SlideShare una empresa de Scribd logo
1 de 63
Ján Gaduš [email_address] SPU v Nitre Mechanizačná fakulta Biomasa ako zdroj energie
[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object]
SÚČASNÝ STAV V ZÁSOBÁCH  FOSÍLNYCH PALÍV: ,[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],Využívanie uránu – JADROVÉ ELEKTRÁRNE problém uskladnenia a spracovania vyhoreného paliva 1 Úvod
EKOLOGICKÉ DOPADY VYUŽÍVANIA FOSÍLNYCH PALÍV ,[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object]
BUDÚCNOSŤ....??? ,[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object]
Vyu žitie energie biomasy BIOMASA  – chemicky zakonzervovaná slnečná energia ,[object Object],[object Object],[object Object],[object Object]
B iomasa  -  jeden z najčistejších zdrojov energie,  CO 2  vyprodukovaný pri spracovaní biomasy  rastliny spotrebujú na svoj rast  (emisie CO 2  do ovzdušia  =  0, CO 2  - neutrálna) ,[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],Podiel biomasy na produkcii tepla
Výhody využívania biomasy na energetické účely ,[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],Nevýhody využívania biomasy na energetické účely ,[object Object],[object Object],[object Object],[object Object]
Graf č.1 :  Podiel jednotlivých druhov palív na výrobe    elektrickej energie na Slovensku
Graf č.2 :  Zastúpenie foriem OZE na Slovensku
Graf č.3 :  Podiel druhov biomasy a ich súčasné      energetické využitie
Zdroj: Zelená správa Ministerstvo pôdohospodárstva SR, 2004 Významný podiel energeticky využiteľnej biomasy je produkovaný v poľnohospodárstve a potravinárstve Výroba a využitie bioplynu na Slovensku
[object Object],[object Object],[object Object],Zdroj: Zelená správa Ministerstvo pôdohospodárstva SR, 2005 Tab.  Výmera využívanej poľnohospodárskej pôdy  SR
Tab.  Prehľad základných údajov poľnohospodárskych  bioplynových  staníc Inštalovaný výkon KW el.energii 6x138 hnojovica  ošípaných vlastná  spotreba 1995 65 hnojovica HD +  energet. plodiny vlastná  spotreba 1998 22 hnojovica HD vlastná  spotreba 2001 PPD Brezov   VPP SPU, s.r.o. Kolíňany Bioplynová stanica  Zdroj Využitie  energií Začatie  prevádzky AGROBAN, s.r.o.  Bátka   STIFI Hurbanovo 270 kukuričná siláž 2005 predaj 100 + 40 hnojovica HD predaj 2005 PD Kapušany
Vývoj počtu bioplynových staníc v poľnohospodárstve   počet bioplynových staníc inštalovaný výkon (MW) Prehľad počtu poľnohospodárskych bioplynových  staníc SRN (december 2005)
Tab.  Percentuálne zastúpenie výkonových kategórií  poľnohospodárskych bioplynových staníc v SRN 6 %    500 kW el. 11 % 250 – 500 kW el. 24 % 100 – 250 kW el. 28 % 50 – 100 kW el. 29 %    50 kW el. Rozdelenie bioplynových staníc v Nemecku  podľa inštalovaného elektrického výkonu
Tab.  Porovnanie počtu poľnohospodárskych bioplynových  staníc v niektorých krajinách EU 760 61 80 Taliansko 200 29 150 Rakúsko 513 40 78 Dánsko 216 650 3000 Nemecko Priemerný výkon na  1 BPS kW Celkový inštalovaný výkon MW Počet BPS Krajina
2  Biomas a   a   možnosti jej využitia Elektrina Teplo Pohonné hmoty Suroviny pre chemickú výrobu Mazadlá Potraviny Krmivá Vláknina ,  izolačný materiál BIOMASA Nábytok ,  stavebný  materi á l,  p apier
Využitie  rastlín ako energetickej slnečnej elektrárne a zásobníka energie   (F otosynt éza) Svetlo Voda CO 2   O 2 Biomas a E PS CC KH
Rozdelenie biomasy Biomasa – substancia biologického pôvodu (pestovanie rastlín, chov živočíchov, organické odpady) Biomasa – zámerne pestovaná ako výsledok  výrobnej činnosti Biomasa – ako odpad z poľnohospodárskej,  potravinárskej a lesnej výroby, z  komunálneho hospodárstva, z  údržby krajiny
Biomasa využiteľná na energetické účely Rozdelenie: 1. fytomasa s vysokým obsahom lignocelulózy 2. fytomasa olejnatých plodín 3. fytomasa s vysokým obsahom škrobu a  cukru 4. organické odpady a vedľajšie produkty  živočíšneho pôvodu 5. zmesi rôznych organických odpadov
Spôsoby využitia biomasy na energetické účely Spôsob využitia – predurčujú fyzikálne a  chemické vlastnosti biomasy Procesy  – mokré (hranica 50% sušiny) –  suché  Získavanie energie z biomasy: a) termochemická premena (suché procesy) - spaľovanie - splyňovanie - pyrolýza
Získavanie energie z biomasy: b) biochemická premena (mokré procesy) - alkoholické kvasenie - metánové kvasenie c) fyzikálna a chemická premena - mechanická úprava ( štiepenie, drtenie, lisovanie, briketovanie, peletovanie, mletie) - chemická úprava (esterifikácia surových olejov) d) získavanie odpadného tepla pri spracovaní biomasy (kompostovanie, aerobne čistenie odpadných vôd, anaeróbna fermentácia a pod.
Tab. Spôsoby konverzie biomasy na energiu glycerín metylester,  biooleje esterifikácia bioolejov fyzikálno-chemická konverzia fermentovaný substrát teplo viazané na nosič aeróbna fermentácia fermentovaný substrát bioplyn anaeróbna fermentácia biochemická konverzia  (mokré procesy) dechtový olej, pevné horľavé zbytky generátorový plyn pyrolýza dechtový olej, uhl í k a  té palivo generátorový plyn splyňovanie popol teplo viazané na nosič spaľovanie termochemická koverzia  (suché procesy) Odpadný materiál alebo druhotná surovina Energetický výstup Spôsob konverzie biomasy Typ konverzie biomasy
ROZDELENIE POĽNOHOSPODÁRSKEJ BIOMASY
ENERGETICKÉ VYUŽITIE POĽNOHOSPODÁRSKEJ BIOMASY VHODNEJ NA SPAĽOVANIE
Biomasa vhodná na výrobu bioplynu Bioplyn je možné získavať zo všetkých druhov biomasy: - fytomasa  - organické odpady a vedľajšie produkty  živočíšneho pôvodu - zmes rôznych organických odpadov Bioplyn je produkt anaeróbnej fermentácie vlhkých organických materiálov, ktorého hlavnými komponentami sú metán a kysličník uhličitý.
Zloženie bioplynu ,[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object]
Metán v bioplyne vzniká pri tzv.  metanogénnej fermentácii organických substrátov  rozkladom:  - polysacharidov  - lipidov - proteinov Pri rozklade proteinov (bielkovín) so do bioplynu uvoľňujú sírnaté zložky (napr. sírovodík), ktorý je treba pred použitím plynu odstraňovať. Rozkladom lipidov (tukov) sa dosahuje najvyššej výťažnosti (produkcie bioplynu).
Rozklad polysacharidov zvlášť obsiahnutých vo fytomase býva hlavným zdrojom látok pre tvorbu metánu. Jedna z hlavných stavebných prvkov fytomasy –  lignín  – je z hľadiska metanogenezie balastným materiálom a na tvorbe metánu sa takmer nezúčastňuje, pokiaľ nie je fyzikalno-chemickými procesmi predspracovaný.
Reakčná schéma tvorby metánu: ,[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object]
Reakčná schéma tvorby metánu -  Nordberg 1986   1. stupeň Štiepenie makromolekúl uhľohydráty tuky bielkoviny cukry mastné kyseliny aminokyseliny zásady karboxylová kyselina plyny alkoholy Metán Kysličník uhličitý kyselina octová vodík kysličník uhličitý 2. stupeň Kvasenie produktov štiepenia Hnojovica Maštaľný hnoj Bioodpady 3. stupeň Tvorba metanogénnych substrátov 4. stupeň Tvorba bioplynu Bioplyn Hydrolitické baktérie Acidogénne baktérie Acetogénne baktérie Metanogénné baktérie
Obecné vlastnosti materiálov vhodných pre anaeróbnu fermentáciu: ,[object Object],[object Object],[object Object],[object Object]
Obecné vlastnosti materiálov vhodných pre anaeróbnu fermentáciu: ,[object Object],[object Object],[object Object]
Vý ť a ž ok bioplynu z rôznych druhov substrátov
Produkcia výkalov a vý ť a ž ok bioplynu od jednotlivých druhov zvierat: 0,009 0,02 Kurčatá (1,1 kg) 0,009 0,02 Brojler (0,8 kg) 32 0,016 0,25 0,036 Nosnice (2,2 kg) Hydina (priemer) 600 0,3 18,5 1,3 Kanci (250 kg) 400 0,2 8,5 0,5 Výkrm (70 kg) 60 0 0,3 14 1 Prasnice (170 kg) Ošípané (priemer) 600 0,3 12,5 1,25 Teľatá 1   80 0 0,9 35 3,5 Jalovice (330 kg) 3 400 1,7 60 6 Dojnice (550 kg) Hovädzí dobytok (priemer) Vyprodukovaná elektrická energia (kWh/rok) Vyprodukované množstvo bioplynu (m 3 /deň) Výkaly celkom priemerne (kg/deň) Sušina vo výkaloch vrátane moču (kg/deň) Kategória zvierat
Kukurica pri výrobe bioplynu PRODUKCIA KUKURI Č NEJ SILÁ ŽE  A ENERGETICKÁ HODNOTA   SH  – SUCHÁ HMOTA OSH  – ORGANICKÁ SUCHÁ HMOTA  1 m 3  bioplynu = 5,5 kWh 28.600 – 44.490 Energetická hodnota kWh.ha -1 5.200 – 8.090 Produkcia bioplynu m 3  . ha -1 450 – 700 Produkcia bioplynu m 3 .t -1 , OSH   (85 % OSH) 85 - 95 Obsah OSH  % 13,6 Výnos siláž t SH. ha -1  (32 % SH) 42,5 Výnos  t.ha -1 Kukurica
[object Object],[object Object],[object Object]
[object Object],[object Object],[object Object]
3. Zariadenia na výrobu bioplynu Základné časti zariadenia pre produkciu bioplynu z tekutých substrátov: ,[object Object],[object Object],[object Object],[object Object]
Typické usporiadanie zariadenia pre produkciu bioplynu z tekutých substrátov Vstupný substrát Miešanie Fermentor Izolácia Odlučovač vody Zberná nádrž Homogen. nádrž Ohrev Ohrev Kalové čerpadlo Plynojem
 
 
Horizontálny fermentor (objemy 50 až 150 m 3 )   Ohrev Plynový dóm Ramená mixéru Výstup Motor Vstup
Schéma vertikálneho fermentora poľnohospodárskej bioplynovej stanice (objemy do 1 000 m 3 )   Dvojitá membrána Plynojem Miešadlo Vstup Výstup Ohrev
Schéma veľkokapacitného fermentora vhodného pre priemyselné bioplynové stanice (objem fermentora až do 5 000 m 3 ) Výnenník tepla Miešanie Výstup Vstup
 
 
Základne rozsahy používaných teplôt vo fermentoroch: Zmiešané kultúry baktérií zú č ast ň ujúcich sa procesu anaeróbneho rozkladu m ôž eme z h ľ adiska teploty procesu rozdeli ť  na: ,[object Object],[object Object],[object Object],[object Object]
4. Skúsenosti SPU ,[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object]
[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],B ioplynov á   stanica  v Kolí ň anoch
Experimenty s kofermentáciou   Sledované parametre: ,[object Object],[object Object],[object Object]
27.09. 20 04 – 18.11. 20 04 90 % vol. hnojovice, 10 % silá ž ovanej trávy VI 0 4.08. 20 04 – 20.09. 20 04 92,3 % vol. hnojovice, 7,7 % vol.  kuchynských odpadkov V 0 7.06. 20 04 – 19.07. 20 04 90 % vol. hnojovice, 10 % vol.  č erstvej trávy IV 24.04. 20 04 – 26.05. 20 04 60 % vol. hnojovice, 40 % vol. silá ž ovanej kukurice III 23.03. 20 04 – 23.04. 20 04 40 % vol. hnojovice, 60 % vol. silá ž ovanej kukurice II 21.11. 20 03 –  0 8.03. 20 04 100 % vol. hnojovice I Trvanie meraní Pou ž itý substrát Fáza
Schéma experimentálneho zariadenia
Pohľad na experimentálne zariadenie
Pohľad na experimentálne zariadenie
Výsledky analýz vzoriek bioplynu a jeho dennej produkcie   3,6 338 43 56,7 90 % CM + 10 % GS VI 2,97 319 41 59 92,3 % CM + 7,7 % KW V 1,273 81 44,5 55,4 90 % CM + 10 % FG IV 7,126 141 44 55,1 60 % CM + 40 % CS III 8,29 53 41 55,6 40 % CM + 60 % CS II 4,8 158 39,07 55,77 CM I P G (m N 3 .d -1 ) H 2 S (ppm) CO 2 (% vol.) CH 4 (% vol.) Použitý substrát Fáza
Porovnanie dennej produkcie bioplynu
Ukážky bioplynových staníc - SR ,[object Object],[object Object],[object Object],[object Object]
Ukážky bioplynových staníc - SR Bioplynová stanica  PD Kapušany pri Prešove - objem fermentora 450 m3 - inštalovaný el. výkon 100 kW - vstupný substrát – maštaľný  hnoj kukuričná siláž 23 t/d
Ukážky bioplynových staníc - SR Bioplynová stanica SPU Kolíňany ,[object Object],[object Object],[object Object],[object Object]
Výroba elektrickej energie kogeneráciou ,[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object]
Ďakujem za pozornosť !

Más contenido relacionado

Destacado

GlobáLne OtepľOvanie A Energia
GlobáLne OtepľOvanie A EnergiaGlobáLne OtepľOvanie A Energia
GlobáLne OtepľOvanie A Energiaoikos Bratislava
 
Stanek ekonomická prognóza
Stanek ekonomická prognózaStanek ekonomická prognóza
Stanek ekonomická prognózaoikos Bratislava
 
Vedecky sprievodca skepticizmu globalneho oteplovania
Vedecky sprievodca skepticizmu globalneho oteplovaniaVedecky sprievodca skepticizmu globalneho oteplovania
Vedecky sprievodca skepticizmu globalneho oteplovaniaoikos Bratislava
 
Oikos International newsletter July 2010
Oikos International newsletter July 2010Oikos International newsletter July 2010
Oikos International newsletter July 2010oikos Bratislava
 
Trvalo UdržAteľNý Rozvoj
Trvalo UdržAteľNý RozvojTrvalo UdržAteľNý Rozvoj
Trvalo UdržAteľNý Rozvojoikos Bratislava
 
Obnovitelne Zdroje Energie v CR A Moznosti Jejich Uplatneni
Obnovitelne Zdroje Energie v CR A Moznosti Jejich UplatneniObnovitelne Zdroje Energie v CR A Moznosti Jejich Uplatneni
Obnovitelne Zdroje Energie v CR A Moznosti Jejich Uplatnenioikos Bratislava
 
Zopár vecí o elektromobiloch
Zopár vecí o elektromobilochZopár vecí o elektromobiloch
Zopár vecí o elektromobilochoikos Bratislava
 
Ekonomika AlternatíVnych Zdrojov
Ekonomika AlternatíVnych ZdrojovEkonomika AlternatíVnych Zdrojov
Ekonomika AlternatíVnych Zdrojovoikos Bratislava
 
Priatelia Zeme spz:10 krokov ako zaviesť triedený zber na školách
Priatelia Zeme spz:10 krokov ako zaviesť triedený zber na školáchPriatelia Zeme spz:10 krokov ako zaviesť triedený zber na školách
Priatelia Zeme spz:10 krokov ako zaviesť triedený zber na školáchoikos Bratislava
 
Recenzia publik. prírodný kapitalizmus
Recenzia publik. prírodný kapitalizmusRecenzia publik. prírodný kapitalizmus
Recenzia publik. prírodný kapitalizmusoikos Bratislava
 
PerspektíVy Oze Nové Druhy Zdrojov
PerspektíVy Oze   Nové Druhy ZdrojovPerspektíVy Oze   Nové Druhy Zdrojov
PerspektíVy Oze Nové Druhy Zdrojovoikos Bratislava
 
Veterná, SoláRna, GeotermáLna Energia
Veterná, SoláRna, GeotermáLna EnergiaVeterná, SoláRna, GeotermáLna Energia
Veterná, SoláRna, GeotermáLna Energiaoikos Bratislava
 
The british cycling economy
The british cycling economyThe british cycling economy
The british cycling economyoikos Bratislava
 
Marketing a udrzatelny rozvoj
Marketing a udrzatelny rozvojMarketing a udrzatelny rozvoj
Marketing a udrzatelny rozvojoikos Bratislava
 

Destacado (20)

Oikos prezentácia
Oikos prezentáciaOikos prezentácia
Oikos prezentácia
 
GlobáLne OtepľOvanie A Energia
GlobáLne OtepľOvanie A EnergiaGlobáLne OtepľOvanie A Energia
GlobáLne OtepľOvanie A Energia
 
Vodná Energia
Vodná EnergiaVodná Energia
Vodná Energia
 
Stanek ekonomická prognóza
Stanek ekonomická prognózaStanek ekonomická prognóza
Stanek ekonomická prognóza
 
Vedecky sprievodca skepticizmu globalneho oteplovania
Vedecky sprievodca skepticizmu globalneho oteplovaniaVedecky sprievodca skepticizmu globalneho oteplovania
Vedecky sprievodca skepticizmu globalneho oteplovania
 
Oikos International newsletter July 2010
Oikos International newsletter July 2010Oikos International newsletter July 2010
Oikos International newsletter July 2010
 
Trvalo UdržAteľNý Rozvoj
Trvalo UdržAteľNý RozvojTrvalo UdržAteľNý Rozvoj
Trvalo UdržAteľNý Rozvoj
 
Obnovitelne Zdroje Energie v CR A Moznosti Jejich Uplatneni
Obnovitelne Zdroje Energie v CR A Moznosti Jejich UplatneniObnovitelne Zdroje Energie v CR A Moznosti Jejich Uplatneni
Obnovitelne Zdroje Energie v CR A Moznosti Jejich Uplatneni
 
Zopár vecí o elektromobiloch
Zopár vecí o elektromobilochZopár vecí o elektromobiloch
Zopár vecí o elektromobiloch
 
Ekonomika AlternatíVnych Zdrojov
Ekonomika AlternatíVnych ZdrojovEkonomika AlternatíVnych Zdrojov
Ekonomika AlternatíVnych Zdrojov
 
Priatelia Zeme spz:10 krokov ako zaviesť triedený zber na školách
Priatelia Zeme spz:10 krokov ako zaviesť triedený zber na školáchPriatelia Zeme spz:10 krokov ako zaviesť triedený zber na školách
Priatelia Zeme spz:10 krokov ako zaviesť triedený zber na školách
 
Recenzia publik. prírodný kapitalizmus
Recenzia publik. prírodný kapitalizmusRecenzia publik. prírodný kapitalizmus
Recenzia publik. prírodný kapitalizmus
 
Prezentácia
Prezentácia Prezentácia
Prezentácia
 
PasíVne Domy
PasíVne DomyPasíVne Domy
PasíVne Domy
 
PerspektíVy Oze Nové Druhy Zdrojov
PerspektíVy Oze   Nové Druhy ZdrojovPerspektíVy Oze   Nové Druhy Zdrojov
PerspektíVy Oze Nové Druhy Zdrojov
 
Plastová pohroma
Plastová pohromaPlastová pohroma
Plastová pohroma
 
Kompostovanie brozura
Kompostovanie brozuraKompostovanie brozura
Kompostovanie brozura
 
Veterná, SoláRna, GeotermáLna Energia
Veterná, SoláRna, GeotermáLna EnergiaVeterná, SoláRna, GeotermáLna Energia
Veterná, SoláRna, GeotermáLna Energia
 
The british cycling economy
The british cycling economyThe british cycling economy
The british cycling economy
 
Marketing a udrzatelny rozvoj
Marketing a udrzatelny rozvojMarketing a udrzatelny rozvoj
Marketing a udrzatelny rozvoj
 

Biomasa Ako Zdroj Energie

  • 1. Ján Gaduš [email_address] SPU v Nitre Mechanizačná fakulta Biomasa ako zdroj energie
  • 2.
  • 3.
  • 4.
  • 5.
  • 6.
  • 7.
  • 8.
  • 9. Graf č.1 : Podiel jednotlivých druhov palív na výrobe elektrickej energie na Slovensku
  • 10. Graf č.2 : Zastúpenie foriem OZE na Slovensku
  • 11. Graf č.3 : Podiel druhov biomasy a ich súčasné energetické využitie
  • 12. Zdroj: Zelená správa Ministerstvo pôdohospodárstva SR, 2004 Významný podiel energeticky využiteľnej biomasy je produkovaný v poľnohospodárstve a potravinárstve Výroba a využitie bioplynu na Slovensku
  • 13.
  • 14. Tab. Prehľad základných údajov poľnohospodárskych bioplynových staníc Inštalovaný výkon KW el.energii 6x138 hnojovica ošípaných vlastná spotreba 1995 65 hnojovica HD + energet. plodiny vlastná spotreba 1998 22 hnojovica HD vlastná spotreba 2001 PPD Brezov VPP SPU, s.r.o. Kolíňany Bioplynová stanica Zdroj Využitie energií Začatie prevádzky AGROBAN, s.r.o. Bátka STIFI Hurbanovo 270 kukuričná siláž 2005 predaj 100 + 40 hnojovica HD predaj 2005 PD Kapušany
  • 15. Vývoj počtu bioplynových staníc v poľnohospodárstve počet bioplynových staníc inštalovaný výkon (MW) Prehľad počtu poľnohospodárskych bioplynových staníc SRN (december 2005)
  • 16. Tab. Percentuálne zastúpenie výkonových kategórií poľnohospodárskych bioplynových staníc v SRN 6 %  500 kW el. 11 % 250 – 500 kW el. 24 % 100 – 250 kW el. 28 % 50 – 100 kW el. 29 %  50 kW el. Rozdelenie bioplynových staníc v Nemecku podľa inštalovaného elektrického výkonu
  • 17. Tab. Porovnanie počtu poľnohospodárskych bioplynových staníc v niektorých krajinách EU 760 61 80 Taliansko 200 29 150 Rakúsko 513 40 78 Dánsko 216 650 3000 Nemecko Priemerný výkon na 1 BPS kW Celkový inštalovaný výkon MW Počet BPS Krajina
  • 18. 2 Biomas a a možnosti jej využitia Elektrina Teplo Pohonné hmoty Suroviny pre chemickú výrobu Mazadlá Potraviny Krmivá Vláknina , izolačný materiál BIOMASA Nábytok , stavebný materi á l, p apier
  • 19. Využitie rastlín ako energetickej slnečnej elektrárne a zásobníka energie (F otosynt éza) Svetlo Voda CO 2 O 2 Biomas a E PS CC KH
  • 20. Rozdelenie biomasy Biomasa – substancia biologického pôvodu (pestovanie rastlín, chov živočíchov, organické odpady) Biomasa – zámerne pestovaná ako výsledok výrobnej činnosti Biomasa – ako odpad z poľnohospodárskej, potravinárskej a lesnej výroby, z komunálneho hospodárstva, z údržby krajiny
  • 21. Biomasa využiteľná na energetické účely Rozdelenie: 1. fytomasa s vysokým obsahom lignocelulózy 2. fytomasa olejnatých plodín 3. fytomasa s vysokým obsahom škrobu a cukru 4. organické odpady a vedľajšie produkty živočíšneho pôvodu 5. zmesi rôznych organických odpadov
  • 22. Spôsoby využitia biomasy na energetické účely Spôsob využitia – predurčujú fyzikálne a chemické vlastnosti biomasy Procesy – mokré (hranica 50% sušiny) – suché Získavanie energie z biomasy: a) termochemická premena (suché procesy) - spaľovanie - splyňovanie - pyrolýza
  • 23. Získavanie energie z biomasy: b) biochemická premena (mokré procesy) - alkoholické kvasenie - metánové kvasenie c) fyzikálna a chemická premena - mechanická úprava ( štiepenie, drtenie, lisovanie, briketovanie, peletovanie, mletie) - chemická úprava (esterifikácia surových olejov) d) získavanie odpadného tepla pri spracovaní biomasy (kompostovanie, aerobne čistenie odpadných vôd, anaeróbna fermentácia a pod.
  • 24. Tab. Spôsoby konverzie biomasy na energiu glycerín metylester, biooleje esterifikácia bioolejov fyzikálno-chemická konverzia fermentovaný substrát teplo viazané na nosič aeróbna fermentácia fermentovaný substrát bioplyn anaeróbna fermentácia biochemická konverzia (mokré procesy) dechtový olej, pevné horľavé zbytky generátorový plyn pyrolýza dechtový olej, uhl í k a té palivo generátorový plyn splyňovanie popol teplo viazané na nosič spaľovanie termochemická koverzia (suché procesy) Odpadný materiál alebo druhotná surovina Energetický výstup Spôsob konverzie biomasy Typ konverzie biomasy
  • 26. ENERGETICKÉ VYUŽITIE POĽNOHOSPODÁRSKEJ BIOMASY VHODNEJ NA SPAĽOVANIE
  • 27. Biomasa vhodná na výrobu bioplynu Bioplyn je možné získavať zo všetkých druhov biomasy: - fytomasa - organické odpady a vedľajšie produkty živočíšneho pôvodu - zmes rôznych organických odpadov Bioplyn je produkt anaeróbnej fermentácie vlhkých organických materiálov, ktorého hlavnými komponentami sú metán a kysličník uhličitý.
  • 28.
  • 29. Metán v bioplyne vzniká pri tzv. metanogénnej fermentácii organických substrátov rozkladom: - polysacharidov - lipidov - proteinov Pri rozklade proteinov (bielkovín) so do bioplynu uvoľňujú sírnaté zložky (napr. sírovodík), ktorý je treba pred použitím plynu odstraňovať. Rozkladom lipidov (tukov) sa dosahuje najvyššej výťažnosti (produkcie bioplynu).
  • 30. Rozklad polysacharidov zvlášť obsiahnutých vo fytomase býva hlavným zdrojom látok pre tvorbu metánu. Jedna z hlavných stavebných prvkov fytomasy – lignín – je z hľadiska metanogenezie balastným materiálom a na tvorbe metánu sa takmer nezúčastňuje, pokiaľ nie je fyzikalno-chemickými procesmi predspracovaný.
  • 31.
  • 32. Reakčná schéma tvorby metánu - Nordberg 1986 1. stupeň Štiepenie makromolekúl uhľohydráty tuky bielkoviny cukry mastné kyseliny aminokyseliny zásady karboxylová kyselina plyny alkoholy Metán Kysličník uhličitý kyselina octová vodík kysličník uhličitý 2. stupeň Kvasenie produktov štiepenia Hnojovica Maštaľný hnoj Bioodpady 3. stupeň Tvorba metanogénnych substrátov 4. stupeň Tvorba bioplynu Bioplyn Hydrolitické baktérie Acidogénne baktérie Acetogénne baktérie Metanogénné baktérie
  • 33.
  • 34.
  • 35. Vý ť a ž ok bioplynu z rôznych druhov substrátov
  • 36. Produkcia výkalov a vý ť a ž ok bioplynu od jednotlivých druhov zvierat: 0,009 0,02 Kurčatá (1,1 kg) 0,009 0,02 Brojler (0,8 kg) 32 0,016 0,25 0,036 Nosnice (2,2 kg) Hydina (priemer) 600 0,3 18,5 1,3 Kanci (250 kg) 400 0,2 8,5 0,5 Výkrm (70 kg) 60 0 0,3 14 1 Prasnice (170 kg) Ošípané (priemer) 600 0,3 12,5 1,25 Teľatá 1 80 0 0,9 35 3,5 Jalovice (330 kg) 3 400 1,7 60 6 Dojnice (550 kg) Hovädzí dobytok (priemer) Vyprodukovaná elektrická energia (kWh/rok) Vyprodukované množstvo bioplynu (m 3 /deň) Výkaly celkom priemerne (kg/deň) Sušina vo výkaloch vrátane moču (kg/deň) Kategória zvierat
  • 37. Kukurica pri výrobe bioplynu PRODUKCIA KUKURI Č NEJ SILÁ ŽE A ENERGETICKÁ HODNOTA SH – SUCHÁ HMOTA OSH – ORGANICKÁ SUCHÁ HMOTA 1 m 3 bioplynu = 5,5 kWh 28.600 – 44.490 Energetická hodnota kWh.ha -1 5.200 – 8.090 Produkcia bioplynu m 3 . ha -1 450 – 700 Produkcia bioplynu m 3 .t -1 , OSH (85 % OSH) 85 - 95 Obsah OSH % 13,6 Výnos siláž t SH. ha -1 (32 % SH) 42,5 Výnos t.ha -1 Kukurica
  • 38.
  • 39.
  • 40.
  • 41. Typické usporiadanie zariadenia pre produkciu bioplynu z tekutých substrátov Vstupný substrát Miešanie Fermentor Izolácia Odlučovač vody Zberná nádrž Homogen. nádrž Ohrev Ohrev Kalové čerpadlo Plynojem
  • 42.  
  • 43.  
  • 44. Horizontálny fermentor (objemy 50 až 150 m 3 ) Ohrev Plynový dóm Ramená mixéru Výstup Motor Vstup
  • 45. Schéma vertikálneho fermentora poľnohospodárskej bioplynovej stanice (objemy do 1 000 m 3 ) Dvojitá membrána Plynojem Miešadlo Vstup Výstup Ohrev
  • 46. Schéma veľkokapacitného fermentora vhodného pre priemyselné bioplynové stanice (objem fermentora až do 5 000 m 3 ) Výnenník tepla Miešanie Výstup Vstup
  • 47.  
  • 48.  
  • 49.
  • 50.
  • 51.
  • 52.
  • 53. 27.09. 20 04 – 18.11. 20 04 90 % vol. hnojovice, 10 % silá ž ovanej trávy VI 0 4.08. 20 04 – 20.09. 20 04 92,3 % vol. hnojovice, 7,7 % vol. kuchynských odpadkov V 0 7.06. 20 04 – 19.07. 20 04 90 % vol. hnojovice, 10 % vol. č erstvej trávy IV 24.04. 20 04 – 26.05. 20 04 60 % vol. hnojovice, 40 % vol. silá ž ovanej kukurice III 23.03. 20 04 – 23.04. 20 04 40 % vol. hnojovice, 60 % vol. silá ž ovanej kukurice II 21.11. 20 03 – 0 8.03. 20 04 100 % vol. hnojovice I Trvanie meraní Pou ž itý substrát Fáza
  • 57. Výsledky analýz vzoriek bioplynu a jeho dennej produkcie 3,6 338 43 56,7 90 % CM + 10 % GS VI 2,97 319 41 59 92,3 % CM + 7,7 % KW V 1,273 81 44,5 55,4 90 % CM + 10 % FG IV 7,126 141 44 55,1 60 % CM + 40 % CS III 8,29 53 41 55,6 40 % CM + 60 % CS II 4,8 158 39,07 55,77 CM I P G (m N 3 .d -1 ) H 2 S (ppm) CO 2 (% vol.) CH 4 (% vol.) Použitý substrát Fáza
  • 59.
  • 60. Ukážky bioplynových staníc - SR Bioplynová stanica PD Kapušany pri Prešove - objem fermentora 450 m3 - inštalovaný el. výkon 100 kW - vstupný substrát – maštaľný hnoj kukuričná siláž 23 t/d
  • 61.
  • 62.