Unicamp malina

Notas del editor

1. 1:30 Dnesne rozpravanie je pre mna malym vyrocim. Je to presne 6 rokov odkedy som uverejnil svoj celkom prvy blog na velkom slovenskom blogerskom portali. Bolo to o tom, ze v knizke zemepisu pre zakladne skoly je chyba tam kde sa pise, ze cinsky mur je viditelny z vesmiru. Tato fama vznikla davno predtym nez clovek vyletel do vesmiru, je uz davno vyvratena a cudoval som sa, ze takato informacia ma stale miesto v nasich ucebniciach. Fakt mi islo o to, aby sa taketo vymyslene a vseobecne uznavane dogmy prestali znamkovat, a vobec som netusil, ze som prave zacal cestu, ktora mala za najblizsich 6 rokov zmenit cely moj zivot od zakladu. A ze v tom nebude mat prsty Cina, ani ucebnice, ale prave blog, ako najmodernejsi vynalez na sirenie myslienok tej doby. A sem sa teda s vami vraciam na zaciatku svojho pribehu.
2. 45s Do svojho minuleho zivota, kde som junior analytik londynskej marketingovej agentury, oddychujem pri svojej modelovej zeleznici a prave som si napisal svoj prvy blog o Cinskom mure. Aby som vedel toto obdobie nejak hmotne zaradit do historie z nasho pohladu internetovej generacie, tak je to cas, ked sa v priebehu roka zacnu prvi kolegovia hrat scrabble na akomsi Facebooku, a o dva roky sa tam zaregistruje aj prvy kamarat zo Slovenska. Niekto z dizajnu prispieva na taku modru stranku Twitter a ti co pracuju na Apploch vravia, ze budu mat nejaky zazracny novy telefon bez tlacitok. Tak tam zacinam.
3. 1:00 Moj svet je leskle a strieborne miesto. Ako cerstvy absolvent a odstahovalec uprostred obrovskeho velkomesta som vdacny, ze mam normalnu pracu, tesim sa, ked nam dobre vyjde kampan, alebo dostanem pochvalu ci nebodaj odmenu. Konecne si mozem kupit poriadny fotoaparat, a odskocit si na vikend pofotit ulice Pariza. A popri tom som objavil celkom roztomilu komunitu londynskych blogerov a tam zdanlivo beznych ludi, ktori maju co svetu povedat. A to sa mi pacilo. To bolo akesi polo-virtualne, polo-realne tvorive prostredie, ktore mi bolo ovela blizsie, nez sterilne prostredie kancelarie. A tam asi vzniklo semiacko rozporu medzi dvoma svetmi, ktore cakalo na vhodne podmienky, aby vyklicilo a rozvratilo korenmi zem naokolo.
4. 1:00 V meste som bol uspesny, z Analytika Juniora sa stal Analytik sef a zacali pribudat aj dalsie tituly, dalsie zodpovednosti, dlhsie hodiny v praci, vacsie uspechy, bohatsie odmeny a respekt okolia. Moj zivotopis sa zacal ligotat menami zvucnych firiem a klientov, bol som obklopeny prevazne ludmi s vybornym myslenim, kreativitou a celym balickom schopnosti potrebnych na prezitie a rast vo velmi dynamickom priemysle. Na druhej strane sa slovenska blogerska komunita pomaly rozpadla, vacsina sa po case ostahovala domov, niektori proste zmizli a tak to vyzeralo, ze mojou buducnostou uz zostane analytika, planovanie, databazy a vsetko okolo toho. Nemal som to rad, nemal som k tomu odpor, bola to jednoducho praca na zaplatenie uctov. Ale ten karierny rast sposoboval to, ze mi odchrumkaval stale viac casu z mojich aktivit.
5. 45s Mal som vselico, modelove zeleznice, behanie, cyklistiku, rad som utekal na vikendy do Pariza s fotakom, okrem toho londynska kultura, koncerty, divadla, vystavy, muzea... to bol moj zivot, moje aktivity, ktore som mal rad a praca mi stale vacsim vytazenim zacinala z tohto odoberat. A to uz sa mi nepacilo. Samozrejme dlhodoba nespokojnost prerastla vo frustraciu, castejsie depresie a celkove zivotne bludenie... len to male semiacko z blogu sa tam stale vrtalo. Este stale som obcas uverejnil nejake fotky z mesta, alebo z vyletu, uz aj zopar citatelov som mal.
6. 30s V jednom obdobi som kazdy den chodil okolo obchodu na Vespy. A nemuselo by sa vobec nic stat, ak by raz nedali do vykladu jednu cervenu. Vtedy zacal padat. Dazd na vysuseny a tvrdy povrch mojho mestanskeho myslenia, prenikal az do hlbky vedomia a tam nasiel ten zubozeny a ubijany zarodok volnosti,
7. 40s ktory sa videl v dokonalej slobode, vrcat krajinou na cervenej Vespe. Hned na jar som rozbil prasiatko, zobral cerveny skuter rovno z vykladu a dal mu meno Malina. Okrem toho, ze bola sikovna v meste, dalo sa na nej v piatok vecer lahko predrat cez zapchy aj von z mesta, na vidiek, do ticha. Casto som vyletel z posledneho piatkoveho mitingu, sadol na Malinu, prekluckoval cez zapchy von z mesta a vybehol na male vidiecke cesty...
8. 30s a tam v tichu pod stromami ci uprostred poli zacal spomalovat a spomalovat, az som isiel celkom pomaly. Na noc som sa ulozil kdekolvek na luke, na plazi pri mori, alebo na zvieracej farme. Nasiel som si miesto daleko od ludi a tam si nieco cital, pisal, ci znovu objavoval svoj fotak, a proste bol rad, ze mam nachvilu klud
9. 20s ... klud do pondelka, ked som spinavy a zdivoceny znovu prekluckoval zapchou naspat, a zo sprchy letel rovno na prvy meeting presadzovat zaujmy nasho timu, pohotovo, rychlo, logicky a spravne. A takto plynul dalej cas.
10. 40s Lenze nieco som tam nasiel na vidieku pod stromami v sume vetra. Cas rozmyslat, cas rozjimat, cas pre seba. Vselico ma napadlo. A neraz aj to, ze sa uz do mesta nevratim. Ze ta praca za to nestoji. Zarobim si inak, ale budem moct byt viac tu vonku, bez stresu a depresii. Nejak sa uz uskromnim. V praci som prezradil svoje plany, na ludskych zdrojoch mi vysvetlili, ze co chcem sa vola Downshifting, ze to je fajn, to je teraz moderne, len nech ostanem u nich, ze sa budu snazit davat mi menej uloh, aby som mal na seba cas.
11. 1:40 Na druhy den sa na BBC vypustila sprava o krize, o tom moralnom upadku civilizacie, ktory nas strasi dodnes. V tomto prostredi sa deju veci rychlo. Do tyzdna presla polovica klientov k lacnejsim firmam a zvysna polovica osekala nase rozpocty ako sa len dalo. V jeden piatok zmizla polovica ludi z mojho poschodia a na druhy piatok polovica zo zvysnej polovice, vratane velkej casti mojho vlastneho, krvopotne vypracovaneho timu. Prepusteni pekne kapitalisticky, okamzite. Toto bolo zle. Ti ludia boli niektori uz daleko predo mnou, nabehnuti na vysoky zivotny standart, velke hypoteky, drahe auta a dovolenky, deti v drahych skolach. Velku cast ich dalsich osudov by som mohol nazvat ako... rodinne tragedie. Co len chcete, alkohol, drogy, kriminalne ciny, ci hrozy najvacsie. To nahliadnutie do hniloby pod leskom tych nasich mrakodrapov ma znicilo. Nemyslim si, ze som v tom obdobi napisal nejaky blog, alebo spravil co len jednu fotku. Necitil som nic. Stale som mal svoj zivot, pracu, po nej krasne divadla, kamaratov a svoje vylety za mesto. Ale bolo uz neskoro. Dostal som chorobu, ktorou trpia tolki moderni bezci za karierou a uspechom. Vola sa Prazdnota.
12. 30s Mal som vsetko, co podla idealov spolocnosti mlady chalan v mojom veku mal mat od uspechu az po perspektivu a ja som mal pocit, ze nemam nic, ze tento smer je uplne zly, vykolajeny a kazdy den ma viac odtrha od mojho ozajstneho poslania. A jediny liek, ku ktoremu som sa mohol upnut, bol ten strom plny napadov, ktory mi vyrastol zo semiacka pri pisani svojich blogov. Vybral som si jeden sen. Zoberiem Malinu a pojdeme daleko za mesto. Tak daleko ako sa len bude dat. A nech je zima a prsi. Pojdeme daleko.
13. 15s Dopracoval som si projekt, dal vypoved a zrusil najom. Bola jar a Londyn zil kralovskou svadbou, ked na prazdnom nabrezi Temze zastavil cerveny skuter nalozeny na dlhu cestu do Skandinavie. 10 min
14. 30s A tak vas vitam vo svojom novom svete. Nie su tu meetingy, zhon a ranne zapchy. Je tu zima, mokro, je tu priestor a prirodne ticho. Som tu sam, vacsinou si citam, nieco sa ucim, niekedy pisem a fotim krajinu. Hlavne vela soferujem. Nie je to tazke. Je to len skuter. Ziadna spojka, brzdy ako na bicykli, rychlost pomala a vela casu na obdiv krajiny. Taka je cesta s Malinou.
15. 15s Nase klukate cesty vedu casto v nerealnom terene z hmly v udoli na konciare hor, obchadzaju rozpravkove fjordy a splhaju sa cez zaveje az do oblakov.
16. 20s Spim v stane kdekolvek, kde sa mi paci a kde nikoho nerusim, to sa na severe smie. Malina vzbudzuje pozornost. Ludia sa pytaju a deti na nu kyvaju. Ale vela ich nestretavam. Skor soby a pat krat za leto losa.
17. 25s Nie je to lahke a nie je to pohodlne, samemu mi to niekedy pripada absurdne. Ale je to najlepsie co som kedy vymyslel. Ta ladova divocina, ten cisty vzduch, ta jednoducha, drsna a kruta prirodzenost krajiny, to vsetko ma naplna pocitmi, o ktorych som dovtedy vedel iba z knih.
18. 35s Tento sposob zivota pre mna nebol zmena, bola to apokalypsa, vsetko som sa musel ucit od zaciatku. Ako prve som sa naucil pokore. Nieto prisnejsieho ucitela, zlostnejsieho bosa ako je sama priroda. Aka ja len zima v noci, ako vie byt studena voda, aky je tvrdy kamen na holej kozi. Chcel som s nou najprv bojovat. Prezit mraz, prejst burkou, alebo sa pustit po ladovci. Moja arogancia a pycha koncila v modrinach, v ladovom utrpeni.
19. 50s Skrotol som a naucil sa pocuvat, sledovat jej znamenia. Mohol som si pestovat individualizmus, svoje ego, dupat od zlosti, prirodu to nezaujima, ona je vladca. Ked do nej vojdem arogantne, som pre nu len drze vreco organickej latky nachylne na zahubu. Ale ked som sa ju naucil, pocuvat, vnimat, citit jej energiu, jej zial aj jej krasu, objavil som novy svet, o ktorom ma nikdy neucili. Aky komplexny, previazany a pritom tak jednoduchy je seversky svet... len voda, kamen, lad, lisajniky a trocha machu, obcasny sob. Tak drsny a pritom tak zranitelny ekosystem.
20. 35s Asi ludia zabudli, ked sa schovali do klimatizovanych miestnosti. Alebo uverili, ze svetu vladnu peniaze, alebo nejaka mala skupina mocnych. Ja som pocitil moc tej, ktora nam naozaj vladne. A nebojim sa o nu, mozme ju tyrat, naberat si plastovych tasiek kolko len chceme, ved su zadarmo, vela jest vela vyrabat aj nakupovat,... ona si svoju rovnovahu vzdy najde... len ci v nej bude aj s nami pocitat.
21. 45s Po mesiacoch na cestach som sa naucil prezit s malom. Mam so sebou tolko veci, co sa zmesti na skuter, vacsina veci ma meno a vacsina je kriticky dolezita pre moje prezitie. Lebo pokora nestaci, evolucne sme tvory Africke a do zimy potrebujeme vybavu. Tak som sa naucil co vsetko na dlhodobe prezitie potrebujem, ale ovela dolezitejsie, naucil som sa co nepotrebujem. Kazda jedna vec mi totiz zabera vzacne miesto, potrebuje udrzbu a ochranu pred pocasim, a preto ak nie je dolezita, je mi len na skodu.
22. 60s Na tej najextremnejsej hranici aktualnej nepotrebnosti som objavil mnozstvo veci, ktore su postavene priamo doprostred preteku spolocnosti... velky televizor... v divocine, irelevantny... vacsie a silnejsie auto... hej, aby som minul hned vsetko na benzin a siel o tyzden domov, ee... vacsia vyplata... aby som si kupil co... viac veci a musel sa o ne starat? A tak som sa naucil o zakladnom principe, na ktorom stoji fungovanie celej modernej civilizacie, ktory je zakladnym predpokladom pre konzum a zvysovanie spotreby a ktorym je tuzba po pohodli. Len sa pozrite do obchodov, kolko veci odtial skutocne potrebujete, a kolko ich je len pre pohodlie, aby sme ako sa hovori “sa mali lespie”.
23. 20s To som si uvedomil, ked som sa ocitol priamo na opacnej strane v absolutnom a dlhodobom nepohodli... spanie na kameni, ladova sprcha z vodopadu, mokrota a besne vyciny pocasia.
24. 25s Nijak to neidealizujem, nizkonakladove cestovannie je uz vo svojej podstate nepohodlne, v extremnych zemepisnych sirkach o to viac. Ale napriek tomu, som nemal pocit, ze iba prezivam, prave naopak, konecne som objavil svoj plnohodnotny zivot, ucil sa realne zrucnosti a cibril si mysel a tesil sa z kazdeho dna.
25. 40s Ale moj najvzacnejsi poznatok prisiel az po takmer pol roku na ceste. Cestoval som sam, vacsinu casu som bol sam, a sice som mal so sebou vsade internet a posielal o sebe spravy, aj pisal nove blogy, ale odtrhol som sa od spolocnosti. Naucil som sa byt, mysliet a vnimat svet sam, bez vplyvu vsetkych sumov civilizacie ako reklamy a spravy, modne vystrelky a velke novinky. Toto bola skuska ohnom, lebo samota vie byt dost skodliva, ale ta severska je trochu ina.
26. 35s Mozno preto, ze cez polarny den sa nestmieva a neprichadzaju pocity uzkosti zo samoty noci. Prave naopak, v noci sa najlepsie bludi krajom, lebo je velmi nezvycajne, oranzove svetlo. No a v tejto dlhodobej absencii hovadin, ktore sa na nas valia zo vsetkych stran cez bilboardy, letaky, loga, ci tzv komercne informacie, alebo aj cez znamych a kamaratov, tam som zacal v tichu a samote objavovat prve zablesky toho, co som si nazval jasna mysel.
27. 45s Akesi carokrasne splynutie so svetom naokolo, dokonala harmonia frekvencii, sulad duse s krajinou, ludmi aj prirodou. Nebolo to vysvetlitelne, prichadzalo to castejsie a myslel by som si, ze mi z logickeho pohladu mozno zacina harasit, ale malo to jeden vedlajsi efekt. V tych chvilach mi totizto bolo uplne jasne, co mam robit. V tychto chvilach som vymyslel tri podnikatelske plany, z ktorych jeden ma teraz zivi, napisal som blogy, ktore dodnes lietaju hore dole po fejsbukoch ovesane tisickami lajkov a spravil fotografie, ktore sa stali zakladnymi motivmi mojho portfolia.
28. 30s Moja cista mysel sa stala tym najvzacnejsim co mam, jej kreativitu nadradujem nad logiku a smerujem svoj zivotny styl tak, aby tu bola co najviac. Niekedy je to tazke, aj mna prepadava mamon a pazravost, ktory ju zahali, ale ucim sa nepodliehat, opierat sa o svoje minimalisticke idealy a hodnoty zo svojich ciest bezohladu na to co do nas hustia reklamy.
29. 30s A to je teda pribeh o tom, ako sa zo mna, marketingoveho analytika zo svetovej metropoly stal s pomocou cervenej Vepsy Maliny clovek volny. Ale pribeh nie je kompletny. Len sme si ho pokskriabali po povrchu konceptov a idealov, ale tie sice daju viziu, ale ta je zbytocna, ked ju nevieme realizovat. A tak vam teda zhrniem, v com spociva moj zivot kazdodenny.
30. 60s Po dlhsom case na ceste som ako clovek v produktivnom veku uz nevedel zniest, ze som cez den nic neurobil. Zacal som vymyslat, co uzitocne by som mohol robit na prilepsenie, hoci aj popri cestovani. Jedine nastroje ktore som mal boli fotoaparat a laptop a tak som teda hutal, ci by som tieto dve veci mohol vyuzit na zacatie podnikania, tu a teraz. Vyskusal som, zaregistroval sa vo fotobankach a ponukol niektore svoje obrazky z ciest. Podarilo sa, vratilo sa par drobnych. Ako som prikladal do portfolia dalsie obrazky, uz bolo dost aj na benzin. A neskor uz na benzin aj na rozky. A o par mesiacov na benzin na rozky aj na trajekt. Zacal som to brat profesionalnejsie, fotit cielene, cez zimu sa naucil z youtubu kreslit 3D grafiky a po roku som dosiahol uroven, ked uz mozem opat zacat zit financne nezavisle. 20 min
31. 45s Ako vyzera moj bezny den. Nemam bezny den. Ale funguje to takto... zobudim sa niekde na luke, napriklad aj tu. Pocasie vladne, pocasie rozhodne co dalej. Ak prsi, a to je casto, pracujem z domu (zo stanu), kym je baterka v laptope. S externou bateriou mam okolo 10 hodin na bezny postprocessing fotografii, Obe baterie sa nabijaju z Maliny za jazdy, ale mam uz aj svoje miesta, kde sa da nachvilu napojit na elektriku. Internet ma pokrytie dobre, pripajam sa cez mobil. Samozrejme, ze na serioznu pracu s fotografiami tu nemozno pomysliet, ale mozem si vsetko pripravit na dokoncenie v studiu.
32. 15s Ak neprsi, idem za svetlom a fotografujem krajinu. Miesta si hladam dopredu, vytipujem cas, kedy bude spravne svetlo a potom podla poveternostnych podmienok tie miesta prejdem a porobim tie svoje pohladnice.
33. 25s Bud chodim s Malinou po rybarskych dedinach a osadach, kde sa vdaka jej nezvycajnosti v tychto zemepisnych sirkach vzdy pozoznamujem s novymi ludmi a ked sa potom vraciam, uz vsetci kyvaju, auta blikaju a deti za mnou utekaju. Je to zaujimave, ze motorkarov sem jazdi vela, ale len Vespa ma takyto ucinok na deti.
34. 15s Ked je pravdepodobnost, ze pocasie vydrzi dlhsie, vyleziem na hory. Kedze sa nestmieva, nezalezi na tom kedy vyrazam. Jedina podmienka je ist pripraveny.
35. 15s Takto bezne vyzera moje terenne pracovisko. Teren je niekedy narocny a zatial moj najdlhsi vytup bol 16 hodin. Na vrchole niekedy aj spim, pokial do dovoli pocasie a je tam voda.
36. 10s Su vystupy su skor prechadzky, jemne, zelene, skoro az plysove.
37. 10s A niektore su ladove a zradne, s lavinami a ladovymi jazerami prekrytymi snehom.
38. 15s Takto v terene som stravil toto leto dva mesiace na Lofotskych ostrovoch. Vacsina fotografii konci v katalogoch cestovnych kancelarii, na pohladniciach, alebo v casopisoch. Po praci v terene prichadza na rad kolnicka.
39. 20s Kolnicka bol dalsi koncept vytvoreny zo skonstnatelosti kancelarskeho prostredia s myslienkou minimalizmu. Chcel som studio v prirode, pod jablonou, bez lesku a sterilnosti beznych pracovisk, z dreva. Takto som si ju nakreslil.
40. realizacia...
41. 20s A takto vyzera vysledok. To je moje utocisko na narazove roboty, kde sa viem na tyzden zavriet a spracovat balik obrazoveho materialu, odtial sa pise moj blog, tam byva Malina a to je moje male kralovstvo. 3x2 metre stvrocove, skromne, ale bez hypoteky a prenajmu.
42. 40s Taka je teda cesta Malinova s mestkych kancelarii plnych uspechov a socialnych istot, do sveta dobrodruzstva a nepredvidatelnych zazitkov. Je to moja cesta minimalizmu, navratu k prirode pri zachovani plnohodnotneho zivota cez vyuzitie modernych technologii, ktore nam spolocnost ponuka. Vzdal som sa svojej kariery a spolocenskeho rastu a postavil si novy mikrosvet, ktory si postupne zveladujem tak, aby neslo len o mna, ale aby casom ziskal aj spolocensku hodnotu. Taka je moja cesta a myslienka, o ktorej som vam prisiel porozpravat. 24 min
43. Fyzicky najnarocnejsi zazitok (maraton)
44. Fyzicky najnarocnejsi pribeh
45. Najkrajsie prekvapenie - kosatky
46. Najkrajsie prekvapenie - kosatky
47. Najkrajsie miesto - Reine