gramatika slovačkog jezika - sintaksa

1. 1105/08/1305/08/13
Slovenský jazykSlovenský jazyk
Veta a SyntaxVeta a Syntax

2. 05/08/1305/08/13 22
Veta a SyntaxVeta a Syntax
Podelenie vetyPodelenie vety
Vetné skladyVetné sklady
SúvetieSúvetie
Vetné členyVetné členy
• VetaVeta je gramaticky usporiadané spojenie slov,je gramaticky usporiadané spojenie slov,
ktoré vyjadruje ucelenú myšlienkuktoré vyjadruje ucelenú myšlienku
VýchodVýchodVýchodVýchod

3. 05/08/1305/08/13 33
VýchodVýchodVýchodVýchod
Podelenie vetyPodelenie vety
Podľa zloženiaPodľa zloženia
Podľa obsahuPodľa obsahu
Podľa členitostiPodľa členitosti
1. jednoduchá veta –1. jednoduchá veta – vyjadruje jednu myšlienkuvyjadruje jednu myšlienku
–– obsahuje jeden prisudzovací skladobsahuje jeden prisudzovací sklad
Delenie jednoduchej vety:Delenie jednoduchej vety:
a) holáa) holá – obsahuje len prísudok a podmet (vyjadrený alebo nevyjadrený)– obsahuje len prísudok a podmet (vyjadrený alebo nevyjadrený)
b) rozvitá –b) rozvitá – okrem prísudku a podmetu obsahuje aj ďalšie vetné členyokrem prísudku a podmetu obsahuje aj ďalšie vetné členy
2. súvetie –2. súvetie – vyjadruje dve a viac myšlienokvyjadruje dve a viac myšlienok
–– obsahuje dva a viac prisudzovacích skladovobsahuje dva a viac prisudzovacích skladov
Delenie súvetia:Delenie súvetia:
a) jednoduché –a) jednoduché – obsahuje dva prisudzovacie skladyobsahuje dva prisudzovacie sklady
b) zložené –b) zložené – obsahuje tri a viac prisudzovacích skladovobsahuje tri a viac prisudzovacích skladov
1. jednoduchá veta –1. jednoduchá veta – vyjadruje jednu myšlienkuvyjadruje jednu myšlienku
–– obsahuje jeden prisudzovací skladobsahuje jeden prisudzovací sklad
Delenie jednoduchej vety:Delenie jednoduchej vety:
a) holáa) holá – obsahuje len prísudok a podmet (vyjadrený alebo nevyjadrený)– obsahuje len prísudok a podmet (vyjadrený alebo nevyjadrený)
b) rozvitá –b) rozvitá – okrem prísudku a podmetu obsahuje aj ďalšie vetné členyokrem prísudku a podmetu obsahuje aj ďalšie vetné členy
2. súvetie –2. súvetie – vyjadruje dve a viac myšlienokvyjadruje dve a viac myšlienok
–– obsahuje dva a viac prisudzovacích skladovobsahuje dva a viac prisudzovacích skladov
Delenie súvetia:Delenie súvetia:
a) jednoduché –a) jednoduché – obsahuje dva prisudzovacie skladyobsahuje dva prisudzovacie sklady
b) zložené –b) zložené – obsahuje tri a viac prisudzovacích skladovobsahuje tri a viac prisudzovacích skladov
1. oznamovacia –1. oznamovacia – vyjadruje oznámenie; píšeme za ňouvyjadruje oznámenie; píšeme za ňou bodkubodku
(Táto kniha je veľmi poučná(Táto kniha je veľmi poučná..))
2. opytovacia –2. opytovacia – vyjadruje otázku; píšeme za ňouvyjadruje otázku; píšeme za ňou otáznikotáznik
(Páči sa ti táto pieseň(Páči sa ti táto pieseň?? Kedy prídeš k námKedy prídeš k nám??))
3. rozkazovacia –3. rozkazovacia – vyjadruje rozkaz (sloveso je v rozkazovacom spôsobe);vyjadruje rozkaz (sloveso je v rozkazovacom spôsobe);
píšeme za ňoupíšeme za ňou výkričníkvýkričník (Napíš si domáce úlohy(Napíš si domáce úlohy!!))
4. želacia –4. želacia – vyjadruje želanie; píšeme za ňouvyjadruje želanie; píšeme za ňou výkričníkvýkričník aleboalebo bodkubodku
(Nech je tak(Nech je tak!! Nech je takNech je tak..))
1. oznamovacia –1. oznamovacia – vyjadruje oznámenie; píšeme za ňouvyjadruje oznámenie; píšeme za ňou bodkubodku
(Táto kniha je veľmi poučná(Táto kniha je veľmi poučná..))
2. opytovacia –2. opytovacia – vyjadruje otázku; píšeme za ňouvyjadruje otázku; píšeme za ňou otáznikotáznik
(Páči sa ti táto pieseň(Páči sa ti táto pieseň?? Kedy prídeš k námKedy prídeš k nám??))
3. rozkazovacia –3. rozkazovacia – vyjadruje rozkaz (sloveso je v rozkazovacom spôsobe);vyjadruje rozkaz (sloveso je v rozkazovacom spôsobe);
píšeme za ňoupíšeme za ňou výkričníkvýkričník (Napíš si domáce úlohy(Napíš si domáce úlohy!!))
4. želacia –4. želacia – vyjadruje želanie; píšeme za ňouvyjadruje želanie; píšeme za ňou výkričníkvýkričník aleboalebo bodkubodku
(Nech je tak(Nech je tak!! Nech je takNech je tak..))
1. dvojčlenná –1. dvojčlenná – gramatické jadro tvorí prísudok a podmet (vyjadrený alebo nie);gramatické jadro tvorí prísudok a podmet (vyjadrený alebo nie);
veta sa dá rozčleniť na prísudkovú a podmetovú časťveta sa dá rozčleniť na prísudkovú a podmetovú časť
2. jednočlenná –2. jednočlenná – gramatické jadro tvorí vetný základ; veta sa nedá rozčleniť nagramatické jadro tvorí vetný základ; veta sa nedá rozčleniť na
prísudkovú a podmetovú časťprísudkovú a podmetovú časť
1. dvojčlenná –1. dvojčlenná – gramatické jadro tvorí prísudok a podmet (vyjadrený alebo nie);gramatické jadro tvorí prísudok a podmet (vyjadrený alebo nie);
veta sa dá rozčleniť na prísudkovú a podmetovú časťveta sa dá rozčleniť na prísudkovú a podmetovú časť
2. jednočlenná –2. jednočlenná – gramatické jadro tvorí vetný základ; veta sa nedá rozčleniť nagramatické jadro tvorí vetný základ; veta sa nedá rozčleniť na
prísudkovú a podmetovú časťprísudkovú a podmetovú časť
podmetová
časť
prísudková
časť
mama varíMoja obed.
gramatické jadro
Včera husto snežilo
gramatické jadro
Jazykovedný ústavĽudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.
gramatické jadro
(on) Píše domácu úlohu.
gramatické jadro
podmetová
časť
prísudková
časť

4. 05/08/1305/08/13 44
VýchodVýchodVýchodVýchod
Vetné skladyVetné sklady
• SkladSklad je významové spojenie slov.je významové spojenie slov.
Prisudzovací skladPrisudzovací sklad
Určovací skladUrčovací sklad
Priraďovací skladPriraďovací sklad
Nachádza sa medziNachádza sa medzi prísudkomprísudkom aa podmetompodmetomNachádza sa medziNachádza sa medzi prísudkomprísudkom aa podmetompodmetom
Susedov Peter ide do kina.
prisudzovací sklad
Nachádza sa medzi nadradeným a podradeným vetným členomNachádza sa medzi nadradeným a podradeným vetným členomNachádza sa medzi nadradeným a podradeným vetným členomNachádza sa medzi nadradeným a podradeným vetným členom
Peter ide do kina.
určovací sklad
Nachádza sa medzi rovnocenními vetnými členmiNachádza sa medzi rovnocenními vetnými členmiNachádza sa medzi rovnocenními vetnými členmiNachádza sa medzi rovnocenními vetnými členmi
Peter a Janko idú do kina.
priraďovací sklad

5. 05/08/1305/08/13 55
VýchodVýchodVýchodVýchod
SSúvetieúvetie
Priraďovacie súvetiePriraďovacie súvetie
Podraďovacie súvetiePodraďovacie súvetie
je spojenie dvoch významovo rovnocenných viet, ktoré sú k sebe voľné priradenéje spojenie dvoch významovo rovnocenných viet, ktoré sú k sebe voľné priradené
a môžu existovať samostatne.a môžu existovať samostatne.
1. zlučovacie1. zlučovacie – spojenie dvoch rovnocenných viet, ktoré vyjadrujú deje súčasné– spojenie dvoch rovnocenných viet, ktoré vyjadrujú deje súčasné
alebo nasledujúce za seboualebo nasledujúce za sebou
spojky:spojky: a, i, aj, ani, tu-tu, vše-vše, jednak-jednak, najprv-potoma, i, aj, ani, tu-tu, vše-vše, jednak-jednak, najprv-potom
(Syn sa pritiahne matke(Syn sa pritiahne matke aa zahľadí sa jej do očí.)zahľadí sa jej do očí.)
2. stupňovacie –2. stupňovacie – spojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá veta jespojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá veta je
významovo dôležitá ako prvávýznamovo dôležitá ako prvá
spojky:spojky: ba, ba aj, ba i, ba ale, nielen-ale ajba, ba aj, ba i, ba ale, nielen-ale aj
(Tvár neznámeho pána sa vyjasnila,(Tvár neznámeho pána sa vyjasnila, baba sa aj usmial.)sa aj usmial.)
3. odporovacie3. odporovacie – spojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá veta– spojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá veta
významovo odporuje prvejvýznamovo odporuje prvej
spojky:spojky: ale, no, lež, a, avšak, predsa, jednakoale, no, lež, a, avšak, predsa, jednako
(Bol tu dnes ráno,(Bol tu dnes ráno, aleale nenechal žiadny odkaz.)nenechal žiadny odkaz.)
4. vylučovacie –4. vylučovacie – spojenie dvoch rovnocenných viet, pri ktorých platí buď obsahspojenie dvoch rovnocenných viet, pri ktorých platí buď obsah
prvej vety, alebo obsah druhej vetyprvej vety, alebo obsah druhej vety
spojky:spojky: buď, alebo, či, buď-buď, buď-alebo, alebo-alebobuď, alebo, či, buď-buď, buď-alebo, alebo-alebo
((BuďBuď to urobíš načas,to urobíš načas, aleboalebo dám prácu inému.)dám prácu inému.)
Schéma priraďovacieho súvetia:Schéma priraďovacieho súvetia:
je spojenie dvoch významovo rovnocenných viet, ktoré sú k sebe voľné priradenéje spojenie dvoch významovo rovnocenných viet, ktoré sú k sebe voľné priradené
a môžu existovať samostatne.a môžu existovať samostatne.
1. zlučovacie1. zlučovacie – spojenie dvoch rovnocenných viet, ktoré vyjadrujú deje súčasné– spojenie dvoch rovnocenných viet, ktoré vyjadrujú deje súčasné
alebo nasledujúce za seboualebo nasledujúce za sebou
spojky:spojky: a, i, aj, ani, tu-tu, vše-vše, jednak-jednak, najprv-potoma, i, aj, ani, tu-tu, vše-vše, jednak-jednak, najprv-potom
(Syn sa pritiahne matke(Syn sa pritiahne matke aa zahľadí sa jej do očí.)zahľadí sa jej do očí.)
2. stupňovacie –2. stupňovacie – spojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá veta jespojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá veta je
významovo dôležitá ako prvávýznamovo dôležitá ako prvá
spojky:spojky: ba, ba aj, ba i, ba ale, nielen-ale ajba, ba aj, ba i, ba ale, nielen-ale aj
(Tvár neznámeho pána sa vyjasnila,(Tvár neznámeho pána sa vyjasnila, baba sa aj usmial.)sa aj usmial.)
3. odporovacie3. odporovacie – spojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá veta– spojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá veta
významovo odporuje prvejvýznamovo odporuje prvej
spojky:spojky: ale, no, lež, a, avšak, predsa, jednakoale, no, lež, a, avšak, predsa, jednako
(Bol tu dnes ráno,(Bol tu dnes ráno, aleale nenechal žiadny odkaz.)nenechal žiadny odkaz.)
4. vylučovacie –4. vylučovacie – spojenie dvoch rovnocenných viet, pri ktorých platí buď obsahspojenie dvoch rovnocenných viet, pri ktorých platí buď obsah
prvej vety, alebo obsah druhej vetyprvej vety, alebo obsah druhej vety
spojky:spojky: buď, alebo, či, buď-buď, buď-alebo, alebo-alebobuď, alebo, či, buď-buď, buď-alebo, alebo-alebo
((BuďBuď to urobíš načas,to urobíš načas, aleboalebo dám prácu inému.)dám prácu inému.)
Schéma priraďovacieho súvetia:Schéma priraďovacieho súvetia:
HV HV
je spojenie dvoch významovo nerovnocenných viet, pričom veľajšia veta rozvíjaje spojenie dvoch významovo nerovnocenných viet, pričom veľajšia veta rozvíja
niektorý vetný člen hlavnej vety.niektorý vetný člen hlavnej vety.
Rozlišujeme podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou:Rozlišujeme podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou:
1. prísudkovou1. prísudkovou (Naša starká je taká,(Naša starká je taká, že každému pomôžeže každému pomôže.).)
2. podmetovou2. podmetovou ((Kto sa náhliKto sa náhli, ten sa prenáhli.), ten sa prenáhli.)
3. predmetovou3. predmetovou (Sľúbila,(Sľúbila, že dnes príde k námže dnes príde k nám.).)
4. príslovkovou – miesta4. príslovkovou – miesta ((Kde nechodí slnkoKde nechodí slnko, tam chodí lekár.), tam chodí lekár.)
–– časučasu (Prišiel vtedy,(Prišiel vtedy, keď ho najviac potrebovalikeď ho najviac potrebovali .).)
–– spôsobuspôsobu ((Ako sa do hory voláAko sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.), tak sa z hory ozýva.)
–– príčinypríčiny (Neprišiel do školy,(Neprišiel do školy, lebo bol chorýlebo bol chorý.).)
5. prívlastkovou5. prívlastkovou (Kúpila si také šaty,(Kúpila si také šaty, ktoré sa jej najviac páčiliktoré sa jej najviac páčili.).)
6. doplnkovou6. doplnkovou (Videla brata,(Videla brata, ako kráča hore dedinouako kráča hore dedinou.).)
Podraďovacie spojky:Podraďovacie spojky: že, keď, aby, lebo, keďže, pretože, ...že, keď, aby, lebo, keďže, pretože, ...
Spájacie výrazy:Spájacie výrazy: kto, čo, aký, ktorý, čí, koľký, kde, ako, kedy, prečo, ...kto, čo, aký, ktorý, čí, koľký, kde, ako, kedy, prečo, ...
Pozor!Pozor! Spojky a spájacie výrazy sa stále nachádzajú na začiatku vedľajšej vety.Spojky a spájacie výrazy sa stále nachádzajú na začiatku vedľajšej vety.
Postup pri určovaní vedľajších viet v podraďovacom súvetí:Postup pri určovaní vedľajších viet v podraďovacom súvetí:
• označ spojkuoznač spojku
• označ hlavnú a vedľajšiu vetuoznač hlavnú a vedľajšiu vetu
• nájdi (alebo doplň) odkazovací výraz v hlavnej vetenájdi (alebo doplň) odkazovací výraz v hlavnej vete
• opýtaj sa hlavnou vetouopýtaj sa hlavnou vetou
• odpovedaj vedľajšou vetouodpovedaj vedľajšou vetou
Schémy podraďovacieho súvetia:Schémy podraďovacieho súvetia:
je spojenie dvoch významovo nerovnocenných viet, pričom veľajšia veta rozvíjaje spojenie dvoch významovo nerovnocenných viet, pričom veľajšia veta rozvíja
niektorý vetný člen hlavnej vety.niektorý vetný člen hlavnej vety.
Rozlišujeme podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou:Rozlišujeme podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou:
1. prísudkovou1. prísudkovou (Naša starká je taká,(Naša starká je taká, že každému pomôžeže každému pomôže.).)
2. podmetovou2. podmetovou ((Kto sa náhliKto sa náhli, ten sa prenáhli.), ten sa prenáhli.)
3. predmetovou3. predmetovou (Sľúbila,(Sľúbila, že dnes príde k námže dnes príde k nám.).)
4. príslovkovou – miesta4. príslovkovou – miesta ((Kde nechodí slnkoKde nechodí slnko, tam chodí lekár.), tam chodí lekár.)
–– časučasu (Prišiel vtedy,(Prišiel vtedy, keď ho najviac potrebovalikeď ho najviac potrebovali .).)
–– spôsobuspôsobu ((Ako sa do hory voláAko sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.), tak sa z hory ozýva.)
–– príčinypríčiny (Neprišiel do školy,(Neprišiel do školy, lebo bol chorýlebo bol chorý.).)
5. prívlastkovou5. prívlastkovou (Kúpila si také šaty,(Kúpila si také šaty, ktoré sa jej najviac páčiliktoré sa jej najviac páčili.).)
6. doplnkovou6. doplnkovou (Videla brata,(Videla brata, ako kráča hore dedinouako kráča hore dedinou.).)
Podraďovacie spojky:Podraďovacie spojky: že, keď, aby, lebo, keďže, pretože, ...že, keď, aby, lebo, keďže, pretože, ...
Spájacie výrazy:Spájacie výrazy: kto, čo, aký, ktorý, čí, koľký, kde, ako, kedy, prečo, ...kto, čo, aký, ktorý, čí, koľký, kde, ako, kedy, prečo, ...
Pozor!Pozor! Spojky a spájacie výrazy sa stále nachádzajú na začiatku vedľajšej vety.Spojky a spájacie výrazy sa stále nachádzajú na začiatku vedľajšej vety.
Postup pri určovaní vedľajších viet v podraďovacom súvetí:Postup pri určovaní vedľajších viet v podraďovacom súvetí:
• označ spojkuoznač spojku
• označ hlavnú a vedľajšiu vetuoznač hlavnú a vedľajšiu vetu
• nájdi (alebo doplň) odkazovací výraz v hlavnej vetenájdi (alebo doplň) odkazovací výraz v hlavnej vete
• opýtaj sa hlavnou vetouopýtaj sa hlavnou vetou
• odpovedaj vedľajšou vetouodpovedaj vedľajšou vetou
Schémy podraďovacieho súvetia:Schémy podraďovacieho súvetia:
HV
VV
HV
VV
HVHV11
22
HVHV11
22
VV

6. 05/08/1305/08/13 66
Vetné členyVetné členy
• Vetný členVetný člen môže byť: -môže byť: - holýholý (matka)(matka)
-- rozvitýrozvitý (starostlivá matka)(starostlivá matka)
-- viacnásobnýviacnásobný (matka a ja)(matka a ja)
Základné (hlavné)Základné (hlavné)
Rozvíjacie (vedľajšie)Rozvíjacie (vedľajšie)
VýchodVýchodVýchodVýchod

7. 05/08/1305/08/13 77
VýchodVýchodVýchodVýchod
Základné vetné členyZákladné vetné členy
PrísudokPrísudok
PodmetPodmet
je základný vetný člen, ktorý vyjadruje dej, činnosť alebo stav podmetu.je základný vetný člen, ktorý vyjadruje dej, činnosť alebo stav podmetu.
otázka:otázka: čo robí? čo sa s ním deje?čo robí? čo sa s ním deje?
a) slovesný: -a) slovesný: - vyjadrený plnovýznamovým slovesom:vyjadrený plnovýznamovým slovesom:
-- vyjadrený neplnovýznamovým (pomocným) slovesom a neurčitkom:vyjadrený neplnovýznamovým (pomocným) slovesom a neurčitkom:
Neplnovýznamové slovesá: môcť, chcieť, smieť, byť mať (povinosť), začínať, prestáť, ...Neplnovýznamové slovesá: môcť, chcieť, smieť, byť mať (povinosť), začínať, prestáť, ...
b) menný: -b) menný: - vyjadrený sponovým slovesom a prídavným menom:vyjadrený sponovým slovesom a prídavným menom:
- vyjadrený sponovým slovesom a podstatným menom:- vyjadrený sponovým slovesom a podstatným menom:
Sponové slovesá: byť, bývať sa, stať sa, stávať sa, zostať, zostávať, ostať, javiť sa, ...Sponové slovesá: byť, bývať sa, stať sa, stávať sa, zostať, zostávať, ostať, javiť sa, ...
je základný vetný člen, ktorý vyjadruje dej, činnosť alebo stav podmetu.je základný vetný člen, ktorý vyjadruje dej, činnosť alebo stav podmetu.
otázka:otázka: čo robí? čo sa s ním deje?čo robí? čo sa s ním deje?
a) slovesný: -a) slovesný: - vyjadrený plnovýznamovým slovesom:vyjadrený plnovýznamovým slovesom:
-- vyjadrený neplnovýznamovým (pomocným) slovesom a neurčitkom:vyjadrený neplnovýznamovým (pomocným) slovesom a neurčitkom:
Neplnovýznamové slovesá: môcť, chcieť, smieť, byť mať (povinosť), začínať, prestáť, ...Neplnovýznamové slovesá: môcť, chcieť, smieť, byť mať (povinosť), začínať, prestáť, ...
b) menný: -b) menný: - vyjadrený sponovým slovesom a prídavným menom:vyjadrený sponovým slovesom a prídavným menom:
- vyjadrený sponovým slovesom a podstatným menom:- vyjadrený sponovým slovesom a podstatným menom:
Sponové slovesá: byť, bývať sa, stať sa, stávať sa, zostať, zostávať, ostať, javiť sa, ...Sponové slovesá: byť, bývať sa, stať sa, stávať sa, zostať, zostávať, ostať, javiť sa, ...
DetiDeti nazbieralinazbierali
jahodyjahody
VyVy musíte kresliťmusíte kresliť
ŽiakŽiak je usilovnýje usilovný
OtecOtec sa stal majstromsa stal majstrom
je základný vetný člen, ktorý vyjadruje pôvodcu deja, nositeľa stavu alebo vlastnosti.je základný vetný člen, ktorý vyjadruje pôvodcu deja, nositeľa stavu alebo vlastnosti.
otázka:otázka: kto? čo?kto? čo?
a) vyjadrený:a) vyjadrený:
b) nevyjadrený:b) nevyjadrený:
PODMETPODMET býva najčastejšie vyjadrený týmito slovnými druhmibýva najčastejšie vyjadrený týmito slovnými druhmi
a) podstatným menom: d) číslovkou:a) podstatným menom: d) číslovkou:
b) zámenom: e) citoslovcom:b) zámenom: e) citoslovcom:
c) prídavným menom: f) neurčitkom slovesa:c) prídavným menom: f) neurčitkom slovesa:
je základný vetný člen, ktorý vyjadruje pôvodcu deja, nositeľa stavu alebo vlastnosti.je základný vetný člen, ktorý vyjadruje pôvodcu deja, nositeľa stavu alebo vlastnosti.
otázka:otázka: kto? čo?kto? čo?
a) vyjadrený:a) vyjadrený:
b) nevyjadrený:b) nevyjadrený:
PODMETPODMET býva najčastejšie vyjadrený týmito slovnými druhmibýva najčastejšie vyjadrený týmito slovnými druhmi
a) podstatným menom: d) číslovkou:a) podstatným menom: d) číslovkou:
b) zámenom: e) citoslovcom:b) zámenom: e) citoslovcom:
c) prídavným menom: f) neurčitkom slovesa:c) prídavným menom: f) neurčitkom slovesa:SýtySýty neveríneverí
hladnémuhladnému
OtecOtec pracujepracuje
onon pracujepracuje
OtecOtec pracujepracuje
OnOn pracujepracuje
ŠiestiŠiesti sa zúčasnilisa zúčasnili
na súťažina súťaži
HuráHurá zaznelozaznelo
štádionomštádionom
FajčiťFajčiť je zakázanéje zakázané

8. 05/08/1305/08/13 88
VýchodVýchodVýchodVýchod
Rozvíjacie vetné členyRozvíjacie vetné členy
PredmetPredmet
Príslovkové určeniePríslovkové určenie
PrívlastokPrívlastok
DoplnokDoplnok
je rozvíjací vetný člen, ktorý pomenúva: - vec dejom zasiahnutúje rozvíjací vetný člen, ktorý pomenúva: - vec dejom zasiahnutú
- vec, ku ktorej dej smeruje- vec, ku ktorej dej smeruje
- vec, ktorá je výsledkom deja- vec, ktorá je výsledkom deja
Predmet významovo bližšie určuje prísudok.Predmet významovo bližšie určuje prísudok.
otázka:otázka: všetky pádové otázky (okrem nominatívu)všetky pádové otázky (okrem nominatívu)
Delenie predmetu:Delenie predmetu:
a) priamy –a) priamy – v akuzatíve bez predložkyv akuzatíve bez predložky
b) nepriamy –b) nepriamy – v akutatíve s predložkou a v ostatných predložkovýchv akutatíve s predložkou a v ostatných predložkových
i bezpredložkových pádoch okrem nominatívui bezpredložkových pádoch okrem nominatívu
Najčastejšie je vyjadrený:Najčastejšie je vyjadrený:
a) podstatným menoma) podstatným menom (Kedysi si písala(Kedysi si písala denníkdenník.).)
b) zámenomb) zámenom (Zachránili(Zachránili hoho.).)
c) spodstatneným prídavným menomc) spodstatneným prídavným menom (Dnes nevyberali(Dnes nevyberali vstupnévstupné.).)
d) prídavným menomd) prídavným menom (Sýty(Sýty hladnémuhladnému neverí.)neverí.)
e) neurčitkom slovesae) neurčitkom slovesa (Navrhol(Navrhol nakresliťnakresliť plán.)plán.)
OtecOtec rúberúbe
drevodrevo
je rozvíjací člen, ktorý bližšie vyjadruje rozličné okolnosti deja:je rozvíjací člen, ktorý bližšie vyjadruje rozličné okolnosti deja:
a) miestoa) miesto (v škole, doma)(v škole, doma) ; otázka:; otázka: kde?kde?
b) časb) čas (ráno, o siedmej)(ráno, o siedmej) ; otázka:; otázka: kedy?kedy?
c) spôsobc) spôsob (opatrne, po slovensky)(opatrne, po slovensky) ; otázka:; otázka: ako?ako?
d) príčinud) príčinu (náročky, pre chorobu)(náročky, pre chorobu) ; otázka:; otázka: prečo?prečo?
Príslovkové určenie môže byť vyjadrené:Príslovkové určenie môže byť vyjadrené: a) príslovkoua) príslovkou ((NaokoloNaokolo zúrila búrka.)zúrila búrka.)
b) predložkovým pádom podstatného m.b) predložkovým pádom podstatného m.
(Padal(Padal do závejovdo závejov.).)
Príslovkové určenie rozvíja:Príslovkové určenie rozvíja: slovesosloveso (pracoval zodpovedne)(pracoval zodpovedne),, prídavné menoprídavné meno
(veľmi usilovný)(veľmi usilovný),, príslovkoupríslovkou (skoro ráno)(skoro ráno)..
je rozvíjací vetný člen, ktorý bližšie rozvíjaje rozvíjací vetný člen, ktorý bližšie rozvíja podstatné menopodstatné meno..
otázka:otázka: ako? ktorý? čí?ako? ktorý? čí?
Delenie prívlastku:Delenie prívlastku:
a) zhodnýa) zhodný - stojí spravidla- stojí spravidla predpred nadradeným podstatným menom a zhodujenadradeným podstatným menom a zhoduje
s ním v rode, čísle a pádes ním v rode, čísle a páde
- býva vyjadrený- býva vyjadrený prídavným menomprídavným menom ((milímilí žiaci)žiaci),, zámenomzámenom
((tietotieto tašky)tašky),, číslovkoučíslovkou ((dvadva duby)duby)
- môže stáť aj- môže stáť aj zaza nadradeným podstatným menom:nadradeným podstatným menom:
- v náučnom štýle- v náučnom štýle (orol skalný)(orol skalný)
- v umeleckom štýle- v umeleckom štýle (mať milená)(mať milená)
- druhom zhodného prívlastku je- druhom zhodného prívlastku je prívlastokprívlastok, ktorý je vyjadrený, ktorý je vyjadrený
podstatným menom a voľne sa priraďuje za nadradené podstatnépodstatným menom a voľne sa priraďuje za nadradené podstatné
meno, vo vete sa vyčleňuje čiarkami, možno ho z vety vypustiť bezmeno, vo vete sa vyčleňuje čiarkami, možno ho z vety vypustiť bez
narušenia jej zmyslunarušenia jej zmyslu
Advokát, , len tak sypal paragrafy.Advokát, , len tak sypal paragrafy.
b) nezhodnýb) nezhodný - stojí- stojí zaza nadradeným podstatným menom a nezhoduje sa s ním vnadradeným podstatným menom a nezhoduje sa s ním v
rode, čísle a páderode, čísle a páde
- býva vyjadrený- býva vyjadrený podstatným menompodstatným menom (okno(okno domudomu)),, príslovkoupríslovkou
(krok(krok vzadvzad)),, neurčitkomneurčitkom (túžba(túžba maťmať))
c) postupne rozvíjacíc) postupne rozvíjací - podstatné meno je rozvité prívlastkami, ktoré vyjadrujú- podstatné meno je rozvité prívlastkami, ktoré vyjadrujú
rozdielnu kvaliturozdielnu kvalitu
Pozor!Pozor! nepíšeme čiarkunepíšeme čiarku
d) viacnásobnýd) viacnásobný - podstatné meno je rozvité prívlastkami, ktoré vyjadrujú- podstatné meno je rozvité prívlastkami, ktoré vyjadrujú
približne rovnakú kvalitupribližne rovnakú kvalitu
Pozor!Pozor! píšeme vždy čiarkupíšeme vždy čiarku
mladý úspešný človekmladý úspešný človek
prívlastok jadro prívlastku
sukňasukňa
pletenápletená
dlhádlhá
matkamatka
starostlivástarostlivádobrádobrá
je rozvíjací člen, ktorý bližšie určuje dva vetné členy zároveň:je rozvíjací člen, ktorý bližšie určuje dva vetné členy zároveň:
otázka:otázka: aký? + slovesoaký? + sloveso
a) prísudok a podmeta) prísudok a podmet
Viera stála pred domomViera stála pred domom zamyslenázamyslená.. –– podmetový doplnokpodmetový doplnok
b) prísudok a predmetb) prísudok a predmet
Súťaž ich zastihlaSúťaž ich zastihla nepripravenýchnepripravených.. –– predmetový doplnokpredmetový doplnok

9. Heslo VETAHeslo VETA
05/08/1305/08/13 99

10. Heslo VETAHeslo VETA
05/08/1305/08/13 99