The impact of social media on position of web site in search engine

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
FAKULTA MANAGEMENTU
VPLYV SOCIÁLNYCH SIETÍ NA POZÍCIU WEB
STRÁNKY VO VYHĽADÁVANÍ
BAKALÁRSKA PRÁCA
2014 Jakub Slámka

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
FAKULTA MANAGEMENTU
VPLYV SOCIÁLNYCH SIETÍ NA POZÍCIU WEB
STRÁNKY VO VYHĽADÁVANÍ
Bakalárska práca
Študijný program: Manažérska informatika
Študijný odbor: 9.2.10 hospodárska informatika
Školiace pracovisko: Katedra informačných systémov
Vedúci práce: Mgr. Jakub Žilinčan
2014 Jakub Slámka

ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Vyhlasujem, že bakalársku prácu som vypracoval samostatne a uviedol som všetku
použitú literatúru.
...........................................................
Jakub Slámka

Poďakovanie
Ďakujem vedúcemu práce Mgr. Jakubovi Žilinčanovi, za poskytnutie hlbšieho
prieniku do problematiky, usmernenie počas vypracovávania jednotlivých častí
bakalárskej práce, flexibilnosť, ochotu, prístupnosť a všeobecnú podporu počas
písania mojej bakalárskej práce. Ďakujem tiež profesorovi RNDr. Michalovi
Gregušovi, PhD. za ústretovosť počas diskusii ohľadom môjho výskumu.

ABSTRAKT
SLÁMKA, Jakub: Vplyv sociálnych sietí na pozíciu web stránky vo vyhľadávaní
[Bakalárska práca]. – Univerzita Komenského v Bratislave. Fakulta managementu;
Katedra informačných systémov.
Vedúci práce: Mgr. Jakub Žilinčan – Bratislava: FMUK, 2014. – 53 s.
Bakalárska práca sa zaoberá skúmaním vzťahu medzi aktivitou web stránok na
sociálnych sieťach a ich pozíciou vo vyhľadávaní. Cieľom bakalárskej práce je
dokázať existenciu vzťahu medzi počtom signálov zo sociálnych sietí a pozíciou
skúmanej web stránky vo vyhľadávaní. V práci boli tiež stanovené sekundárne ciele,
definovať najpoužívanejšie sociálne siete a možnosti ich využitia, analyzovať sociálne
siete a zmerať mieru ich individuálneho aj kombinovaného vplyvu na pozíciu
meraných stránok vo vyhľadávaní a poskytnúť odporúčania na zvýšenie efektivity
využívania sociálnych sietí.
Prvá časť analyzuje súčasný stav problematiky doma i v zahraničí, definuje
najpoužívanejšie sociálne siete a možnosti ich využitia na propagáciu web stránky, za
účelom zlepšenia pozície web stránky vo vyhľadávaní.
Druhá časť analyzuje a interpretuje vykonaný výskum za účelom dokázania, či
medzi počtom signálov zo sociálnych sietí a pozíciou web stránky vo vyhľadávaní
existuje alebo neexistuje vzťah. Taktiež sa v nej analyzuje individuálny vplyv
jednotlivých sociálnych sietí na pozíciu web stránok vo vyhľadávaní.
Posledná časť poskytuje sadu odporúčaní na efektívnejšie využívanie
sociálnych sietí.
Kľúčové slova: sociálna sieť, Google, SEO, vyhľadávanie, optimalizácia pre
vyhľadávače, PageRank, Facebook, Twitter, Google+, Instagram, YouTube, LinkedIn

ABSTRACT
SLÁMKA, Jakub: Impact of Social Media on Website’s PageRank [Bachelor’s
thesis]. – Comenius University in Bratislava. Faculty of Management; Department of
Information Systems.
Supervisor: Mgr. Jakub Žilinčan – Bratislava: FMUK, 2014. – 53 pages.
This bachelor’s thesis deals examines relationship between website’s activities
on social media and it’s PageRank. Main objective of this thesis is to prove
a relationship between the amount of social media signals and PageRank of examined
website. Thesis also has secondary objectives, to define most used social media and
possible ways how to utilize them, to analyze social media and measure how strongly
are they individualy and combined influencing the PageRank of the examined
websites and to provide reccommendations n order to increase efficiency of social
media usage.
First part analyzes current state of the topic locally and globally and defines
most used social media and possible ways of utilizng them in order to increase the
PageRank position.
Second part provides analysis and interpretation of a research conducted to
prove wether there is a relationship between the amount of social media signals and
website’s PageRank. Research also examines individual contribution of each social
media towards the PageRank of a website.
Last part provides a set of reccommendations for more efficient social media
usage.
Key Words: social media, Google, SEO, search, search engine optimization,
PageRank, Facebook, Twitter, Google+, Instagram, YouTube, LinkedIn

OBSAH
ÚVOD..........................................................................................................................12
1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANIČÍ13
1.1 VÝZNAM ONLINE MARKETINGU........................................................................13
1.2 INBOUND (PRICHÁDZAJÚCI) MARKETING .....................................................16
1.3 VÝZNAM VYHĽADÁVANIA A SEO.......................................................................18
1.4 VYUŽITIE SOCIÁLNYCH SIETÍ ............................................................................22
1.4.1 Facebook.................................................................................................................23
1.4.2 Twitter.....................................................................................................................25
1.4.3 LinkedIn..................................................................................................................26
1.4.4 Google+ ..................................................................................................................27
1.4.5 Instagram.................................................................................................................27
1.4.6 YouTube .................................................................................................................28
2 CIEĽ PRÁCE..........................................................................................................29
3 METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA...............................................30
3.1 CHARAKTERISTIKA OBJEKTU SKÚMANIA.....................................................30
3.2 PRACOVNÉ POSTUPY..............................................................................................31
3.3 SPÔSOB ZÍSKAVANIA ÚDAJOV A ICH ZDROJE ..............................................32
3.4 POUŽITÉ METÓDY VYHODNOTENIA A INTERPRETÁCA VÝSLEDKOV .34
3.4.1 Hlavná hypotéza......................................................................................................34
3.4.2 Podhypotézy............................................................................................................36
3.4.3 Podhypotéza Facebook ...........................................................................................37
3.4.4 Podhypotéza Twitter...............................................................................................38
3.4.5 Podhypotéza Google+.............................................................................................40
3.4.6 Podhypotézy Instagram, YouTube a LinkedIn .......................................................41
3.4.7 Interpretácia ............................................................................................................42
4 VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA .....................................................................43
4.1 Odporúčania: Facebook .............................................................................................45
4.2 Odporúčania: Google+...............................................................................................46
4.3 Odporúčania: Twitter.................................................................................................46
4.4 Odporúčania: YouTube..............................................................................................47
4.4 Odporúčania: Instagram.............................................................................................47
4.5 Odporúčania: LinkedIn..............................................................................................47

ZÁVER........................................................................................................................48
ZOZNAM LITERATÚRY........................................................................................51
PRÍLOHY...................................................................................................................54

ZOZNAM GRAFOV A TABULIEK
Graf 1 - Vzťah medzi kombinovaným počtom signálov zo všetkých sociálnych sietí a
pozíciou web stránok vo vyhľadávaní .................................................................35

Graf 2 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete Facebook a pozíciou web
stránok vo vyhľadávaní........................................................................................37

Graf 3 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete Twitter a pozíciou web

Graf 4 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete Google+ a pozíciou web

Graf 5 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete Instagram a pozíciou web

Graf 6 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete YouTube a pozíciou web

Graf 7 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete LinkedIn a pozíciou web

Tabuľka 1 - Rozdiely medzi inbound marketingom a tradičnými marketingovými
metódami..............................................................................................................23

Tabuľka 2 - Prehľad analyzovaných signálov pre jednotlivé sociálne siete................33

Tabuľka 3 - Prehľad miery využívania sociálnych sietí web stránkami v jednotlivých
skúmaných oblastiach ..........................................................................................34

Tabuľka 4 – tabuľka hodnôt pre Graf 1 .......................................................................36

Tabuľka 5 - Prehľad miery využívania sociálnej siete Facebook web stránkami v
jednotlivých skúmaných oblastiach .....................................................................38

Tabuľka 6 - Prehľad miery využívania sociálnej siete Twitter web stránkami v

Tabuľka 7 - Prehľad miery využívania sociálnej siete Google+ web stránkami v

Tabuľka 8 - Prehľad vplyvu jednotlivých sociálnych sietí na pozíciu web stránok vo
vyhľadávaní s vyčíslenou hodnotou R2
................................................................44

Tabuľka 9 - Prehľad vplyvu jednotlivých sociálnych sietí na pozíciu stránok vo
vyhľadávaní..........................................................................................................49

Tabuľka 10 - Prehľad miery využívania sociálnej siete Instagram web stránkami v

Tabuľka 11 - Prehľad miery využívania sociálnej siete YouTube web stránkami v

Tabuľka 12 - Prehľad miery využívania sociálnej siete LinkedIn web stránkami v

12
ÚVOD
Témou bakalárskej práce je skúmanie vzťahu, medzi aktivitami stránok na
sociálnych sieťach (Facebook, Twitter, Google+...) a ich pozíciou vo vyhľadávaní.
Význam má táto tematika predovšetkým pre SEO, ktoré je dnes stále populárnejším
riešením pre marketing vzhľadom k jeho nízkej cenovej náročnosti.
Sociálne siete dnes patria k bežnej súčasti života väčšiny ľudí naprieč rôznymi
generáciami. Ich množstvo a využiteľnosť neustále narastá a aj vo firemnej sfére sa
im prikladá stále vyššia dôležitosť. Z tohto dôvodu je nutné vedieť ako využiť ktorú
sociálnu sieť a akým spôsobom môže prispieť k naplneniu našich cieľov (v tomto
prípade zlepšiť pozíciu stránky vo vyhľadávaní).
V úvode je zahrnutá aktuálna situácia doma i v zahraničí. V tejto časti
definujeme najpoužívanejšie sociálne siete a možnosti ich využitia na propagáciu web
stránky za účelom zlepšenia pozície web stránky vo vyhľadávaní.
V ďalšej časti interpretujeme nami vykonaný výskum na 100 web stránkach
a ich aktivitách na sociálnych sieťach. V tejto časti dokazujeme, či medzi počtom
signálov zo sociálnych sietí a pozíciou web stránky vo vyhľadávaní existuje alebo
neexistuje vzťah. Taktiež tu analyzujeme individuálny vplyv jednotlivých sociálnych
sietí na pozíciu web stránok vo vyhľadávaní.
V poslednej časti na základe nami získaných poznatkov počas vykonávania
výskumu poskytujeme vlastníkom sadu odporúčaní ako efektívnejšie využívať
sociálne siete na propagáciu svojej web stránky za účelom zlepšenia jej pozície vo
vyhľadávaní.

13
1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA
A V ZAHRANIČÍ
1.1 VÝZNAM ONLINE MARKETINGU
Počiatok dnešného internetu môžeme datovať do šesťdesiatych rokov
minulého storočia k americkej sieti ARPANET1
, komerčne rozšíreným sa však stal až
počiatkom deväťdesiatych rokov. V tomto období bol internet využívaný prevažne na
zjednodušenie rutinných každodenných aktivít ako pošta, či bankové transakcie.
Napriek tomu, že v tejto dobe už vznikali veľké internetové spoločnosti ako Amazon,
Google a eBay, väčšina spoločností sa vo svojich marketingových plánoch naďalej
zameriavali na tradičný offline marketing2
.
Pod pojmami tradičný marketing, alebo aj offline marketing zvyčajne
rozumieme využívanie jedného alebo viacerých z kanálov tlač, televízia a rádio.
Marketing v tlači zahŕňa aktivity ako inzercia v novinách, časopisoch či zoznamoch
ako Zlaté stránky. Taktiež sem zaraďujeme reklamu pomocou plagátov, billboardov
a priamej pošty. Marketing v televízii a v rádiu pozostáva z reklamných spotov.
Existuje niekoľko dôvodov, prečo metódy tradičného marketingu už v dnešnej
dobe internetu nie sú tak efektívne ako kedysi. V prvom rade marketingová
komunikácia už dávno nie je „jednosmerka“ ako tomu kedysi bolo. V dnešnej dobe je
po videní televíznej reklamy úplne bežnou reakciou navštíviť stránku firmy, či
prezrieť si komentáre iných užívateľov na ich firemných profiloch na sociálnych
sieťach. Druhým dôvodom je oveľa vyššia miera diverzifikácie dnešnej spoločnosti.
Kým v minulosti bola definícia zákazníka „žena v tridsiatke“, dnes je takáto definícia
až neprijateľne všeobecná a neposkytuje nám dostatok informácii na zacielenie
a zvolenie správneho komunikačného kanálu. Tretím dôvodom je stále narastajúci
1
HAFNER, K. – LYON,M. 1998. Where Wizards Stay Up Lare: The Origins Of The Internet. New
York: Touchstone, 1998. s 9. ISBN: 0-684-87216-1
2
ADAMSON, A.P. 2011. Digitálna značka. Bratislava: Eastone books. 2011. s XX-XXIV. ISBN: 978-
80-8109-192-6

14
objem konzumovanej reklamy. Dnešný zákazníci už nie sú takí dôverčiví ako kedysi
a na nákup produktu im už nestačí len prísľub pani, ktorá vyzerá ako naša babička.
Dnešní zákazníci čítajú recenzie, komentujú, zdieľajú. To samozrejme neznamená, že
tradičné metódy marketingu už pre nás nemajú význam, no pre zabezpečenie ich
úspešnosti je nutná integrácia s online stratégiami. Kedy ste napríklad naposledy
dostali do poštovej schránky leták, ktorý by na sebe nemal napísanú adresu nejakej
web stránky na ktorú by odkazoval?3
Význam online marketingu nemožno ignorovať ani z hľadiska čísel. Od roku
1995 sa podiel populácie používajúcej internet vyšplhal z 0,4% až na 40,7%. V praxi
toto číslo predstavuje takmer tri miliardy ľudí. Od roku 1995 do roku 2014 tak počet
užívateľov internetu vzrástol až o 18356%. Veľkou časťou tohto percentuálneho
vyjadrenia rastu tvorí prvotný ošiaľ z druhej polovice deväťdesiatych rokov, no aj
napriek tomu internet stále napreduje úctyhodným tempom. Za posledných 10 rokov
jeho užívateľská základňa vzrástla o 483% a za posledných 5 rokov bol zaznamenaný
rast 184%4
. Od roku 1998 Google zindexoval viac ako 40 miliárd (k roku 2010)
unikátnych stránok. Pod pojmom „unikátna stránka“ rozumieme unikátne meno
domény, nie jej jednotlivé podstránky. V prípade, že sa pokúsime zrátať celkový
počet stránok vrátane ich podstránok, číslo prekročí hranicu 1 triliónu. Jedná sa
o výsledky prieskumu, ktoré spoločnosť Google zverejnila v roku 2008, takže sa dá
predpokladať, že tieto čísla budú v súčasnosti s najvyššou pravdepodobnosťou ešte
vyššie5
.
Internet sa v dnešnej dobe stáva pre mnoho spoločností hlavným nástrojom
prezentácie. Podľa výskumov zo susednej Českej Republiky internet na prezentáciu
svojej spoločnosti pomocou vlastnej webovej stránky v súčasnosti využíva 90%
3
KABANI, S. 2012. The Zen of Social Media Marketing: An Easier Way to Build Credibility,
Generate Buzz, and Increase Revenue. Dallas: BenBella Books, Inc. 2012. S 32-35. ISBN: 978-1-
937856-15-1
4
MINIWATTS MARKETING GROUP. Internet Growth Statistics. Internet World Stats [online].
2014. [citované 13.4.2014]. Dostupné na internete: http://www.internetworldstats.com/emarketing.htm
5
NEZNÁMY AUTOR. Just How Massive is Google Anyway. Computer school [online]. 2010.
[citované 13.4.2014]. Dostupné na internete: http://computerschool.org/computers/google/

15
firiem s viac ako desiatimi zamestnancami a 77% menších podnikateľov
a živnostníkov. 6
6
VESECKÝ, Z. Většina firem a žvnostníků má vlastní webové stránky. Mají vúbec smysl?. Podnikatel
[online]. 2013. [citované 13.4.2014]. Dostupné na internete: http://www.podnikatel.cz/clanky/vetsina-
firem-a-zivnostniku-ma-vlastni-webove-stranky-maji-vubec-smysl/

16
1.2 INBOUND (PRICHÁDZAJÚCI) MARKETING
Inbound (prichádzajúci) marketing je nový prístup k marketingu, ktorý sa
odkláňa od tradičných metód, ktorých cieľom je zasiahnuť čo najširšiu skupinu ľudí
čo najväčším množstvom reklamy. Na rozdiel od tradičného prístupu sa inbound
marketing opiera o konkurencieschopnosť na internete pomocou možnosti byť čo
najľahšie a najrýchlejšie nájdený. Týmto myslíme, byť čo najrelevantnejším
výsledkom pri použití internetových vyhľadávačov, ako aj zaujímať relevantné
postavenia na stránkach ako Facebook či YouTube. Namiesto nákladných reklamných
kampaní, investujeme do vytvárania a publikovania relevantného a informatívneho
obsahu, ktorý zákazníkov na základe ich vlastnej voľby dovedie na našu stránku.
Vďaka informáciám, ktoré im sprístupníme sa následne zákazníci sami rozhodnú, či
produkt kúpiť, alebo nie.7
Relevancia tohto prístupu k marketingu sa stále zvyšuje. Podľa výskumov
spoločnosti HubSpot z roku 2011 až 78% používateľov internetu pred kúpou skúma
produkty online. Výskum ďalej ukazuje, že 24% dospelých poskytlo komentár na
stránku výrobcu produktu, ktorý zakúpili, alebo napísali recenziu. Medzi ďalšie
relevantné informácie patrí fakt, že 64% používateľov sociálnej siete Facebook sú
„fanúšikmi“ aspoň 1 značky, alebo pozorovanie, že 70% internetových prepojení, na
ktoré používatelia klikajú sú výsledkami organického vyhľadávania (ich pozícia vo
vyhľadávaní nebola upravená platenou reklamou).8
Výskum inbound marketingu zverejnený spoločnosťou HubSpot v roku 2013
(výskum bol vykonaný vo firmách v USA) hovorí: „Napriek tomu, že inbound
marketing je na trhu relatívne novým odvetvím, podiel na trhu a rozpočty naň
alokované ukazujú pôsobivý rast.
7
HALLIGAN, B. – SHAH, D. 2010. Inbound Marketing – Get Found Using Google, Social media,
and Blogs. New Jersey, Hoboken: John Wiley & Sons, Inc. 2010. s XIV. ISBN: 978-0-470-49931-3
8
HUBSPOT. Transform Your Marketing. Slideshare [online]. 2011. [citované 13.4.2014]. Dostupné
na internete: http://www.slideshare.net/HubSpot/its-time-to-transform-your-marketing

17
• Šesťdesiat percent firiem plánuje vykonávať stratégie inbound marketingu
v roku 2013.
• Marketéri alokujú 34% svojho celkového rozpočtu na aktivity spojené
s inbound marketingom – to je o 11% viac, než venujú tradičným aktivitám
ako bannery, priama pošta a iné.
• Počas tohto roka 48% marketérov plánuje zvýšiť svoje náklady na inbound
marketing – už tretí rok po sebe tak zvyšujú svoje rozpočty na tieto aktivity
tempom 50% ročne.“9
Jedná sa teda o narastajúci trend, ktorého dôležitosť si už marketéri začínajú
uvedomovať.
Primárnymi nástrojmi inbound marketingu sú10
:
• SEO
• Sociálne siete
• Blogy
9
HUBSPOT. 2013 State of Inbound Marketing. HUBSPOT [online]. 2013. [citované 13.4.2014].
Dostupné na internete: http://cdn2.hubspot.net/hub/53/file-30889984-
pdf/2013_StateofInboundMarketing_FullReport.pdf?t=1366805568000
10
and Blogs. New Jersey, Hoboken: John Wiley & Sons, Inc. 2010. s 6-7. ISBN: 978-0-470-49931-3

18
1.3 VÝZNAM VYHĽADÁVANIA A SEO
Pokiaľ sa rozprávame o inbound marketingu, môžeme za jeho centrálnu časť
označiť práve proces vyhľadávania informácií na internete. Vďaka internetu sa
vyhľadávanie informácii stalo jednoduchším a dokonalejším ako kedykoľvek
predtým.11
Marketingová expertka z firmy Catalyst, Heather Frahm sa k významu
vyhľadávania vyjadrila nasledovne: „Dnes je vyhľadávanie jedným z najčastejších
spôsobov akým spotrebitelia vstupujú do všetkých fáz nákupného cyklu. 40 percent
všetkého vyhľadávania na internete v zásade súvisí s tým, že niekto uvidel nejakú
reklamu alebo nejakú formu podpory predaja, článok alebo správy o novom produkte
a chce získať viac informácii. Ľudia automaticky reagujú tým, že zapnú internet,
otvoria vyhľadávač a očakávajú odpovede. Správne odpovede. Vyhľadávanie je
úžasný nástroj a múdri marketéri ho presne tak aj používajú. Na začiatku projektu, nie
až dodatočne. Nemá zmysel povedať tímu, aby začal pracovať na kreatívnej stratégii
bez toho, aby zobrali vyhľadávanie do úvahy.“12
Čo sa týka kvantitatívneho významu vyhľadávania, za rok 2013 bolo cez
Google vykonaných viac ako 2 trilióny (2 161 530 000 000) vyhľadávaní. Priemerný
počet vyhľadávaní za deň bol takmer 6 miliárd (5 922 000 000).13
V predchádzajúcich kapitolách sme ustanovili, že je v dnešnej dobe
nevyhnutné prezentovať aktivity svojej spoločnosti na internete a zabezpečiť svoju
konkurencieschopnosť. Jeden z najzákladnejších spôsobov ako svoju
konkurencieschopnosť zvýšiť je zabezpečiť, aby sa naša stránka vracala vo
11
ADAMSON, A.P. 2011. Digitálna značka. Bratislava: Eastone books. 2011. s 5. ISBN: 978-80-
8109-192-6
12
ADAMSON, A.P. 2011. Digitálna značka. Bratislava: Eastone books. 2011. s 6. ISBN: 978-80-
8109-192-6
13
STATISTIC BRAIN. Google Annual Search Statistics. Statistic Brain [online]. 2014. [citované
13.4.2014]. Dostupné na internete: http://www.statisticbrain.com/google-searches/

19
výsledkoch vyhľadávania na čo najvyšších pozíciách. Prvé tri výsledky vyhľadávania
získavajú až 65% všetkých kliknutí na vyhľadávačoch.14
Optimalizáciu webovej stránky za účelom zlepšenia jej pozície vo
vyhľadávaní nazývame SEO (Search Engine Optimization). Základom je
optimalizácia stránky pre kľúčové slová pri vyhľadaní ktorých, sa má stránka zobraziť
vo výsledkoch vyhľadávania.15
Optimalizáciu je možné vykonávať v dvoch rovinách.
On-page (na stránke) a Off-page (mimo stránky).
Pri optimalizovaní v rovine On-page sa jedná o všetok obsah ktorý sa nachádza
priamo na našej stránke. To znamená:
• Meno domény a URL
• Obsah stránky
• Štruktúra prepojení
• Štruktúra stránky
• Meta tagy
• Doba načítania stránky (čím kratšia, tým lepšie)
Na základe týchto bodov potom vyhľadávacie algoritmy udelia stránke jej váhu.
Nestačí len samotná prítomnosť kľúčových slov, ale aj ich počet na stránke, počet
slov súvisiacich s kľúčovým slovom a ich vzájomná vzdialenosť od seba.
Vyhľadávací algoritmus toto všetko vyhodnocuje aby určil, či sa stránka skutočne
zaoberá tým, čo tvrdia jej kľúčové slová.16
Napriek tomu, že On-page optimalizácia
sama o sebe nezvyšuje traffic, pomáha vyhľadávacím algoritmom ľahšie a rýchlejšie
nájsť stránku a zvýšený počet návštevníkov je potom nepriamym výsledkom tejto
optimalizácie.
14
FLEISCHNER, M.H. 2011. SEO Made Simple: Strategies for Dominating the World’s Largest
Search Engine. United States of America: CreateSpace Independent Publishing Platform. 2011. s 12.
ISBN: 978-1460908518
15
FLEISCHNER, M.H. 2011. SEO Made Simple: Strategies for Dominating the World’s Largest
Search Engine. United States of America: CreateSpace Independent Publishing Platform. 2011. s 13.
ISBN: 978-1460908518
16
LEDFORD, J.L. 2009. Search Engine Optimization Bible, Second Edition. Indianapolis: Wiley
Publishing Inc. 2009. s 10-12. ISBN: 978-0-470-45264-6

20
Off-page (mimo stránky) rovina optimalizácie sa zaoberá „zviditeľnením“
stránky na ďalších stránkach. Základnou vecou ktoré vyhľadávací algoritmus
vyhodnocuje je počet prepojení odkazujúcich na danú stránku. Medzi ďalšie techniky
patrí zaraďovanie stránky do rôznych online zoznamov, či využívanie sociálnych
sietí. 17
Presný postup a kritéria algoritmu na zoraďovanie výsledkov vyhľadávania
v dnešnej dobe vedia asi len Larry Page a Sergey Brin (zakladatelia Google), tí však
tento „PageRank“ opísali nasledovne: „PageRank sa spolieha na unikátne
demokratickú povahu Webu a používa obrovskú štruktúru prepojení ako indikátor
hodnoty jednotlivej stránky. V podstate Google interpretuje prepojenie zo stránky
A na stránku B ako hlas od stránky A v prospech stránky B. Google sa ale pozerá na
viac, než len na hrubé množstvo hlasov, alebo prepojení odkazujúcich na danú
stránku; taktiež analyzuje stránku ktorá hlasuje. Hlasy odoslané „dôležitými“
stránkami majú potom väčšiu váhu a pomáhajú ďalším stránkam stať sa
„dôležitými“.18
Štyri hlavné faktory ovplyvňujúce hodnotu takéhoto prepojenia sú19
:
• Hodnota odkazujúcej stránky (Čím vyššiu hodnotu odkazujúca stránka má,
tým viac jej dáva odkazovanej stránke.).
• Fakt, či je prepojenie Follow alebo No-Follow (No-follow prepojenia
odkazovanej stránke negenerujú žiadnu SEO hodnotu. Väčšina prepojení
pridaných verejnosťou a nie administrátorom (napr. vo forme komentáru) je
automaticky označená ako No-Follow.)
• Počet prepojení na odkazujúcej stránke (čím viac prepojení, tým menšiu
individuálnu hodnotu nesú).
• Text prepojení, ktorý sa zobrazuje na stránke (optimálne chceme text
obsahujúci kľúčové slová odkazovanej stránky).
17
ELMANSY, R. 2013. Teach Yourself VISUALLY™ Search Engine Optimization. Indianapolis: John
Wiley & Sons, Inc. 2013. s 6. ISBN: 978-1-118-47066-4
18
LEDFORD, J.L. 2009. Search Engine Optimization Bible, Second Edition. Indianapolis: Wiley
Publishing Inc. 2009. s 9-10. ISBN: 978-0-470-45264-6
19
and Blogs. New Jersey, Hoboken: John Wiley & Sons, Inc. 2010. s 74-76. ISBN: 978-0-470-49931-3

21
Napriek neustále sa meniacej a vyvíjajúcej sa povahe daných algoritmov sú vyššie
popísané metódy základmi, ktorých sa treba držať. Napriek tomu, že nie každá akcia
priamo ovplyvňuje PageRank samotný, čo nespôsobuje priamu kauzalitu môže stále
spôsobovať koreláciu a nepriamo ovplyvňovať pozíciu stránky vo vyhľadávaní.

22
1.4 VYUŽITIE SOCIÁLNYCH SIETÍ
Využívanie sociálnych sietí sa v posledných rokoch stalo súčasťou bežného
života pre väčšinu užívateľov internetu. Až 72 percent užívateľov dnes využíva jednu,
či viac sociálnych sietí. Za posledných 5 rokov je to nárast o 43%. 20
Medzi
najznámejšie príklady sociálnych sietí patria Facebook, Twitter, LinkedIn, Google+
a YouTube. Práve obrovská používateľská základňa sociálnych sietí poskytuje
spoločnostiam možnosť zväčšiť svoj dosah a zvýšiť tiež návštevnosť svojej vlastnej
stránky. Autorka knihy The Zen of Social Media Marketing: An Easier Way to Build
Credibility, Generate Buzz, and Increase Revenue, Shama Hyder Kabani, prirovnáva
možnosť prezentovať spoločnosť na sociálnych sieťach k možnosti zadarmo získať
stánok na výstave, na ktorej sa zúčastní 750 miliónov ľudí. Správne využitie
sociálnych sietí musí byť však vykonané v súlade s filozofiou inbound marketingu, čo
znamená odlišnosti od tradičných metód marketingu. 21
Tradičný marketing Marketing na sociálnych médiách
Snaha dominovať trhu Snaha vytvoriť v rámci trhu komunitu
Čo najhlasnejšie zakričať Počúvať, až potom rozprávať
Ja, ja, ja My, My, My
20
SOCIALLY STACKED. The Growth of Social Media in 2014: 40+ Surprising Stats [Infographic].
Socially Stacked [online]. 2014. [citované 13.4.2014]. Dostupné na internete:
http://www.sociallystacked.com/2014/01/the-growth-of-social-media-in-2014-40-surprising-stats-
infographic/#sthash.ZNRaJTju.dpbs
21
Generate Buzz, and Increase Revenue. Dallas: BenBella Books, Inc. 2012. s 125-129. ISBN: 978-1-
937856-15-1.

23
Snaha pretlačiť produkt alebo službu Snaha zaujať ľudí svojou
myšlienkou/príbehom
Reklama Správa šírená ľuďmi
Kontrola Voľnosť
Snaha získať čo najviac zákazníkov Snaha o vybudovanie čo najlepších
vzťahov
Tabuľka 1 - Rozdiely medzi inbound marketingom a tradičnými marketingovými metódami
V ďalších podkapitolách si podrobnejšie priblížime jednotlivé sociálne siete
a možnosti ich využitia pre spoločnosti.
1.4.1 Facebook
Facebook spustený vo Februári 200422
, je so svojou 1 miliardou užívateľov
a objemom 2,5 miliardy zdieľaných príspevkov denne jednoznačne najväčšou a
najpoužívanejšou sociálnou sieťou na svete.23
Základnou vecou, ktorú môžu všetky spoločnosti urobiť, je založiť si
stránkualebo aj „fan page“. Po vytvorení môže byť takáto fan page doplnená logom
spoločnosti a bude slúžiť na komunikáciu s používateľmi siete Facebook.24
Slovami
22
PHILLIPS, S. A brief history of Facebook. The Guardian [online]. 2007. [citované 13.4.2014].
Dostupné na internete: http://www.theguardian.com/technology/2007/jul/25/media.newmedia
23
MEDIABISTRO. Pinterest, Twitter, Facebook, Instagram, Google+, LinkedIn – Scial Media Stats
2014 [INFOGRAPHICS]. Mediabistro [online]. 2014. [citované 13.4.2014]. Dostupné na internete:
http://www.mediabistro.com/alltwitter/social-media-stats-2014_b54243
24
and Blogs. New Jersey, Hoboken: John Wiley & Sons, Inc. 2010. s XIV. ISBN: 978-0-470-49931-3

24
autorky knihy The Zen of Social Media Marketing: An Easier Way to Build
Credibility, Generate Buzz, and Increase Revenue, Shamy Hyder Kabani, všetko od
Oreo keksíkov až po rockové skupiny môže mať stránku na Facebooku.25
Stránky na
Facebooku sú taktiež indexované cez Google a zobrazujú sa vo výsledkoch
vyhľadávania. Komunikácia zo strany spoločnosti väčšinou prebieha pomocou
statusov, ktoré by ale mali byť používané strategicky, s cieľom rozprúdiť diskusiu.
Ďalšou možnosťou využitia Facebooku pre spoločnosti sú skupiny. Slúžia na
zhromažďovanie ľudí ktorí majú väčšinou niečo spoločné (organizačný výbor na
oslavu). Ako priamy nástroj na marketing produktov však veľmi nefungujú a pre tento
typ komunikácie sa odporúča skôr použiť stránky.
Veľmi populárnou možnosťou využitia sú aj udalosti. Slúžia na vyzdvihnutie
nejakej udalosti alebo míľnika s možnosťou priamo pozvať účastníkov. Takéto
udalosti následne slúžia aj na priamu komunikáciu s účastníkmi danej udalosti.
Udalosť nemusí byť fyzického charakteru a môže sa jednať o stretnutie virtuálne,
napríklad webinár. V prípade, že nastavíme udalosť ako prístupnú pre verejnosť,
Facebook povoľuje aby ju Google indexoval, čo nám opäť prináša SEO benefity.
Ďalšou z možností sú aj aplikácie. Jedná sa o možnosť pridať na svoju stránku
aplikáciu, ktorú môžu následne používatelia využívať. Aplikácie môžu byť od
komplikovanejších hier až po jednoduché kvízy.
Facebook taktiež poskytuje možnosť platenej reklamy, ktorá zadefinovanej
cieľovej skupine zobrazí nami vybranú správu.26
25
Generate Buzz, and Increase Revenue. Dallas: BenBella Books, Inc. 2012. s 160. ISBN: 978-1-937856-
15-1.
26
937856-15-1.

25
1.4.2 Twitter
„Twitter je online služba na socializáciu a mikroblogovanie, ktorá svojim
používateľom umožňuje posielať a čítať textové príspevky v dĺžke do 140 znakov.
Týmto príspevkom sa hovorí „tweety“.“27
So svojou používateľskou základňou pozostávajúcou z 560-tich miliónov
používateľov sa jedná o globálne druhú najväčšiu sociálnu sieť na internete. Twitter
má v súčasnosti najväčšiu penetráciu trhu v Spojených Štátoch Amerických, no
postupne sa rozširuje aj do ďalších končín sveta. Podľa súčasných štatistík „tweety“
pribúdajú na Twitter tempom 5 700 tweetov za sekundu.28
Twitter poskytuje spoločnostiam možnosť nadviazať priamy dialóg so svojimi
súčasnými, či potenciálnymi zákazníkmi. Základnou jednotkou komunikácie sú
tweety, maximálne 140 znakové textové príspevky ktoré sa zobrazujú našim
„followerom“ – ľuďom, ktorí si zvolili odoberať obsah ktorý publikujeme. Na
obsahovú organizáciu tweetov slúžia takzvané „hashtagy“, ktoré sú dnes veľmi
populárne počas rôznych udalostí, ako napríklad konferencie, či semináre alebo aj
olympijské hry. Spoločnostiam odporúčame urobiť prieskum zameraný na
identifikáciu kľúčových „hashtagov“ pre ich oblasť pôsobenia a týmito následne
označovať svoje tweety.
Na rozdiel od Facebooku, mechanika osobných a firemných profilov sa na
Twitteri nelíši. Taktiež mechanizmus „followovania“ sa líši od priateľstiev na sieti
Facebook. Kým priateľstvá na Facebooku sú obojstranné, ľudia ktorých na Twitteri
followujeme nemusia nutne followovať nás. Pokiaľ však chceme svojim tweetom
priamo upútať niekoho pozornosť (pokojne aj mimo skupiny našich followerov)
môžeme k tweetu pripojiť „@“ a meno človeka ktorého pozornosť sa snažíme zaujať.
27
15-1.
28

26
Takýto tweet sa mu zobrazí priamo na jeho stránke. Tento symbol taktiež môžeme
používať ako odpoveď na tweety iných ľudí.
Mimo tweety Twitter tiež poskytuje možnosť priamych správ, ktoré sa však
nezobrazujú nikomu inému okrem odosielateľa a adresáta.
Tweety spoločnosti by mali byť publikované s úmyslom rozprúdiť diskusiu
a zapojiť svojich potenciálnych aj súčasných zákazníkov a tak nimi často bývajú
otázky, či rôzne krátke prieskumy. Rovnako ako statusy na Facebooku, aj tweety
treba využívať strategicky.29
1.4.3 LinkedIn
„LinkedIn je biznisovo orientovaná sociálna sieť založená v Decembri v roku
2002. Využíva sa prevažne na profesionálny networking.“30
LinkedIn v súčasnosti disponuje používateľskou základňou čítajúcou 240
miliónov používateľov. Podľa posledných výskumov je 79% týchto používateľov vo
veku 35 a viac rokov.31
Podobne ako pri Facebooku, základom LinkedInu je profilová stránka slúžiaca
ako krátke resumé osoby / spoločnosti. V prípade, že svoj profil označíme ako
verejný, bude sa zvyčajne umiestňovať na vysokých priečkach vo vyhľadávaní vďaka
tomu, že Google indexuje profily z LinkedIn. Toto nám opäť dáva ďalšiu pridanú
SEO hodnotu. LinkedIn možno používať vo verzii platenej alebo vo verzii zadarmo.
Hlavným rozdielom medzi platenou a neplatenou verziou je, že verzia platená
umožňuje posielanie priamych správ neznámym ľuďom.
29
937856-15-1.
30
15-1.
31

27
Ďalšou možnosťou ako využiť LinkedIn sú skupiny, v ktorých podobne ako na
Facebooku možno zhromažďovať ľudí so spoločným cieľom alebo záujmom.
Unikátnym prínosom skupín je to, že pokiaľ s niekým zdieľame skupinu, môžeme mu
poslať priamu správu bez nutnosti priameho prepojenia medzi našimi profilmi.32
1.4.4 Google+
Google+ je sociálna sieť vytvorená spoločnosťou Google, ktorá umožňuje
svojím používateľom zhromažďovať sa do takzvaných „kruhov“. S užívateľskou
základňou 400 miliónov používateľov sa v súčasnosti jedná o tretiu najväčšiu sociálnu
sieť a podľa štatistík z minulého roka je to sieť s najrýchlejšie rastúcim počtom
používateľov.33
Objem obsahu dosahuje až 1 miliardu príspevkov denne. Medzi
používateľov Google+ patria aj poprední zástupcovia významných spoločností ako
Google, Apple, Microsoft, IBM, Infosys a veľa ďalších.34
Rovnako ako Facebook, základom Google+ je taktiež profilová stránka, ktorá
môže byť osobná, alebo firemná. Unikátna hodnota ktorú však Google+ poskytuje
oproti iným sociálny sieťam je jeho priama integrácia s vyhľadávacími algoritmami
Google, čo predstavuje obrovský SEO potenciál na zvýšenie hodnotenia vašej
stránky.35
1.4.5 Instagram
Instagram je sociálna sieť na zdieľanie obrázkov. V súčasnosti túto službu
využíva celosvetovo až 150 miliónov používateľov. Veľké množstvo spoločností sa
32
937856-15-1.
33
34
15-1.
35
937856-15-1.

28
zapája do aktivít tejto sociálnej siete posielaním obrázkov označených hashtagmi,
ktorými sa spoločnosti snažia nadviazať bližší vzťah so svojimi zákazníkmi. Značka
s najsilnejšou pozíciou na tejto sociálnej sieti je v súčasnosti MTV.36
1.4.6 YouTube
Napriek tomu, že YouTube začal ako jednoduchá služba na zdieľanie videa,
táto služba prerástla do masívnych rozmerov. Súčasná používateľská základňa sa
skladá z 1 miliardy používateľov, čím YouTube konkuruje aj Facebooku. Každú
minútu na YouTube pribudne 100 hodín videa, a mesačne sa na ňom prehrá až 6
miliárd hodín videa. Jedná sa o stránku pravidelne navštevovanú veľkým množstvom
príslušníkov všetkých generácii, od seniorov až po generáciu Z. 37
YouTube poskytuje spoločnostiam možnosť osloviť svojim videom obrovské
množstvo ľudí, no nemalo by sa jednať o primárnu metódu propagácie. Štatisticky 53
percent videí na YouTube dosiahnu menej ako 500 pozretí a 30 percent dosiahne
menej ako 100 pozretí. Z hľadiska SEO a pokusov o zvyšovanie počtu prístupov na
stránku sa taktiež nejdená o najefektívnejšiu metódu, keďže pre vyhľadávače je obsah
videa úplne neviditeľný a jediné čo dokážu prečítať je jeho textový popis. 38
36
37
SMITH, C. By the Numbers: 32 Amazing YouTube Statistics. Expanded Ramblings [online]. 2014.
[citované 13.4.2014]. Dostupné na internete: http://expandedramblings.com/index.php/youtube-
statistics/#.U06kN62SxyE
38
937856-15-1.

29
2 CIEĽ PRÁCE
Téma bakalárskej práce sa opiera o SEO ako základný nástroj inbound
marketingu. SEO možno rozdeliť na 2 typy:
• On-page (aktivity na web stránke samotnej)
• Off-page (aktivity na iných stránkach, prepojenia medzi stránkami, sociálne
siete)
Táto práca sa zaoberá druhým typom SEO, teda Off-page optimalizáciou,
konkrétne sociálnymi sieťami. Práca skúma a opisuje vzťah medzi aktivitou web
stránok na profiloch sociálnych sietí a ich pozíciou vo vyhľadávaní.
Cieľom tejto práce je dokázať prítomnosť vzťahu, medzi sociálnou aktivitou
web stránky na sociálnych sieťach a jej pozíciou vo vyhľadávaní. Pri skúmaní tohto
javu sa tiež pokúsime vyhodnotiť mieru akou vyhľadávanie ovplyvňujú jednotlivé
sociálne siete a pokúsime sa navrhnúť riešenia alebo odporúčania, ktoré by majiteľom
stránok mohli pomôcť zvýšiť počet ich sociálnych signálov na sociálnych sieťach
a možno tak aj ich pozíciu vo vyhľadávaní.
Čiastkové ciele sú teda:
1. Definovať jednotlivé najpoužívanejšie sociálne sietí a poskytnutie
pohľadu na ich možné využitie z hľadiska propagácie web stránky.
2. Analýza jednotlivých najpoužívanejších sociálnych sietí a poskytnutie
pohľadu na ich kombinovaný aj individuálny vplyv na pozíciu stránky
vo vyhľadávaní.
3. Analýza súčasného stavu využitia sociálnych sietí za účelom
propagácie web stránky a zvýšenia jej pozície vo vyhľadávaní na
Slovensku a poskytnutie odporúčaní na zvýšenie efektivity.

30
3 METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA
3.1 CHARAKTERISTIKA OBJEKTU SKÚMANIA
Objektom skúmania tejto práce, je dokázať vzťah, medzi počtom sociálnych
signálov (napríklad počet likeov na sociálnej sieti Facebook, počet followerov na
mikroblogovej sociálne sieti Twitter, počet followerov na stránke na sociálnej sieti
Google+ a podobne…) a pozíciou web stránky vo vyhľadávaní.
Základnou hypotézou, ktorú budeme overovať, je tvrdenie, že čím väčší počet
signálov zo sociálnych sietí daná web stránka má, tým lepšia bude jej pozícia vo
vyhľadávaní. Podhypotézami budeme skúmať vplyv jednotlivých sociálnych sietí a
teda podhypotézy tvrdiace:
• Čím viac likeov má stránka na sociálnej sieti Facebook, tým lepšia bude
pozícia web stránky vo vyhľadávaní.
• Čím viac followerov má profil na sociálnej sieti Twitter, tým lepšia bude
• Čím viac followerov má profil na sociálnej sieti Google+, tým lepšia bude
• Čím viac followerov má stránka na sociálnej sieti Instagram, tým lepšia bude
• Čím viac pozretí má stránka na svojom kanály na sociálnej sieti YouTube, tým
lepšia pozícia vo vyhľadávaní.
• Čím viac spojení má stránka na sociálnej sieti LinkedIn, tým lepšia bude
Pri
hlavnej
hypotéze aj pri všetkých podhypotézach predpokladáme, že zistená
závislosť bude lineárna.

31
3.2 PRACOVNÉ POSTUPY
Pre účely tejto bakalárskej práce bol realizovaný výskum, ktorý zobrazuje
vzťah medzi signálmi zo sociálnych sietí a pozíciou web stránok vo vyhľadávaní.
Analyzovaných bolo 100 slovenských web stránok a ich jednotlivá aktivita na
sociálnych sieťach Facebook (počet likeov na stránke), Twitter (počet followerov),
Google+ (počet followerov na profile), Instagram (počet followerov na profile),
YouTube (počet pozretí na kanáli) a LinkedIn (počet spojení na profile).
Pri výskume sme používali kombináciu internetového vyhľadávača Google a
internetového prehliadača Google Chrome spusteného v “Incognito” móde.
Vychádzali sme z predpokladu, že “Incognito” mód odfiltruje negatívne externé
vplyvy (Google by inak mohol niektoré stránky špeciálne pre naše vyhľadávanie
posunúť vyššie napriek organickým výsledkom vyhľadávania na základe toho, že sme
už danú stránku v minulosti navštívili, alebo bola navštívená kontaktmi z našich
profilov na sociálnych sieťach.). Týmto sme sa snažili zminimalizovať možnú
odchýlku výsledkov výskumu.

32
3.3 SPÔSOB ZÍSKAVANIA ÚDAJOV A ICH ZDROJE
Primárnym zdrojom údajov boli stránky analyzovaných spoločností a ich profily
na sociálnych sieťach. Na zabezpečenie diverzifikácie vstupov sme analyzovali 100
spoločností v piatich rôznych odvetviach. Na výskum sme použili dáta zozbierané z
prvých dvadsiatich výsledkov pre vyhľadávanie nasledujúcich textových reťazcov:
• zľavy Bratislava
• stavebné firmy Slovensko
• lekáreň
• obchod s elektronikou Slovensko
• hotel Bratislava
Následne sme vyčíslili počet sociálnych signálov z jednotlivých sociálnych sietí pre
dané stránky. Analyzovaná bola aktivita na 6 najpopulárnejších a najpoužívanejších
sociálnych sieťach:
Sociálna sieť Analyzované signály
Facebook Počet likeov na stránke.
Twitter Počet followerov na profile.
Google+ Počet followerov na profile.
Instagram Počet followerov na profile.
YouTube Počet pozretí na kanáli.

33
LinkedIn Počet spojení na profile.
Tabuľka 2 - Prehľad analyzovaných signálov pre jednotlivé sociálne siete

34
3.4 POUŽITÉ METÓDY VYHODNOTENIA A INTERPRETÁCIA
VÝSLEDKOV
Analýzou a syntézou výsledkov skúmaní jednotlivých firiem sme zistili, že
87% nami skúmaných spoločností využíva jednu alebo viac foriem propagácie
svojich aktivít na sociálnych sieťach. Z nami analyzovaných oblastí pôsobenia sú
sociálne siete najčastejšie využívané v oblastiach zľavových portálov a hotelov. V
oboch oblastiach ich využívalo až 90% analyzovaných spoločností. Najmenej
využívané boli sociálne siete naopak v oblasti stavebných firiem, kde ich využívalo
len 50% analyzovaných spoločností.
Oblasť pôsobenia Miera využívania sociálnych sietí
Zľavové portály 90%
Stavebné firmy 50%
Lekárne 70%
Obchody s elektronikou 85%
Hotely 90%
Tabuľka 3 - Prehľad miery využívania sociálnych sietí web stránkami v jednotlivých skúmaných
oblastiach
3.4.1 Hlavná hypotéza
Základnou hypotézou nášho výskumu bolo, že čím väčší počet signálov zo
sociálnych sietí daná stránka má, tým lepšia bude jej pozícia vo vyhľadávaní.
Sledovali sme teda závislosť medzi počtom signálov zo sociálnych sietí a pozíciou
stránky vo vyhľadávaní. Za cieľ sme si stanovili dokázať aspoň slabú negatívnu
lineárnu závislosť. Minimálnu hodnotu R2
v korelačnom diagrame potrebnú pre

35
potvrdenie hypotézy sme stanovili na 0,1. Negatívnu závislosť sme za cieľ zvolili
kvôli tomu, že predpokladáme, že s narastajúcou hodnotou počtu sociálnych signálov
sa bude zlepšovať pozícia web stránky (napríklad stránka A má 10 sociálnych
signalov a vo vyhľadávaní je 5. v poredí zatiaľčo stránka B má sociálnych signálov 20
a vo vyhľadávaní je 2. v poradí.).
Pre potvrdenie našej hlavnej hypotézy sme zozbierali dáta zo 100 analyzovaných
stránok a spočítali sme počet signálov zo všetkých sociálnych sietí (Facebook,
Twitter, Google+, Instagram, YouTube, LinkedIn) na jednotlivých pozíciach vo
vyhľadávaní (1 až 20). Následne sme počty signálov zo sociálnych sietí priradili k
pozíciam a vytvorili sme korelačný diagram (bodový graf).
Graf 1 - Vzťah medzi kombinovaným počtom signálov zo všetkých sociálnych sietí a pozíciou
web stránok vo vyhľadávaní
Ako možno vidieť z grafu, pre našu hlavnú hypotézu obsahujúcu
kombinované signály zo všetkých sociálnych sietí sa nám podarilo dokázať lineárnu
negatívnu závislosť medzi signálmi zo sociálnych sietí a pozíciou stránky vo
vyhľadávaní. Hodnota R2
dosahuje v korelačnom diagrame hodnotu 0.22435, čím
spĺňa podmienky nami stanoveného minima pre dokázanie závislosti, R2
>0.1. Podľa
tohto výskumu je teda bezpečné predpokladať, že existuje vzťah medzi sociálnymi
sieťami a pozíciou stránky vo vyhľadávaní. Extrémne vysoká hodnota signálov zo
sociálnych sietí na prvej pozícii v porovnaní s počtami na pozíciách nižších je
y
=
-‐207001x
+
3E+06

R²
=
0.22435

-‐2000000

0

2000000

4000000

6000000

8000000

10000000

12000000

14000000

0
5
10
15
20
25

36
dôsledkom rozsiahlych video kampaní stránky Alza.sk, ktorej kanál na YouTube má
cez 11 miliónov pozretí. Pre sprehľadnenie tohoto grafu sme priložili tiež jeho
tabuľku hodnôt.
Pozícia Sociálne signály
1 11545472
2 192580
3 1305445
4 2303857
5 2521
6 259360
7 304985
8 2365
9 254393
10 1083
11 19023
12 83794
13 63314
14 27080
15 53079
16 10826
17 23351
18 2103
19 20876
20 3594
Tabuľka 4 – tabuľka hodnôt pre Graf 1
3.4.2Podhypotézy
Ako podhypotézy sme sa rozhodli potvrdiť, či vzniká závislosť medzi
signálmi z jednotlivých sociálnych sietí (Facebook, Twitter, Google+, Instagram,
YouTube, LinkedIn) a pozíciami analyzovaných stránok. Metóda vyhodnotenia dát
bola pri jednotlivých podhypotézach zhodná s metódou využitou pre potvrdenie
hlavnej hypotézy. Opäť sme spočítali jednotlivé množstvá signálov zo sociálnych
sietí, tento krát však vždy len z jednej, v danom momente skúmanej sociálnej siete.
Taktiež sme opäť zostrojili korelačné diagramy pre každú skúmanú sociálnu sieť s
predpokladom lineárnej negatívnej závislosti a s R2
dosahujúcim v korelačnom
diagrame hodnotu vyššiu ako 0.1. Výsledkom sú jednotlivé miery závislosti pre každú
zo skúmaných sociálnych sietí zvlášť.

37
3.4.3 Podhypotéza Facebook
Graf 2 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete Facebook a pozíciou web stránok vo
vyhľadávaní
Ako možno vidieť z grafu, pri sociálnej sieti Facebook dokážeme pozorovať
lineárnu negatívnu závislosť, medzi počtom signálov zo siete Facebook (počet likeov
na stránke) a pozíciou stránky vo vyhľadávaní. Hodnota R2
tu dosahuje hodnoty až
0.34163, čo je podstatne vyššie ako nami stanovené minimum pre dokázanie
závislosti, R2
>0.1.
Sociálnu sieť Facebook využívalo na propagáciu až 76% nami skúmaných
stránok. Jedná sa momentálne o najpoužívanejšiu sociálnu sieť na svete a podľa
nášho výskumu tomu nie je inak ani na Slovensku. Najviac využívaná bola stránkami
v oblasti zľavových portálov a hotelov (90%). Najmenej využívaná bola stránkami
v oblasti stavebných firiem (50%). Viac informácii v tabuľke:
Oblasť pôsobenia Miera využívania siete Facebook
Stavebné firmy 50%
y
=
-‐3894.1x
+
81600

R²
=
0.34163

0

20000

40000

60000

80000

100000

120000

140000

0
5
10
15
20
25

38
Lekárne 70%
Hotely 90%
Tabuľka 5 - Prehľad miery využívania sociálnej siete Facebook web stránkami v jednotlivých
skúmaných oblastiach
3.4.4 Podhypotéza Twitter
Graf 3 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete Twitter a pozíciou web stránok vo
vyhľadávaní
Ako možno vidieť z grafu, pri sociálnej sieti Twitter dokážeme pozorovať
lineárnu negatívnu závislosť, medzi počtom signálov zo siete Twitter (počet
followerov na profile) a pozíciou stránky vo vyhľadávaní. Hodnota R2
dosahuje
hodnotu 0.27346, čo spĺňa podmienky nami stanoveného minima pre dokázanie
závislosti, R2
=-0.1.
Sociálnu sieť Twitter využívalo na propagáciu však len 28% nami skúmaných
stránok. Napriek faktu, že celosvetovo sa jedná o jednu z najúspešnejších
a najpoužívanejších sociálnych sietí, náš výskum ukazuje, že využívanie tejto siete je
y
=
-‐42.036x
+
722.18

R²
=
0.27346

-‐400

-‐200

0

200

400

600

800

1000

1200

1400

1600

1800

0
5
10
15
20
25

39
na Slovensku stále skôr v začiatkoch. Najviac využívaná bola stránkami v oblasti
zľavových portálov (55%). Najmenej využívaná bola stránkami v oblasti stavebných
firiem (5%). Viac informácii v tabuľke:
Oblasť pôsobenia Miera využívania siete Twitter
Stavebné firmy 5%
Lekárne 10%
Hotely 35%
Tabuľka 6 - Prehľad miery využívania sociálnej siete Twitter web stránkami v jednotlivých

40
3.4.5 Podhypotéza Google+
Graf 4 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete Google+ a pozíciou web stránok vo
vyhľadávaní
Ako možno vidieť z grafu, pri sociálnej sieti Google+ dokážeme pozorovať
lineárnu negatívnu závislosť, medzi počtom signálov zo siete Google+ (počet
followerov na profile) a pozíciou stránky vo vyhľadávaní. Hodnota R2
dosahuje
hodnotu 0.2861, čo spĺňa podmienky nami stanoveného minima pre dokázanie
závislosti, R2
>0.1.
Sociálnu sieť Google+ využívalo na propagáciu však len 28% nami
skúmaných stránok. Napriek tomu, že vo svete je Google+ jedna z najrýchlejšie
rastúcich sociálnych sietí, jej používanie na Slovensku ešte nie je bežnou praktikou.
Najviac využívaná bola stránkami v oblasti hotelov (45%). Najmenej využívaná bola
stránkami v oblasti stavebných firiem (10%). Viac informácii v tabuľke:
Oblasť pôsobenia Miera využívania siete Google+
y
=
-‐19.114x
+
308.24

R²
=
0.2861

-‐200

0

200

400

600

800

1000

0
5
10
15
20
25

41
Stavebné firmy 10%
Lekárne 25%
Hotely 45%
Tabuľka 7 - Prehľad miery využívania sociálnej siete Google+ web stránkami v jednotlivých
3.4.6 Podhypotézy Instagram, YouTube a LinkedIn
Pre sociálnu sieť YouTube sa nám výskumom podarilo potvrdiť lineárnu
negatívnu závislosť medzi signálmi zo siete YouTube (počet pozretí na kanály)
a pozíciou stránky vo vyhľadávaní. R2
pri meraní dosiahlo hodnotu 0.21837, čo spĺňa
nami zadanú podmienku minima pre dokázanie závislosti, R2
>0.1. Sociálnu sieť
YouTube však z nami skúmaných stránok využívalo len 16%, čo spochybňuje
výpovednú hodnotu získaných výsledkov. V prípade záujmu je možné prezrieť si
grafy priložené v prílohe.
Pre sociálnu sieť LinkedIn sa nám výskumom podarilo potvrdiť lineárnu
negatívnu závislosť medzi signálmi zo siete LinkedIn (počet spojení) a pozíciou
stránky vo vyhľadávaní. R2
pri meraní dosiahlo hodnotu 0.11512, čo len tesne spĺňa
nami zadanú podmienku minima pre dokázanie závislosti, R2
>0.1. Sociálnu sieť
LinkedIn však z s nami skúmaných stránok využívalo len 5%, čo v absolútnom
vyjadrení znamená 5 stránok, čo značí nedostatočnú vzorku na poskytnutie
smerodajných dát. V prípade záujmu je možné prezrieť si grafy priložené v prílohe.
Pre sociálnu sieť Instagram sa nám výskumom lineárnu negatívnu závislosť
medzi signálmi zo siete Instagram (počet followerov na profile) a pozíciou stránky vo
vyhľadávaní potvrdiť nepodarilo. R2
pri meraní dosiahlo hodnotu 0.00147, čo je
hodnota desaťnásobne nižšia než hodnota nami stanoveného minima pre dokázanie
závislosti, R2
>0.1. Sociálnu sieť Instagram využili len 2% nami skúmaných stránok,

42
čo v absolútnom vyjadrení znamená 2 stránky, čo značí nedostatočnú vzorku na
poskytnutie smerodajných dát. V prípade záujmu je možné prezrieť si grafy priložené
v prílohe.
3.4.7 Interpretácia
Analýzou a syntézou dát získaných za účelom overovania hlavnej hypotézy a šiestich
podhypotéz je možné interpretovať nasledujúce výsledky:
• Väčšina Slovenských stránok sa už na sociálnych sieťach propagujú no
limitujú sa prevažne na Facebook.
• Z hľadiska diverzity využívaných sociálnych sietí dochádza k veľkým
rozdielom medzi stránkami rôznych zameraní.
• Sociálne siete Twitter a Google+ sa pomaly tiež stávajú štandardom na
propagáciu, na Slovensku však stále výrazne dominuje Facebook.
• Menšie sociálne siete ako Instagram sú na Slovensku takmer
nevyužívané.

43
4 VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA
Ako sme už interpretovali v predchádzajúcej kapitole, z výsledkov nášho
výskumu sa nám podarilo dokázať existenciu lineárnej negatívnej závislosti medzi
počtom signálov zo sociálnych sietí a pozíciou skúmanej stránky vo vyhľadávaní.
Týmto sa nám podarilo potvrdiť našu hlavnú hypotézu „čím väčší počet signálov zo
sociálnych sietí daná stránka má, tým lepšia bude jej pozícia vo vyhľadávaní.”
Taktiež sa nám podarilo potvrdiť väčšinu z nasledujúcich podhypotéz:
• Čím viac likeov má stránka na sociálnej sieti Facebook, tým lepšia bude
• Čím viac followerov má profil na sociálnej sieti Twitter, tým lepšia bude
• Čím viac followerov má profil na sociálnej sieti Google+, tým lepšia bude
• Čím viac followerov má stránka na sociálnej sieti Instagram, tým lepšia bude
• Čím viac pozretí má stránka na svojom kanály na sociálnej sieti YouTube, tým
lepšia bude pozícia web stránky vo vyhľadávaní.
• Čím viac spojení má stránka na sociálnej sieti LinkedIn, tým lepšia bude
Jedinou výnimkou, pri ktorej sa lineárnu negatívnu závislosť (spĺňajúcu nami
stanovené minimum R2
>0.1) potvrdiť nepodarilo, bola sociálna sieť Instagram, ktorú
však z nami skúmaných 100 web stránok využívali len 2 stránky a tak sa jednalo o
príliš malú vzorku na vyvodenie skutočne opodstatnených záverov. Nízkou mierou
využitia môžu byť ovplyvňené aj samostatné výsledky pozorovaní pri sociálnych
sieťach YouTube a LinkedIn.
Na základe nášho výskumu má z hladiska vzťahu na pozíciu stránky vo
vyhľadávaní zo sociálnych sietí najväčší vplyv sociálna sieť Facebook. Samozrejme
nemôžeme tvrdiť, že Facebook má na pozíciu stránky vo vyhľadávaní najväčší vplyv,
alebo, že stránky na prvých pozícíach za svoju pozíciu vďačia práve sieti Facebook.
Výskm však dokázal, že v prípade siete Facebook je korelácia s pozíciou vo

44
vyhľadávaní najvyššia. Najnižší vplyv z nami skúmaných sociálnych sietí mala
naopak sociálna sieť Instagram. Podrobnejšie zoradenie môžeme vidieť v tabulke
nižšie.
Pozícia (v rámci vzťahu s
vyhľadávním)
Sociálna sieť R2
1. Facebook 0.34163
2. Google+ 0.2861
3. Twitter 0.27346
4. YouTube 0.21837
5. LinkedIn 0.11512
6. Instagram 0.00147
Tabuľka 8 - Prehľad vplyvu jednotlivých sociálnych sietí na pozíciu web stránok vo vyhľadávaní
s vyčíslenou hodnotou R2
Ako možno vidieť z tabuľky, R2
pre všetky sociálne siete, ako aj R2
pre
kombinovaný výpočet vzťahu všetkých sociálnych signálov sa v každom prípade
pohybuje pod hranicou R2
=0.5, čo znamená, že všetky závislosti ktoré sme dokázali
sú len závislosti slabé (v prípade Instagramu až zanedbateľné). Výsledky našich
pozorovaní však dávajú zmysel vo svetle vyhlásenia Matta Cuttsa (popredného
zamestnanca Google a súčasného vedúceho ich webspam tímu) ktorý v Januári 2014
jasne vyhlásil, že sociálne signály zo sietí Facebook a Twitter nemajú vplyv na
vyhľadávacie algoritmy internetového vyhľadávača Google.39
Sociálne signály siete
39
SLEGG, J. Matt Cutts: Facebook, Twitter Social Signals Not Part of Google Search Ranking
Algorithms. Search Engine Watch [online]. 2014. [citované 28.4.2014]. Dostupné na internete:

45
Google+ naopak vyhodnocované sú 40
, ich nižšia miera závislosti je však
pravdepodobne naviazaná na ich, na Slovensku, stále nízku mieru využívania. Čo sa
týka ďalších sociálnych sietí, nie všetky ich časti sú indexované a vyhodnocované.
Taktiež boli opäť ovplyvnené nízkou mierou využívania. Dokázali sme tak, že
napriek tomu, že počet signálov zo sociálnych sietí nie je priamou kauzalitou pre
pozíciu stránky vo vyhľadávaní, tieto dve hodnoty spolu aspoň korelujú a tak sa pri
budovaní stránky oplatí sústrediť aj na jej propagáciu pomocou sociálnych sietí. V
nasledujúcich podkapitolách poskytneme niekoľko odporúčaní, na ktoré sme prišli
počas výskumu, zamerané na zefektívnenie používania jednotlivých sociálnych sietí a
zvýšenie počtu sociálnych signálov z nich.
4.1 Odporúčania: Facebook
Trendom do ktorého je jednoznačne nutné sa zapojiť je strategické plánovanie
obsahu. Pri rozhodovaní, či používateľ dá alebo nedá like na stránku prezentujúcu
našu web stránku býva zvyčajne najdôležitejším faktorom užitočnosť obsahu. Stránky
s diverzifikovaným obsahom zahŕňajúcim články, videá, recenzie a ďalšie formáty
majú vo väčšine prípadov viac likeov ako stránky, ktoré využívajú Facebook len na
mechanické preposielanie aktuálnych ponúk zo svojej web stránky. Medzi najčastejšie
využívané formáty obsahu patria:
• Články o aktuálnom dianí v danej tematike na Slovensku
• Články o aktuálnom dianí v danej tematike vo svete
• Odpovede na často kladené otázky
• Fotografie nových či pripravovaných produktov
• Recenzie produktov
• Video recenzie produktov
http://searchenginewatch.com/article/2325343/Matt-Cutts-Facebook-Twitter-Social-Signals-Not-Part-
of-Google-Search-Ranking-Algorithms#disqus_thread
40
DEMERS, J. SEO in 2014: How to Prepare for Google’s 2014 Algorithm Updates. Search Engine
Watch [online]. 2013. [citované 28.4.2014]. Dostupné na internete:
http://searchenginewatch.com/article/2308896/SEO-in-2014-How-to-Prepare-for-Googles-2014-
Algorithm-Updates

46
Ideálnym riešením je vytvorenie vlastného blogu odkazujúceho na hlavnú web
stránku, na ktorom budú tieto články publikované. Tieto články môžeme potom
zdielať na sociálnu sieť Facebook, kde bude obsah generovať vyšší počet sociálnych
signálov, traffic na blogu a eventuálne aj traffic na hlavnej web stránke. Existencia
blogu má taktiež aj priamy vplyv na vyhľadávacie algoritmy, keďže obsahuje
prepojenie odkazujúce na hlavnú stránku rovnako ako aj veľké množstvo kľúčových
slov relevantných pre hlavnú stránku.
Dôležité je tento obsah dopredu plánovať a nevytvárať ho náhodne.
V súčasnosti je pri veľa spoločnostiach trendom využívať editorské kalendáre na
plánovanie vytvárania a zdieľania obsahu.
4.2 Odporúčania: Google+
Rovnako ako pri Facebooku, hlavným faktorom na Google+ je tiež užitočnosť
obsahu. Nevýhodou je ešte stále nízka rozšírenosť využívania sociálnej siete.
Odporúčame však určite dodržiavať rovnaké zásady plánovania a práce s obsahom
ako pri sociálnej sieti Facebook. Opät odporúčame vytvoriť blog (v prípade, že ešte
neexistuje) a obsah z neho zdielať na Google+. Pre tieto účely je zatiaľ možné
využívať rovnaký editorský kalendár ako pre Facebook, vzhľadom k podobnosti
funkcii daných sociálnych sietí.
Na Google+ sa napriek jeho nižšej miere využívania odporúčame sústrediť už
teraz, vzhľadom k jeho predikovanému zvyšujúcemu sa významu na poli SEO.
4.3 Odporúčania: Twitter
Z nastaveného trendu nevybočí ani sociálna sieť Twitter, kde užitočnosť
obsahu taktiež hrá poprednú úlohu pri rozhodovaní či dať na daný profil “follow”,
alebo nie. Základnou možnosťou využitia je zdieľať prepojenia na články z vašeho
blogu.Treba však dbať na to, aby toto nebol jediný obsah ktorý na sieti zdieľate.
Profily, ktoré iba zdieľajú obsah svojich stránok sú zvyčajne vnímané negatívne a
nedosahujú hodnoty sociálnych signálov profilov s diverzifikovaným obsahom.
Odporúčaním je vložiť do každého tweetu niečo užitočné. Ako príklad
uvedieme tweety zo súkromného života. Namiesto tweetu “Nakupujem so svojou

47
super kamarátkou”, ktorý nemá absolútne žiadnu pridanú hodnotu pre čitateľa
odporúčame tweetovať tak, aby tweety čitateľom prinášali nejakú pridanú hodnotu.
Tweet uvedený ako príklad by sa dal napríklad preformulovať do podoby
“Nakupujem so svojou super kamarátkou. V Auparku majú skvelé zľavy do 12.5.”. V
tejto podobe už tweet nesie pridanú hodnotu, ktorá v hypotetickej situácii v ktorej
tweetujúca osoba vedie stránku zaoberajúcu sa dámskou módou môže viesť ku
generácii sociálnych signálov, návštevnosti stránky a zvýšeniu jej hodnotenia.
4.4 Odporúčania: YouTube
Najjednoduchším spôsobom ako generovať signály na YouTube je vytváranie
promo videí na populárne produkty a videorecenzii populárnych produktov. Tieto
videá následne odporúčame šíriť cez ďalšie sociálne siete a blog. Nevýhodou je
náročnosť na vytvorenie naozaj reprezentatívneho videa. Z tohto dôvodu ako aj
z vyššie uvedených štatistík úspechu a neúspechu videí na sieti YouTube
neodporúčame YouTube ako primárnu sociálnu sieť, ktorá by mala zvýšiť pozíciu
našej stránky, ale skôr ako komplementárnu metódu komunikácie.
4.5 Odporúčania: Instagram
Počas výskumu sme narazili na viacero stránok, ktoré boli v hashtagoch
spomenuté aj na sociálnej sieti Instagram. Problémom bolo, že tieto stránky
nedisponovali žiadnym oficiálnym profilom ku ktorému by sa pri prezeraní obrázkov
pre daný hashtag dalo dostať a ktorý by potom následne mohol odkázať na hlavnú
web stránku. Ako odporúčanie teda odporúčame založiť a udržiavať profil na stránke
Instragram a pravidelne pridávať obsah, aby bolo profil pomocou daného hashtagu
ľahké nájsť.
4.6 Odporúčania: LinkedIn
Ako sociálna sieť je LinkedIn navrhnutý hlavne pre B2B (business to
business) sféru, no aj tu je možné do istej miery budovať pozíciu svojej stránky. Ako
najefektívnejšiu metódu okrem vytvorenia profilu samotného, odporúčame zapájať sa
do diskusií súvisiacich s oblasťou aktivít stránky. Týmto sa zvyšuje kredibilita web
stránky v očiach používateľov siete a otvára sa priestor na občasné odkazovanie
napríklad na blog stránky.

48
ZÁVER
V rámci čiastkových cieľov boli definované nasledujúce úlohy:
1. Definovať jednotlivé najpoužívanejšie sociálne siete a poskytnutie
pohľadu na ich možné využitie z hľadiska propagácie web stránky.
2. Analýza jednotlivých najpoužívanejších sociálnych sietí a poskytnutie
pohľadu na ich kombinovaný aj individuálny vplyv na pozíciu stránky
vo vyhľadávaní.
3. Analýza súčasného stavu využitia sociálnych sietí za účelom
propagácie web stránky a zvýšenia jej pozície vo vyhľadávaní na
Slovensku a poskytnutie odporúčaní na zvýšenie efektivity.
V prvej časti sme prezentovali v súčasnosti najpoužívanejšie sociálne siete
a možnosti ich využitia na propagáciu web stránky za účelom zvýšenia jej pozície vo
vyhľadávaní. Medzi najpoužívanejšie sociálne siete a ich metódy využitia môžeme
zaradiť:
• Facebook – Facebook stránka odkazujúca na hlavnú web stránku
• Twitter – profil odkazujúci sa na hlavnú web stránku
• Google+ - profil odkazujúci sa na hlavnú web stránku
• Instagram – profil odkazujúci sa na hlavnú web stránku
• YouTube – kanál prepojený s web stránkou, obsah zdieľaný na ďalších
sociálnych sieťach
• LinkedIn – profil odkazujúci na hlavná web stránku
Na základe prieskumu 100 stránok sme následne dokázali lineárnu negatívnu
závislosť medzi počtom signálov zo sociálnych sietí a pozíciou skúmanej stránky vo
vyhľadávaní, čím sme dokázali hypotézu „čím väčší počet signálov zo sociálnych
sietí daná stránka má, tým lepšia bude jej pozícia vo vyhľadávaní.”. Taktiež sa nám
podarilo vyhodnotiť vplyv jednotlivých sociálnych sietí na pozíciu stránky vo
vyhľadávaní. Vďaka tomuto poznatku sme dokázali sociálne siete zoradiť do
nasledujúcej tabuľky demonštrujúcej mieru korelácie s pozíciou stránky vo
vyhľadávaní.

49
Pozícia (v rámci vzťahu s
vyhľadávním)
Sociálna sieť
1. Facebook
2. Google+
3. Twitter
4. YouTube
5. LinkedIn
6. Instagram
Tabuľka 9 - Prehľad vplyvu jednotlivých sociálnych sietí na pozíciu stránok vo vyhľadávaní
V ďalšej časti sme poskytli nasledujúce odporúčania pre vlastníkov stránok na
základe poznatkov získaných pri vykonávaní výskumu.
• Vytvorenie vlastného blogu a jeho obsah zdieľať na sociálnych sieťach.
• Plánovanie vytváranie a zdieľania obsahu pre blog, Facebook a Google+.
• Diverzifikácia formátov obsahu.
• Pridaná hodnota tweetov na sieti Twitter.
• Vytváranie promo videí a video recenzií na sieti YouTube a ich následné
zdieľanie cez blog a sociálne siete.
• Vytvorenie profilu na sociálnej sieti Instagram.
• Zúčastňovanie sa diskusií na sociálnej sieti LinkedIn.
Počas bakalárskej práce sa nám podarilo zadefinovať najpoužívanejšie
sociálne siete a možnosti ich využitia na propagáciu web stránky za účelom zlepšenia
jej pozície vo vyhľadávaní. Taktiež sa nám podarilo dokázať vzťah medzi sociálnymi
sieťami a pozíciou web stránky vo vyhľadávaní. Podarilo sa nám tiež poskytnúť sadu
odporúčaní, ktorých dodržanie by malo majiteľom stránok pomôcť zefektívniť svoje

50
pôsobenie na sociálnych sieťach a zlepšiť tým aj svoju pozíciu vo vyhľadávaní. Na
základe tohto je splnený cieľ bakalárskej práce.

51
ZOZNAM LITERATÚRY
Knihy
1) ADAMSON, A.P. 2011. Digitálna značka. Bratislava: Eastone books. 2011.
ISBN: 978-80-8109-192-6
2) ELMANSY, R. 2013. Teach Yourself VISUALLY™ Search Engine
Optimization. Indianapolis: John Wiley & Sons, Inc. 2013. ISBN: 978-1-118-
47066-4
3) FLEISCHNER, M.H. 2011. SEO Made Simple: Strategies for Dominating the
World’s Largest Search Engine. United States of America: CreateSpace
Independent Publishing Platform. 2011. ISBN: 978-1460908518
4) HAFNER, K. – LYON,M. 1998. Where Wizards Stay Up Lare: The Origins
Of The Internet. New York: Touchstone, 1998. ISBN: 0-684-87216-1
5) HALLIGAN, B. – SHAH, D. 2010. Inbound Marketing – Get Found Using
Google, Social media, and Blogs. New Jersey, Hoboken: John Wiley & Sons,
Inc. 2010. ISBN: 978-0-470-49931-3
6) KABANI, S. 2012. The Zen of Social Media Marketing: An Easier Way to
Build Credibility, Generate Buzz, and Increase Revenue. Dallas: BenBella
Books, Inc. 2012. ISBN: 978-1-937856-15-1
7) LEDFORD, J.L. 2009. Search Engine Optimization Bible, Second Edition.
Indianapolis: Wiley Publishing Inc. 2009. ISBN: 978-0-470-45264-6
Internet
1) DEMERS, J. SEO in 2014: How to Prepare for Google’s 2014 Algorithm
Updates. Search Engine Watch [online]. 2013. [citované 28.4.2014]. Dostupné
na internete: http://searchenginewatch.com/article/2308896/SEO-in-2014-
How-to-Prepare-for-Googles-2014-Algorithm-Updates

52
2) HUBSPOT. 2013 State of Inbound Marketing. HUBSPOT [online]. 2013.
[citované 13.4.2014]. Dostupné na internete:
http://cdn2.hubspot.net/hub/53/file-30889984-
pdf/2013_StateofInboundMarketing_FullReport.pdf?t=1366805568000
3) HUBSPOT. Transform Your Marketing. Slideshare [online]. 2011. [citované
13.4.2014]. Dostupné na internete: http://www.slideshare.net/HubSpot/its-
time-to-transform-your-marketing
4) MEDIABISTRO. Pinterest, Twitter, Facebook, Instagram, Google+, LinkedIn
– Scial Media Stats 2014 [INFOGRAPHICS]. Mediabistro [online]. 2014.
5) MINIWATTS MARKETING GROUP. Internet Growth Statistics. Internet
World Stats [online]. 2014. [citované 13.4.2014]. Dostupné na internete:
http://www.internetworldstats.com/emarketing.htm
6) NEZNÁMY AUTOR. Just How Massive is Google Anyway. Computer
school [online]. 2010. [citované 13.4.2014]. Dostupné na internete:
http://computerschool.org/computers/google/
7) PHILLIPS, S. A brief history of Facebook. The Guardian [online]. 2007.
http://www.theguardian.com/technology/2007/jul/25/media.newmedia
8) SLEGG, J. Matt Cutts: Facebook, Twitter Social Signals Not Part of Google
Search Ranking Algorithms. Search Engine Watch [online]. 2014. [citované
28.4.2014]. Dostupné na internete:
http://searchenginewatch.com/article/2325343/Matt-Cutts-Facebook-Twitter-
Social-Signals-Not-Part-of-Google-Search-Ranking-
Algorithms#disqus_thread
9) SMITH, C. By the Numbers: 32 Amazing YouTube Statistics. Expanded
Ramblings [online]. 2014. [citované 13.4.2014]. Dostupné na internete:
http://expandedramblings.com/index.php/youtube-statistics/#.U06kN62SxyE
10) SOCIALLY STACKED. The Growth of Social Media in 2014: 40+ Surprising
Stats [Infographic]. Socially Stacked [online]. 2014. [citované 13.4.2014].
Dostupné na internete: http://www.sociallystacked.com/2014/01/the-growth-

53
of-social-media-in-2014-40-surprising-stats-
infographic/#sthash.ZNRaJTju.dpbs
11) STATISTIC BRAIN. Google Annual Search Statistics. Statistic Brain
[online]. 2014. [citované 13.4.2014]. Dostupné na internete:
http://www.statisticbrain.com/google-searches/
12) VESECKÝ, Z. Většina firem a žvnostníků má vlastní webovée stránky. Mají
vúbec smysl?. Podnikatel [online]. 2013. [citované 13.4.2014]. Dostupné na
internete: http://www.podnikatel.cz/clanky/vetsina-firem-a-zivnostniku-ma-
vlastni-webove-stranky-maji-vubec-smysl/

PRÍLOHY

PRÍLOHY...................................................................................................................54
PRÍLOHA A - VÝSLEDKY ANALÝZY PRE SOCIÁLNU SIEŤ INSTAGRAM......55
PRÍLOHA B - VÝSLEDKY ANALÝZY PRE SOCIÁLNU SIEŤ YOUTUBE ...........56
PRÍLOHA C - VÝSLEDKY ANALÝZY PRE SOCIÁLNU SIEŤ LINKEDIN...........57

PRÍLOHA A - VÝSLEDKY ANALÝZY PRE SOCIÁLNU SIEŤ
INSTAGRAM
Graf 5 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete Instagram a pozíciou web
stránok vo vyhľadávaní
Oblasť pôsobenia Miera využívania siete Instagram
Stavebné firmy 0%
Lekárne 0%
Hotely 10%
Tabuľka 10 - Prehľad miery využívania sociálnej siete Instagram web stránkami v jednotlivých
y
=
-‐0.0842x
+
5.0842

R²
=
0.00147

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

50

0
5
10
15
20
25

PRÍLOHA B - VÝSLEDKY ANALÝZY PRE SOCIÁLNU SIEŤ
YOUTUBE
Graf 6 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete YouTube a pozíciou web stránok vo
vyhľadávaní
Oblasť pôsobenia Miera využívania siete YouTube
Stavebné firmy 0%
Lekárne 5%
Hotely 25%
Tabuľka 11 - Prehľad miery využívania sociálnej siete YouTube web stránkami v jednotlivých
y
=
-‐202859x
+
3E+06

R²
=
0.21837

-‐2000000

0

2000000

4000000

6000000

8000000

10000000

12000000

14000000

0
5
10
15
20
25

PRÍLOHA C - VÝSLEDKY ANALÝZY PRE SOCIÁLNU SIEŤ
LINKEDIN
Graf 7 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete LinkedIn a pozíciou web stránok vo
vyhľadávaní
Oblasť pôsobenia Miera využívania siete LinkedIn
Stavebné firmy 0%
Lekárne 5%
Hotely 0%
Tabuľka 12 - Prehľad miery využívania sociálnej siete LinkedIn web stránkami v jednotlivých
y
=
-‐0.6805x
+
10.995

R²
=
0.11512

-‐10

0

10

20

30

40

50

60

0
5
10
15
20
25

The impact of social media on position of web site in search engine

Recomendados

Recomendados

Más contenido relacionado

Destacado

Destacado (7)

The impact of social media on position of web site in search engine