Ekonomický týždenník Poštovej banky - 10. týždeň, 2015

1. 10. týždeň 2015
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk
https://www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/

2. ekonomický týždenník
210. týždeň 2015
OBSAH
Zaujalo nás: Fenomén zvaný pocitová inflácia: Až tri pätiny
slovenských domácností sa domnievajú, že ceny u nás vlani
rástli 3
Čo nové vo svete: Atény sa zmienili o predčasných voľbách 4
Euro za týždeň slabšie o vyše – 3 % 5
Zasadla poľská NBP, britská BoE a európska ECB 5
Ropa Brent opäť pod 60 USD za barel 6
Rast slovenskej ekonomiky za rok 2014 potvrdený na úrovni 2,4 % 6
Tržby našich maloobchodníkov v januári stagnovali 7
Rebríček týždňa: Najspokojnejšie ženy sú na Islande 8
Kalendár udalostí 11. týždňa 9
Predikcie podľa Poštovej banky 9
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
310. týždeň 2015
Zaujalo nás:
Fenomén zvaný pocitová inflácia: Až tri pätiny slovenských domácností sa
domnievajú, že ceny u nás vlani rástli.
Z pohľadu cenového vývoja bol rok 2014 pre Slovensko výnimočný. Štatisticky totiž u nás v tomto roku ceny nielenže nerástli, ale
stagnovali alebo dokonca klesali. V priemere za celý uplynulý rok sa ceny tovarov a služieb medziročne znížili o – 0,1 %. Viac než
dvadsaťročná slovenská história si takýto cenový vývoj nepamätá, pretože aj v období hospodárskej krízy cenový rast síce spomalil, ale nikdy
sa nedostal do záporných čísel. Čo ale hovoria na vývoj cien samotní Slováci? Uvedomujú si, že ceny v našich obchodoch sa vlani
nemenili alebo dokonca klesali? Odpovede sme našli v aktuálnom Spotrebiteľskom barometri, ktorý vydal Štatistický úrad SR [ŠÚ SR].
Napriek minuloročnému poklesu cien
tovarov a služieb u nás si až tri pätiny
slovenských domácností myslia, že
ceny sa vlani zvýšili. Dôvodom je
fenomén zvaný pocitová inflácia, ktorá
je vždy vyššia ako tá skutočná. Inak
povedané, spotrebitelia majú zvyčajne
pocit, že zdražovanie v obchodoch je
výraznejšie než aké v skutočnosti je.
Máme totiž tendenciu pokles cien takmer
nevnímať a rast cien naopak zveličovať.
Okrem toho vnímanie cien je vždy
subjektívne a závisí od zloženia
„nákupného košíka“ každého z nás.
Pretože vždy nájdeme v obchodoch
tovary, ktorých ceny rastú a tiež výrobky,
ktorých ceny klesajú. A podľa toho, čo
nakupujeme, hodnotíme aj infláciu.
Názor, že ceny sa vlani znížili, zdieľa
len zhruba desatina Slovákov. A
približne štvrtina našich domácností si myslí, že cenová hladina u nás sa minulý rok nezmenila.
Aký cenový vývoj očakávajú našinci v tomto roku? Aj v tomto prípade si tri pätiny slovenských domácností myslia, že ceny pôjdu
v tomto roku smerom nahor. Ale tentokrát im dávame čiastočne za pravdu. V roku 2015 totiž očakávame, že ceny tovarov a služieb veľmi
mierne vzrastú. Cenovky na pultoch našich predajní by sa tak mali zvyšovať len pomaly a priemerná miera inflácie za celý tento rok by mala
dosiahnuť iba pár desatín percenta. Brzdou cenového rastu totiž budú nižšie ceny energií a doznievajúce efekty lacnejšej ropy.
Rastúcej spotrebe našich domácností vlani nahrávali do karát nielen stagnujúce ceny, ale aj zlepšujúca sa situácia na trhu práce a pokles
miery nezamestnanosti. Predpokladáme, že vďaka rýchlejšiemu ekonomickému rastu sa budú rady nezamestnaných na úradoch práce
skracovať aj počas tohto roka. Rovnaký názor zdieľa 28 % slovenských domácností, ktoré predpokladajú, že nezamestnanosť sa
v tomto roku zníži. Na druhej strane ale až 35 % našich domácnosti si myslí, že nezamestnaných bude tento rok pribúdať a tretina sa
domnieva, že miera nezamestnanosti zostane na rovnakej úrovni ako vlani.
Reálne mzdy [po očistení o infláciu] Slovákov vlani vzrástli vďaka nominálnemu rastu miezd a stagnujúcim cenám. Predpokladáme, že inak
tomu nebude ani tento rok a našinci opäť zarobia reálne viac. Napomáhať tomu bude nielen nominálny rast miezd a pomalý cenový rast, ktorý
nám nebude ukrajovať príliš veľa z našich zárobkov, ale aj klesajúca miera nezamestnanosti. Napriek tomu zlepšenie svojej finančnej
situácie v tomto roku očakáva len približne každá šiesta slovenská domácnosť. Takmer tri pätiny domácnosti predpokladajú, že ich
finančná situácia zostane v porovnaní s vlaňajškom nezmenená a viac než pätina domácnosti sa domnieva, že dôjde k zhoršeniu finančnej
stránky ich života. Očakávania týkajúce sa našej finančnej situácie totiž vo veľkej miere závisia od minulého vývoja. A napiek zlepšujúcej sa
situácii na trhu práce stále platí, že nezamestnanosť u nás je pomerne vysoká a na úroveň priemernej mzdy v našom hospodárstve si
nesiahnu až približne dve tretiny Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok.
Názory slovenských domácností na vývoj cien, nezamestnanosti a ich finančnej situácie
Ako sa vyvíjali ceny tovarov a služieb v našich obchodoch v roku 2014?
- ceny sa zvýšili 62 % domácností
- ceny sa nezmenili 24 % domácností
- ceny sa znížili 11 % domácností
Ako sa budú ceny tovarov a služieb vyvíjať tento rok?
- ceny sa budú zvyšovať 58 % domácností
- ceny zostanú rovnaké 28 % domácností
- ceny sa budú znižovať 7 % domácností
Ako sa bude vyvíjať nezamestnanosť v tomto roku?
- nezamestnanosť sa zvýši 35 % domácností
- nezamestnanosť sa nezmení 33 % domácností
- nezamestnanosť sa zníži 28 % domácností
Aká bude finančná situácia Vašej domácnosti v roku 2015?
- zlepší sa 16 % domácností
- nezmení sa 57 % domácností
- zhorší sa 22 % domácností
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Spotrebiteľský barometer I., 2015, ŠÚ SR
Pozn.: tabuľka neobsahuje odpovede typu „neviem posúdiť“

4. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
410. týždeň 2015
Čo nové vo svete:
Atény sa zmienili o predčasných voľbách
GRÉCKO: Nový zoznam reforiem, ktorý grécka vláda aktualizovala, je podobný tomu predchádzajúcemu. Obsahuje však dve nové položky.
Grécko plánuje začať s činnosťou rozpočtovej rady. Majú tak vzniknúť úspory v prospech štátu a krajina chce taktiež aktualizovať licencie v
oblasti hier a lotérií. Zoznam taktiež obsahuje predchádzajúce prísľuby boja proti daňovým únikom. Grécko urobí aj kroky pre získanie
daňových nedoplatkov a kroky smerujúce k obmedzeniu byrokracie a k zlepšeniu investičnej dôvery. Šéf Euroskupiny však považuje návrh za
ďaleko menej ako to, čo bolo dohodnuté pred 2 týždňami. Grécky minister financií navrhuje, že ak eurozóna neuzná ich reštrukturalizačný
plán, môže dôjsť k referendu alebo predčasným voľbám. Štátny tajomník nemeckého ministerstva financií tento návrh odmieta.
Grécka vláda predložila minulý týždeň do parlamentu prvý návrh zákona, ktorý má ukázať, že vláda sa snaží riešiť situáciu, ktorú nazýva
„humanitárnou krízou“. Toto legislatívne opatrenie počíta s poskytovaním bezplatných potravín a elektrickej energie tisíckam chudobných
Grékov. Podľa návrhu dostane zhruba 300 tis. Grékov potravinové poukážky. Návrh zákona počíta aj so sociálnym príspevkom na nájomné do
220 eur mesačne pre 30 tis. domácností. Vláda odhaduje, že balíček bude stáť 200 mil. EUR a má tiež v úmysle vymenovať generálneho
tajomníka, ktorého úlohou bude koordinovať prácu inštitúcií bojujúcich s korupciou, ako aj vykonávať dohľad nad ich činnosťou.
SVET: Globálne sa ceny potravín vo februári znížili o – 1 % a dostali sa tak na najnižšiu úroveň za 4,5 roka. Vyplýva to z indexu cien potravín,
ktorý zostavuje Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo [FAO]. Index medzimesačne klesol o – 1,8 bodu na 179,4 bodu. Zostavuje sa na
základe mesačných cenových zmien koša obilnín, olejnín, mliečnych produktov, mäsa a cukru. Tento ukazovateľ klesá už od apríla 2014.
Podpisuje sa pod to vysoká globálna produkcia, nízke ceny ropy a obmedzený dopyt zo strany veľkých konzumentov, vrátane Číny.
UKRAJINA: Ukrajinská centrálna banka rozhodla o zvýšení hlavnej úrokovej sadzby na 30 % z predchádzajúcej úrovne 19,5 %. Ide o druhé
zvýšenie v tomto roku a kľúčovú sadzbu krajiny tak posúva na 15-ročné maximum. Centrálna banka sa týmto krokom snaží zastabilizovať
ekonomiku, ktorá bojuje so stúpajúcou infláciou, ktorá aktuálne dosahuje 28,5 %. Túto hodnotu naposledy prekročila v roku 2008, kedy sa
zastavila na úrovni 31,1 %.
RUSKÁ FEDERÁCIA: Moska zváži zmiernenie embarga na potravinové dovozy z krajín, ktoré uvalili na Rusko sankcie. O jeho zmiernení
uvažuje Moskva v prípade Maďarska a Grécka. Vyhlásil to minister hospodárskeho rozvoja krajiny. Do úvahy podľa neho prichádza
mechanizmus, kedy by za spracovanie surovín od maďarských a gréckych dodávateľov zodpovedali firmy sídliace v Rusku podporované
zahraničným kapitálom. Embargo na dovoz potravín zo štátov, ktoré uvalili na Rusko sankcie pre jeho rolu v ukrajinskej kríze, zaviedla Moskva
v auguste 2014. Putin počas februárovej návštevy Maďarska vyhlásil, že napriek sankciám by obe krajiny mohli v poľnohospodárstve
spolupracovať. Grécko požiadalo o zrušenie ruského embarga na dovoz ovocia z vlastnej iniciatívy.
Americký prezident Obama a európski partneri sa dohodli na tom, že budú konať rýchlo a uvalia ďalšie dodatočné sankcie na Rusko, ak sa na
Ukrajine nezačnú uplatňovať mierové dohody. Zároveň sa zhodli na tom, že zmiernenie súčasných sankcií bude naviazané na kompletné
uplatňovanie týchto dohôd. Podľa stanoviska Bieleho domu, lídri taktiež potvrdili, že sú rozhodnutí konať rýchlo a jednotne pri uvalení
dodatočných významných sankcií na Rusko.
EUROZÓNA: Európska centrálna banka [ECB] vylepšila prognózu hospodárskeho rastu. Aj táto informácia bola súčasťou minulotýždňovej
konferencie ECB, na ktorom informovala o ponechaní úrokových sadzieb na nezmenenej úrovni. Banka predpokladá, že ekonomika eurozóny
v tomto roku posilní o 1,5 % [decembrová predikcia hovorila o raste na úrovni 1,0 %]. Zlepšila zároveň prognózu aj na rok 2016
z predchádzajúcej úrovne 1,5 % na aktuálnych 1,9 %.

5. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
510. týždeň 2015
Euro za týždeň slabšie o vyše – 3 %
Napriek tomu, že zverejnenia v Európe ale aj
v USA hrali v pondelok do karát spoločnej mene
eurozóny, prvý deň týždňa nedokázala uzavrieť
v zelených číslach. Rast z jej otváracej úrovne
1,1195 EURUSD podporili lepšie než očakávané
výsledky prieskumu nákupných manažérov [PMI]
v Nemecku a Taliansku, ale aj predbežné
februárové údaje Eurostatu, ktoré naznačili, že
inflácia v eurozóne zmiernila medziročný pokles.
Naopak, Američanov nepotešili mierne horšie než
očakávané údaje o osobných príjmoch
a výdavkoch. Hodnoty v blízkosti intradenného
maxima 1,1240 EURUSD si ale euro udržať
nedokázalo a pripísané zisky do záveru
obchodovania zmazalo. Deň uzavrelo na úrovni 1,1185 EURUSD. Z európskych ukazovateľov v utorok nepodporili spoločnú menu eurozóny
údaje o vývoji cien európskych priemyselníkov v januári 2015. Tie sa totiž medziročne prepadli o – 3,4 %. Deň ale uzavrela naša mena len
o sedem stotín percenta slabšia, na úrovni 1,1175 EURUSD. Dáta, ktoré prišli v stredu z USA poslali spoločnú menu eurozóny do červených
čísel. Index PMI v sektore služieb za Atlantikom mierne vzrástol, kým trh očakával v tomto smere stagnáciu. Výraznejšie však zasiahli euro
údaje o tvorbe pracovných miest v súkromnom sektore USA. Hoci tie februárové nepokorili predpovede trhu, revízia januárových čísel
z pôvodných 213 tis. na 250 tis. pracovných miest poslala euro na intradenné minimum 1,1060 EURUSD. Pod zlú náladu našej meny sa
podpísali aj negatívne očakávania zo začatia programu kvantitatívneho uvoľňovania ECB. Euro do záveru dňa už nenašlo silo sa zotaviť
a obchodovanie uzavrelo voči americkému náprotivku o – 0,9 % slabšie, a teda na úrovni 1,1080 EURUSD. Spoločná mena eurozóny
v priebehu štvrtkového obchodovania krvácala. Nemecké továrenské objednávky zaznamenali v januári medziročný pokles. Indexy PMI
v Nemecku, ale aj eurozóne oproti predchádzajúcemu obdobiu tiež poklesli. Investori sa však sústredili na inú udalosť. Tou bolo zasadanie
ECB. Prezident Draghi na tlačovej konferencii oznámil, že program nákupu štátnych dlhopisov začne 9. marca 2015. Zároveň varoval, že
inflácia v eurozóne sa v blízkej budúcnosti môže ocitnúť v mínusových číslach. Tieto vyhlásenia poslali euro až pod hranicu 1,1000 EURUSD,
ktorú naposledy testovalo v roku 2003. Do záveru obchodovania sa ešte mierne zotavilo a náročný deň uzavrelo na úrovni 1,1030 EURUSD,
teda o viac než štyri desatiny percenta slabšie. Spoločná mena eurozóny aj v piatok strácala pôdu pod nohami. Smerom nadol ju tak ako už
niekoľko dní predtým tlačili očakávania pred spustením európskych tlačiarní, ktorým sa začne tzv. kvantitatívne uvoľňovanie [9. marec 2015].
Nohy jej v piatok podkopli aj najnovšie dáta z amerického trhu práce. Tvorba nových pracovných miest v ekonomike USA sa v druhom
tohtoročnom mesiaci zrýchlila a miera nezamestnanosti sa znížila na 5,5 %. Vo februári bolo v hospodárstve USA [okrem sektoru
poľnohospodárstva] vytvorených 295 tis. miest, kým trh očakával prírastok „len“ 235 tis. Tieto informácie vyvolávajú predpoklady, že Fed
zintenzívni uvažovanie o zvýšení úrokových sadzieb. Vplyvom týchto správ euro klesalo počas celého piatkového dňa z otváracej úrovne
1,1030 EURUSD až na zatváracích 1,0845 EURUSD. Za celý týždeň sa euro oslabilo až o – 3,15 % a medzimesačne kleslo o – 4,2 %.
V porovnaní s rovnalkým obdobím minulého roka je slabšie až o takmer – 22 %.
Uplynulý týždeň euro zaknihovalo straty aj voči českej korune a poľskému zlotému. Česká koruna sa posilnila o 6 desatín percenta na
piatkových 27,340 EURCZK. Domáca mena Poliakov uzavrela týždeň na úrovni 4,1310 EURPLN, a teda o 4 desatiny percenta silnejšia.
Maďarský forint sa v priebehu týždňa oslabil o – 1 % na piatkovú úroveň 305,75 EURHUF.
Zasadla poľská NBP, britská BoE a európska ECB
V stredu, 4. marca 2015, zasadla poľská NBP. Centrálni bankári krajiny neprekvapujúco pristúpili k zníženiu hlavnej úrokovej sadzby. Trh však
zaskočil rozsah zníženia. Sadzbu totiž znížili až o 50 bázických bodov na rekordné minimum 1,50 %. Centrálna banka Poľska sa tak pridala
k ostatným európskym krajinám bojujúcim proti deflácii, resp. spomaľovaniu rastu cien. Vo štvrtok, 5. februára 2015, zasadla aj britská BoE
a európska ECB. Ani v jednom z týchto prípadov nedošlo k žiadnym prekvapeniam a hlavné úrokové sadzby boli ponechané na aktuálnej
úrovni 0,50 %, resp. 0,05 %.
1,06
1,19
1,32
9-14 11-14 1-15 3-15
EURUSD
27,20
27,80
28,40
9-14 11-14 1-15 3-15
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,71
0,76
0,81
9-14 11-14 1-15 3-15
EURGBP
100,0
112,0
124,0
9-14 11-14 1-15 3-15
USDJPY
-0,10
0,20
0,50
9-14 11-14 1-15 3-15
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
9-14 11-14 1-15 3-15
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
9-14 11-14 1-15 3-15
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

6. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
610. týždeň 2015
Ropa Brent opäť pod 60 USD za barel
Cena ropy Brent v pondelok klesla o takmer – 5 % na 59,54 USD za
barel pod vplyvom špekulácií, že prípadná dohoda o iránskom
jadrovom programe by podporila ropný export krajiny, čo by ďalej
zvýšilo prebytky dodávok komodity na trhoch. Prepad cien
nasledoval po vyjadrení iránskeho ministra zahraničných vecí, že
Teherán by sa mohol so západnými mocnosťami dohodnúť na
budúcnosti svojho jadrového programu a to aj napriek správam o
zatvorení ropného poľa v Líbyi. Po tom, čo izraelský premiér v USA
varoval pred uzatvorením dohody o iránskom jadrovom programe,
cena londýnskej ropy v utorok vzrástla o 2,5 % na 61,02 USD za
barel. V stredu ceny strácali po zverejnení správy Federálneho
úradu pre energetiku [EIA], podľa ktorej zásoby ropy v USA v 9.
týždni vzrástli o 10,3 mil. barelov. To bol viac ako dvojnásobok odhadu trhu. Cenu severomorskej zmesi to stlačilo na 60,55 USD za barel.
Pokles pokračoval aj vo štvrtok, aj keď len mierne. Ropa Brent zlacnela o desatinu percenta na 60,48 USD za barel. Posilnenie sa dolára a
snaha USA o dohodu s Iránom v otázke jeho jadrového programu totiž prevážili nad úvodným zdražením čierneho zlata, ktoré bolo výsledkom
obáv o plynulosť dodávok z Líbye a Iraku. Rast počtu nových nezamestnaných v USA a pokles produktivity v americkej ekonomike na cenu
ropy tiež vplývali negatívne. Aj v piatok čierne zlato zlacnelo. Londýnska ropa poklesla o – 1,2 % na zatváracích 59,73 USD za barel.
Dôvodom bol opäť silnejúci dolár a obavy zo zvýšenia úrokových sadzieb v USA, pričom tieto obavy odvrátili pozornosť investorov od
klesajúceho počtu vrtných súprav v USA. Za týždeň ropa Brent zlacnela až o – 4,5 %. Medzimesačne je ale stále drahšia, aj keď len o 1,8 %.
No v medziročnom porovnaní je aj naďalej lacnejšia až o takmer – 42 %.
Rast slovenskej ekonomiky za rok 2014 potvrdený na úrovni 2,4 %
Slovenská ekonomika v roku 2014 šliapla na plyn. Reálny medziročný rast HDP dosiahol za celý uplynulý rok úroveň 2,4 %. Rovnakým
tempom rástla naša ekonomika aj počas tretieho a štvrtého kvartálu minulého roka.
Tradičným ťahúňom slovenskej ekonomiky je zahraničný obchod.
Ten však v roku 2014 nepotiahol našu ekonomiku tak výrazne, ako
sme boli zvyknutí v prechádzajúcich rokoch. Od začiatku minulého
roka sme boli svedkami spomaľovania tempa rastu nášho exportu,
ktoré bolo výsledkom súčasného geopolitického napätia, sankcií
medzi EÚ a Ruskou federáciou a následného klesajúceho vývozu
do Ruska. Príspevok zahraničného dopytu k rastu slovenského
hospodárstva bol teda v roku 2014 slabší. Dôležité je ale
spomenúť, že v poslednom minuloročnom štvrťroku nastala
pozitívna zmena aj v tomto smere a ekonomiku v závere vlaňajška
už opäť potiahol aj zahraničný dopyt. Za celý rok 2014 však v
úlohe ťahúňa slovenskej ekonomiky figuroval domáci dopyt. Za
svoj minuloročný rast tak naše hospodárstvo vďačí predovšetkým spotrebe zo strany slovenských domácností, verejnej správy, neziskových
inštitúcií a ruku k dielu významnou mierou priložila aj investičná aktivita podnikateľov.
Aký bude vývoj slovenskej ekonomiky v tomto roku? Podľa našich odhadov by mal rast HDP dosiahnuť v roku 2015 úroveň 2,7 %.
Predpokladáme, že podobne ako vlani aj v tomto roku bude k rastu slovenskej ekonomiky významne prispievať domáca spotreba. Spotreba
slovenských domácností sa bude môcť zvyšovať vďaka pokračujúcemu poklesu miery nezamestnanosti, nominálnemu aj reálnemu rastu
miezd a len miernemu cenovému rastu. Aj keď hlavným ťahúňom slovenskej ekonomiky bude aj v tomto roku domáci dopyt, oživenie
v porovnaní s vlaňajškom zrejme nastane na strane zahraničného dopytu a ten opäť prispeje k rastu nášho hospodárstva.
ŠÚ SR počas minulého týždňa zverejnil aj údaje o vývoji zamestnanosti, nezamestnanosti a miezd v poslednom minuloročnom kvartáli. Miera
nezamestnanosti od začiatku vlaňajška kontinuálne klesala a vo 4. kvartáli dosiahla 12,6 %. Jej priemerná úroveň za celý rok 2014
predstavovala 13,2 %. Priemerná mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve dosiahla za celý minulý rok úroveň 858 EUR.
Nominálne sme si tak polepšili o 4,1 % a vďaka klesajúcim cenám sme reálne zarobili viac až o 4,2 %.
40
60
80
100
120
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg
-8
-4
0
4
8
12
1Q08
2Q08
3Q08
4Q08
1Q09
2Q09
3Q09
4Q09
1Q10
2Q10
3Q10
4Q10
1Q11
2Q11
3Q11
4Q11
1Q12
2Q12
3Q12
4Q12
1Q13
2Q13
3Q13
4Q13
1Q14
2Q14
3Q14
4Q14
%, r/r Vývoj HDP v SR
reálny rast HDP
Zdroj: ŠÚ SR

7. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
710. týždeň 2015
Tržby našich maloobchodníkov v januári stagnovali
Z najnovších údajov, ktoré uplynulý týždeň zverejnil Štatistický úrad
SR [ŠÚ SR], vyplýva, že tržby slovenských maloobchodníkov
v januári tohto roka stagnovali. Zaznamenali tak najhorší výsledok od
októbra 2013. Medziročne sa januárové tržby zvýšili v šiestich
oblastiach.
Najväčší medziročný rast tržieb pocítili maloobchodníci s potravinami,
nápojmi a tabakom v špecializovaných predajniach, a to o 9,3 %.
Nasledovali maloobchodníci s ostatným tovarom pre domácnosť
v špecializovaných predajniach [o 8,6 %] a maloobchod v stánkoch
a na trhoch [o 6,4 %]. Menej peňazí si medziročne do kasy vložili
maloobchodníci z troch oblastí. Najväčší pokles [až o – 15,5 %]
pocítili maloobchodníci so zariadeniami pre IKT. Menej počas januára ale utŕžili aj obchodníci v nešpecializovaných predajniach, teda
v rôznych hypermarketoch a supermarketoch.
Relatívne pozitívne správy zastihli eurozónu a EÚ ako celok. Podľa údajov Eurostatu v medziročnom porovnaní vzrástli maloobchodné tržby
v eurozóne o 3,7 % a v EÚ28 o 4,0 %. Spomedzi jednotlivých krajín EÚ si najväčší medziročný nárast tržieb pripísali opäť Luxembursko
[o 10,7 %], Maďarsko [o 8,2 %] a Poľsko [o 7,5 %]. Medziročný pokles tržieb zasiahol len 2 krajiny [spomedzi tých, za ktoré boli údaje
dostupné] a to Fínsko a Belgicko.
-2
0
2
4
6
8
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
Maloobchodné tržby v SR Zdroj: ŠÚ SRv %, r/r

8. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
810. týždeň 2015
Rebríček týždňa:
Najspokojnejšie ženy sú na Islande
V nedeľu sme oslávili Medzinárodný deň žien. Za ten v roku 1975 Organizácia spojených národov oficiálne uznala 8. marec. Pre jednu
skupinu dôvod na obdarovanie nežnejšieho pohlavia, pre inú zase dôvod na pohoršovanie sa. V spoločnosti je tento sviatok vnímaný
rozporuplne. V čase komunizmu bol tento deň totiž „zneužívaný“ na ideologické účely a podľa mnohých sa ani doposiaľ od tohto vnímania
úplne neočistil. Má americké korene siahajúce až do začiatkov 20. storočia. Pod jeho vznik sa ešte v roku 1908 podpísali tisíce krajčírok
v New Yorku. Tie demonštrovali proti zlým pracovným podmienkam, diskriminácii a za svoje volebné právo. V nadväznosti na to bola
vyhlásená posledná februárová nedeľa za Národný deň žien. Postupne sa tento sviatok začal rozširovať aj do ďalších krajín.
V Československej republike sa prvýkrát oslavoval v roku 1921. Americký inštitút Gallup sa pri tejto príležitosti bližšie pozrel na to, ako ženy
v 136 krajinách sveta hodnotia svoj život. Na výber mali z troch možných odpovedí, a to či ich život prosperuje alebo majú pocit, že „bojujú“, či
dokonca trpia.
Výsledkom je, že viac než jedna zo štyroch žien starších ako 15 rokov hodnotí
svoj život ako prosperujúci. V absolútnom vyjadrení to predstavuje zhruba 620 mil.
žien. Hoci sa toto číslo javí ako vysoké, žien, ktoré svoj život nevidia tak ružovo je
podstatne viac [približne 2 mld.]. Asi nikoho neprekvapí, že pozitívne vnímanie je
najviac zastúpené v rozvinutých krajinách. Celková ekonomická a spoločenská
situácia totiž poskytuje správny základ na vytváranie a dosahovanie hodnôt, od
ktorých vo veľkej miere závisí ako šťastní alebo nešťastní sa cítime.
Víťazom, s najvyšším podielom spokojných žien [77 %], je Island. Tesne za ním
sa umiestnilo Švédsko a na bronzovom stupienku ďalšia severská krajina,
Dánsko. V prvej desiatke sa ocitlo aj naše susedné Rakúsko. Asi nie bezdôvodne,
keďže podľa čerstvých informácii je práve Viedeň najlepším miestom pre život.
Kultúrny život, dobre fungujúca doprava, vyspelé školstvo, dostupné bývanie alebo aj
dostupná lekárska starostlivosť sú faktory, vďaka ktorým sa tie – ktoré miesta stávajú
atraktívnymi pre život. Tieto kritéria nepochybne spĺňajú aj ďalšie zastúpené krajiny
v rebríčku, akými sú napríklad Kanada, USA alebo Austrália.
V spomenutom rebríčku sa nachádzajú aj ďalší dvaja naši susedia, južné Maďarsko a východná Ukrajina. Avšak na druhej strane rieky.
Maďarsko a Ukrajina patria totiž k „top“ 10 národom, v ktorých ženy nepovažujú svoj život za prechádzku ružovou záhradou. Zhruba každá
tretia Maďarka či Ukrajinka vníma svoj život skôr ako trápenie. „Víťazom“ tejto kategórie sa ale stalo Bulharsko, kde je podiel
trpiacich žien až 43 %. Celkovo ide o krajiny, ktoré sa nachádzajú v zložitej ekonomickej alebo spoločenskej situácii. Nemožno sa preto
čudovať, že ženy na území štátov, v ktorých sa napríklad bojuje, sa na svoj život nedokážu pozerať cez ružové okuliare.
Hodnotenie nášho vlastného života ovplyvňujú emócie, ktoré prežívame. Životy nespokojných žien sú vo veľkej miere sprevádzané práve
negatívnymi emóciami. Až pätina dopytovaných žien čelila deň pred uskutočnením prieskumu veľkému množstvu hnevu. Ešte vyššie
zastúpenie mali emócie ako smútok, fyzická bolesť, stres a až 35 % žien bojuje s veľkým množstvom starostí. Medzi top 10 krajinami,
v ktorých ženy prezentovali prítomnosť negatívnych emócií v najmenšej miere nájdeme africké a ázijské krajiny, na čele s Kirgizskom.
Naopak, najviac trpia prítomnosťou týchto emócii ženy vo vojnou a nepokojmi zmietanom Iraku.
Napriek tomu, že existuje množstvo krajín, v ktorých je život sám o sebe náročný, stále existujú aj svetlé príklady. Viac než 70 % žien
z celého svete má pocit, že sa k nim pristupuje s rešpektom, veľa sa smejú, zabávajú alebo sú oddýchnuté. Každá druhá žena sa
deň pred uskutočnením prieskumu naučila alebo spravila niečo zaujímavé. Týchto päť kategórii pozitívnych emócií zažívajú hlavne ženy
z latinskoamerických krajín. Podľa indexu pozitívnych skúseností, ktorý zostavuje Gallup, totiž až 9 z 10 krajín s najvyššou hodnotou
daného indexu spadá do oblasti Latinskej Ameriky. Jedinou výnimkou je európske Dánsko, ktoré dosiahlo tretie najvyššie skóre.
Naopak, najnižšiu hodnotu dosiahla Sýria. Zastúpenie na tejto strane rebríčka majú ale aj obľúbené dovolenkové destinácie Slovákov, a to
Chorvátsko a Bulharsko.
Krajiny, kde sa ženy cítia:
prosperujúco trpiaco
krajina 2013 krajina 2013
Island 77% Bulharsko 43%
Švédsko 74% Afganistan 40%
Dánsko 68% Arménsko 37%
Kanada 67% Grécko 34%
Fínsko 64% Ukrajina 33%
Austrália 63% Kambodža 33%
USA 63% Maďarsko 32%
Rakúsko 62% Turecko 32%
Kostarika 62% Egypt 32%
Nový Zéland 62% Madagaskar 32%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa inštitútu
Gallup, 2013

9. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
910. týždeň 2015
Kalendár udalostí 11. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Saldo zahraničného obchodu [11. marec 2015], v mil. EUR január 2015 381,3 –
Priemyselná produkcia [12. marec 2015], v %, r/r január 2015 – –
Stavebná produkcia [12. marec 2015], v %, r/r január 2015 – –
Index spotrebiteľských cien CPI [12. marec 2015], v %, r/r február 2015 – 0,2 – 0,4
Tržby, mzdy, zamestnanosť vo vybraných odvetviach [13. marec 2015] január 2015 – –
Predikcie podľa Poštovej banky
Indikátor 3 Q 2014 4 Q 2014 1 Q 2015 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 2,4* 2,4* 2,5 2,4* 2,7
CPI [%, r/r]1] 4] – 0,1* 0,0* – 0,2 – 0,1* 1,2
HICP [%, r/r] 1] 4] – 0,2* 0,0* – 0,2 – 0,1* 1,3
PPI [%, r/r] 1] 4] – 3,4* – 3,4* – 2,2 – 3,1 1,5
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 4,3* 3,5* 2,8 4,2* 1,4
Evidovaná nezamestnanosť [%]1] 3] 12,56* 12,30* 12,33 12,29* 11,96
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 1 171,6* 848,4* 1 246,9 4 673,4* 4 075,0
EUR/USD 2] 4] 1,26* 1,21* 1,10 1,21* 1,19
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05* 0,05 0,05* 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.]2] 4] 0,01* 0,02* 0,00 0,02* 0,03
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť