovensku nie je
Porovnanie s vybranými krajinami prvý- silný dôvod nepoužívať WoK databázy na hod-
krát prinieslo prekvapivejšie výsledky, keď notenie týchto vybraných odborov. Ak teda pri
hneď niekoľko krajín dosiahlo lepšie výsledky hodnotení nevyjdú za Slovensko žiadne solíd-
v sociológii ako v ekonómii (Slovensko, Česko, ne výsledky, nie je to chybou WoK databáz, ale
Maďarsko, Turecko) aj napriek tomu, že reálne slabším pokrytím týchto odborov na
žiadna krajina nemá v priemere viac ako štyri Slovensku.
citácie na prácu. Naviac má Turecko prvý-
krát najvyššiu priemernú citovanosť z vy- Záverečná poznámka: aj keď za posled-
braných krajín (viac ako „benchmark“ Švéd- ných 20 rokov počet študentov spoločen-
sko). Čo sa týka najcitovanejších článkov, tu je ských vied na Slovensku niekoľkonásobne
situácia badateľne skromnejšia – okrem stúpol (1988=14 800 študentov, 31% podiel
Švédska nemá žiadna krajina prácu s viac ako --> 2008=68 800 študentov a 52,5% podiel)29,
100 ohlasmi. Aj H-indexy sa väčšinou pohy- vedecká produkcia vzrástla len nepatrne
bujú v jednociferných číslach.25 Ale zatiaľ čo a žiadny slovenský vedec nie je zarade-
najlepší český článok vyšiel v Nature26, ný do „Highly Cited Scientist“ databázy. Na-
najlepší slovenský článok vyšiel v časopise príklad z Maďarska sa v tejto databáze
z dolnej tretiny sociologických časopisov a má v rámci „Social Sciences, General“ nachádza
len 9 ohlasov.27 Vzhľadom na to, že sociológia András P. Schubert, čo dokazuje že ani v na-
nemá vlastnú ESI kategóriu a patrí pod všeo- šich končinách nie je nemožné dostať sa
becné spoločenské vedy, nie je možné vypočí- v spoločenských vedách medzi svetovú elitu.
tať relatívne postavenie slovenskej sociológie Pre budúcnosť spoločenských vied na Sloven-
v medzinárodnom porovnaní. Čo ale možné sku je teda dôležité, či budeme naďalej vyna- 24) Príloha: Tab. 5 – Najlepší článok
je, je aspoň porovnanie produkcie Slovenska chádzať vlastné a špecifické vnútro-sloven- 25) Príloha: Tab 9 – Sociológia – porovnanie
s vybranými krajinami. Tu sa v jednej skupine ské systémy hodnotenia, alebo sa otvoríme 26) Stopka, P. et al (2003): Sociology-The Puzzle of Human
nachádzajú slabšie krajiny ako Slovensko, svetu a začneme sa porovnávať aj s tými naj- Cooperation, Nature, Vol. 421, Iss. 6926, pp. 911-12.
Česko a Poľsko, s priemerom citovanos- lepšími. Toto porovnávanie nemusí byť nutne 27) Prokop, P. et al (2009): Cross-Cultural Comparison of
Student Attitudes toward Snakes, Society&Animals, Vol. 17,
ti od 0,63 po 1,09 a v druhej silnejšie kraji- s použitím WoK databáz, ale dané databázy Iss. 3, pp. 224-240.
ny ako Estónsko, Slovinsko a Maďarsko (od momentálne tvoria najprepracovanejší sys- 28) Príloha: Tab 9 – Sociológia – porovnanie
1,56 do 2,66).28 Celkovo sa dá odporučiť hod- tém hodnotenia prinajmenšom vo vybraných 29) Baláž, V. (2010): Social Sciences and Humanities in
notenie sociológie pomocou WoK databáz, ale odboroch – ekonómii a psychológii. Slovak Republic, METRIS Country Report.
8 ARRA Newsletter | máj 2011
9. Prílohy:
(všetky údaje boli stiahnuté v mesiac máj 2011)
Tab.1: Priemerný počet autorov na článok
Science field Average number of authors per journal article % change
1988 1993 1998 2003 2008 88–08
Astronomy 2,5 3,2 3,6 4,5 5,9 136
Medical sciences 3,6 4,1 4,5 5 5,6 56
Biological sciences 3,3 3,7 4,2 4,6 5,3 61
Physics 3,3 3,8 4,2 4,7 5,3 61
Chemistry 3,1 3,3 3,6 3,9 4,3 39
Agricultural sciences 2,7 2,9 3,3 3,8 4,3 59
Geosciences 2,4 2,7 3,2 3,5 4 67
Engineering 2,5 2,8 3,1 3,4 3,8 52
Other life sciences 2 2,1 2,4 2,9 3,2 60
Psychology 2 2,2 2,5 2,8 3,2 60
Computer sciences 1,9 2 2,3 2,6 3 58
Mathematics 1,5 1,6 1,8 1,9 2 33
Social sciences 1,4 1,5 1,6 1,8 1,9 36
Average for all ‘science‘ 3,1 3,4 3,8 4,2 4,7 52
Zdroj: LSE – Impact of the Social Sciences Project
Tab.2: Jazykové pokrytie databáz WoK a Ulrich‘s
Journal coverage rates by
Inštitúcia Natural Sciences Social Sciences and Humanities
language of article WoK Ulrich‘s Difference WoK Ulrich‘s Difference
English 89 % 78 % 13 % 90 % 75 % 20 %
Czech 0,04 % 0,30 % -85 % 0,20 % 0,20 % 8%
Russian 0,50 % 0,90 % -48 % 0,30 % 0,40 % -24 %
French 3,30 % 3,40 % -3 % 3,20 % 4,40 % -26 %
Multiple Languages 0,20 % 0,20 % -14 % 0,30 % 0,50 % -45 %
Dutch 2,20 % 2,20 % 0% 1,30 % 2,60 % -48 %
German 3,20 % 3,90 % -18 % 3,00 % 5,80 % -50 %
Japanese 0,40 % 1,70 % -74 % 0,20 % 0,60 % -64 %
Swedish 0,10 % -100 % 0,10 % 0,40 % -69 %
Spanish 0,60 % 2,60 % -75 % 0,90 % 3,00 % -69 %
Italian 0,10 % 0,80 % -83 % 0,20 % 1,10 % -80 %
Danish 0,04 % 0,10 % -50 % 0,10 % 0,30 % -83 %
Portuguese 0,10 % 0,70 % -85 % 0,10 % 1,00 % -86 %
Chinese 0,30 % 2,40 % -88 % 0,04 % 1,20 % -96 %
Polish 0,05 % 0,70 % -92 % 0,90 % -100 %
Arabic 0,10 % -100 % 0,30 % -100 %
Turkish 0,01 % 0,20 % -95 % 0,10 % -100 %
Other Language 0,30 % 1,60 % - 80 % 0,30 % 2,40 % -87 %
Zdroj: Science-Metrix
9 ARRA Newsletter | máj 2011
10. Tab.3: Jazykové pokrytie na Slovensku a v Maďarsku
Slovakia Art Cit Cit/Art UnCit UnCit% 2+Cit 10+Cit
Social Sciences Articles (SS Art) 3366 5292 1,57 2177 65 433 80
SS Art in SK 1025 635 0,62 697 68 68 0
SS Art in ENG 1990 4367 2,19 1249 63 327 80
Hungary Art
SS Art 5466
SS Art in ENG 5190
SS Art in HUN 103
% SVK ENG Art 59,12
% HUN ENG Art 94,95
Zdroj: WoK 1994–2011
Tab.4: Priemerná citovanosť na článok v danom roku
Fields 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 All years
Molecular Biology & Genetics 46,34 42,79 37,83 33,71 27,86 22,34 16,94 11,1 5,81 0,9 24,56
Immunology 36,57 33,47 30,32 28,27 23,77 18,99 15,01 9,88 5,18 0,74 20,22
Neuroscience & Behavior 34,92 31,5 27,58 24,89 21,27 16,97 12,72 8,09 4,04 0,57 18,26
Biology & Biochemistry 29,64 27,36 24,84 21,97 18,12 14,21 10,98 7,22 3,62 0,52 15,85
Microbiology 27,99 25,74 23,58 21,44 18,91 14,28 10,59 6,84 3,29 0,5 15,32
Space Science 23,8 19,22 20,65 18,21 16,73 13,82 12,07 7,31 5,1 1,1 13,80
Clinical Medicine 22,28 21,31 19,77 17,97 15,51 12,29 9,42 5,8 2,8 0,55 12,77
Pharmacology & Toxicology 21,41 20,92 18,26 17,57 14,13 12,42 9,21 6,02 2,67 0,36 12,30
Environment / Ecology 20,53 19,44 17,76 15,82 13,15 10,45 8,09 4,93 2,33 0,35 11,29
Psychiatry / Psychology 21,11 18,94 18,08 15,84 12,89 10,21 7,33 4,42 1,88 0,34 11,10
Chemistry 17,62 17,61 16,07 14,88 13,09 10,57 8,35 5,79 2,98 0,44 10,74
All Fields Avg 18,91 17,76 16,08 14,56 12,35 9,82 7,64 4,87 2,39 0,41 10,48
Geosciences 17,88 15,62 14,47 12,82 10,79 9,21 6,24 4,07 2 0,43 9,35
Physics 14,32 13,23 12,2 11,52 10 8,18 5,77 3,8 1,94 0,39 8,14
Plant & Animal Science 13,85 12,99 11,74 10,65 8,7 6,92 5,18 3,27 1,51 0,26 7,51
Agricultural Sciences 13,25 12,53 11,78 10,62 8,75 7,19 5,24 2,99 1,32 0,19 7,39
Material Science 11,58 10,73 10,72 9,57 8,26 6,95 5,55 3,78 1,9 0,28 6,93
Economics & Business 11,5 11,72 10,39 9,25 7,43 5,58 4,03 2,22 0,97 0,2 6,33
Multidisciplinary 5,81 6,46 7,39 6,39 6,61 7,02 6,53 4,6 3,37 1,05 5,52
Social Sciences, general 8,63 8,37 7,67 7,21 6,19 4,82 3,49 2,02 0,88 0,2 4,95
Engineering 8,11 7,57 7,04 6,69 5,63 4,54 3,8 2,41 1,2 0,16 4,72
Computer Science 7,66 7,93 5,35 3,99 3,51 2,51 3,26 2,13 0,98 0,15 3,75
Mathematics 6,05 5,99 5,39 4,8 4,19 3,36 2,51 1,67 0,86 0,14 3,50
Zdroj: ESI
10 ARRA Newsletter | máj 2011
11. Tab.5: Najcitovanejší článok v rokoch 2001 – 2010 podľa ESI
World Most Cited Article 100th Art
Economics 883 239
Social Sciences 620 214
Psychology / Psychiatry 2037 399
Mathematics 2280 144
Agriculture 699 194
Sociology 1274 95
Zdroj: ESI
Tab.5: Najlepší článok v databáze WoK celkovo
All Most Cited Article
Economics 1944
Sociology 1274
Psychology / Psychiatry 3366
Politics 986
Zdroj: WoK
Tab.6: Ekonómia – porovnanie
Years 1994 – 2011 Econ
Art Cit Cit/Art Top1 Top10 H-index
SK 1262 770 0,61 22 9 9
CZE 2927 2665 0,91 123 28 18
HUN 1033 2682 2,60 230 45 23
POL 1340 4448 3,32 266 92 30
SLO 679 1603 2,36 149 30 17
EST 223 444 1,99 40 10 10
SWE 5938 45136 7,60 537 193 77
TUR 2444 9433 3,86 100 54 36
UKR 613 316 0,52 20 11 10
Zdroj: WoK
11 ARRA Newsletter | máj 2011
