1. newsletter
december 2010 | číslo 3 | ročník 4
Editorial téma čísla
V súčasnom vzrastajúcom globálnom
Výsledky prieskumu
trhovom prostredí využívanie a implemen-
tácia vedeckých poznatkov do všetkých
sektorov spoločenského života predstavu-
názorov špičkových
jú mieru vyspelosti danej krajiny, regiónu,
kontinentu. Sú neúprosným trvalým impe-
ratívom pre mobilizáciu tvorivého ľudského
vedcov na faktory,
potenciálu inštitúcií vysokoškolského vzde-
lávania, inštitúcií základného a aplikova-
ného výskumu produkovať nové poznatky,
ktoré ich motivovali
objavovať nové technológie, materiály, ino-
vovať existujúce postupy, pripravovať no-
vých odborníkov a podporovať, či udržiavať
pre vedeckú činnosť
komunikáciu s medzinárodnou vedeckou
komunitou.
Podľa Miroslava Beblavého, ako uvie-
a ktoré prispeli k ich
dol na konferencii „Slovenské vysoké škol-
stvo – úspech či tragédia“ v októbri 2009:
„Vedecká produkcia na Slovensku, ktorá by
kvalitnej príprave
spĺňala kritériá pre medzinárodné uznanie
stagnuje“.
Je tomu skutočne tak? Slovenská his-
tória kreovania a modernizácie terciárneho ARRA sa venuje proble-
vzdelávania, a najmä budovania vedy a vý- matike vedeckej špičky opa-
skumu, ako aj celkovej infraštruktúry ve- kovane od roku 2007 a po-
domostnej spoločnosti má svoje objektívne kúsila sa identifikovať túto
limity a často sa vyznačuje väčšmi proklama- významnú skupinu vedcov,
tívnou podobou v strategických národných či vedeckých pracovísk vo
materiáloch, ako reálnymi krokmi v oblasti viacerých svojich výstupoch,
financovania, inštitucionalizácie, sieťovania pozri napr. ARRA NewsLet-
s domácimi a zahraničnými pracoviskami. ter 2009, No 2.
Napriek vyššie uvedenému aj na Slo- V tomto čísle prinášame
vensku existujú špičkoví vedeckí pracovníci prehľad názorov našich ve-
s medzinárodným kreditom a napriek fi- deckých špičiek na podmien-
nančnej podvýžive, nedostatočnému vyba- ky, ktoré pre vznik špičiek na
veniu, zohrávajú kľúčovú úlohu pri napĺňa- Slovensku sú a boli potrebné.
ní cieľov európskej konkurencieschopnosti. Ich myšlienky môžu byť uži-
Nielenže vytvárajú nové poznatky, ale čo je točné aj pre výchovu mladých
dôležité pre budúcnosť – školia mladých vedeckých pracovníkov.
vedeckých pracovníkov, organizujú vedecký
život a zakladajú nové vedecké školy. Daniela Drobná
a Ján Pišút
2. Výsledky prieskumu názorov Výsledky dotazníka
Motivačné faktory
na základnej a strednej škole
špičkových vedcov na Z obr. 1 vidno, že respondenti najvyššie
ocenili svoju účasť na súťažiach predmetových
olympiád, len o niečo nižšie priemerné bodo-
faktory, ktoré ich motivovali vé ohodnotenie získali učitelia na základných
a stredných školách a za nimi nasleduje vplyv
rodičov. Hodnotenie vplyvu rodičov bolo,
pre vedeckú činnosť a ktoré celkom prirodzene, trocha rozkolísané. Vyso-
ké hodnotenia dávali respondenti najmä vte-
dy, keď nasledovali kariéru rodičov.
prispeli k ich kvalitnej príprave Poučenie pre prípravu talentov, ktoré
z tohto vyplýva je, že by bolo žiaduce pod-
porovať súťaže ako predmetové olympiády
Katarína Tichá Hudecová1), Neva Pišútová a Ján Pišút1,2) a všemožne podporovať obetavých a schop-
ných učiteľov.
Najvyššie hodnotené faktory počas
Úvod obdobia. V rokoch 1963 – 1969 bolo obdo-
(bakalárskeho a magisterského)
V roku 2007 ARRA pripravila a na zákla- bie istého „odmäku“, ktoré skončilo obdo-
štúdia na vysokej škole
de scientometrických dát a podľa odborov bím normalizácie a v rokoch 1984 – 1989
Podľa obr. 2 boli respondentmi najvyššie
zostavila skupiny špičkových vedeckých pra- prišlo k ďalšiemu odmäku. Podľa termínu
hodnotené prednášky niektorých učiteľov
covníkov na Slovensku. Podrobnosti možno Milana Šimečku „veľká história“ ovplyvňo-
(respondenti asi mali na mysli tie prednášky,
nájsť na stránke www.arra.sk . O dva roky ne- vala „malú (osobnú) históriu“ a v obdobiach
ktoré ich najviac ovplyvnili, teda tie najlep-
skôr sme zostavili dotazník, ktorý sme zaslali „odmäku“ boli medzinárodné styky ľahšie.
šie), tesne sledované osobným kontaktom
všetkým 85 pracovníkom vo vedeckej špičke Druhá skupina faktov súvisí s rozvojom
s učiteľom. Ďalej nasledujú odborné semináre
s prosbou o vyplnenie. Odpovede sme získali vysokých škôl na Slovensku. Lekárska fa-
a učebnice s ďalšími študijnými materiálmi.
od 39 vedcov, čo predstavuje 46%. kulta Univerzity Komenského začala vzde-
Možné poučenie z týchto výsledkov spo-
Cieľom dotazníka bolo zistiť názor na to: lávanie svojich študentov v roku 1919 a do
číva jednak v tom, že by fakulty mali čo naj-
1) ktoré faktory motivovali špičkových ve- roku 1939 na nej promovalo len niečo vyše
viac pozornosti venovať kvalite prednášok (čo
deckých pracovníkov na Slovensku k ve- 2000 absolventov. Postupne zahájili svoju
je pomerne náročné a snáď aj preto sa tomu
deckej dráhe počas rokov, ktoré strávili činnosť aj ďalšie fakulty Univerzity Komen-
dosť pozornosti nevenuje) a jednak v tom, že
na základnej a strednej škole, ského: Právnická a Filozofická fakulta v roku
je žiaduce podporiť osobný styk študentov
2) ktoré faktory prispeli ku kvalite ich 1921, Prírodovedecká fakulta v roku 1940,
s učiteľmi.
prípravy pre vedeckú činnosť počas ich Pedagogická fakulta v roku 1946, samostat-
(v dnešnej terminológii) bakalárskeho ná Farmaceutická fakulta v roku 1952, sa-
Pozitívne faktory počas
a magisterského štúdia na vysokej škole, mostatná Fakulta telesnej výchovy a športu
doktorandského štúdia a po ňom
3) ktoré faktory prispeli k ich vedeckému v roku 1965 (predtým Inštitút telesnej vý-
Najvyššie hodnotili respondenti tie fak-
rastu počas ich doktorandského štúdia chovy a športu), Jesseniova lekárska fakulta
tory, ktoré súvisia s ich prácou a štúdiom
(v dnešnej terminológii) a po ňom. v Martine v roku 1969, Matematicko – fyzi-
v zahraničí. Najvyšší priemer bodov získala
V dotazníku boli aj otázky o názore res- kálna fakulta v roku 1980 (rozdelením Príro-
práca v zahraničnej výskumnej skupine, po-
pondentov na dovedeckej fakulty), Fakulta managementu
tom dlhší pobyt v zahraničí, po ňom školiteľ
4) porovnanie kvality vedeckej práce v ich od roku 1991, atď.
PhD. práce zo zahraničia a po ňom dlhodobá
oblasti záujmu na Slovensku a vo svete, Intenzívnejšie vzdelávanie v oblasti prí-
zahraničná spolupráca a pobyt vo vedeckej
5) podobné porovnanie s krajinami V4. rodných vied začalo až po druhej svetovej
inštitúcii.
vojne, koncom 40-tych a najmä v 50-tych
Pomerne málo bodov získala účasť na
Pri analýze výsledkov odpovedí responden- rokoch, pričom v počiatkoch podstatne po-
domácich konferenciách a vplyv spoluprá-
tov je užitočné si pripomenúť niektoré fakty. mohli profesori českých vysokých škôl. Po-
ce s kolegami – doktorandmi. Prvé zistenie
Väčšina pracovníkov vo vedeckej špičke na dobne tomu bolo aj s technickými vedami,
naznačuje, že naši špičkoví vedci nemajú naj-
Slovensku je vo vekovom rozmedzí 50 až 70 Slovenská vysoká škola technická vznikla
vyššiu mienku o konferenciách organizova-
rokov. Tí, ktorí majú dnes okolo 70 rokov, v 40-tych rokoch, ale jej intenzívna činnosť
ných u nás doma, druhý fakt môže súvisieť
ukončili vysokoškolské (magisterské) štúdium začala až koncom 40-tych a najmä v 50-tych
s tým, že pri príprave doktorandov sa málo
v rokoch 1961 – 1963 a doktorandské štúdium rokov. Toto platí aj o pracoviskách Sloven-
stimulovala tímová spolupráca doktorandov
(vtedy ašpirantúru) okolo roku 1968. Dnešní skej Akadémie Vied. S istým časovým skl-
na riešených problémoch.
päťdesiatnici ukončili vysokoškolské štúdium zom zahájili svoju činnosť aj vysoké školy
Vysoko hodnotené faktory súvisiace so
v rokoch 1981 – 1983 a doktorandské štú- v Košiciach a v Žiline.
zahraničnou spoluprácou sú prirodzené, ak
dium okolo roku 1988. V oboch prípadoch Z týchto údajov vidno, že dnešní vedec-
si uvedomíme, že v ktorom období dnešní
sa ich štúdium ukončilo v období socializmu. kí pracovníci vo veku 50 – 70 rokoch patria
vedci a vysokoškolskí učitelia študovali a ab-
Medzinárodné styky boli za socializmu dosť najmä k druhej generácii vysokoškolských
solvovali doktorandské štúdium. Zatiaľ čo na
obmedzené, hoci sa vyskytovali lepšie a horšie učiteľov a vedeckých pracovníkov.
Slovensku sa ich disciplíny zväčša len pomaly
1)
ARRA, 2) FMFI UK
2 ARRA newsletter | december 2010
3. rozvíjali v situácii systematického nedostatku možná. V týchto oblastiach boli aj výskumné Porovnanie kvality práce v našich
časopisov (internet ešte nebol) a nedostatku otázky u nás a v zahraničí formulované rov- pracovných skupinách a vo svete
zdrojov (ani grantové systémy u nás neboli) nako. V oblastiach spoločenských a huma- Ako vidno z obr. 4 a z obr. 5 respondenti
bolo štúdium v zahraničí podstatne efektív- nitných vied zahraničná spolupráca možná hodnotia kvalitu práce v svojich oblastiach na
nejšie. Asi to súvisí aj s tým, aj keď sme tento nebola o výskumné otázky nebolo ani možné Slovensku v porovnaní so svetom (respektíve
efekt neštudovali, že viacerí vedci, ktorí emi- rovnako formulovať (napríklad kvôli rozdie- s krajinami V4) pomerne vysoko. Tieto vý-
grovali majú dnes za sebou veľmi úspešnú ka- lom vo filozofií tak ako sa chápala v zahraničí sledky tu nebudeme komentovať.
riéru, ktorá by sa im doma nemusela vydariť. a ako sa v rámci marxistickej filozofie chápala
Väčšina špičkových vedcov podľa zaradenia u nás). Toto sú pravdepodobne príčiny pre- Záverečné poznámky
ARRA pracuje v oblasti matematiky a prírod- čo sa ešte aj dnes na niektorých pracoviskách Tento prieskum názorov vedeckých špičiek
ných vied (fyzika, chémia, biológia). V týchto v oblasti spoločenských a humanitných vied na Slovensku bol u nás prvým svojho druhu.
oblastiach, v časových obdobiach „odmäku“, spolupráca so zahraničím rozvíja len ťažko V takejto situácii sme sa asi nemohli vyhnúť
bola predsa len medzinárodná spolupráca a pomaly. niektorým nejednoznačnostiam pri formu-
ARRA newsletter | december 2010 3
