4. • Mašala ke mantšu ao a emago sebakeng sa maina, ka ge maina a fapana go ya ka
magoro.
• Se se ra go re mo re swanetšego go lokela leina re lokela lešalla.
mohlala Thabo> yena.
Lebaka la go re e be yena ke eng?
Ke ka lebaka la go re lešala le lengwe le le lengwe le tšwa leineng leo le le emetšego.
5. • Ge leina le tlile ka bootee le lešala la gona le swanetše go tla goba go ngwalwa ka
bootee go tliša kwano ya mantšu.
mohlala> Banna ba ja.
Ga wa swanela go re > yena ba ja.
Ga go na kwano ya mantšu e bile Sesotho sa leboa ga se dumelelane le mohwa wo
wa polelo.
Kgwekgwe ya taba ke go re: bootee bja leina >bootee bja lešala
bontši bja leina> bontši bja lešala.
6. MEHUTA YA MAŠALA
Mašalašala
Ke mantšu ao a šomago maemong a mangwe le a mangwe mo leina
le ka tšwelelago.
mohlala: motho o a sepela.
lešalašala > yena
>Lešalašala le kgona go ikemela ka bo lona.
mohlala> Dineo!
Re ka re wena/ yena e le ge potšišo e re mang?
7. LEŠALAOHLE
• Lona le šoma go akaretša dilo.
• Re le tseba ka modu wa –ohle.
mohlala> batho bohle.
>dikgomo tšohle.
Ge o ka re o efa mohlala wa lešalaohle wa se šomiše –ohle tseba go
re ga se yona.
8. LEŠALAŠUPI
• >ke letšu leo le šupago se sengwe goba dilo tše dingwe, re laola
ke go re lentšu le ka legoro le fe.
• Sa bohlokwa ka lešalašupi ke go re le na le dikgato tše tharo.
mohlala : motho >yo-1
>yoo-2
>yola-3
9. TLHALOŠO YA DI KGATO TŠA LEŠALAŠUPI
• Kgato ya pele/ ya mathomo e laetša motho/selo seo se lego
kgauswi kudu.
• Kgato ya bobedi e laetša seo se lego kgojana.
• Kgato ya boraro e laetša seo se lego kgolekgole.
efang mehlala ya mašalašupi ka legoro la bobedi go fihla go la
bohlano.
10. LEŠALATHUO
• Mohuta wo wa lešala ke wa go laetša seo motho a nago sona
goba seo a se ruilego.
Mohlala : bogobe bjo ke baka
: setšhaba sa Afrika-Borwa
11. Mošomo wa gae.
Bala temana ye e latelago go re o kgone go araba dipotšišo tše di latelago.
Morena Maila ke hlogo ya sekolo kua Moletjie gomme o rata go re ‘barutwana
baka ba bohlale kudu gomme ba ithatela go bala. Ke bolela ke lebeletše
lesogana lela kea mojako.’ A bolela a rotoga a leba phapošing ya mphato wa
lesome. Barutiši bohle ba ya diphapošing ka nako go laetša maikemišetšo a
bona go mošomo wa bona. Efela go dula go nale kolobe ya lešala morago ye
e tsebago ke batho bohle.
1. Ntšha masala mo temaneng ye gomme o ngwale go re ke a mohuta ofe.
2. Ngwala legoro leo a tšwago go lona.