Ekonomický týždenník Poštovej banky - 21. týždeň

1. 21. týždeň 2014
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
2
21. týždeň 2014
OBSAH
 Zaujalo nás: Prácu na skrátený úväzok vykonáva len 45 Slovákov z tisíc. Ešte menej rozšírený je u nás home Office. 3
 Čo nové vo svete: ECB zvažuje menej časté zasadnutie 4
 Euro aj uplynulý týždeň voči doláru oslabovalo 5
 Maďarská MNB môže ďalej znižovať úrokové sadzby 5
 Ropa Brent naďalej v okolí 110 USD za barel 6
 Evidovaná miera nezamestnanosti v apríli poklesla pod hladinu 13 % 6
 Cenová hitparáda: Medziročne viac sme v apríli zaplatili najmä za tvaroh a ďalšie mliečne výrobky. Rastie však už aj cena čokolády. 7
 Rebríček týždňa: Slováci sú väčší optimisti ako Česi. Pozitívne zmýšľajúcich je 65 % z nás. 8
 Kalendár udalostí 22. týždňa 9
 Predikcie podľa Poštovej banky 9
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenník
3
21. týždeň 2014
Zaujalo nás:
Prácu na skrátený pracovný úväzok vykonáva len 45 pracujúcich Slovákov z tisíc. Ešte menej rozšírený je u nás home office.
Ranný budíček, zhruba osem a pol hodiny strávených v práci a nasledovný kolotoč povinností okolo detí či domácnosti. Tak takto nejako vyzerá klasický pracovný deň v podaní väčšiny pracujúcich Slovákov. Až viac než 95 % z nás totiž pracuje na plný pracovný úväzok. Nájdu sa však aj takí, ktorých pracovný život sa od tohto klasického scenára odlišuje. Pracujú napríklad na skrátený pracovný úväzok, vykonávajú svoju prácu „online“ z pohodlia domova alebo majú naopak až dve zamestnania.
Práca na skrátený pracovný úväzok nie je na Slovensku príliš rozšírená. Menej ako klasických osem a pol hodiny denne totiž odpracuje len 4,5 % z celkového počtu pracujúcich našincov [vo veku 15 – 64 rokov], čo predstavuje 105,3 tisíc ľudí. Za európskym priemerom tak výrazne zaostávame, nakoľko v eurozóne či európskej 28 – čke je zamestnaná na kratší pracovný čas približne pätina obyvateľov. Nižší podiel skrátených úväzkov ako u nás nájdeme už iba v Bulharsku [2,5 %].
Práca na skrátený pracovný čas sa teší obľube predovšetkým vo vyspelých krajinách únie. Menej času v práci trávi až polovica pracujúcich Holanďanov a približne štvrtina Nemcov, Rakúšanov, Britov, Švédov alebo Dánov. Nové členské krajiny únie sa naopak umiestnili na konci tohto rebríčka, keďže na skrátený úväzok pracuje menej ako desatina ich obyvateľstva.
Odpracovať denne menej ako plný pracovný čas je výhodné predovšetkým pre ženy, ktoré tak môžu viac času venovať výchove detí či starostlivosti o domácnosť. Možnosť pracovať na skrátený pracovný čas vlani využívalo 6,2 % pracujúcich Sloveniek, zatiaľ čo v prípade mužov tento podiel predstavoval len 3,3 %. Každá minca má ale dve strany a popri výhodách prináša skrátený pracovný čas aj svoje negatíva v podobe nižšieho zárobku. A to je zrejme často aj dôvod, prečo nie je práca na skrátený úväzok u nás rozšírenejšia.
V prípade starostlivosti o rodinu výhody prináša nielen práca na skrátený pracovný čas, ale napríklad aj možnosť vykonávať svoju prácu z domu. Takzvaný „home office“ však na Slovensku taktiež nie je príliš udomácnený. Z domu totiž pravidelne a zvyčajne pracuje len 3,5 % pracujúcich Slovákov [a ďalších 5 % využíva home office len príležitostne]. Ani európsky priemer však nie je o veľa vyšší a pohybuje sa okolo úrovne 5 %. Práca z pohodlia domova je najrozšírenejšia v Holandsku, Luxembursku, Dánsku, Fínsku a Rakúsku, kde takýto pracovný život vedie viac než desatina pracujúcich. Na druhej strane Rumunom či Bulharom home office takmer nič nehovorí, keďže podiel takto pracujúcich nedosahuje ani jedno percento.
Nie všetci si však môžu dovoliť okresať svoj pracovný život v prospech rodiny či voľného času. S cieľom zarobiť viac peňazí si niektorí naopak pribalia aj druhé zamestnanie. U nás ale veľa takýchto ľudí nenájdeme. Vlani totiž malo súčasne dve práce 27,9 tisíc Slovákov, čo predstavovalo len 1,2 % z celkového počtu pracujúcich. Menší podiel ľudí pracujúcich súčasne v dvoch zamestnaniach evidovali už iba v Bulharsku [0,5 %]. V únii pracuje v dvoch robotách súčasne 40 zamestnancov z tisíc, v eurozóne 37. Naopak, rekordné podiely zamestnancov s dvomi prácami eviduje Švédsko, kde pripadá na tisíc zamestnancov až 92 ľudí s dvomi prácami, v Holandsku je to 85 a v Dánsku 79 ľudí. V týchto krajinách je však výrazne rozšírená aj práca na skrátený úväzok či home office. Švédi, Holanďania alebo Dáni tak pravdepodobne netrávia v práci dohromady 16 hodín denne, ale s obľubou kombinujú napríklad dve zamestnania s kratším pracovným časom prípadne s home office-om. Koľko Európanov pracuje na skrátený úväzok, pracuje z domu alebo má dve zamestnania? (v % z celkového počtu pracujúcich) práca na skrátený úväzok práca z domu 2 práce Holandsko
50,0
12,6
8,5 Nemecko
26,2
3,3
4,9 Rakúsko
25,7
10,4
4,6 V. Británia
25,4
3,4
3,9 Švédsko
24,7
4,8
9,2 Dánsko
24,7
10,8
7,9 Belgicko
24,3
8,8
4,1 Írsko
23,5
4,0
2,6 Eurozóna 21,5 5,3 3,7 EÚ 28 19,5 4,6 4,0 Luxembursko
18,7
12,4
3,2 Francúzsko
18,1
7,2
3,4 Taliansko
17,7
3,1
1,3 Španielsko
15,9
4,4
2,2 Fínsko
14,0
10,6
5,3 Malta
13,9
2,9
4,8 Cyprus
11,9
1,6
2,8 Portugalsko
10,9
6,7
4,3 Slovinsko
9,3
7,1
3,2 Estónsko
8,9
6,2
5,5 Rumunsko
8,8
0,3
2,1 Litva
8,4
3,9
6,3 Grécko
8,2
2,2
1,8 Lotyšsko
7,5
2,1
4,7 Poľsko
7,1
4,0
6,9 Maďarsko
6,3
3,8
2,5 Chorvátsko
6,2
1,0
1,9 ČR
5,8
3,3
2,3 Slovensko 4,5 3,5 1,2 Bulharsko
2,5
0,5
0,5 Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurostat, rok 2013

4. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
4
21. týždeň 2014
Čo nové vo svete:
ECB zvažuje menej časté zasadnutia
ECB: Aj počas uplynulého týždňa sme sa dočkali viacerých správ o potenciálnych júnových krokoch Európskej centrálnej banky [ECB]. Podľa šumov z prostredia banky by na júnovom zasadnutí malo prísť k rozhodnutiu o zavedení celého balíka opatrení. Ten by mal zahŕňať zníženie depozitnej sadzby do záporu, plán na podporu úverovania malých a stredných podnikov a zastavenie sterilizačných operácií pre program SMP. Okrem toho sa na trhu objavili správy, že belgický zástupca v ECB Peter Praet v júni kolegom odporučí zníženie základnej úrokovej sadzby na 0,15 %. Či aspoň k niektorému z týchto krokov dôjde, zistíme až 5. júna, avšak podľa nášho názoru bude musieť ECB k akcii prikročiť, aby si po všetkých vyhláseniach zachovala dôveryhodnosť. Minulosť nás zároveň naučila, že ECB napokon urobí to, čo od nej trh očakáva. Nie všetci centrálni bankári sú však podobným krokom naklonení. Príkladom je nemecký zástupca v ECB Weidmann, ktorý vyhlásil, že žiadne rozhodnutie o júnových krokoch nepadlo a ani znižovanie sadzieb nie je „done deal“. Podľa Weidmanna nie je isté, či ECB musí konať. Weidmann zároveň uviedol, že nepodporuje zavedenie cieľa pre kurz eura voči doláru, pretože ECB by potom nemohla vykonávať svoje úlohy nezávisle. Weidmann zároveň potvrdil svoj odmietavý postoj voči nákupom štátnych dlhopisov.
Zaujali nás aj správy, že ECB zvažuje predĺženie intervalov pre svoje zasadnutia zo 4 na 6 týždňov. Inak povedané, ECB by nerozhodovala o menovej politike 12 krát do roka, ale len 8 krát. Chce tak získať viac času na vyhodnotenie dát, predikcií a naplánovanie svojich krokov. Zároveň by tak ECB obmedzila volatilitu kurzu eura, ktorá sa v čase zasadnutí zvyšuje. Okrem toho by menej časté zasadnutia umožnili centrálnym bankárom spísať, odklepnúť a zverejniť minútky [teda zápisnicu] z týchto stretnutí. Menej zasadnutí do roka nie je na poli centrálnych bánk ničím výnimočným, podobne funguje napríklad americký Fed, ale aj česká ČNB.
UKRAJINA: Víkendové prezidentské voľby na Ukrajine podľa zatiaľ neoficiálnych výsledkov suverénne vyhral už v prvom kole miliardár Petro Porošenko s 55 % hlasov. Novým prezidentom Ukrajiny sa tak stane „čokoládový kráľ“, ktorý zbohatol na začiatku 90. rokov predajom kakaových bôbov. Podnikateľ bol zároveň jednou z hlavných postáv a sponzorov stojacich za ukrajinskou Oranžovou revolúciou pred desiatimi rokmi. Za Porošenkom skončila s priepastným odstupom a 12 % hlasov bývalá ukrajinská premiérka Julia Tymošenková. Porošenko je zástancom priblíženia Ukrajiny k Európskej únii, a preto západné mocnosti jeho víťazstvo vo voľbách privítali.
POĽSKO: Posilňujúci zlotý a neochota poľskej centrálnej banky [NBP] ďalej znižovať úrokové sadzby by podľa investičnej banky Goldman Sachs mohli priniesť intervenciu NBP proti domácej mene. K uvoľneniu menovej politiky prostredníctvom zníženia úrokových sadzieb by NBP mohol prinútiť zrejme len negatívny šok v hospodárskom raste. Naopak, smerom nahor sa NBP zaviazala sadzby neposúvať minimálne do konca septembra tohto roku. V súčasnosti sa poľský zlotý voči euru obchoduje na trojmesačných maximách v okolí úrovne 4,1500 EURPLN. Možno si ešte spomeniete na intervenciu NBP v júni 2013, kedy centrálna banka naopak pomáhala zlotému predajom devíz a prispela v priebehu jedného piatkového popoludnia k jeho posilneniu z úrovne 4,3200 EURPLN na 4,2400 EURPLN.
CYPRUS: „Otvárajte kasíno“ si už budú môcť pospevovať aj Cyperčania. Jedným z nástrojov, ktoré Cyprus pred rokom predstavil ako kľúč k prilákaniu zahraničných investícií a turistov, je vybudovanie kasínového rezortu. V južnej časti Cypru, ktorá patrí do Európskej únie, totiž zatiaľ žiadne kasína nefungujú, keďže Cyprus doposiaľ bojoval proti všetkým formám hazardu. Zábavne vyznieva napríklad pred rokmi medializované trestné stíhanie dôchodkýň, ktoré doma hrali kartové hry o drobné. Cyperskí predstavitelia tento týždeň spresnili, že tender na výstavbu a prevádzkovanie kasínového rezortu prebehne v lete. Licencia pre subjekt bude udelená na 30 rokov, pričom počas prvých 15 rokov bude mať exkluzivitu. Cyprus si od tohto kroku sľubuje prílev turistov, príjmy z udelenia licencie, vyššie príjmy z korporátnych daní, daň z hazardu a podobne. Aj to je spôsob, ako naplniť štátnu kasu a plniť tak požiadavky Trojky veriteľov.
MAĎARSKO: Maďarská dlhová agentúra [ÁKK] minlý týždeň oznámila, že svoje finančné potreby pokryje v tomto roku už len prostredníctvom emisií dlhových cenných papierov denominovaných v maďarských forintoch. Pôvodný plán ÁKK počítal do konca roka s vydaním FX dlhopisov v objeme viac ako 400 mld. HUF, ktoré však napokon nahradia aukcie dlhopisov v lokálnej mene. Maďarsko by týmto rozhodnutím malo zvýšiť podiel dlhu denominovaného v HUF zo súčasných 59 % na 65 % ku koncu roka. Správa v úplnom súlade s maďarskou politikou „čo je doma, to sa počíta“.
GRÉCKO: Gréci dostali pred víkendom dobrú správu od agentúry Fitch, ktorá vylepšila ich ratingové hodnotenie o jeden stupeň na úroveň B so stabilným výhľadom. Ako hlavný dôvod svojho kroku agentúry Fitch uviedla prebytok primárneho rozpočtu gréckej vlády. Po započítaní nákladov rekapitalizácie bankového sektora však Grécko ukončilo vlaňajší rok v deficite na úrovni až – 12,7 % HDP. To už tak dobre neznie. Rating Grécka zostáva aj naďalej hlboko v špekulatívnom pásme. Na návrat do investičného pásma mu stále chýba 5 stupňov.

5. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
5
21. týždeň 2014
Euro aj uplynulý týždeň voči doláru oslabovalo
Obchodovanie v prvý deň minulého týždňa bolo veľmi pokojné. Euro si voči doláru v prvej časti obchodovania polepšilo z otváracej úrovne 1,3690 EURUSD na 1,3730 EURUSD, no túto hladinu napokon neudržalo a večer na sile čiastočne stratilo. Ani v utorok sa spoločná mena eurozóny výraznejšie nevzdialila od hladiny 1,3700 EURUSD. Keďže makroekonomické zverejnenia aj v utorok absentovali, pozornosť sa venovala opäť najmä predstaviteľom ECB a ich komentárom. Spoločná mena eurozóny aj v stredu voči doláru mierne strácala a počas dňa otestovala najnižšiu úroveň od polovice februára. Pod oslabovanie eura voči doláru sa podpísal predovšetkým vývoj na britskej libre, ktorá výrazne posilnila. Dôvodom bol nielen rýchly rast maloobchodných tržieb na ostrovoch, ale aj jastrabia zápisnica z ostatného zasadnutia britskej BoE. Minútky zo stretnutia odhalili úvahy centrálnych bankárov o postupnom zvyšovaní úrokových sadzieb, ktoré by sa malo začať skôr, než sa pôvodne predpokladalo. Libra tak posilňovala najmä voči euru [až na takmer jedenapolročné maximum], čo sa premietlo aj do vývoja kurzu eura voči americkému doláru. Euro tak oslabilo na úroveň 1,3660 EURUSD a držalo sa v jej okolí aj popoludní. Vo večerných hodinách boli zverejnené minútky aj z ostatného zasadnutia amerického Fed-u, ktoré potvrdili diskusie centrálnych bankárov o stratégii exitu z neštandardných politík. Euro v reakcii na zverejnenie krátkodobo oslabilo až na 1,3635 EURUSD, avšak po prehodnotení minutiek obchodníkmi sa vrátilo smerom k otváracej úrovni. Deň napokon spoločná mena ukončila len s miernom stratou na úrovni 1,3690 EURUSD. Vo štvrtok sa euro voči doláru dostalo na dohľad dlhodobého kĺzavého priemeru na úrovni 1,3636 EURUSD, no nepodliezlo ho. Aj posledný obchodný deň uplynulého týždňa sa niesol v znamení oslabovania eura. To po neuspokojivých výsledkoch prieskumov Ifo z Nemecka prelomilo spomínanú dôležitú technickú úroveň 1,3636 EURUSD a krátkodobo voči doláru oslabilo až na úroveň 1,3616 EURUSD. Takto nízko sa euro voči doláru obchodovalo naposledy v polovici februára. Po príchode amerických obchodníkov k monitorom síce euro časť svojich strát vymazalo, no nedokázalo sa vymaniť z červeného teritória a deň i týždeň napokon uzavrelo na úrovni 1,3630 EURUSD. Za týždeň spoločná mena eurozóny stratila na sile ďalšieho pol percenta a podľa nášho názoru má dvere otvorené pre ďalšie oslabovanie.
Meny nášho regiónu minulý týždeň voči euru posilnili. Maďarský forint si za týždeň voči euru pripísal až jedno percento a v piatok obchodovanie zatváral na úrovni 302,15 EURHUF. O približne 0,9 % si minulý týždeň voči euru polepšil aj poľský zlotý a v piatok večer sa jeho kurz nachádzal na úrovni 4,1530 EURPLN. O možnosti zásahu poľskej centrálnej banky proti prílišnému posilneniu domácej meny píšeme v časti Čo nové vo svete. Česká koruna minulý týždeň voči euru posilnila o 0,1 % a v piatok sa jej kurz pohyboval na úrovni 27,430 EURCZK.
Maďarská MNB môže ďalej znižovať úrokové sadzby
V utorok 27. mája sa uskutoční pravidelné zasadnutie maďarskej centrálnej banky [MNB], na ktorom bankári rozhodnú o nastavení menovej politiky na najbližší mesiac. Po 21 zníženiach v rade je aktuálna základná úroková sadzba v Maďarsku stanovená na úrovni 2,50 %, čo je historické minimum. Pôvodne sme predpokladali, že MNB na tejto úrovni uvoľňovanie menovej politiky zastaví. Po aprílových inflačných dátach však už ruku do ohňa za maďarských centrálnych bankárov nedáme a skôr sa prikláňame k názoru, že MNB bude v malých krokoch pokračovať a základnú sadbu môže znížiť až na úroveň 2,00 %. V utorok by sa tak podľa nášho názoru mohla základná sadzba MNB dostať na úroveň 2,40 %.
1,30
1,35
1,40
11-13
1-14
3-14
5-14
EURUSD
25,30
26,60
27,90
11-13
1-14
3-14
5-14
EURCZK
Zdroj: Bloomberg
0,80
0,84
0,88
11-13
1-14
3-14
5-14
EURGBP
95,0
101,0
107,0
11-13
1-14
3-14
5-14
USDJPY
0,00
0,50
1,00
11-13
1-14
3-14
5-14
%
Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR
3M EURIBOR
12M EURIBOR
sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
11-13
1-14
3-14
5-14
%
Sadzby národných bánk vo svete
ECB
FED
BoE
0,00
2,50
5,00
11-13
1-14
3-14
5-14
%
Sadzby národných bánk V4
ECB
ČNB
NBP
MNB

6. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
6
21. týždeň 2014
Ropa Brent naďalej v okolí 110 USD za barel
Ropa Brent počas uplynulého týždňa mierne zdražela a udržala sa v okolí hladiny 110 dolárov za barel. V pondelok cena severomorskej ropnej zmesi poklesla na 109,37 USD za barel, no už v utorok jej cena vzrástla na 109,69 USD za barel v dôsledku nestabilnej situácie v Líbyi. V cenovom raste pokračovala ropa Brent aj v stredu, kedy sa jeden jej barel obchodoval za 110,55 USD. Dôvodom bola popri geopolitickom napätí aj správa, že zásoby ropy v USA poklesli v dôsledku rekordne nízkych dovozov. Desaťtýždňové cenové maximum ropy Brent využili obchodníci na vyberanie ziskov a vo štvrtok tak ropa zlacnela na 110,36 dolárov za barel. V piatok ropa Brent naopak mierne zdražela a deň i týždeň uzavrela na cenovej úrovni 110,54 USD za barel. Za týždeň ropa Brent zaznamenala cenový rast o 0,7 %, medzimesačne bola drahšia o 1,6 % a medziročne až o 11,8 %.
Evidovaná miera nezamestnanosti v apríli poklesla pod hladinu 13 %
Miera evidovanej nezamestnanosti podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny [ÚPSVAR] v apríli opäť klesla a dosiahla úroveň 12,96 %. Medzimesačne tak došlo k jej poklesu o – 0,32 p. b. Stav uchádzačov o zamestnanie schopných nastúpiť do zamestnania ihneď predstavoval 349 745 osôb a oproti marcu sa ich počet znížil o – 8 540 osôb. Na úradoch práce bolo ale v štvrtom tohtoročnom mesiaci celkovo evidovaných 390 272 ľudí a celková miera nezamestnanosti tak bola vykázaná až na úrovni 14,46 %. Aj v jej prípade však došlo k medzimesačnému poklesu, a to o – 0,26 p. b.
Evidovaná miera nezamestnanosti sa v apríli v porovnaní s marcom znížila naprieč všetkými regiónmi. Najvýraznejší pokles miery nezamestnanosti sa týkal Banskobystrického kraja [o – 0,79 p. b.]. Napriek tomu práve Banskobystrickým kraj je hneď po Prešovským kraji regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a naďalej v nich je bez práce takmer každý piaty ekonomicky aktívny obyvateľ. Najnižší podiel nezamestnaných tradične pripadá na Bratislavský kraj. Aj tu sa však miera nezamestnanosti už viac ako rok pohybuje nad hranicou 6 %.
Úrady práce v apríli opustili predovšetkým tí, ktorí mali ako posledné zamestnanie uvedenú oblasť stavebníctva. Súvisí to predovšetkým s nástupom sezónnych prác, ktoré u nás mieru nezamestnanosti už tradične znižujú v jarných a letných mesiacoch.
Na jedno voľné pracovné miesto u nás pripadajú desiatky nezamestnaných, pričom situácia sa zhoršuje od západu na východ. Zamestnávatelia pritom neraz narážajú na problém, že vypísané voľné pracovné pozície nedokážu obsadiť, nakoľko kvalifikácia uchádzačov nezodpovedá požiadavkám na dané miesto. Na Slovensku sa navyše aj naďalej pasujeme s vysokým počtom dlhodobo nezamestnaných a trápiť nás neprestala ani nezamestnanosť mladých.
Pre celý rok 2014 predpokladáme priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti na úrovni 13,0 %. V priebehu roka by tak nezamestnanosť ešte mohla mierne poklesnúť, stále však zostane pomerne vysoká. Je pravdepodobné, že v letných mesiacoch poklesne miera evidovanej nezamestnanosti vďaka sezónnym prácam aj hlbšie pod hladinu 13 %, pričom testovať by mohla aj úroveň 12,5 %. Na to, aby na Slovensku miera nezamestnanosti klesala výraznejším tempom, je potrebný nielen rýchlejší rast ekonomiky, ale aj lepšie prepojenie trhu práce so vzdelávacím systémom, kvalitnejšia infraštruktúra a optimistickejšia podnikateľská klíma.
12%
13%
14%
15%
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
Evidovaná miera nezamestnanosti
Zdroj: ÚPSVAR
90
100
110
120
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
Cena ropy Brent [v USD za barel]
Zdroj: Bloomberg

7. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
7
21. týždeň 2014
Cenová hitparáda:
Medziročne viac sme v apríli zaplatili hlavne za tvaroh a ďalšie mliečne výrobky. Rastie však už aj cena čokolády.
Po mesiaci Vám opäť prinášame „cenovú hitparádu“, tentokrát za apríl 2014. Zostavujeme ju každý mesiac na základe cien 36 potravín a 2 alkoholických nápojov, ktoré Štatistický úrad SR zverejňuje v databáze Slovstat. Váha databázou zverejnených potravín sa na celkovej váhe potravín v spotrebnom koši [143 položiek] podieľa viac ako 40 percentami.
V apríli 2014 sa na čelo rebríčka dostal tvaroh, ktorý medziročne zdražel o 9,2 %. Za ním nasledovalo a medziročný nárast ceny o 8,5 % vykázalo kyslé mlieko. Medziročné zdraženie o 7,2 % zaznamenala mliečna čokoláda. Dôvodom je podľa nás najmä rast ceny kakaa na svetovom trhu. To je v súčasnosti o približne tretinu drahšie ako v rovnakom období pred rokom. Medzi potravinami, ktoré si v apríli pripísali výraznejšie nárasty cien, sú však aj ďalšie mliečne výrobky vrátane masla a mlieka.
Najvýraznejší medziročný pokles ceny, o – 16,7 %, bol vykázaný v prípade bielych rožkov. O vyše desatinu lacnejšie ako v apríli 2013 boli však aj kryštálový cukor, margarín, olej, vajcia a polohrubá múka. Menej ako pred rokom sme v obchodoch zaplatili celkovo za viac ako polovicu, teda 20, sledovaných potravín vrátane viacerých výrobkov z mäsa.
Najvýraznejší medzimesačný nárast ceny o 6,0 % zaznamenala už spomínaná čokoláda. Naopak, zahustené sladené mlieko a margarín oproti marcu zlacneli o – 9,7 % resp. o – 8,7 %.
Cenová hitparáda Tovar MJ 4_2013 3_2014 4_2014 m/m r/r 1 Tvaroh 250 g 1,09 1,19 1,19 0,0% 9,2% 2 Mlieko kyslé 1 kus 0,59 0,63 0,64 1,6% 8,5% 3 Čokoláda mliečna 100 g 0,83 0,84 0,89 6,0% 7,2% 4 Čerstvé maslo 125 g 0,99 1,07 1,06 -0,9% 7,1% 5 Pasterizované polotučné mlieko 1 l 0,74 0,80 0,79 -1,3% 6,8% 6 Pasterizované plnotučné mlieko 1 l 0,89 0,95 0,95 0,0% 6,7% 7 Víno hroznové biele fľaškové 1 l 2,43 2,59 2,58 -0,4% 6,2% 8 Sardinky v oleji 125 g 0,96 0,99 1,01 2,0% 5,2% 9 Jemné párky 1 kg 4,16 4,30 4,33 0,7% 4,1% 10 Oštiepok údený 1 kg 10,77 11,12 11,20 0,7% 4,0%
11
Syr Eidamská tehla
1 kg
6,33
6,73
6,56
-2,5%
3,6%
12
Jogurt ovocný
150 g/ml
0,36
0,38
0,37
-2,6%
2,8%
13
Jablká
1 kg
1,22
1,26
1,24
-1,6%
1,6%
14
Zemiaky konzumné
1 kg
0,64
0,64
0,65
1,6%
1,6%
15
Pivo 12 % - fľaškové
0,5 l
0,65
0,67
0,66
-1,5%
1,5%
16
Hovädzie mäso predné s kosťou
1 kg
4,73
4,80
4,79
-0,2%
1,3%
17
Masť škvarená bravčová
1 kg
2,74
2,78
2,77
-0,4%
1,1%
18
Hovädzie mäso predné bez kosti
1 kg
6,83
6,80
6,78
-0,3%
-0,7%
19
Chlieb tmavý
1 kg
1,33
1,32
1,32
0,0%
-0,8%
20
Cestoviny vaječné
500 g
1,14
1,12
1,13
0,9%
-0,9%
21
Bravčová krkovička s kosťou
1 kg
4,04
3,99
4,00
0,3%
-1,0%
22
Šunková saláma
1 kg
4,91
4,92
4,86
-1,2%
-1,0%
23
Bravčové stehno bez kosti
1 kg
4,75
4,69
4,69
0,0%
-1,3%
24
Trvanlivá saláma
1 kg
7,79
7,62
7,69
0,9%
-1,3%
25
Ryža lúpaná
1 kg
1,44
1,41
1,42
0,7%
-1,4%
26
Bravčové pliecko bez kosti
1 kg
4,10
3,99
4,01
0,5%
-2,2%
27
Bravčový bôčik
1 kg
3,63
3,52
3,54
0,6%
-2,5%
28
Hovädzie mäso zadné bez kosti
1 kg
8,75
8,55
8,50
-0,6%
-2,9%
29
Bravčové karé s kosťou
1 kg
4,67
4,56
4,50
-1,3%
-3,6%
30
Pražená káva mletá - Štandard zmes
1 kg
11,60
11,15
11,02
-1,2%
-5,0%
31
Kurča pitvané
1 kg
2,75
2,54
2,54
0,0%
-7,6%
32
Zahustené sladené mlieko (SALKO)
397 g
2,15
2,16
1,95
-9,7%
-9,3%
33
Pšeničná múka polohrubá výber
1 kg
0,50
0,45
0,45
0,0%
-10,0% 34 Vajcia slepačie čerstvé 10 ks 1,75 1,62 1,56 -3,7% -10,9% 35 Jedlý olej 1 l 2,13 1,86 1,87 0,5% -12,2% 36 Lahôdkový margarín 250 g 0,72 0,69 0,63 -8,7% -12,5% 37 Cukor kryštálový 1 kg 1,13 0,98 0,96 -2,0% -15,0% 38 Rožok biely obyčajný 40 g 0,06 0,05 0,05 0,0% -16,7% Zdroj: Databáza Slovstat ŠÚ SR, prepočet analytického tímu Poštovej banky

8. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
8
21. týždeň 2014
Rebríček týždňa:
Slováci sú väčší optimisti ako Česi. Pozitívne zmýšľajúcich je 65 % z nás.
Vtipne sa zvykne hovoriť, že človek – optimista je vlastne iba pesimista trpiaci nedostatkom informácií. Z tohto uhľa pohľadu by bolo najmenej informovanou krajinou v EÚ Dánsko, keďže práve tam žije najviac optimistov. Optimizmus a prežívanie pozitívnych emócií môže ovplyvňovať nielen človeka samotného, ale aj celú spoločnosť a ekonomiku. Veď pozitívni ľudia premietajú svoje postoje napríklad aj do práce a bývajú výkonnejší ako veční „hundroši“.
Americký inštitút Gallup vo svojom prieskume kládol ľuďom otázky, či sa smejú, zabávajú, či sa venujú nejakým zaujímavým aktivitám a či sa cítia oddýchnutí a rešpektovaní svojím okolím. Tí, ktorí odpovedali kladne, sú považovaní za pozitívne naladených a optimistických ľudí.
Najpozitívnejšie zmýšľajúcim národom únie je Dánsko, kde je až 8 z 10 obyvateľov „nakazených“ optimizmom. Podobne sú na tom aj Švédi a Holanďania. Dáni sú zároveň jedinou krajinou únie, ktorá sa umiestnila v prvej desiatke najpozitívnejších národov sveta [prieskum sa uskutočnil v 138 krajinách].
Približne tri štvrtiny pozitívne naladených ľudí ale nájdeme až v desiatich krajinách únie vrátane susedného Rakúska, Francúzska, Talianska či Nemecka. V hornej polovici európskeho rebríčka, teda medzi najväčšími optimistami, sa nenachádza žiadna z nových členských krajín únie. Spomedzi „nováčikov“ únie je na tom najlepšie Poľsko, kde je pozitívne zmýšľajúcich 70 % obyvateľov.
Na Slovensku je optimisticky a pozitívne naladených 65 % obyvateľov. Nie je to síce málo, v rámci Európskej únie sme sa však umiestnili až na delenom 20. mieste spolu s Lotyšskom. Okrem Poľska nás spomedzi krajín V4 predbehlo aj Maďarsko, kde žije 67 % optimistov. Slováci sú však väčší optimisti ako Česi. U našich západných susedov je totiž pozitívne naladených len 63 % občanov.
Pozitívne zmýšľanie chýba predovšetkým obyvateľom Litvy. Nielen že sa umiestnili na poslednej priečke európskeho rebríčka, ale aj z celosvetového hľadiska sú tretím najnegatívnejšie naladeným národom. Za nimi nasledovali už len obyvatelia Čadu a Sýrie.
Optimisti v krajinách EÚ [v % z obyvateľov] 1. Dánsko 82
2.-3.
Švédsko
78 2.-3. Holandsko 78
4.-7.
Rakúsko
76 4.-7. Írsko 76
4.-7.
Francúzsko
76 4.-7. Fínsko 76
8.-9.
Belgicko
75 8.-9. Taliansko 75
10.
Nemecko
74 11.-12. V. Británia 73
11.-12.
Španielsko
73 13. Portugalsko 72
14.
Poľsko
70 15.-16. Slovinsko 69
15.-16.
Malta
69 17.-19. Maďarsko 67
17.-19.
Cyprus
67 17.-19. Estónsko 67 20.-21. Slovensko 65 20.-21. Lotyšsko 65
22.
ČR
63 23. Grécko 62
24.
Rumunsko
61 25. Bulharsko 59
26.
Chorvátsko
57 27. Litva 53
Zdroj: analyticky tím Poštovej banky podľa Gallup, rok 2013
Pozn.: Luxembursko nebolo súčasťou prieskumu

9. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
9
21. týždeň 2014
Kalendár udalostí 22. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Index cien priemyselných výrobcov PPI [28. máj 2014], r/r, v % apríl 2014 – 4,2 – Indikátor ekonomického sentimentu IES [30. máj 2014] máj 2014 – –
Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 4 Q 2013 1 Q 2014 2 Q 2014 2013 2014 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 2,4* 2,1 0,9* 2,3 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* – 0,1 0,4* 1,6 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* 0,0 0,4* 1,6 PPI [%, r/r] 1] 4] – 1,7* – 3,4* – 3,4 – 1,7* – 3,0 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,9* 2,4 2,3 1,0* 1,6 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,50* 13,46* 12,80 14,11* 12,99 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 695,3* 1 246,8* 1 340,0 4 429,7* 3 827,0 EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,38* 1,33 1,37* 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,25* 0,10 0,25* 0,10 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,22* 0,24* 0,20 0,22* 0,25
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť