Vývoj vzdelanosti v SR 2008 - 2012 a jeho dopad na trh práce
1. VÝVOJ VZDELANOSTI V SR 2008 – 2012
A JEHO DOPAD NA TRH PRÁCE
(dôvetok k Správe o stave školstva na Slovensku)
Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc.
člen národnej skupiny bolonských expertov
Bratislava
November 2013
1
4. ÚVOD
Medzi trhom práce a výsledkami vzdelávacieho systému existuje komplexný vzťah.
Úlohou vzdelávania nie je pripravovať absolventov „šitých na mieru“ jednotlivých
zamestnávateľov, ale absolventov schopných rýchlej a pružnej adaptácie na podmienky stále a
rýchlo sa meniaceho trhu práce. Definícia platí predovšetkým pre absolventov
vysokoškolského vzdelávania, ktoré je (zatiaľ) pre ich úplnú väčšinu konečným stupňom
vzdelania. Väčšina kontinentálnych vysokoškolských vzdelávacích systémov pracovala ešte v
nedávnej minulosti s dlhým cyklom, väčšinou 10 semestrov (5 rokov), ktorý bol daný
tradíciami, povahou a rozsahom vzdelávania na vysokej škole. Už vtedy však bolo žiaduce,
aby tento systém pracoval s primeranou perspektívou budúcich pracovných pozícií pre
absolventov. Prudký rozvoj technológií a niektoré nevýhody dlhého vzdelávacieho cyklu však
ukázali na potrebu rozdeliť tento cyklus tak, aby na jednej strane občan získal vyššiu
kvalifikáciu v kratšom čase, a na strane druhej, aby trh práce získal dostatok absolventov s
primeraným vysokoškolským vzdelaním pripravených na adaptáciu na prudko sa meniaci trh
práce. Súčasne s týmito podmienkami sa začali nástojčivo hlásiť aj ekonomické podmienky
vzdelávania, ktoré si žiadajú pripraviť čoraz viac vysokoškolsky vzdelaných občanov za čoraz
menšie náklady, keďže verejné zdroje sú a zostanú veľmi limitované aj pri plnom
rešpektovaní princípu, že vzdelanie je (predovšetkým) verejné dobro. Toto sú navzájom si
protirečiace podmienky. Riešením je bolonský proces. Tento priniesol na kontinent
anglosaskú skúsenosť s rozdelením dlhého vzdelávacieho cyklu na dve časti, bakalársku
a magisterskú. Tak vznikol trojstupňový model vzdelávania. Model, ktorý v princípe má
flexibilne reagovať na potreby trhu práce a zároveň umožniť vybrať do vyšších stupňov
vzdelávania najkvalitnejšiu časť intelektuálneho potenciálu spoločnosti. Krajiny s dostatočnou
skúsenosťou majú s týmto modelom menej starostí a doteraz lepšie výsledky, vrátane
efektívnosti vzdelávania, ako tie v ktorých bol model zavedený v poslednom desaťročí.
Najhoršie sú z hľadiska flexibility, ale aj nákladovosti vzdelávania na tom krajiny, ktoré pri
realizácii bolonského procesu zanedbávajú toho najprirodzenejšieho partnera akým je trh
práce a jeho reprezentanti. A Slovensko?
Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu SR (ďalej MŠVVaŠ SR) zverejnilo
Správu o stave školstva na Slovensku. Ide o svojho druhu prelomový materiál, keďže po
prvýkrát má odborná i laická verejnosť možnosť diskutovať o komplexnom dokumente, ktorý
nielen charakterizuje doterajší vývoj a súčasný stav v celom školskom systéme, ale navrhuje
aj príslušné východiská pre budúcnosť. Uvedená správa je predovšetkým užitočná. Ako
4
5. komplexný materiál poskytuje primerane korektný pohľad štátnej správy na doterajší vývoj
a súčasný stav školstva. Zároveň však dáva možnosť doplniť tento obraz o ďalšie údaje
a zmenou optiky aj inak, či bližšie charakterizovať niektoré javy a poznatky a na ich základe
doplniť návrh možných východísk a riešení.
Za strategicky významnú, preto kritickú, treba považovať reláciu medzi vzdelávacím
systémom a trhom práce. Z tohto pohľadu nedáva správa úplný, či dostatočný obraz, ani
neponúka dostatok, predovšetkým systémových a kvalitných riešení pre budúcnosť.
Predkladaný materiál má snahu doplniť uvedenú správu o niektoré údaje a charakteristiky,
ktoré bližšie ozrejmia súčasnú reláciu vysokoškolského vzdelávania a trhu práce. Na základe
analýzy takýchto údajov je potom možné formulovať aj existujúce, či budúce riziká oboch
partnerov (vzdelávacieho systému a trhu práce), ich dôsledky a možné východiská
(predovšetkým pre vysoké školy) 1.
1
V materiáli sú použité niektoré údaje zo Správy o stave školstva na Slovensku a ďalšie údaje
zverejňované MŠVVaŠ SR resp. Ústavom informácií a prognóz MŠVVaŠ SR (ďalej UIPŠ) a údaje
z EUROSTATU. Použité údaje sú za obdobie r. 2000 – 2012. Všetky údaje sú štruktúrované podľa klasifikácie
ISCED 1997, ktorá neumožňuje dostatočne podrobne analyzovať niektoré žiaduce charakteristiky, predovšetkým
rozdiely medzi 1. a 2. stupňom vysokoškolského vzdelania na trhu práce a pod.
5
6. SLOVENSKO V EUROSTATE
o
nefinančné indikátory
Zamestnanosť
Tabuľka 1. Zamestnanosť2 obyvateľstva podľa úrovne dosiahnutého vzdelania v kohorte
15 - 64-ročných*
PARAMETER
ISCED1997
SPOLU
ISCED1997
SPOLU
ISCED1997
ZÁKLADNÉ
(1-2)
ISCED1997
ZÁKLADNÉ
(1-2)
ISCED1997
STREDNÉ
(3-4)
ISCED1997
STREDNÉ
(3-4)
ISCED1997
VYSOKÉ
(5-6)
ISCED1997
VYSOKÉ
(5-6)
KATEGÓRIA
miera
zamestnanosti
[%]
priemer EU
miera
zamestnanosti
[%]
priemer EU
miera
zamestnanosti
[%]
priemer EU
miera
zamestnanosti
[%]
priemer EU
EU27
OLD/WEST
NEW/EAST
64,1
68,0
60,6
100%
46,6
100%
68,7
100%
82,7
100%
106%
52,3
112%
71,9
105%
84,3
102%
95%
28,8
62%
65,7
96%
82,9
100%
31%
66,9
97%
81,3
98%
72%
49,5
72%
70,8
86%
SLOVAKIA
59,3
92%
14,6
NON-EU
44,2
69%
33,7
*EUROSTAT 2012, ISCED1997 = klasifikácia vzdelania ISCED z r. 1997, EU27 = Európska únia 27 štátov,
OLD/WEST = západné/pôvodné krajiny EÚ + Švajčiarsko, NEW/EAST = nové členské štáty zo strednej
a východnej Európy, SLOVAKIA = Slovensko, NON-EU = FYROM + Turecko
Obrázok 1. Zamestnanosť obyvateľstva podľa úrovne dosiahnutého vzdelania v kohorte
15 - 64-ročných
[%]
ISCED1997 ZÁKLADNÉ
90,0
ISCED1997 STREDNÉ
80,0
ISCED1997 VYSOKÉ
(1-2)
(3-4)
(5-6)
70,0
60,0
50,0
46,6
40,0
52,3
33,7
28,8
30,0
14,6
20,0
10,0
0,0
EU27
OLD/WEST NEW/EAST
2
SLOVAKIA
NON-EU
Ak hovoríme o zamestnanosti, máme na mysli pomer počtu zamestnaných obyvateľov k počtu všetkých
obyvateľov v pracovnom veku (na Slovensku 15 až 64 rokov).
6
7. Obrázok 2. Miera zamestnanosti obyvateľstva podľa úrovne dosiahnutého vzdelania v kohorte
15 - 64-ročných voči priemeru EU27
120%
ISCED1997 ZÁKLADNÉ (1-2)
112%
ISCED1997 STREDNÉ (3-4)
ISCED1997 VYSOKÉ (5-6)
100%
72%
80%
62%
60%
31%
40%
20%
0%
OLD/WEST
NEW/EAST
SLOVAKIA
NON-EU
Vzdelanostná úroveň
Tabuľka 2. Podiel ľudí s dokončeným aspoň stredoškolským vzdelaním na celej populácii
(25-64 rokov veku)*
2008
2009
2010
2011
2012
rok/[%]
EU 27
71,3
72,0
72,7
73,4
74,2
SR
89,9
90,9
91,0
91,3
91,7
*EUROSTAT 2012
V SR z toho cca 16,5% malo vysokoškolské vzdelanie a 74,8% malo stredoškolské vzdelanie
(údaje EUROSTAT za r. 2011)
Miera vzdelanosti
Tabuľka 3. Miera vzdelanosti obyvateľstva ako podiel občanov s ukončeným
vysokoškolským vzdelaním v kohorte 30 - 34 ročných*
rok/[%]
2008
2009
2010
2011
2012 CIEĽ
EU 27
40,0
31,0
32,2
33,5
34,6
35,8
SR
15,8
17,6
22,1
23,4
23,7
*EUROSTAT 2012
7
8. Obrázok 3. Vývoj podielu občanov s vysokoškolským vzdelaním na kohorte 30 – 34 ročných
40,0
[%]
35,0
EU
30,0
35,8 %
CIEľ = 40 %
25,0
23,7 %
20,0
SR
15,0
10,0
2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
Štúdium
Tabuľka 4. Podiel študentov PRÍDODNÝCH a TECHNICKÝCH odborov na kohorte
študentov*
Rok/[%] 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010
26,10 26,10 25,90 25,50 25,20 24,90 24,70 24,50 25,00
EU 27
27,70 26,60 26,40 26,40 25,40 24,60 23,40 23,20 23,30
SR
2011
25,60
23,70
*EUROSTAT 2012
Obrázok 4. Podiel študentov PRÍDODNÝCH a TECHNICKÝCH odborov na kohorte
študentov
28,00
27,00
EU
26,00
25,00
SR
24,00
23,00
2002
2003
2004
2005
2006
8
2007
2008
2009
2010
2011
9. Tabuľka 5. Podiel absolventov PRÍDODNÝCH a TECHNICKÝCH odborov na kohorte
absolventov*
Rok/[%] 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010
24,30 24,20 23,50 22,70 22,40 22,20 21,90 22,00 22,10
EU 27
25,20 24,10 24,10 25,80 23,60 23,40 20,80 20,60 20,80
SR
2011
22,60
20,30
*EUROSTAT 2012
Obrázok 5. Podiel absolventov PRÍDODNÝCH a TECHNICKÝCH odborov na kohorte
absolventov
27,00
26,00
25,00
24,00
EU
23,00
22,00
SR
21,00
20,00
19,00
2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011
o finančné indikátory
Tabuľka 6. Podiel výdavkov na vzdelávanie z HDP*
Rok/[%]
EU 27
Dánsko
Fínsko
Švédsko
Česko
Slovensko
2010
5,44
8,80
6,84
6,98
4,24
4,22
*EUROSTAT 2012
Tabuľka 7. Výdavky na 1/žiaka/študenta/rok*
Rok/€
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
EU 27
5 074
5 299
5 407
5 489
5 674
5 958
6 238
6 463
6 502
6 900
1 844
*EUROSTAT 2012
2 031
2 323
2 594
2 694
2 936
3 144
3 551
3 997
4 173
SR
9
12. KOMENTÁR
o nefinančné indikátory
Štatistické údaje EUROSTAT-u ponúkajú o vzdelávaní a vzdelanosti občanov
Slovenska a o osude absolventov slovenských vysokých škôl na trhu práce nielen dostatok
údajov, ale aj niekoľko „optických“ paradoxov.
Ak hovoríme o zamestnanosti, máme na mysli pomer počtu zamestnaných
obyvateľov k počtu všetkých obyvateľov v pracovnom veku (na Slovensku 15 - 64
rokov).3 Miera zamestnanosti, inými slovami podiel obyvateľstva v produktívnom veku, je
kľúčovým spoločenským ukazovateľom. Zamestnanosť je štrukturálny ukazovateľ (aj
krátkodobý ukazovateľ). Ako štrukturálny ukazovateľ môže objasniť štruktúru trhov práce a
hospodárskych systémov meranú pomocou rovnováhy medzi ponukou pracovnej sily a
dopytom po nej alebo kvalitou zamestnania. Ako krátkodobý ukazovateľ má však svoje
obmedzenia, keďže zamestnanosť sa často označuje ako oneskorený ukazovateľ4. V relácii k
úrovni vzdelania možno pozorovať zaujímavé javy. Údaje v Tabuľke 1 ukazujú, že miera
zamestnanosti občanov s vysokoškolským vzdelaním je pre krajiny Európskej únie veľmi
vysoká (viac ako 80%) a navzájom porovnateľná (len minimálne rozdiely). Podobné platí pre
občanov s dokončeným stredoškolským vzdelaním, hoci tam miera zamestnanosti klesá pod
70%. Pre obe kategórie platí, že miera zamestnanosti v nečlenských krajinách je nižšia o 10 až
20%. Slovensko sa z týchto charakteristík nevyníma. Iný obraz však poskytuje miera
zamestnanosti u občanov so základným vzdelaním. Ak priemer EÚ 27 je 46,6%, u pôvodných
členských krajín viac ako 52%, u nových členských krajín takmer 29%, Slovensko vykazuje
pre túto kategóriu mieru zamestnanosti len 14,6 %, keď nečlenské krajiny vykazujú 33,7%
mieru zamestnanosti takýchto občanov5. Zároveň platí, že z hľadiska vzdelanostnej úrovne
meranej ako podiel ľudí s dokončeným aspoň stredoškolským vzdelaním na celej populácii
(25-64 rokov veku)(Tabuľka 2) patrilo Slovensko v r. 2012 medzi európsku špičku, keď táto
dosiahla 91,7%. Len dve ďalšie krajiny, Česko a Lotyšsko vykazujú podobnú vzdelanostnú
úroveň, keď priemer EÚ je 74,2%. Iný pohľad poskytuje miera vzdelanosti obyvateľstva ako
podiel občanov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním v kohorte 30 - 34 ročných (Tabuľka
3). V tomto ukazovateli Slovensko svojimi 23,7% významne zaostáva za priemerom EÚ,
3
www.socialnapolitika.eu, kapitola 2,
Wikipédia: štatistika zamestnanosti
5
Sledovaním nezamestnanosti v databáze EUROSTAT je možné získať identický obraz ako sledovaním
zamestnanosti, hoci majú rozdielne definície a pokrývajú rozdielne kohorty občanov.
4
12
13. ktorý je 35,8%. Pritom vízia EÚ siaha po 40% podiel vysokoškolsky vzdelaných občanov na
uvedenej kohorte. Zároveň platí, že sa období r. 2000 – 2012 nepodarilo Slovensku priblížiť
sa EÚ v podiele občanov s vysokoškolským vzdelaním. Čo hovoria tieto údaje? Ukazujú, že
Slovensko patrí medzi vzdelanostne najvyspelejšie krajiny kontinentu, adaptácia na bolonský
proces však zaostáva a trh práce a jeho štruktúra sú od absolventov vzdelávacieho systému
odtrhnuté. Zamestnanosť a jej miera ako štrukturálne ukazovatele trhu práce v relácii
k štatistikám o vzdelaní obyvateľstva zreteľne indikujú zlú štruktúru trhu práce na Slovensku,
ktorý bez problémov absorbuje vzdelaných ľudí s čo najvyšším vzdelaním, ale zároveň
ukazuje významné nedostatky pri absorbovaní ľudí s nižším vzdelaním. Pre viac rozvinuté
krajiny je pritom obrazom vzdelávací systém, ktorý produkuje dostatok absolventov
vysokoškolského vzdelávania pre trh práce, ktorý je zároveň schopný v primeranej miere
absorbovať všetky vzdelanostné kategórie občanov. Takýto stav sa nedá dosiahnuť inak len
tak, že gro absolventov vysokých škôl v systéme tvoria absolventi 1. t.j. bakalárskeho stupňa
vzdelávania, ktorí zároveň tvoria aj gro absolventov vstupujúcich na trh práce! Príslušný trh
práce zároveň vykazuje takú flexibilitu a štruktúru pracovných pozícií, ktorá dokáže
absorbovať aj občanov s nižším vzdelaním. V podstate ide o kvalitnú súčinnosť medzi
vzdelávacím systémom a trhom práce. Podstatou súčinnosti je fakt, že vzdelávací systém sa
snaží
ponúkať
dostatočnú
paletu
absolventov
aj
z hľadiska
úrovne
vzdelania
a zamestnávatelia sú schopní optimalizovať svoje pracovné pozície tak, aby boli obsadzované
vždy zamestnancami s práve dostatočnou kvalifikáciou. Jej zmeny a zvyšovanie sa následne
dejú v rámci kariérneho rastu a to v systéme ďalšieho vzdelávania. Takýto prístup
optimalizuje náklady oboch zúčastnených strán. Vo vzdelávacom systéme tým, že je schopný
nielen produkovať primeraný počet príslušných absolventov, ale aj pružne reagovať na zmeny
na trhu práce. To je očakávaný výsledok bolonského procesu a zároveň len nevyhnutná miera
nákladov(predovšetkým z verejných zdrojov) na vzdelávanie. Na trhu práce následne
dochádza k optimalizácii nákladov na pracovnú silu, keďže sú v pracovných pozíciách
zamestnávaní ľudia s práve primeraným vzdelaním, t.j. personálne náklady obsahujú len
mzdu a ostatné sociálne a pracovné benefity primerané úrovni vzdelania a pracovnej pozícii.
Trvajúce zreteľné zaostávanie v podiele vysokoškolsky vzdelaných ľudí (kategória
30-34 ročných) ukazuje na systémové zlyhanie nášho vysokoškolského vzdelávania v danom
období 12 rokov. Lebo práve v tomto období došlo k výraznej masifikácii vysokoškolského
vzdelávania na Slovensku. Vysoké školy vlastne úplne otvorili svoje vstupné brány a ako
ukazujú údaje o prijímaní na vysoké školy (Tabuľka 9 v ďalšej sekcii) tak v r. 2008 bolo na
vysoké školy prijatých 75% z kohorty maturantov a v r. 2012 stále ešte viac ako 60%
13
14. všetkých maturantov! Prečo sa dodnes táto masa študentov a následne absolventov neprejavila
štatisticky? Hoci aj v štatistike o podiele vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo veku 30-34
rokov. Takou masifikáciou sme sa už dávno mali blížiť priemeru EU!
Bohužiaľ tieto údaje ponúkajú aj ďalšiu, nie pozitívnu interpretáciu. Lebo uvedený
pokles podielu prijatých na kohorte maturantov nie je obrazom zmeny v národnej politike
vzdelávania t.j. v správnej aplikácii bolonského procesu. Naopak, je (možno hlavne) obrazom
zlyhania Slovenska ako priestoru kvalitného vysokoškolského vzdelávania lebo je obrazom
emigrácie najlepších maturantov za vysokoškolským vzdelaním do zahraničia. Tá sa prejavuje
už mnoho rokov veľmi intenzívne a má mimoriadne negatívny vplyv na stav vysokoškolského
systému. Zároveň predstavuje pre jeho budúcnosť hlavný rizikový faktor!
Bohužiaľ v uvedenom období posledných 10-12 rokov sme začali zaostávať aj tam,
kde boli naše silné stránky. Ak ešte v r. 2002 sme mali podiel študentov technických a
prírodovedných odborov vyšší ako priemer EÚ27 (27,7 % vs. 26,1%) o desať rokov neskôr
v r. 2012 sme už zaostávali (23,7% SR, 25,6% EÚ). Samozrejme, že podobný obraz
poskytujú aj absolventi týchto skupín odborov: 24,3% EÚ vs 25,2% SR v r. 2002 a 22,6 %
EU vs. 20,3% SR v r. 2012. Pritom do r. 2007 bol podiel absolventov týchto skupín odborov
vyšší ako priemer EÚ. Odvtedy pomerne prudko klesá. Pohľad na časovú os ukazuje, že
pokles nastal práve v období, keď vysoké školy opúšťali prvé ročníky absolventov
magisterského a inžinierskeho vzdelávania po schválení nového vysokoškolského zákona v r.
2002. Nabáda sa preto interpretácia, že k poklesu týchto skupín absolventov, kľúčových pre
ďalší rozvoj slovenskej spoločnosti, došlo aj, či práve v dôsledku nového zákona. Pritom išlo
o jednu z najvýznamnejších komparatívnych výhod Slovenska pri vstupe do EÚ. Vlastným
pričinením sme ju premrhali, hoci je zrejmé, že sú to práve prírodné, medicínske a technické
disciplíny, ktoré zabezpečujú pre spoločnosť rozvoj každého druhu už viac ako 400 rokov!
A opäť ide aj o jav, ktorý je dôsledkom aj, či práve už spomínanej emigrácie maturantov za
kvalitnejším vysokoškolským vzdelaním mimo Slovenska. Toto vyjadrenie je založené na
fakte, že síce po r. 2002 ďalej akcelerovala masifikácia, a záujem začal prudko rásť
predovšetkým o spoločensko-humanitné odbory štúdia, ale evidovaný pokles študentov
prírodovedných a technických odborov nebol a nie je preto, že by klesol záujem o štúdium v
týchto odboroch (svedčí i tom štruktúra žiadostí o prijatie), ale zmena v prístupe k prijatiu na
vysokú školu u uchádzačov t.j. maturantov. V otvorenom európskom priestore sa stalo
„štandardom“, že si slovenský maturant, vedomý si svojej kvality, podáva vždy aspoň dve
žiadosti o prijatie z ktorých je jedna vždy mimo územia Slovenska, spravidla do Čiech.
Druhá, či tretia smeruje na jednu, či dve slovenské vysoké školy. Následne tí, ktorí uspeli, či
14
15. uspievajú dnes v zahraničí odišli a odchádzajú študovať mimo nášho systému. Nejde pritom o
„zanedbateľnú“ menšinu, ale naopak. Masovo nám emigruje za vzdelaním maturitná elita!
o finančné indikátory
Pohľad na finančné indikátory vzdelávania ako ich prezentuje EUROSTAT je pre
Slovensko tristný. Ak bol priemer výdavkov na vzdelávanie v krajinách EU27 v r. 2010 na
úrovni 5,44% HDP tak Slovensko sa svojím podielom 4,22% HDP umiestnilo medzi
poslednými krajinami Európy (Tabuľka 6). Vývoj výdavkov na jedného žiaka alebo študenta
(Tabuľka 7) dlhodobo ukazuje, že Slovensko nie je ochotné vydávať na ich vzdelanie viac
prostriedkov ako je 60% priemeru EÚ. Ešte viac „šetríme“ na vzdelávaní študentov vysokých
škôl. Podiel slovenských výdavkov na jedného študenta vysokej školy a rok nepresahuje 55%
európskeho priemeru (Tabuľka 8) a trend (Obrázok 7) ukazuje, že rozdiel proti priemeru EÚ
už niekoľko rokov rastie. Tento obraz možno doplniť informáciou zo Správy o stave školstva
na Slovensku, citujúc výskumnú štúdiu spoločnosti McKinsey&Company6 ktorá hodnotí
z hľadiska výdavkov slovenský vzdelávací systém ako jeden z najefektívnejších!? S trochou
irónie by sa dalo konštatovať, že Slovensku sa zas raz podaril zázrak v podobe „veľa
(vzdelávacej) muziky za málo peňazí“, hoci väčšina krajín je ochotná platiť za vzdelávaciu
„muziku“ podstatne viac peňazí. Pritom málokto sa zamýšľa, či je vôbec možné získať za
taký drobný peniaz kvalitnú „muziku“, či vôbec nejakú „muziku“! Výsledky všetkých,
predovšetkým medzinárodných, hodnotení (PISA, EUA report, národné monitoringy, ...)
ukazujú, že nie, že nám kvalita vzdelania klesá na všetkých úrovniach! Oficiálnou reakciou
politikov a vlád na tieto riziká je dlhodobo odkaz na nedostatok verejných zdrojov. Ide
o typický politický kváziargument. Lebo Slovensko nie je chudobná krajina. Tak ako všade
vo svete limitovaný je štát a jeho zdroje, ale nie krajina ako taká. Nič nebráni správcom štátu,
aby naplnili svoje verbálne často deklarované priority v podobe podpory vzdelávania
a výskumu tým, že začnú národný produkt t.j. všetky zdroje, nielen verejné, orientovať aj na
ich podporu a naplnenie aspoň na úrovni priemeru EÚ! Nie s víziou za 20 rokov „dobehnúť
a predbehnúť“! Čím skôr, t.j. v horizonte nie viac ako jedného volebného obdobia. Lebo
riziko z dlhodobého podfinancovávania vzdelávacieho systému, zvlášť na úrovni vysokého
školstva, sústavne prehlbuje jedno z najväčších rizík, riziko strategického významu pre
budúcnosť krajiny, riziko intelektuálnej evakuácie. Od začiatku storočia, t.j. viac ako desať
rokov, prebieha a rastie exodus intelektuálneho potenciálu Slovenska. Jeho kľúčovou
6
Správa o stave školstva na Slovensku, MŠVVaŠ, 2013, ÚVOD
15
16. súčasťou sú maturanti, ktorí po tisíckach každoročne odchádzajú študovať do zahraničia, aby
sa ako absolventi iných vzdelávacích systémov stali súčasťou trhu práce mimo Slovenska. Ak
platí, že priemerná slovenská univerzita má cca 10 000 študentov, potom len v Čechách máme
viac ako dve slovenské univerzity a ďalšie tisícky študentov na iných vysokých školách
v blízkom, či vzdialenejšom zahraničí. Lebo aj podfinancovávaním systému (v kombinácii s
ďalšími internými faktormi) sa stráca jeho kvalita a tým aj atraktivita. V slobodnej
spoločnosti potom občan ide tam, kde dostane lepší produkt a za lepšiu cenu. Akú šancu má
v takomto režime slovenská spoločnosť, ktorá sa takmer programovo zbavuje rozhodujúcej
časti svojho intelektuálneho potenciálu?
16
18. SLOVENSKO DOMA
o nefinančné indikátory
Tabuľka 9. Vývoj podielu prijatých na VŠ z kohorty absolventov SŠ*
ROK
2008
2009
2010
2011
2012
gymnáziá
18 957
19 742
20 231
19 339
19 408
SOŠ
54 693
52 232
53 027
51 457
50 325
SPOLU
73 650
71 974
73 258
70 796
69 733
PRIJATÍ NA VŠ
55 335
51 214
47 131
45 653
41 692
PODIEL
75%
71%
64%
64%
60%
*Ročenky UIPŠ
Tabuľka 10. Prirodzený prírastok na 1000 obyvateľov v období 1990 - 1994
1990
1992
1993
1994
4,79
Prirodzený prírastok na 1 000
obyvateľov - hrubá miera
1991
4,53
4,00
3,86
2,80
Obrázok 8. Vývoj prirodzeného prírastku obyvateľstva a podielu prijatých na VŠ z kohorty
absolventov SŠ
80%5
4,79
Prirodzený prírastok
na 1 000 obyvateľov
hrubá miera
4,53
4,5
75%
75%
4,0
4
70%
3,86
71%
3,5
65%
3
2,5
60%
Podiel prijatých VŠ
na kohorte absolventov SŠ
1990
64%
2,8
64%
1994
60%
1991
1992
1993
1990
1991
1992
1993
1994
2008
2009
2010
2011
2012
55%
18
19. Tabuľka 11. Vývoj podielu študentov externej formy vzdelávania*
ROK
2008
2009
2010
2011
2012
VEREJNÉ VŠ
25%
22%
21%
22%
15%
SÚKROMNÉ VŠ
83%
57%
72%
69%
67%
ŠTÁTNE VŠ
55%
48%
45%
58%
29%
PRIEMER
37%
30%
31%
27%
22%
*Ročenky UIPŠ
Obrázok 9. Vývoj podielu študentov externej formy vzdelávania
80%
70%
SÚKROMNÉ
60%
ŠTÁTNE
50%
40%
PRIEMER
30%
20%
VEREJNÉ
10%
2008
2009
2010
2011
2012
Tabuľka 12. Vývoj počtu študentov podľa skupín odborov
PRIR.
ODB.
TECH.
ODB.
AGRO.
ODB*.
ZDRAV.
ODB.
HUM.SPOL.
ODB.
UMEL.
ODB.
BEZP.
ODB.
2009
8 226
35 628
4 974
8 703
67 788
3 943
1 011
2010
8 099
34 968
5 139
8 563
63 848
3 904
980
2011
7 926
33 896
5 192
8 983
62 427
3 836
1 023
2012
7 797 32 506
*vrátane veterinárnej medicíny a lesníctva
5 034
9 273
61 618
3 745
1 051
Obrázok 10. Vývoj počtu študentov podľa skupín odborov TECH. a HUM/SPOL
75 000
70 000
65 000
HUM.SPOL.ODBORY
67 788
63 848
60 000
62 427
61 618
55 000
50 000
45 000
40 000
TECH.ODBORY
35 628
34 968
33 896
35 000
32 506
30 000
2009
2010
2011
19
2012
20. Obrázok 11. Vývoj počtu študentov podľa ostatných skupín odborov
10 000
9 000
ZDRAV. ODB.
8 000
7 000
PRIR. ODB.
6 000
AGRO. ODB.
5 000
4 000
3 000
UMEL. ODB.
2 000
BEZP. ODB.
1 000
0
2009
2010
2011
2012
Tabuľka 13. Zmena v podieloch študentov podľa skupín odborov v r. 2009-2012
PRIR.ODB. TECH.ODB.
-5%
-9%
AGRO.ODB*. ZDRAV.ODB.
1%
7%
HUM.SPOL.ODB.
-9%
UMEL.ODB. BEZP.ODB.
-5%
4%
*vrátane veterinárnej medicíny a lesníctva
Obrázok 12. Zmena v podieloch študentov podľa skupín odborov v r. 2009-2012
8%
6%
4%
2%
BEZP.ODB.
UMEL.ODB.
HUM.SPOL.O
DB.
-8%
ZDRAV.ODB.
-6%
POLNO.ODB.
-4%
TECH.ODB.
-2%
PRIR.ODB.
0%
-10%
Tabuľka 14. Podiel skupín študijných odborov na počte študentov a výkone*
TECH. + PRIR. + ZDRAV.ODB. HUM. + SPOL. + UMEL.ODB.
Podiel na
počte
študentov
Podiel na
výkone*
45%
55%
60%
40%
*Výkon a jeho indikátory sú definované MŠ SR v rámci alokácie štátnej dotácie na verejné vysoké
školy a sú pre všetky skupiny odborov rovnaké, údaje sú za r. 2012
20
21. Obrázok 13. Podiel skupín študijných odborov na počte študentov a výkone*
70%
podiel na výkone
65%
TECH.+ PRIR.+
ZDRAV. ODB.
60%
55%
60%
50%
45%
40%
HUM.+ SPOL.
+ UMEL. ODB.
40%
35%
30%
podiel na študentoch
40%
45%
50%
55%
60%
Tabuľka 15. Porovnanie počtu študentov v poslednom ročníku I. stupňa vzdelávania (Bc.)
a v prvom ročníku II. stupňa vzdelávania (Mgr./Ing.)*
VEREJNÉ VYSOKÉ ŠKOLY
DENNÁ FORMA
3. ročník I. stupňa (Bc.)
1. ročník II. stupňa (Mgr., Ing.), (novoprijatí)
podiel počtu študentov II. stupňa
na počte študentov I. stupňa [%]
2008
25 232
18 617
2009
25 995
19 821
2010
24 323
19 184
2011
23 248
18 541
2012
22 059
17 459
74%
76%
79%
80%
79%
EXTERNÁ FORMA
3. ročník I. stupňa (Bc.)
1. ročník II. stupňa (Mgr., Ing.), (novoprijatí)
podiel počtu študentov II. stupňa
na počte študentov I. stupňa [%]
2008
11 608
7 725
2009
8 587
7 859
2010
7 649
7 225
2011
6 530
6 404
2012
6 128
5 071
67%
92%
94%
98%
83%
SÚKROMNÉ VYSOKÉ ŠKOLY
DENNÁ FORMA
3. ročník I. stupňa (Bc.)
1. ročník II. stupňa (Mgr., Ing.), (novoprijatí)
podiel počtu študentov II. stupňa
na počte študentov I. stupňa [%]
2008
961
472
2009
1 329
930
2010
1 587
913
2011
3 151
1 058
2012
2 068
1 348
49%
70%
58%
34%
65%
EXTERNÁ FORMA
3. ročník I. stupňa (Bc.)
1. ročník II. stupňa (Mgr., Ing.), (novoprijatí)
podiel počtu študentov II. stupňa
na počte študentov I. stupňa [%]
2008
4 976
1 581
2009
6 933
1 664
2010
6 394
2 192
2011
5 543
3 050
2012
5 424
2 812
32%
24%
34%
55%
52%
21
22. ŠTÁTNE VYSOKÉ ŠKOLY
DENNÁ FORMA
3. ročník I. stupňa (Bc.)
1. ročník II. stupňa (Mgr., Ing.), (novoprijatí)
podiel počtu študentov II. stupňa
na počte študentov I. stupňa [%]
2008
446
97
2009
390
86
2010
308
119
2011
363
122
2012
440
127
22%
22%
39%
34%
29%
EXTERNÁ FORMA
3. ročník I. stupňa (Bc.)
1. ročník II. stupňa (Mgr., Ing.), (novoprijatí)
podiel počtu študentov II. stupňa
na počte študentov I. stupňa [%]
2008
580
469
2009
605
524
2010
432
631
2011
375
464
2012
364
453
81%
87%
146%
124%
124%
*Tabuľky 4 a 11 ročeniek UIPŠ
Obrázok 14. Porovnanie podielu študentov v prvom ročníku II. stupňa vzdelávania
(Mgr./Ing.)z počtu študentov v poslednom ročníku I. stupňa vzdelávania (Bc.)
ŠTÁTNE VŠ,
EXTERNÁ FORMA
140%
120%
100 %
98%
100%
92%
80%
60%
VEREJNÉ VŠ,
EXTERNÁ FORMA
94%
74%
76%
67%
70%
49%
58%
SÚKROMNÉ
32%
79%
80%
VEREJNÉ VŠ,
DENNÁ FORMA
55%
83%
79%
65%
52%
24%
34%
40%
34%
20%
0%
2008
2009
2 010
22
2 011
2 012
24. Obrázok 15. Vývoj počtu absolventov podľa skupín odborov a typu škôl
38 000
POČET ABSOLVENTOV
POČET ABSOLVENTOV
HUM.SPOL. ODB.
12000
33 000
28 000
10000
VEREJNÉ
SÚKROMNÉ
8000
23 000
TECH.ODB.
18 000
6000
4000
13 000
2000
8 000
3 900
14000
2007
2008
2009
2010
2011
ZDRAV. ODB.
3 400
2012
PRIR. ODB.
0
2007
1 400
1 200
2 900
2008
2009
2010
2011
2012
2010
2011
2012
POČET ABSOLVENTOV
ŠTÁTNE
1 000
2 400
AGRO. ODB.
1 900
800
600
1 400
UMEL. ODB.
900
BEZP. ODB.
400
200
0
400
2007
2008
2009
2010
2011
24
2012
2007
2008
2009
25. Tabuľka 17. Vývoj nezamestnanosti absolventov v r. 2007 – 2011*
2007 2008 2009 2010 2011
< 3 mesiace
866
968 1614 1508 1420
3-6 mesiacov 1988 1822 4312 4582 4925
6-9 mesiacov
17
27
66
85
102
9-12 mesiacov
18
16
37
55
51
12-15 mesiacov
19
22
56
111
140
15-18 mesiacov
50
46
52
115
168
18-21 mesiacov
0
0
1
2
5
21-24 mesiacov
0
1
1
1
0
>24 mesiacov
0
1
0
1
0
*Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, štatistiky
Obrázok 16. Vývoj nezamestnanosti absolventov v r. 2007 a 2011
5000
4500
4000
3500
2011
3000
2500
2000
1500
2007
1000
500
0
<3
3-6
6-9
9-12
12-15
15-18
18-21
21-24
>24
mesiace mesiacov mesiacov mesiacov mesiacov mesiacov mesiacov mesiacov mesiacov
Tabuľka 18. Vývoj nezamestnanosti podľa skupín odborov v r. 2007 – 2011
2007 2008
Prírodné vedy
228 191
Technické vedy a náuky
708 489
Poľnohospodársko-lesnícke a veterinárske vedy a náuky 258 190
Lekárske a farmaceut. vedy a náuky
133 172
Spoločenské vedy, náuky a služby
1 540 1 747
Vedy a náuky o kultúre a umení
45
50
Vojenské a bezp. vedy a náuky
46
64
SPOLU
2 958 2 903
25
2009
435
1 240
350
279
3 674
72
89
6 139
2010
460
1 257
305
256
3 928
105
149
6 460
2011
430
1 304
292
301
4 135
144
205
6 811
26. Obrázok 17. Vývoj nezamestnanosti pre HUM.SPOL. a TECH. odbory v r. 2007 – 2011
4 500
4 000
[počet]
3 500
3 000
HUM.SPOL. ODBORY
2 500
2 000
TECHNICKE ODBORY
1 500
1 000
500
0
2007
2008
2009
2010
2011
Tabuľka 19. Vývoj podielu nezamestnaných na počte absolventov v skupinách odborov
2007 2008 2009 2010 2011
PRÍR. ODB.
12% 7% 13% 14% 15%
TECH.ODB.
8% 5% 10% 10% 8%
AGRO. ODB.*
13% 9% 16% 15% 15%
ZDRAV.ODB.
3% 4% 5% 5% 6%
HUM.SPOL.ODB. 7% 5% 8% 9% 9%
UMEL.ODB.
5% 4% 5% 7% 9%
BEZP.ODB.
6% 5% 6% 8% 10%
PRIEMER
7% 5% 9% 9% 10%
*aj veterinárne a lesnícke odbory
Obrátok 18. Vývoj podielu nezamestnaných na počte absolventov v skupinách odborov
16%
AGRO. ODB.
podiel
14%
PRIR. ODB.
12%
BEZP. ODB.
PRIEMER
10%
HUM.SPOL.
UMEL. ODB.
8%
TECH. ODB.
ZDRAV. ODB.
6%
4%
2%
2007
2008
2009
26
2010
2011
27. o finančné indikátory
Tabuľka 20. Vývoj štátnej dotácie na vzdelávanie 1 študenta a rok v období 2009 – 2012*
dotácia
1 študent/rok [€]
2009
PRIR.ODB.
TECH.ODB.
AGRO.ODB.2
ZDRAV.ODB.
HUM.SPOL.ODB.
UMEL.ODB.
PRIEMER
3 158,70
2 286,35
3 484,76
4 441,05
1 544,88
2 543,78
2 152,06
INDEX1
2009
2,04
1,48
2,26
2,87
1,00
1,65
2010
2011
2012
2 895,62
2 491,25
3 623,39
4 323,75
1 714,25
2 511,06
2 292,50
2 347,46
1 975,39
2 803,59
3 065,45
1 220,14
2 023,54
1 730,65
INDEX1
2012
2 455,31
2 128,52
2 986,73
3 056,95
1 271,48
2 130,13
1 817,40
1,93
1,67
2,35
2,40
1,00
1,68
ZMENA
2012/2009
78%
93%
86%
69%
82%
84%
84%
*program 07711 Vzdelávanie (mzdy+odvody + TaS), údaje MŠ SR (alokácia štátnej dotácie na verejné vysoké
školy, bez špecifík)
1
pomer medzi dotáciou v príslušnej skupine odborov a dotáciou na HUM.SPOL. odbory
2
aj veterinárna medicína a lesníctvo
Obrázok 19. Vývoj štátnej dotácie na vzdelávanie 1 študenta a rok v období 2009 – 2012
(program 07711 Vzdelávanie (mzdy+odvody + TaS)
4 500,00
PRIR.ODB.
TECH.ODB.
AGRO.ODB.
4 000,00
ZDRAV.ODB.
HUM.SPOL.ODB.
3 500,00
UMEL.ODB.
PRIEMER
3 000,00
2 500,00
2 000,00
1 500,00
1 000,00
2009
2010
2011
2012
Tabuľka 21. Dynamika štátnej dotácie pre verejné vysoké školy v r. 2010 – 2013
2010
[%]/rok
2011
2012
Vysoká
škola
Vzdelávanie
+ Výskum
Hum.Spol.
+ Umel.
3,54
3,24
-0,60
1,08
6,31
5,44
2,04
0,25
3,26
-2,94
1,05
4,42
-1,15
2,30
-3,95
1,64
0,69
-2,81
1,17
1,82
2,21
3,87
7,19
1,47
3,06
7,19
0,21
7,56
3,78
-2,36
4,91
3,78
Tech.
Agro.*
Klasické1
Vzdelávanie
+ Výskum
Všetky
programy
spolu
2013
Všetky
programy
spolu
*aj veterinárna medicína a lesníctvo
1
Univerzita Komenského a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika
27
Vzdelávanie
+ Výskum
Všetky
programy
spolu
Vzdelávanie
+ Výskum
Všetky
programy
spolu
28. Obrázok 20. Dynamika štátnej dotácie pre verejné vysoké školy v r. 2010 – 2013 (Všetky
programy spolu)
[%]
hum.spol.
7,00
tech.
agro.
5,00
klasicke
3,00
1,00
-1,00
-3,00
2010
2011
2012
2013
Obrázok 21. Dynamika štátnej dotácie pre vysoké školy v r. 2010 – 2013 (Vzdelávanie a výskum)
[%]
hum.spol.
tech.
agro.
klasicke
7,00
5,00
3,00
1,00
-1,00
-3,00
-5,00
2010
2011
2012
2013
Obrázok 22. Dynamika štátnej dotácie v r. 2010 – 2013 (Vzdelávanie a výskum, bez TUAD*)
8,00
hum.spol.
tech.
6,00
agro.
4,00
klasicke
2,00
0,00
-2,00
-4,00
2010
2011
2012
*TUAD – Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka
28
2013
30. KOMENTÁR
o nefinančné indikátory
Vstup na vysokú školu
Štatistické údaje z ročeniek Ústavu informácií a prognóz školstva (ďalej ÚIPŠ) o počte
absolventov úplného stredného vzdelania s maturitou a počtu novoprijímaných študentov na
vysoké školy (Tabuľka 9, Obrázok 8) ukazujú, že na Slovensku sa naplno prejavuje fenomén
masifikácie vysokoškolského vzdelávania. Napriek štatistickému poklesu od 75% kohorty
maturantov prijatých na vysoké školy v r. 2008 po 60% tejto kohorty v r. 2012, stále
prijímame na vysoké školy väčšinu maturantov. Už skôr popísaná emigrácia maturantov je
jednou z, možno hlavnou, príčinou tohto javu. Kuriózne ekonomická kríza z r. 2009 mohla
uvedenú emigráciu maturantov aj posilniť, práve preto, že sa títo cítili jej mierou na
Slovensku viac ohrození. V istej miere môže ísť aj o reakciu na zmeny sociálneho statusu
u dostatočného počtu rodín vplyvom tejto krízy, keďže pokles absolútneho počtu prijímaných
o takmer 10% sa prejavil v r. 2010. Ako ukazujú údaje v Tabuľke 10, graficky znázornené na
Obrázku 8, pokles počtu prijímaných na vysoké školy je akoby v súlade aj s klesajúcou
demografickou krivkou7, ale s ohľadom na otvorenosť vstupu na vysoké školy nemusí byť
toto dôvodom na uvedený jav. Dokonca, v porovnaní s vývojom demografie, bol podiel
novoprijatých vysokoškolských študentov v r. 2012 na 1 novonarodeného v r. 1994 výrazne
väčší ako v r. 2008 na 1 novonarodeného v r. 1990. Inak povedané, napriek poklesu
prirodzeného prírastku obyvateľstva a neklesajúcej miere odchodu za štúdiom do zahraničia,
sa podiel novoprijímaných študentov na vysoké školy na Slovensku zvýšil! Heslo „Radšej
mládež v lavici, ako na ulici“ stále platí. Nič proti nemu, je politicky i spoločensky správne.
Otázkou zostáva, či sa aj z hľadiska spoločenských potrieb, predovšetkým požiadaviek trhu
práce a efektívnej spotreby verejných a ostatných prostriedkov správne aplikuje vo
vzdelávacej praxi? Bohužiaľ nie je tomu tak.
Štúdium
Medzi faktory, ktoré významne ovplyvňujú najprv efektívnosť vynakladaných
verejných a ostatných (vrátane rodinných)zdrojov na vysokoškolské štúdium a následne aj trh
práce patria formy vzdelávania a orientácia masy maturantov na jednotlivé skupiny študijných
odborov.
7
Slovenský štatistický úrad SLOVSTAT, Demografia, Prirodzený prírastok obyvateľstva od. r. 1990
30
31. Externá forma vzdelávania patrí medzi dlhodobo diskutované témy nielen v odbornej,
ale i laickej verejnosti. Aj Správa o stave školstva na Slovensku8 priznáva, čo je širokej
verejnosti známe ešte z predchádzajúceho režimu. Externá, archaicky „diaľková“ forma
štúdia, je najľahšia, najmenej náročná cesta k vysokoškolskému diplomu! Ako ukazujú údaje
(Tabuľka 11) a vývoj (Obrázok 9) táto forma štúdia dominuje predovšetkým na súkromných
a štátnych (!) vysokých školách. Vďaka administratívnemu zásahu MŠVVaŠ pred niekoľkými
rokmi zostala táto forma vzdelávania na verejných vysokých školách len doplnková. Celkovo
síce zaznamenáva pokles záujmu, ale stále tvorí dve tretiny študentov na súkromných vš
a jednu tretinu študentov na štátnych vš. Ako taká si táto forma vzdelávania uchováva
atraktivitu pre všetkých zúčastnených. Pre vysoké školy každého druhu ide o kľúčový zdroj
financií mimo štátnej dotácie, pre súkromné vysoké školy ide o rozhodujúci zdroj ich
existencie vôbec. Pre študujúcich je to zaujímavé z hľadiska dĺžky štúdia a nárokov naň. Stačí
porovnať súčasné kurikulá pre dennú a externú formu v rovnakom študijnom programe.
Výsledok je ten, že za menej ako polovicu, niekedy za tretinu námahy možno získať diplom
s rovnakou hodnotou ako diplom z denného štúdia t.j. identickú kvalifikáciu. Toto je vážny
moment, ktorý deformuje nielen vysokoškolský systém, ale aj trh práce! Sú absolventi
víkendových či blokových (rozumej jedno- či dvojtýždňových) konzultácií externej formy
vzdelávania rovnako kvalifikovaní ako absolventi toho istého odboru, ktorí sa vzdelávali
každodenne? Ak áno, potom načo sú nám kamenné univerzity a denná forma vzdelávania,
ktorá je finančne podstatne nákladnejšia (externú si dokonca platia študenti zväčša sami)? Ak
nie, načo nám je externá forma vzdelávania, ktorá de iure i de facto mrzačí trh práce?
Ako priznáva správa MŠVVaŠ, nie vlastným pričinením, ale len pod externým tlakom
z EÚ sme situáciu zmenili tak, aby sa nároky na obsah a rozsah tejto formy štúdia priblížil
v najbližšej budúcnosti pomerom obvyklým v krajinách s lepšie rozvinutým vzdelávacím
systémom. MŠVVaŠ našlo východisko v predĺžení štúdia v tejto forme o jeden rok, pri
rovnakých nákladoch a študijnom zaťažení, pričom predpokladá, že obsah kurikula bude
blízko identický dennej forme štúdia. Výsledkom by malo byť zrovnanie hodnoty oboch
foriem štúdia v podobe rovnakých diplomov t.j. obsahovo i rozsahovo rovnakých kvalifikácií.
S ohľadom na doterajšiu prax pri organizácii štúdia možno očakávať, že výsledok tejto úpravy
bude rovnaký, aký nájde konzument pri čítaní informácií o zložení a kvalite mnohých
potravín, keď si môže prečítať, že výrobok obsahuje „prírodne identickú arómu“. Len trochu
skúsenému konzumentovi je zrejmé, že nejde o arómu získanú napr. extrakciou z prírodnej
8
Správa o stave školstva na Slovensku,
31
32. suroviny, ale o syntetickú arómu, ktorá je chemickým zložením hlavnej zložky „identická“
s tou naozaj prírodnou. Potravinári sú dnes už takí majstri, že mnohé výrobky s „prírodne
identickými“ arómami prevýšia svojou intenzitou tie skutočne prírodné. Uvidíme, čo dokážu
vysoké školy so zmenou organizácie externej formy štúdia.
Orientácia študentov na jednotlivé študijné odbory je z hľadiska trhu práce
mimoriadne významný faktor. Už niekoľko storočí sú pre rozvoj spoločnosti rozhodujúce
prírodovedné, medicínske a technické odbory štúdia. Ako ukazujú údaje v Tabuľke 12
a vývoj počtu študentov v období r. 2009 – 2012 (Obrázok 10 a Obrázok 11) bolo rozdelenie
študentov medzi skupiny študijných odborov v celom sledovanom období rovnaké. Zmeny,
ktoré sa odohrali boli len menšie a podobné navzájom medzi skupinami odborov (Tabuľka 13,
Obrázok 12). Distribúcii študentov dominujú dve skupiny, HUMANITNÉ a SPOLOČENSKĚ
odbory s prevahou študentov a TECHNICKÉ odbory s druhou najväčšou skupinou študentov.
Ostatné skupiny študijných odborov sú počtom študentov výrazne menšie. Za sledované
obdobie došlo u väčšiny skupín odborov k poklesu počtu študentov, pričom tento bol rovnaký
alebo blízky navzájom medzi skupinami odborov. Nedá sa povedať, že je takáto distribúcia
študujúcich neprirodzená. Naopak, s ohľadom na početnosť a sortiment SPOLOČENSKOHUMANITNÝCH odborov je obvyklé, že aj počet študentov v tejto skupine odborov väčší
ako v ostatných. Iný obraz však vznikne, keď vyhodnotíme nielen počet študentov v skupine
odborov, ale aj výkon9 každej skupiny odborov. Údaje a príslušný graf (Tabuľka 14, Obrázok
13) ukazujú, že počet študentov a výkon skupín odborov sú v nepriamej úmere. Hoci podiel
študentov
PRÍRODOVEDNÝCH,
TECHNICKÝCH
a MEDICÍNSKYCH
odborov
nepresahuje 45% kohorty všetkých študentov, výkon týchto odborov je na úrovni 60%
výkonu celého vysokoškolského vzdelávania. A naopak, podiel študentov SPOLOČENSKO-,
HUMANITNO-, UMELECKÝCH ODBOROV je na úrovni 55 % kohorty všetkých
študentov, výkon týchto skupín odborov je na úrovni 40% výkonu vysokoškolského
vzdelávania. Z uvedeného je zrejmé, že tak s ohľadom na početnosť kohorty študentov
v skupine
SPOLOČENSKO-HUMANITNÝCH
odborov,
ako
aj
z hľadiska
kvality
poskytovaného štúdia je žiaduce zvýšiť výkon v týchto skupinách študijných odborov.
Z hľadiska organizácie vysokoškolského štúdia a jeho relácie voči trhu práce je však
kľúčovým momentom aplikácia bolonského procesu u nás na Slovensku. Ide predovšetkým
o rozdelenie
pôvodne
homogénneho
desaťsemestrového
štúdia
na
bakalárky
a magisterský/inžiniersky stupeň vzdelávania. Formálne bol tento proces na Slovensku
9
Výkon a jeho indikátory sú definované MŠ SR v rámci alokácie štátnej dotácie na verejné vysoké školy a sú pre
všetky skupiny odborov rovnaké, údaje sú za r. 2012
32
33. zavŕšený už v r. 2006. Realita je však veľmi vzdialená pôvodnej myšlienke poskytnúť vyššiu
kvalifikáciu väčšiemu počtu občanov a to v skrátenom cykle a s menšími nákladmi. Tým sa
uspokoja aj potreby trhu práce na kvalifikáciu zamestnancov primeranú požiadavkám rýchlej
zmeny technológií a to nielen vo výrobných, ale aj v ostatných oblastiach (administratíva,
riadenie, atď.). Zámerom Bologne tiež bolo, a je, zachovať výberový prístup k vyšším
kvalifikáciám, ktorý zohľadňuje prirodzenú distribúciu ľudského intelektu v populácii. Ako
ukazujú údaje v Tabuľke 15 (Porovnanie počtu študentov v poslednom ročníku I. stupňa
vzdelávania (Bc.) a v prvom ročníku II. stupňa vzdelávania (Mgr./Ing.) a na Obrázku 14
(vývoj podielu študentov 1. ročníka II.stupňa na počte študentov 3. ročníka I. stupňa) nič
z týchto dvoch kľúčových myšlienok bolonského procesu na Slovensku doteraz
nezrealizovalo. Možno konštatovať, že bolonský proces vďaka jeho nesprávnej
implementácii na Slovensku zlyhal. Zlyhanie realizácie bolonského procesu nakoniec
priznáva aj správa MŠVVaŠ v Prílohe 2, str. 9, v bode 17 a 18 a údajmi v Tabuľke 3. Pre
toto zlyhanie zaostávame v podiele obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním, ale čo je horšie
dlhodobo deformujeme vlastný vzdelávací systém i trh práce. Dôkazom zlyhania Bologne na
Slovensku sú práve uvedené údaje z ktorých je zrejmé, že predovšetkým verejné vysoké
školy, a zvlášť v externej forme štúdia(!), nerobia žiadny výber pri prijímaní študentov do II.,
stupňa vzdelávania. Roky aspoň 80% absolventov I. stupňa dennej formy štúdia a viac ako
90% absolventov I. stupňa externej formy štúdia pokračuje v štúdiu na II. stupni. Viac-menej
automaticky. To je o to alarmujúcejšie, že kvalita externej formy štúdia zaostáva za dennou
formou, hoci vydávané diplomy majú rovnakú hodnotu. Toto je režim, ktorý fakticky ignoruje
bolonský proces a je v priamom rozpore s praxou viac rozvinutých krajín. V nich sa gro
absolventov bakalárskeho stupňa vzdelania umiestňuje na trhu práce a tým zároveň rýchlo
zvyšuje (oficiálny) podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva. Za primeranú cenu! Trh
práce je zároveň flexibilný voči takýmto absolventom a v súčinnosti so vzdelávacím
systémom upravuje vzdelanie a zručnosti takýchto absolventov v systémoch ďalšieho
vzdelávania podľa svojich potrieb.
Na Slovensku je to naopak. Vzdelávací systém na vysokých školách je odtrhnutý
a izolovaný od trhu práce a naďalej „pretláča“ maximum kohorty študentov cez oba stupne
vzdelávania t.j. v pôvodnom režime. Deformuje tým seba aj trh práce. Seba tým, že trvá na
pôvodnej humboldtovskej filozofii vysokoškolského vzdelávania, ktorej základnou premisou
je „od teórie, k praxi“. Preto dodnes platí na Slovensku „argument“, že za tri roky sa žiadny
odborník vychovať nedá. Lebo ten musí byť „nabitý“ tak teóriou ako aj praxou. A „to sa dá
len za desať semestrov“. Preto došlo a naďalej sa praktizuje kurikulum, ktoré je pôvodné,
33
34. desaťsemestrové, akurát mechanicky rozdelené na šesť a štyri semestre, t.j. na I. a II. stupeň.
Aby sa akože vyhovelo bolonskému procesu bol I. stupeň úplne umelo rozdelený na akože
dva prúdy. Jeden je prípravou na pokračovanie v štúdiu a druhý je prípravou pre prax. Prvý
prekvitá, druhý ako keby neexistoval. Zmeny kurikula prichádzajú pomaly, väčšinou pod
externým tlakom mimo Slovenska a zdá sa, že ministerstvo je ochotné i naďalej podporovať
tento nezmysel. Existujúce kurikulum je preto prvým prvkom, ktorý deformuje vysokoškolské
vzdelávanie. Pritom zmienka o humboldtovskej filozofii je len intelektuálnym dôvodom proti
zmene kurikula. Tým skutočným sú ekonomické dôvody. Lebo platí, že kľúčovým
indikátorom alokácie štátnej dotácie na verejné vysoké školy na účely vzdelávania je počet
a druh študentov. Študenti II. stupňa sú z hľadiska príjmov školy podstatne zaujímavejší ako
študenti bakalárskych programov. Preto nie je záujem vyberať z masy bakalárov len tých,
ktorí majú reálne predpoklady na štúdium v II. stupni. Naopak, kto vyberá z masy kvalitu
okráda vlastnú univerzitu! Druhým, ešte významnejším deformačným prvkom Bologne na
Slovensku sú sociálne istoty vysokoškolských učiteľov v podobe pracovných zmlúv. Ich
kľúčovým prvkom sú hodiny kontaktnej výučby (a tým aj počet študentov). Lebo bez
výnimky platí, že ten kto učí, má istotu pracovnej zmluvy. Aj preto, či práve preto, sa
kurikulum nemení. Aj preto, či práve preto, sa učenie drobí na menšie časti aj tam, kde si to
obsah nevyžaduje. Aj preto, či práve preto, máme na Slovensku ešte stále tisíce a tisíce
študijných programov. Aj preto a práve preto, že počet študentov (a tým aj kontaktná výučba)
je kľúčový parameter pre delenie štátnej dotácie na verejné vysoké školy sa fakticky celá
kohorta študentov púšťa do II. stupňa vzdelávania. Na škodu vysokých škôl, trhu práce i celej
spoločnosti. Lebo vzdelávanie zostáva skostnatelé, neflexibilné, izolované, neatraktívne pre
intelektuálny potenciál (maturanti). A pritom neefektívne, preto drahé! Lebo v súčasnom
stave produkuje príliš veľa formálne príliš vzdelaných absolventov. Títo sa síce dokážu
umiestniť na trhu práce (pozri ďalej), ale za cenu zbytočných verejných výdavkov na ich
vzdelanie.
Trh práce je uvedeným mechanizmom vzdelávania deformovaný tým, že sa doň
dostáva prevaha absolventov II. stupňa vzdelávania, keď hromadne obsadzujú aj pracovné
pozície určené (a v zahraničí obsadzované) pre absolventov I. stupňa vzdelávania, či dokonca
pre nižšie kvalifikácie. Trh práce je deformovaný aj tým, že mnohí z absolventov II. stupňa
vzdelávania (možno dokonca väčšina) obsadzujú aj pracovné miesta, ktoré nezodpovedajú
študijnému odboru, ktorý absolvovali. To prináša na trh práce ďalšie negatíva, napr.
dodatočné náklady na preškolenie, dlhšie obdobie zácviku, či tréningu, nestabilitu
zamestnancov, ich vyššie nároky a pod.
34
35. Inak trh práce u nás je ochotný, aj s pomocou rezortov, vrátane rezortu školstva,
deformovať sám seba aj iným spôsobom. Ide o fenomén, ktorý je desaťročia známy
predovšetkým personalistom, nie verejnej, či odbornej komunite. Dedičstvo minulosti
v podobe Katalógov pracovných činností straší na Slovensku dodnes10. A hrozí, že bude
strašiť aj v budúcnosti. Základným negatívom týchto katalógov je, že prinášajú na trh práce
nejednotnosť a chaos t.j. dezorientujú účastníkov tohto trhu pri uznávaní a používaní
kvalifikácií pre účely pracovných pozícií. Katalógy principiálne delia trh práce na verejný
sektor (rezorty, štátna a verejná správa, ...), ktorému sa venujú a privátny sektor (podnikatelia
a ostatné inštitúcie mimo štátneho a verejného sektora), ktorému sa nevenujú. Tým vzniká
prvá, základná dezorientácia účastníkov trhu práce. Táto prináša nielen rozdiely, považované
za „prirodzené“, ale aj zmätok pri uznávaní a využívaní kvalifikácií v oboch sektoroch.
Zároveň sme svedkami, že hoci zúžením pôsobnosti katalógov pracovných činností na štátny
a verejný sektor, je fakticky nemožné tieto aktualizovať na reálne podmienky pracovného trhu
v ňom. Aj v ňom sa pracovné pozície a ich obsah vyvíjajú a ich štruktúra mení v reálnom čase
nie viac ako mesiacov. Katalógy preukazujú aj faktickú chybovosť, keď napr. pre výskum
definujú obsah s odkazom na pôsobnosť a pozície v SAV, bez zmienky na pôsobnosť
a pozície výskumných zamestnancov na univerzitách. Medzery v základných informáciách
o štruktúre pracovného trhu a uznávaní kvalifikácií sú potom vypĺňané ad hoc aktivitami11
Jednoducho povedané Slovensku chýba celoštátna schéma kvalifikácií a z nej odvodená,
prehľadná a zrozumiteľná štruktúra trhu práce. Pritom aj Slovensku je známe, že v Európe sa
už viac ako desať rokov buduje systém národných rámcov kvalifikácií. A už istú dobu máme
v EÚ aj rámec týchto rámcov v podobe Európskeho rámca kvalifikácií. V podmienkach
otvoreného trhu pracovných síl, tovarov, služieb a kapitálu sú tieto nástroje nevyhnutné.
Spoločný terminologický slovník pre všetkých účastníkov trhu práce a spoločná jednoduchá
schéma kvalifikácií z ktorej si každý účastník tohto trhu (zamestnávateľ) dokáže definovať
požiadavky na svojich zamestnancov v príslušných pracovných pozíciách a zamestnanec (tak
domáci ako aj zahraničný) má dokonalý prehľad a orientáciu na národnom trhu práce
z hľadiska svojej kvalifikácie, toto sú kľúčové výstupy a prínosy národných rámcov
kvalifikácií. Predovšetkým malé krajiny (Škótsko, Dánsko, Írsko .....) reagovali najrýchlejšie.
Nie však Slovensko, lebo MŠVVaŠ už pred viacerými rokmi rozhodlo, že nám stačí
spomenutý Európsky rámec kvalifikácií. A Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ako
10
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme ...
v znení zmien a doplnkov
11
Profesia SK, Katalóg pracovných pozícií
35
36. dedič a prevádzkovateľ (prostredníctvom ÚPSVaR12) pokračuje celý čas v „rozvoji“
Katalógov pracovných činností. Ako povinná pomôcka sa tento používa v štátnej a verejnej
správe. Zvlášť v školstve však mimoriadne rigidným, byrokratickým spôsobom! Dokonca aj
inšpektori práce, dohliadajúci dnes na dodržiavanie pracovno-právnych predpisov sa na túto
prax pozerajú s ironickým úsmevom. Lebo tento, podstatou pomocný predpis, mohol
vyhovovať podmienkam plánovaného hospodárstva a centrálne riadenej spoločnosti v
socialistickom štáte, ale práve ako taký je nereformovateľný na podmienky trhového
hospodárstva a samosprávneho charakteru viacerých rezortov, zvlášť školstva.
Z uvedených dôvodov zlyháva u nás doteraz bolonský proces a zaostávame za
Európou v množstve parametrov. Pritom toto zlyhanie je z hľadiska budúceho vývoja
Slovenska strategickým rizikom, lebo robí krajinu neperspektívnou tak pre mladých ľudí, ako
aj pre zamestnávateľov každého druhu! Bez zásadnej zmeny organizácie štúdia s jediným
druhom bakalárskeho štúdia orientovaným predovšetkým na trh práce a prísnym výberom do
II. stupňa vzdelania v relácii k trhu práce, ktorý musí byť z hľadiska kvalifikácií korektný
a prehľadný, budeme naďalej plytvať nedostatkovými verejnými zdrojmi, ale aj ľudským
potenciálom vysokých škôl.
Absolventi a ich zamestnanosť
Absolventi štúdia sú pre vysoké školy jedným z dvoch kľúčových výsledkov ich
činnosti (ďalším sú výsledky výskumu). Počet absolventov zodpovedá distribúcii študentov
medzi skupinami odborov (Tabuľka 16, Obrázok 15). Údaje zároveň potvrdzujú, že len
verejné vysoké školy pokrývajú všetky skupiny študijných odborov. Súkromné a štátne
vysoké školy ponúkajú vždy len vybranú časť študijných odborov. Vývoj počtu absolventov
ukazuje tiež rozdiely medzi typom škôl a skupinami odborov. V skupine verejných vysokých
škôl došlo v sledovanom období (2009 – 2012) k istému poklesu počtu absolventov. Tento
bol najvýraznejší v skupine SPOLOČENSKO-HUMANITNÝCH odborov už druhý rok.
V ostatných skupinách odborov bola zmena počtu absolventov v danom období nevýrazná.
V skupine štátnych vysokých škôl došlo k nárastu počtu absolventov bezpečnostných
a zdravotníckych odborov. Najprudší nárast počtu absolventov zaznamenali súkromné vysoké
školy
a to
v skupine
SPOLOČENSKO-HUMANITNÝCH
BEZPEČNOSTNÝCH odborov.
12
ÚPSVAR – Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny
36
odborov
a v skupine
37. Sledovaním nezamestnanosti v databáze EUROSTAT je možné získať identický obraz
ako sledovaním zamestnanosti, hoci majú rozdielne definície a pokrývajú rozdielne kohorty
občanov.
Existuje viacero zaužívaných definícií nezamestnanosti. Wikipédia13 uvádza, že za
"nezamestnaného" je považovaná osoba schopná pracovať, ktorá si však nemôže nájsť platené
zamestnanie. Oficiálne sa za nezamestnaného považuje osoba, ktorá:
je staršia ako 15 rokov a nie je pracujúca,
aktívne hľadá prácu,
schopná a ochotná nastúpiť do práce.
Miera nezamestnanosti je podiel nezamestnaných k ekonomicky aktívnym osobám (teda
pracujúcim i nezamestnaným)
u - miera nezamestnanosti
U - počet nezamestnaných ľudí
L - počet pracujúcich ľudí
Štatistický úrad Slovenskej republiky14 ako definíciu nezamestnanosti uvádza:
Podľa metodiky výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) sú za nezamestnaných
považované všetky osoby vo veku od 15 rokov, ktoré súčasne spĺňajú tri podmienky:
- v referenčnom týždni nemali žiadnu platenú prácu,
- v posledných štyroch týždňoch si aktívne hľadali prácu alebo si prácu našli a do
zamestnania nastúpia najneskôr do 3 mesiacov,
- sú schopné nastúpiť do práce najneskôr do dvoch týždňov.
Medzinárodné normy: Nezamestnanosť v Slovenskej republike sa monitoruje
prostredníctvom výberového zisťovania pracovných síl v domácnostiach, ktoré bolo
zavedené v roku 1993. Metodika plne korešponduje s odporúčaniami Medzinárodnej
organizácie práce (ILO).
13
14
Wikipédia, heslo „Nezamestnanosť“
Štatistický úrad Slovenskej republiky, špeciálne oblasti, bulletin MMF, heslo „Nezamestnanosť“
37
38. Z hľadiska nezamestnanosti absolventov vysokých škôl je situácia (dlhodobo)
charakteristická tým, že:
-
Je najnižšia spomedzi jednotlivých skupín nezamestnaných podľa vzdelania, ale
najnižšia aj z hľadiska celkovej nezamestnanosti, keď nepresahuje ani v krátkodobom
horizonte (do 6 mesiacov) viac ako
niekoľko tisíc jedincov pri celkovej
nezamestnanosti rádovo na úrovni ~ 400 000 nezamestnaných,
-
Je merateľná v rozsahu do 6 mesiacov, potom prudko klesá na úroveň niekoľko
desiatok jednotlivcov a pre obdobie dlhšie ako 18 mesiacov prakticky úplne zaniká
(Tabuľka 17, Obrázok 16),
-
Je vyššia pre absolventov HUMANITNÝCH a SPOLOČENSKOVEDNÝCH odborov
ako TECHNICKÝCH, PRÍRODOVEDNÝCH a ZDRAVOTNÍCKYCH odborov
(Tabuľka 17). V prípade HUMANITNÝCH a SPOLOČENSKOVEDNÝCH odborov
sa
nezamestnanosť
koncentruje
do
EKONOMICKÝCH,
PRÁVNYCH
15
A PEDAGOGICKÝCH odborov (Tabuľka 19, Obrázok 18),
-
Kvantitatívne (asi 2,5 násobne) vzrástla v období poslednej ekonomickej krízy t.j. od
r. 2010 (Tabuľka 18), ale nič nestratila na charaktere. Pritom najviac vzrástla
v skupine absolventov HUMANITNÝCH a SPOLOČENSKOVEDNÝCH odborov,
keď v porovnaní s nezamestnanosťou absolventov TECHNICKÝCH odborov výrazne
vrástla z 2,2-násobku v r. 2007 na 3,2-násobok v r. 2011(Tabuľka 18, Obrázok 17).
Na základe uvedeného by sa zdalo, že nezamestnanosť absolventov vysokých škôl je
marginálny problém, keďže z celkovej nezamestnanosti v štáte, ktorá patrí v EÚ medzi
vysoké (~ 14%) predstavuje veľmi malý zlomok. Z hľadiska verených prostriedkov a trhu
práce je však významným indikátorom. MŠVVaŠ už niekoľko rokov používa mieru
nezamestnanosti absolventov ako indikátor pri delení štátnej dotácie na vysoké školy, čo treba
považovať za správne. Dôvodom sú vysoké náklady na vysokoškolské vzdelávanie hoci aj
v tých „najlacnejších“ odboroch a tým aj nároky na verejné zdroje. Pokračujúca masifikácia
vysokoškolského vzdelávania zároveň tieto nároky na verejné zdroje ešte zvyšuje.
Zároveň však platí, že takáto nízka nezamestnanosť absolventov vysokých škôl
maskuje nevhodne organizované a zle realizované vysokoškolské vzdelávanie a výrazné
štrukturálne nedostatky trhu práce. Lebo práve dostatok, hoci prevzdelaných absolventov II.
stupňa vzdelávania na trhu práce prijímaných aj do pozícií v ktorých je dostačujúci I. stupeň
15
Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, štatistiky
38
39. (Bc) vysokoškolského vzdelania, či dokonca len úplné stredoškolské vzdelanie a jeho
ekvivalenty, je tým maskujúcim činiteľom. To je nielen priamy dôsledok zotrvačnosti (tak na
strane škôl ako aj vzdelávania na strane zamestnávateľov), ale predovšetkým zle
implementovaného bolonského procesu do vysokoškolského vzdelávania. V praxi, či skôr
opticky, situácia vyzerá veľmi dobre tak na strane trhu práce, ako aj na strane absolventov
vysokých škôl. Zdá sa, ako keby jediným, kto stráca sú verejné zdroje, ktoré sú zbytočne
vynakladané na príliš veľkú kohortu študentov v II. stupni vzdelávania, keď viac ako 50%
maturantov pokračuje na Slovensku v II. stupni vysokoškolského vzdelávania. V skutočnosti
strácajú aj ostatní zúčastnení. Lebo trh práce pokračuje so svojimi pôvodnými chybami
v štruktúre, čím sa jeho efektívnosť obmedzuje čoraz viac a absolventi zisťujú, že hneď po
skončení školy čelia potrebe umiestniť sa na trhu práce bez ohľadu (!!!) na odbor a stupeň
získaného vzdelania. Táto situácia vedie k javu, ktorý je už viac ako desať rokov typický.
Keďže študenti vedia o situácii na trhu práce a zároveň poznajú nároky na štúdium na
jednotlivých vysokých školách a ich odboroch už pri ich rozhodovaní sa ako stredoškolákov
o ďalšom štúdiu sú oba uvedené faktory rozhodujúce. Preto tí najlepší smerujú svoj záujem
primárne mimo slovenských vysokých škôl a prípadné prihlášky posielajú len ako poistku
pred neprijatím. Ostatní sa, rešpektujúc svoje ambície, orientujú jednak podľa renomé t.j.
verejnosti známej kvality príslušnej slovenskej vysokej školy a jej fakúlt, a jednak podľa
sociálnych možností rodiny. Pokiaľ to finančná situácia dovoľuje študuje sa v známych
univerzitných centrách, predovšetkým v Bratislave, ak nie, študuje sa na regionálnej, či
miestnej vysokej škole. Bohužiaľ pre mnohých študentov nie je zvolený odbor rozhodujúci.
Prím hrá najľahšia cesta k diplomu t.j. cesta najmenšieho odporu/najnižších nárokov pri
absolvovaní štúdia. Masa takto mentálne vybavených študentov potom prechádza vysokými
školami a ako absolventi vstupujú s takou výbavou aj na trh práce! A sú to prevažne
absolventi II. stupňa t.j. inžinieri a (ako ukazujú údaje predovšetkým) magistri! To sú
absolventi, ktorí v iných spoločnostiach zabezpečujú nielen materiálovú výrobu a rutinné,
štandardné riadenie a administratívu, ale gro rozvoja v jeho aplikačnej fáze!
o finančné indikátory
Možno konštatovať, že k nesprávnej realizácii bolonského procesu na Slovensku
významným spôsobom prispieva aj spôsob financovania vysokoškolského vzdelávania.
Jedným z kľúčových parametrov (možno úplne rozhodujúcim) pre distribúciu a vývoj počtu
študentov i absolventov v jednotlivých stupňoch vzdelávania a skupinách študijných odborov
sú finančné pomery v systéme, predovšetkým alokácia štátnej dotácie na verejné vysoké školy
39
40. a ich študijné odbory. Algoritmus pre alokáciu štátnej dotácie prešiel istým vývojom reagujúc
predovšetkým na externé tlaky. A aj keď v súčasnosti obsahuje aj výkonovú zložku s pomerne
dobre zvolenými indikátormi výkonu, je naďalej poznačený zotrvačnosťou a dominanciou
prvkov z pred dvadsiatich rokov. Z nich rozhodujúcim prvkom je počet študentov a ich druh.
A je to práve tento prvok, ktorý okrem sociálnych istôt učiteľov a archaickej konštrukcie
kurikula, vytvára situáciu v ktorej školy zámerne otvárajú brány II. stupňa štúdia pre takmer
celú kohortu bakalárov. Zotrvačnosť súčasného algoritmu alokácie štátnej dotácie spočíva aj
v tom, že sa nápočet miezd historicky opiera o stav (počet a štruktúru) učiteľov z konca
minulého storočia, hoci nikdy nebolo dokázané, že tento stav bol vtedy dobrý, či nebodaj
optimálny. Naďalej pretrváva úporná snaha definovať aj pre vysoké školy akési normatívy na
študenta a podľa nich aj financovať vzdelávanie. Pritom je známe, že pod rovnakým, či veľmi
príbuzným názvom študijného programu sa skrývajú úplne odlišné kurikulá. Celá skupina
programov však dostane rovnako „normovanú“ sumu dotácie. Potom sa nemožno čudovať, že
tam, kde kurikulum obsahuje aj náročné formy vzdelávania akými sú nepochybne napr.
laboratórne cvičenia, či iné praktické formy sú mzdy učiteľov významne nižšie (spravidla bez
pohyblivej zložky) ako tam, kde je kurikulum „odľahčené“. Na druhej strane algoritmus
alokácie dokáže pomerne výrazne diferencovať aj tam, kde to nedáva zmysel. A tak sa možno
stretnúť s tým, že PRÍRODOVEDNÉ a TECHNICKÉ ODBORY majú svoj koeficient odboru
2,33, ale architektúra, prekladateľstvo a tlmočníctvo 2,38! Nik pritom nikdy nedokázal ako je
možné, že tak materiálovo a personálne náročné odbory, akými preukázateľne sú
PRÍRODOVEDNÉ a TECHNICKÉ majú tento koeficient nižší, ako preukázateľne
materiálovo
i personálne
menej
náročné
HUMANITNO-SPOLOČENSKÉ
odbory
tlmočníctva a prekladateľstva. Rovnako platí, že sa nedá dokázať zásadný rozdiel medzi
nárokmi chémie ako prírodovednej disciplíny a chemickej technológie ako technickej
disciplíny. Rozdiel v ich koeficientoch je však značný (2,33 vs. 3,81). Podobných
subjektivizmov je v alokácii viac. Tento výsledok je daný tým, že celé normovanie trpí na
vysokú mieru subjektivity, keďže nerešpektuje reálne ekonomické nároky jednotlivých skupín
študijných odborov ako boli tieto preukázané už v r. 2000 v projekte PROFIN. Ak projekt
preukázal, že rozdiel medzi skutočnými materiálovými výdavkami medzi skupinami odborov
je až 12-násobný (Ak HUM.SPOL. odbory mali materiálové nároky rovné 1, potom
medicínske a veterinárne odbory až 12), tak v realite údaje v Tabuľke 20 ukazujú, že
ministerstvo je dlhodobo ochotné rešpektovať rozdiely v ekonomických nárokoch len výrazne
nižšie. Údaje v tabuľke ukazujú, že skutočná náročnosť medicínskych (a veterinárnych)
odborov nebola podľa mienky ministerstva v r. 2012 väčšia ako 2,4 násobok ekonomickej
40
41. náročnosti humanitno-spoločenských odborov. Zároveň pre vývoj v období 2009 – 2012 platí,
že rozptyl štátnej dotácie na 1 študenta/rok v r. 2009 bol 2896,17 € v r. 2012 už len 1785,47 €
t.j. z hľadiska štátu bola náročnosť štúdia lekárskych (a veterinárnych odborov) v r. 2009
takmer trojnásobná (2,87), ale o tri roky neskôr už len 2,4 násobná. To je ďalší
charakteristický znak vývoja alokácie štátnej dotácie. Tým je pokračujúca egalizácia. Bez
ohľadu na skutočný obsah a kvalitu vzdelávania na jednotlivých vysokých školách a bez
ohľadu na prevádzkové nároky škôl ministerstvo úporne pokračuje v rovnostárskej politike
pri delení prostriedkov štátnej dotácie medzi verejné vysoké školy. Výhovorkou je akreditácia
a preto študent ako študent, každý (teda škola na ktorej študuje) musí dostať rovnaký
„normatív“. Pritom už doterajšia akreditácia dokázala klasifikovať úroveň t.j. kvalitu
jednotlivých skupín študijných odborov na jednotlivých fakultách. To sa však v alokácii
dotácie začalo, veľmi mierne, zohľadňovať až v posledných dvoch rokoch. Výhovorka na
akreditáciu je pritom o to horšia, že táto nemá v princípe nič spoločné s financovaním. Ako
spôsob licencovania nemá nič spoločné s reálnymi nákladmi žiadneho z odborov, ktorým je
táto licencia udelená. Ide len o zneužitie tohto inštitútu na ďalšie „normovanie“ pri delení
štátnej dotácie.
Nedostatky alokačného algoritmu a tým nedostatočné financovanie celých skupín
odborov je v praxi riešené systémom tzv. „špecifík“. Ide fakticky o sústavu výnimiek, ktoré
pomerne subjektívnym spôsobom poskytujú, či neposkytujú ďalšie prostriedky na existenciu
a pôsobnosť množstva študijných odborov. Subjektivitu týchto výnimiek možno preukázať
veľmi jednoducho, keďže špecifiká zahŕňajú nároky na praktickú výučbu napr. v učiteľských
odboroch, agro- a veterinárnych odboroch a klinických odboroch humánnej medicíny. To je
úplne v poriadku, keďže v týchto odboroch sa bez praktickej výučby nedá poskytnúť
vysokoškolské vzdelanie. Ale to isté platí aj pre technické a prírodovedné odbory, ktoré majú
v kurikule povinne laboratórne cvičenia t.j. praktickú výučbu, bez ktorej nie je možné získať
plnohodnotnú kvalifikáciu v príslušnom odbore. Tie sú však medzi špecifikami len
podmienečne, s cieľom úplného vylúčenia z týchto výnimiek! Pre taký postup pritom
neexistuje legitímny argument. Zato medzi špecifikami nájdeme aj formáciu kňazov
v seminároch. To je síce praktická výučba svojho druhu, ale nie vo verejnej vysokej škole.
Lebo kňazský seminár je zariadením príslušnej diecézy a nie je de iure súčasťou príslušnej
bohosloveckej fakulty. Faktický stav je potom taký, že sa verejné prostriedky štátneho
rozpočtu venujú organizácii mimo pôsobnosti štátu.
Pri alokácii štátnej dotácie dlhodobo platí, že všetci musia prežiť! Graf vývoja štátnej
dotácie v programe Vzdelávanie (07711) v období 2009 – 2012 na Obrázku 19. ukazuje, že
41
42. dochádza nielen k egalizácii alokácie medzi skupinami vysokých škôl t.j. študijných odborov,
ale aj k reálnemu poklesu štátnej dotácie na vzdelávanie. Nominálne štátna dotácia na verejné
vysoké školy medziročne neklesá, väčšinou o niečo rastie. Jej štruktúra však nebola roky
primárne zameraná na podporu hlavných procesov t.j. vzdelávania a výskumu, ale
predovšetkým na sociálnu podporu študentov, keďže nárasty dotácie boli zamerané hlavne na
rast štipendií a ostatnej sociálnej podpory študujúcim. Pokles prostriedkov dotácie na
vzdelávanie jedného študenta za posledné roky je výrazný a ako ukazujú údaje v Tabuľke 20
v priemere ide o pokles o 16%. Len v prípade TECHNICKÝCH odborov bol tento pokles
menší ako 10%, ostatné skupiny odborov klesli viac. Pri takomto vývoji neostáva fakultám,
ktoré (ešte stále) dbajú o kvalitu vzdelávania iné, ako použiť do vzdelávania aj časť
prostriedkov určených na iné, predovšetkým výskumné účely, vrátane časti prostriedkov
z výskumných grantov. Trpia však aj údržba a opravy majetku, keď dostávajú len nevyhnutné
minimum prostriedkov na sanovanie hroziacich funkčných porúch infraštruktúry, zákonných
postihov, či dokonca havárií. Údaje v Tabuľke 21 umožňujú porovnať dynamiku štátnej
dotácie v období r. 2010 - 2013 tak medzi skupinami vysokých škôl (študijných odborov) ako
aj medzi hlavnými procesmi vysokých škôl (Vzdelávanie a výskum) a sumou všetkých
procesov. Z údajov vyplýva, že len v posledných dvoch rokoch možno pozorovať vyššiu
dynamiku štátnej dotácie pre hlavné programy, ako pre sumu všetkých programov. Po dlhšom
období ide o prvú významnejšiu zmenu pri alokácii štátnej dotácie. Tieto údaje ukazujú, že
iba skupina vysokých škôl z AGRO odborov (vrátane veterinárnej medicíny a lesníctva)
vykazuje v tomto období výlučne pozitívny nárast štátnej dotácie ako sumy všetkých
programov. Z ostatných skupín vysokých škôl v štruktúre podľa dominujúcich odborov
zaznamenali mierny rast dynamiky štátnej dotácie všetkých programov dve klasické
univerzity. Spoločensko-humanitne orientované vysoké školy zaznamenali naopak pokles
dynamiky štátnej dotácie pre sumu všetkých programov. Technicky orientované vysoké školy
vykazujú pomerne veľkú negatívnu dynamiku svojej štátnej dotácie. Tento vývoj je
znázornený na Obrázku 20. Pohľad na dynamiku štátnej dotácie pre hlavné procesy (a
finančné programy) znázornený na Obrázku 21 ukazuje istú zmenu oproti dynamike štátnej
dotácie pre všetky finančné programy. Vysoké školy zo skupiny AGRO síce aj v tomto
prípade dominujú svojou výlučne pozitívnou dynamikou štátnej dotácie, ale k pozitívnej
dynamike štátnej dotácie klasických univerzít sa pridala dynamika štátnej dotácie humanitnospoločensky orientovaných vysokých škôl. Skupina technicky zameraných vysokých škôl
vykazuje takmer stagnujúci trend dynamiky ich štátnej dotácie pre programy vzdelávania a
výskumu.
42
43. Uvedené pohľady na vývoj štátnej dotácie pre verejné vysoké školy sú nevyhnutne
všeobecné a neukazujú situáciu jednotlivých poskytovateľov vysokoškolského vzdelávania.
Preto je potrebné interpretovať a používať takéto zovšeobecnenia len na úrovni a v miere,
ktorá im náleží. Dôkazom je Obrázok 22, ktorý je totožný s Obrázkom 21 s tým, že
zo skupiny technicky orientovaných vysokých škôl boli vyňaté údaje za Univerzitu Alexandra
Dubčeka v Trenčíne. Táto na základe poklesu výkonov získala v poslednom roku výrazne
nižšiu dotáciu, čo zreteľne ovplyvnilo aj vývojovú krivku celej skupiny vysokých škôl
negatívnym smerom (Obrázok 21). Po vyňatí údajov tejto školy z hodnotenia možno
pozorovať zmenu vývoja dynamiky štátnej dotácie pre technicky orientované vysoké školy
smerom k pozitívnemu trendu (Obrázok 22).
Zákonom č. 131/2002 Z.z. štát upravil postavenie verejných vysokých škôl o.i. aj tak,
že sa stali vlastníkmi dovtedy používaného majetku a bola im ďalej upravená tzv.
„podnikateľská“ činnosť. Týmto zákonom bolo tiež stanovené viaczdrojové financovanie
vysokých škôl. Štát týmto získal pre seba väčší priestor pri financovaní verejných vysokých
škôl a zbavil sa istej časti povinnosti financovať pôsobenie verejných vysokých škôl
z verejných prostriedkov, ktoré spravuje. Vysoké školy získali, okrem odpisovej ťarchy,
formálne právo nakladať so svojím majetkom a získavať aj iné zdroje na svoju činnosť.
Realita je taká, že nakladanie s majetkom je prísne limitované a všetky finančné toky
a operácie, vrátane tých s vlastnými zdrojmi, sa musia povinne realizovať výlučne
prostredníctvom Štátnej pokladnice. Verejné vysoké školy majú tiež zakázané otvárať si účty
v komerčných bankách. Školné je dlhodobo politicky nepriechodné. A keďže tzv. tretia strana
t.j. podnikateľský sektor má legislatívou fakticky zakázanú priamu podporu vzdelávania
a výskumu (t.j. ako svoju nákladovú položku) zostal verejným vysokým školám len
obmedzený sortiment ďalších zdrojov. Rozhodujúcim z nich je platená externá forma
vzdelávania. Finančné výnosy z tejto činnosti sú tie, ktoré s ďalšími faktormi (nároky na
učiteľov a pracovný čas, atď.) robia túto formu atraktívnu. Na úkor kvality a deformácie
celého vzdelávacieho systému a jeho výsledkov.
Ďalšími zdrojmi financovania činnosti verejných vysokých škôl sú potom nájmy
priestorov a majetku a poplatky za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia. Medzi ďalšie zdroje
financovania aktivít vysokej školy patrí formálne, ale len nepatrne reálne to, čo veľmi
starostlivo, či skôr úzkostlivo, t.j. úplne neatraktívne pre účastníkov nazval zákonodarca
„podnikateľská činnosť“. Lebo celá profesná časť (nepatria do nej nájmy) tejto činnosti bola
už dávno sprivatizovaná priamo na verejných vysokých školách ich akademickými
zamestnancami. To nie sú len známi „autobusoví“ profesori. To sú všetky tie konzultácie,
43
44. poradenstvo, správy, expertízy, preklady, posudky, tlmočenia a pod. pri ktorých účinkujúci
vystupujú pod hlavičkou (renomé, atraktivita, atď.) a v pracovnom čase svojej Alma Mater,
ale výnosy v plnom rozsahu privatizujú pre seba. Tá činnosť je pre spoločnosť samozrejme
veľmi užitočná. Len sa deje vďaka zákonodarcovi na úkor samotných vysokých škôl. Pritom
by stačilo zmeniť legislatívne prostredie a podmienky pre túto činnosť tak, ako to robia vo
viacerých viac rozvinutých krajinách, kde je táto atraktívna a prospešná tak pre akademikov,
ako aj pre ich univerzity.
Z uvedených údajov a faktov vyplýva, že finančné indikátory nesvedčia v prospech
súčasného vysokoškolského vzdelávania, jeho organizácie a výsledkov. Viaceré prispievajú
k jeho deformácii a nízkej, či dokonca znižujúcej sa kvalite jeho výsledkov. Bez zásadnejšej
reformy spôsobu, ale aj rozsahu financovania vysokoškolského vzdelávania a výskumu,
s intenzívnym zapojením všetkých národných zdrojov nebude možné súčasný negatívny trend
zvrátiť.
44
46. NEGATÍVA A RIZIKÁ SÚČASNÉHO STAVU VYSOKÉHO ŠKOLSTVA
1. Z hľadiska princípov bolonského procesu16 a rovnako z hľadiska podmienok, tradícii
a limitovaných kapacít krajiny zle používaný bolonský proces, jeho len formálna
implementácia a chybná prax:
o mechanické rozdelenie pôvodného kurikula, bez štruktúrnych a obsahových
zmien,
o absencia reálnej komunikácie s trhom práce pri zostavovaní kurikula
a orientácii programov na zamestnateľnosť absolventov, zvlášť v I. stupni,
o zbytočné dva druhy bakalárov,
o zle riadený prechod medzi I. a II. stupňom vzdelávania,
o subjektívne organizované a riadené externé vzdelávanie.
2. Homogénny systém vysokých škôl, bez klasifikácie podľa kvality a dominantnej
orientácie + zle organizovaná a vykonávaná akreditácia + ignorancia európskych
trendov.
3. Archaická etatizácia vydávaných dokladov o vzdelaní a akademických titulov:
o Diplomy ako štátne verejné listiny s celoštátnou platnosťou,
o Akademické tituly ako štátom udeľované „štátne“ tituly s celoštátnou
platnosťou.
4. Nesprávny a nedostatočný systém financovania vysokých škôl. Finančné nástroje sú
alebo zlé a nedostatočné(zákon o vysokých školách v príslušných častiach, zákon
o daniach, zákon ....) alebo zle používané (alokácia štátnej dotácie, prideľovanie
investičných prostriedkov, grantové schémy, ....).
5. Pretrvávajúce amatérske riadenie vysokých škôl ako dôsledok nesprávnych, zle
používaných a chýbajúcich nástrojov riadenia systému vysokých a ostatných škôl
a ich jednotlivých procesov.
16
Základným princípom a dôvodom pre trojstupňový systém vzdelávania je vytvorenie možnosti na získanie
ďalšieho stupňa kvalifikácie po maturite v intervale kratšom ako bolo na kontinente obvyklých 5 rokov. Získanie
vzdelania v stupni bakalár je v tomto duchu primárne získaním kvalifikácie pre trh práce, sekundárne pre časť
kohorty, ktorá spĺňa výrazne náročnejšie kritériá aj podmienkou pre pokračovanie v štúdiu.
46
48. DÔSLEDKY
Ad 1)
a) Neatraktívne programy tzv. bakalárov pre prax, subjektívne a emocionálne
považované (aj občanmi, aj akademickou komunitou) za menej kvalitné,
b) Gro absolventov Bc. programov (viac ako 80-90 %) pokračuje v Mgr štúdiu,
c) Prebytok formálne prevzdelaných absolventov (Ing. a Mgr.) na pracovnom trhu,
ochotných pracovať aj v pozíciách, ktoré sú typické pre stredné vzdelanie resp. Bc.,
d) Zaostávame preto aj v miere vzdelanosti obyvateľstva (pozri Správa o stave školstva
v SR), keďže v rozvinutých krajinách EÚ gro absolventov na trhu práce tvoria
bakalári (kratší cyklus + väčšia kohorta = rýchlejší rast štatistickej miery vzdelanosti
obyvateľstva),
e) Bakalári sú primárne nastavení na pokračovanie vo vzdelávaní, nedostatočne
pripravení pre trh práce, pri inovácii kurikula existuje aktívny odpor akademickej
komunity, chýba účasť trhu práce a zamestnávateľov t.j. externých partnerov,
f) Znížená efektívnosť verejných prostriedkov vo vzdelávacom systéme vysokých škôl,
g) Klesajúca kvalita vzdelávania na oboch stupňoch ako dôsledok zlej štruktúry kurikula
a pokračujúcej zle nastavenej a organizovanej masifikácie vzdelávania aj na II. stupni,
h) Externá forma vzdelávania je naďalej cestou ľahšieho odporu pri získavaní
príslušného diplomu a pre akademickú komunitu formou pomerne ľahkého získavania
dodatočných, predovšetkým finančných benefitov.
Ad 2)
a) Klesajúca efektívnosť verejných prostriedkov v systéme vysokých škôl, keď
prostriedky nie sú alokované podľa kvality, ale egalitársky tak, aby neboli ohrozené
existenčné štandardy každej zo súčasných verejných a štátnych vysokých škôl. Prežíva
neúmerná miera subjektivizmu (zvlášť pri alokácii štátnej dotácie) a hojné duplicity
(organizačné aj vzdelávacie) na vysokých školách,
b) Akreditačná komisia nezískala európsku akreditáciu ENQA, predovšetkým pre
nedostatok vlastnej autonómie. To je chronicky známy fakt, ktorý vyplýva jednak z jej
legálneho postavenia poradného orgánu vlády a jednak z jej personálneho obsadenia,
keď všetci jej slovenskí členovia sú v konflikte záujmov, ako zamestnanci niektorej
z vysokých škôl v SR. Je pritom známe, a vyplýva to aj z doterajšieho priebehu
európskej akreditácie, že komisia ani nemala zvláštny záujem byť akreditovaná. To
48
49. totiž prináša aj záväzky a povinnosti, napr. v podobe rešpektovania dnes už záväzných
európskych dokumentov a praxe (Európske návody a štandardy pre zabezpečenie
kvality). Dôsledky neakreditácie komisie sú hneď dva.
i.
Predovšetkým tým dochádza k odkloneniu sa Slovenska od európskych
trendov v oblasti zabezpečenia kvality vzdelávania t.j. prestávame plniť
niektoré záväzky prijímané v dvojročných intervaloch na úrovni ministrov
školstva v rámci realizácie bolonského procesu v tomto prípade v podobe
Európskych návodov a štandardov pre zabezpečenie kvality,
ii.
Otvoril sa priestor na vlastnú tvorivosť komisie (čítaj svojvôľu) pri tvorbe
podmienok a kritérií akreditácie v duchu doterajšej jej tradície. Takýto prístup
nemusí byť primárne zlovoľný, ale zásadným spôsobom oslabuje postavenie
komisie a rozhodujúcim spôsobom relativizuje, či priamo znehodnocuje
výsledky akreditácie. Lebo komisii a jej výsledkom chýba v tejto chvíli opora
v podobe rešpektovania európskych dokumentov a záväzkov prijatých nota
bene ministrom školstva a európske potvrdenie správnosti a oprávnenosti
zvolených postupov akreditácie v podobe európskej akreditácie pre komisiu.
Zas raz čelíme hre na našom (izolovanom) piesočku s našimi formičkami,
ktoré budú používať naším spôsobom výlučne naši experti, aby pripravili
výlučne naše koláčiky. My sme tuná doma, my sme tuná páni!
c) Pokračujúca absencia interných systémov zabezpečenia kvality na vysokých školách
vylúči už v krátkodobom horizonte cca 5 rokov Slovensko mimo hlavného prúdu
realizácie bolonského procesu, čo bude zvlášť významný príspevok k relativizácii, či
priamo k spochybňovaniu hodnoty vydávaných diplomov,
d) Kvalita poskytovaného vzdelania klesá ako dôsledok pokračujúcej zle organizovanej a
orientovanej
masifikácie
v súčinnosti
so
zle
organizovanou
a realizovanou
akreditáciou a nedostatkom finančných zdrojov. Tým klesá kvalita t.j. hodnota
vydávaných dokladov o vzdelaní. Zároveň rastie riziko nezamestnateľnosti držiteľov
takýchto diplomov, zvlášť v zahraničí,
e) Ohrozené je aj vlastné uznávanie dokladov o vzdelaní získaných v SR, keďže sa jej
prax zabezpečenia kvality vzdelávania čoraz viac líši od súčasných európskych
trendov.
49
50. Ad 3)
a) Pokračovanie
v etatizácii
vydávaných
dokladov
o vzdelaní
pri
pokračovaní
masifikácie vzdelávania, intenzívnej podpore externej formy vzdelávania za súčasného
nedostatku finančných prostriedkov znamená ďalej postupujúce znehodnocovanie aj
doteraz kvalitných diplomov tých vysokých škôl, ktorým sa podarilo udržať kvalitu
vzdelávania na úrovni porovnateľnej s európskymi, či svetovými výsledkami. Táto
prax štátom uznaného stupňa vzdelania v podobe diplomu ako štátnej verejnej listiny
svojho druhu, bráni potrebnému rozlišovaniu kvality(hodnoty na trhu práce) diplomov
vydávaných jednotlivými vysokými školami. V skutočnosti sa tým zahmlievajú reálne
existujúce rozdiely v hodnote diplomov, čo je priama podpora nekvality na úkor
kvality.
b) Pokračovanie v etatizácii priznávaných titulov, predovšetkým archaická prax
menovania profesorov prezidentom republiky, keď je tento akt, napriek platnej
legislatíve, ktorá ho de facto relativizuje aj dnes, vnímaný ako ustanovujúci a tým
rozhodujúci. Podobne ako v prípade diplomov, aj v tomto prípade ide o významnú
relativizáciu, zrieďovanie kvality akademických titulov, ktoré majú uvedeným
spôsobom nielen celoštátnu platnosť, ale charakter štátom, nie univerzitou priznaných
titulov.
Ad 4)
a) Správa o stave školstva na Slovensku jednoznačne preukázala nedostatočné
financovanie predovšetkým vysokých škôl. Toto zaostávanie za globálnym vývojom
sa, spolu s ostatnými negatívnymi efektmi, významne podpisuje pod pokračujúcu
intelektuálnu emigráciu, predovšetkým maturantov. Slovensko má dnes štatisticky
viac ako dve slovenské univerzity v Čechách a ďalšie tisíce maturantov študujú
v iných krajinách. Pritom nie je známe že by sa významnejšia časť ich absolventov
vracala po štúdiu na Slovensko. Sú absorbovaní miestnymi trhmi práce, resp. sa
stávajú
súčasťou
európskeho
a globálneho
trhu
práce.
Toto
intelektuálne
vyprázdňovanie sa Slovenska nebolí, spoločnosť ho necíti, rodiny majú radosť
z lepšieho vzdelania svojich členov, politici ho v lepšom prípade ignorujú, v horšom
podporujú. Pritom ide o strategické riziko budúcnosti Slovenska, ktoré sústavne rastie!
Tento jav rozhodujúcim spôsobom prispieva dnes k rastúcej provicionálnosti
Slovenska,
50
51. b) Egalitársky prístup k alokácii štátnej dotácie je primárne zameraný na zachovanie
existujúcich
inštitúcií
a podporu
ďalšej
masifikácie
vzdelávania.
Kvalita
poskytovaného vzdelania je nepodstatná, plnenie politického hesla „Radšej mládež
v lavici, ako na ulici“ je kľúčové,
c) Chýba dôkladná analýza skutočných výdavkov vysokých škôl na hlavné a ostatné
procesy, ktoré sú im vlastné. Absentuje definícia relácie medzi nárokmi
(personálnymi, materiálnymi, priestorovými t.j. finančnými) konkrétneho kurikula
a štátnou dotáciou. Parametre pre alokáciu štátnej dotácie sú v súčasnosti založené len
na zotrvačnosti, charakteristicky subjektívne
v koeficientoch, fakticky bez
argumentov,
d) Pri limitovaných možnostiach štátneho rozpočtu absentuje podpora, či vôbec
existencia ďalších zdrojov financovania vysokých škôl. Štát neliberalizoval dostatočne
finančné prostredie verejných vysokých škôl, ktoré je stále pomerne prísne
regulované.
Štát
tiež
striktne
blokuje
tretej
strane
t.j.
podnikateľom
a zamestnávateľom, ako takým, priamu podporu vzdelávania (a výskumu) na
verejných vysokých školách ako nákladovú položku ich činnosti. Zároveň postavenie
a pôsobnosť súkromných vysokých škôl sú z hľadiska ich financovania úplne
liberalizované.
Ad 5)
a) V dôsledku neprimerane otvoreného prístupu k vysokoškolskému vzdelaniu došlo
k významnej erózii úlohy a postavenia stredného školstva, vrátane kritickej devastácie
spoločenského a profesného postavenia učiteľov (platí aj pre základné školy),
b) Pokračuje byrokratizácia riadenia a administratívy vysokých škôl, vrátane požiadaviek
ministerstva nad rámec platného zákona,
c) Klesajúca kvalita vysokých škôl (a ich absolventov), ktoré sú finančnými nástrojmi
a politikou násilne a umelo egalizované pod heslom, že nové a menej rozvinuté školy
musia (!) mať šancu na svoj rozvoj.
51
52. VÝHODISKÁ A NÁVRHY RIEŠENÍ (PRE VYSOKOŠKOLSKÝ SYSTÉM)
1. Reformovať realizáciu bolonského procesu:
a) Reformovať kurikulum za účasti externých partnerov,
b) Zaviesť vo všetkých odboroch len jeden, univerzálny druh Bc. programov
s dôrazom na uplatnenie sa absolventov na trhu práce,
c) Príslušným ustanovením zákona upraviť možnosť vstupu do II. stupňa štúdia až
po povinnej odbornej praxi v trvaní aspoň jeden rok.
2. Deetatizovať diplomy a tituly:
a) Zaviesť diplomy ako verejné listiny vysokých škôl, nie štátu, zároveň zaviesť
systém uznávania týchto diplomov štátom, napr. ako výsledok akreditácie,
b) Priznávať všetky akademické tituly ako tituly vysokých škôl, nie štátne tituly,
c) Vypracovať Národný systém kvalifikácií založený na príslušnej európskej
legislatíve a správnej praxi a schváliť ho celospoločenským konsenzom. Do
aktivity zapojiť všetky zložky spoločnosti a zároveň opustiť doterajšie Katalógy
pracovných činností a ostatné činnosti spojené s ich ďalším vývojom, či
transformáciou.
3. Zaviesť povinnú starostlivosť o kvalitu podľa ESG (Európske návody
a štandardy pre zabezpečenie kvality):
a) Bez výnimky trvať na zavedení a používaní Interných systémov kvality a ich
akreditácii ako povinnosti vysokých škôl,
b) Zabezpečiť autonómiu a profesionálny výkon Akreditačnej komisie cestou
zriadenia
nezávislej
odbornej
profesionálnej
organizácie
mimovládneho
charakteru s vylúčením konfliktu záujmov (bez zamestnancov vysokých škôl
a s dostatočným vplyvom medzinárodných expertov na jej organizáciu, riadenie
a chod). Domácim príkladom správnej praxe sú nezávislé kontrolné a regulačné
úrady
a inštitúcie
v iných
rezortoch
(protimonopolný,
telekomunikačný,
energetický, potravinársky a veterinárny, liečivársky, ......),
c) Podať žiadosť o európsku akreditáciu takto nezávislej AK,
d) Klasifikovať vysoké školy podľa kvality a tejto klasifikácii podriadiť model
alokácie štátnej dotácie,
52
53. e) Profesionalizovať manažment univerzít. Profesionalizáciu realizovať prípravou
(ďalším vzdelávaním) vlastných akademických manažérov z radov skúsených
akademických zamestnancov, nie implementáciou profesionálnych manažérov
z externého prostredia.
4. Podpora financovania:
a) Opustiť tzv. normatívne financovanie vysokých škôl podľa počtu študentov
a nahradiť ho modelom založenom na doložených ekonomických a personálnych
nákladoch skutočne používaného kurikula v jednotlivých študijných odboroch na
jednotlivých školách,
b) Zaviesť aspoň dvojročné plánovanie štátnej dotácie, resp. model plánovania
podobný financovaniu obecných samospráv,
c) Liberalizovať finančné nástroje vysokých škôl pri získavaní vlastných zdrojov
a nakladaní s nimi, vrátane zmeny tzv. podnikateľskej činnosti podľa českého
vzoru na vedľajšiu činnosť,
d) Otvoriť priamu podporu vysokých škôl podnikateľskému a ostatným sektorom
kvantifikovaným zaradením tejto podpory medzi nákladové položky firiem.
5. Reforma autonómie vysokých škôl:
a) Otvoriť internú štruktúru vysokých škôl ich potrebám, bez jej preskripcie
zákonom,
b) Zmeniť postavenie a pôsobnosť akademických orgánov k jednoduchšej štruktúre,
jasnejšie definovaným kompetenciám a vyššej efektivite rozhodovania (napr.
spojením akademických senátov a kolégií),
c) Zvýšiť kontrolu plánovania a realizácie rozvojových zámerov vysokých škôl,
vrátane príslušných akreditačných, klasifikačných a ekonomických konzekvencií.
53
54. ZÁVER
Stav slovenského vysokého školstva nie je dobrý, rovnako stav národného trhu práce.
Priznávajú to nielen mimovládne, ale aj vládne materiály. Správa MŠVVaŠ SR o stave
školstva na Slovensku, tento materiál, ale i ďalšie poukazujú na kritickú potrebu reformy
celého vzdelávacieho, zvlášť vysokoškolského systému. Doterajšie skúsenosti s reformami
v školstve, ale hlavne súčasné potreby, jednoznačne odkazujú na nevyhnutnosť komplexnej
reformy, reformy, ktorá bude mať širší dosah a hlbší vplyv na spoločnosť ako takú, nielen na
rezort, či jeden z jeho systémov. Lebo nestačí akýkoľvek čiastkový krok, napr. nový
vysokoškolský zákon, ktorý možno upraví niektoré chronicky známe nedostatky súčasného.
Nestačí úprava niektorých čiastkových nedostatkov v iných zákonoch (napr. postavenia
doktorandov). Reforma musí obsiahnuť a zasiahnuť tak vzdelávací systém ako aj trh práce,
inak dopadne ako všetky predchádzajúce.
54
