Ekonomický týždenník Poštovej banky - 22. týždeň

1. 22. týždeň 2014
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
2
22. týždeň 2014
OBSAH
 Zaujalo nás: Priemerný Bratislavčan má v banke 6 – krát vyššie úspory ako Prešovčan. Dlhuje však osemnásobok. 3
 Čo nové vo svete: MMF posiela Grécku ďalšie peniaze 4
 Aj máj 2014 priniesol oslabenie eura. Ako 4 máje pred ním. 5
 ECB zrejme tento týždeň pristúpi k zníženiu základnej sadzby 5
 Posledný týždeň mesiaca priniesol zlacnenie ropy Brent 6
 Aj v apríli predávali naši priemyselníci svoju produkciu lacnejšie a to o – 4,4 % 6
 Nálada v slovenskej ekonomike sa v máji výrazne zlepšila 6
 Rebríček týždňa: Veľké porovnanie cien potravín so susedmi: Na Slovensku máme najdrahšie maslo a syr, najmenej platíme za čaj. 7
 Kalendár udalostí 23. týždňa 8
 Predikcie podľa Poštovej banky 8
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenník
3
22. týždeň 2014
Zaujalo nás:
Priemerný Bratislavčan má v banke 6 – krát vyššie úspory ako Prešovčan. Dlhuje však až osemnásobok.
My, Slováci, sme národ sporivý a naše vklady v bankách sú stále o takmer tretinu vyššie ako sumy, ktoré máme z bánk požičané. To hovoria štatistiky, ktoré ale neplatia pre všetkých rovnako. A najmä nie pre obyvateľov Banskobystrického kraja. V rámci regiónov Slovenska totiž iba pri nich platí, že suma úverov z bánk prevyšuje sumu ich vkladov.
Niektorí Slováci si šetria pre prípad núdze, iní kvôli plánovanej rekonštrukcii a ďalší zase myslia na budúcnosť svojich detí. Slováci mali na konci vlaňajšieho roka v bankách uložených 25,8 mld. EUR, teda takmer dvaapolkrát toľko ako pred 10 rokmi. Z vkladového koláča si pritom najväčší, až 38 % – ný kus v objeme takmer 10 mld. EUR ukrojil Bratislavský kraj. Nasledoval košický región, v ktorom skončilo každé deviate euro uložené v banke. Žiadnemu inému regiónu sa už ku koncu vlaňajšieho roka nepodarilo odhryznúť si z koláča viac než desatinu.
Podobné rozloženie síl vidno aj na poli úverov. Dôvody úverovania ako i samotné výšky úverov sa u obyvateľov jednotlivých regiónov líšia. Z celkového stavu úverov vo výške 19,6 mld. EUR dlžia bankám ľudia z Bratislavského kraja viac ako dve pätiny. Banskobystričania si z úverového koláča odhryzli druhý najväčší kus, a to 11 % trhu.
Zaujímavo však vyznievajú aj naše prepočty bankových vkladov a úverov na obyvateľa. Zatiaľ čo priemerný obyvateľ prešovského regiónu má v banke uložených [či už na bežnom účte, termínovanom vklade alebo inom vkladovom produkte] 2 719 EUR, tak úspory priemerného Bratislavčana predstavujú až 6 – krát vyššiu sumu, teda vyše 16 tisíc EUR. Bratislavské číslo je však podľa nás do značnej miery skreslené vysokými vkladmi majetnejších ľudí, ktorí môžu využívať aj služby privátneho bankovníctva a ktorých koncentrácia je v hlavnom meste vyššia než v iných regiónoch. Prešovčania však Bratislavčanom až tak „závidieť“ nemusia, nakoľko obyvatelia hlavného mesta a okolia sú v rámci Slovenska aj najväčšími bankovými dlžníkmi. Zatiaľ čo obyvateľ Prešovského kraja [od batoľaťa až po dôchodcu] dlžil na konci minulého roka banke 1 619 EUR, tak úverová suma pripadajúca na priemerného Bratislavčana predstavovala až 13 099 EUR, teda 8 – krát viac.
Za priepastným rozdielom medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi Slovenska stojí niekoľko faktorov vrátane úrovne príjmov, cenovej úrovne, miery nezamestnanosti či spomínanej koncentrácie majetnejších ľudí. Dôležitú úlohu pri výške úverovania zohráva fakt, že ceny bytov a domov v Bratislavskom kraji boli počas posledných 10 rokoch v priemere viac než dvojnásobne vyššie ako v ktoromkoľvek inom kúte SR. Nasporiť si na nové bývanie z mesačného platu by tak pre mnohých Bratislavčanov nebolo behom na dlhú trať, ale priam maratónom. Vo zvyšných regiónoch Slovenska sú nehnuteľnosti lacnejšie a viacgeneračné bývanie častejšie, no panuje tu vysoká miera nezamestnanosti a platy sú o desiatky percent nižšie ako v Bratislave. Aj priestor na vytváranie úspor je tu preto nižší.
Slováci sú aj naďalej väčšími sporiteľmi ako dlžníkmi. Na každých 100 EUR uložených v banke pripadá približne 76 EUR z banky požičaných. Najnižší pomer vykázali ku koncu roka 2013 obyvatelia Prešovského kraja, kde na 100 EUR úspor pripadá 60 EUR úveru. Opačná situácia je však v Banskobystrickom kraji, ktorý ako jediný eviduje vyššiu sumu úverov v porovnaní s vkladmi. Na každú „stovku“ v banke uloženú tak v banskobystrickom regióne pripadá 108 EUR požičaných.
Naša aktuálna téma a prepočty v nej vychádzajú z údajov Národnej banky Slovenska, konkrétne zo stavov vkladov a úverov pre obyvateľstvo podľa regionálneho umiestnenia pobočiek, resp. obchodných miest jednotlivých bánk. Predpokladáme pritom, že obyvatelia využívajú služby bánk prevažne v regióne svojho trvalého bydliska, čo však nemusí vždy platiť a čísla tak môžu byť mierne skreslené. Vklady a úvery Slovákov v bankách k 31.12.2013 Vklady obyvateľstva Podiel na trhu Stav vkladov na 1 obyvateľa Úvery obyvateľstva Podiel na trhu Stav úverov na 1 obyvateľa úvery / vklady v mil. EUR v % v EUR v mil. EUR v % v EUR pomer kraj / spolu 25 762 100% 4 757 19 566 100% 3 613 0,76 Bratislavský 9 905 38% 16 018 8 100 41% 13 099 0,82 Trnavský 2 383 9% 4 274 1 715 9% 3 076 0,72 Trenčiansky 1 950 8% 3 291 1 353 7% 2 283 0,69 Nitriansky 2 258 9% 3 288 1 639 8% 2 387 0,73 Žilinský 2 395 9% 3 469 1 599 8% 2 316 0,67 Banskobystrický 1 900 7% 2 893 2 059 11% 3 135 1,08 Prešovský 2 227 9% 2 719 1 326 7% 1 619 0,60 Košický 2 744 11% 3 453 1 775 9% 2 233 0,65 Zdroj: prepočty analytického tímu Poštovej banky podľa údajov NBS

4. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
4
22. týždeň 2014
Čo nové vo svete:
MMF posiela Grécku ďalšie peniaze
SLOVENSKO: Slovensko by sa malo už tento týždeň dozvedieť, či ho Európska komisia vyradí z procedúry nadmerného deficitu. Do tejto procedúry sú zaradené krajiny EÚ, ktorých deficit verejných financií prekračuje úroveň – 3,0 % HDP, pričom cieľom je, aby krajiny uskutočnili kroky potrebné na jeho zníženie. Všeobecne sa očakáva, že naša krajina by mala byť z procedúry nadmerného deficitu vyradená a to vďaka zníženiu vlaňajšieho deficitu pod maastrichtskú hranicu – 3,0 % HDP. Naše ministerstvo financií ale uviedlo, že po revízii bude náš vlaňajší deficit zrejme vykázaný na vyššej úrovni a pravdepodobne tak nedôjde ani k očakávanému zníženiu sadzby DPH na pôvodných 19 %.
EURÓPSKA ÚNIA: Stretnutie predstaviteľov Rady EÚ sa minulý týždeň zameriavalo predovšetkým na jednu hlavnú tému a tou je situácia za východnými hranicami únie, teda na Ukrajine. Hlavy štátov [resp. premiéri] vydali po stretnutí vyhlásenie, v ktorom privítali výsledok víkendových prezidentských volieb a očakávanie, že Ruská federácia bude s novozvoleným prezidentom spolupracovať. Európski predstavitelia sa zaviazali ďalej podporovať Ukrajinu pri stabilizovaní jej makroekonomickej situácie a uskutočňovaní potrebných reforiem.
GRÉCKO: Grécko očakáva tretí balík finančnej pomoci. Ten by mal byť však podľa nemeckého ministra financií Schäubleho v konečnom dôsledku nižší ako pôvodne očakávaných 10 mld. EUR. Zároveň bude tento tretí balík pomoci výrazne nižší ako predchádzajúce dva balíky, ktoré spolu predstavovali sumu zhruba 240 mld. EUR. Poskytnutie ďalších finančných prostriedkov Grécku v piatok potvrdili aj predstavitelia Medzinárodného menového fondu [MMF]. Fond by mal krajine požičať ďalšie zdroje v objeme 4,64 mld. USD, pričom doteraz MMF poskytol zadlženej krajine dohromady 15,8 mld. USD.
POĽSKO: Poľská ekonomika v prvej štvrtine roka zrýchlila medziročný rast na 3,4 % najmä vďaka pozitívnemu príspevku domáceho dopytu. Vyplýva to z údajov poľského štatistického úradu. Objem investícií vzrástol v prvej štvrtine roka o viac než desatinu, čo predstavuje najrýchlejšie tempo rastu od roku 2008.
MAĎARSKO: Maďarský minister hospodárstva Varga potvrdil zámery maďarskej vlády zaviesť v dohľadnej dobe nové dane. Jednať by sa malo napríklad o daň z reklamy, ktorej sadzba by sa mala pohybovať od 0 % do 20 % v závislosti od výšky príjmov dotknutých spoločností. Nová daň by mohla negatívne zasiahnuť najmä najväčších poskytovateľov reklamného priestoru, ktorými sú celoštátne televízie.

5. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
5
22. týždeň 2014
Aj máj 2014 priniesol oslabenie eura. Ako 4 máje pred ním.
V pondelok sa v USA a vo Veľkej Británii sviatkovalo a mnohé burzy tak ostali zatvorené. Pozornosť sa preto sústredila na európsku seansu, ktorú ale vzhľadom na výpadok londýnskych obchodníkov charakterizovali nižšie zobchodované objemy. Euru sa ale vcelku darilo, keď si voči doláru polepšilo späť nad úroveň svojho dlhodobého priemeru aj napriek tomu, že guvernér ECB Draghi hovoril o možnom uvoľnení menovej politiky v eurozóne. Euro posilnilo z ranných 1,3620 EURUSD až na záverečných 1,3650 EURUSD. V utorok spoločná mena eurozóny oslabila na najnižšiu úroveň od Valentína a otestovala hladinu 1,3610 EURUSD. Dôvod je jasný, a to blížiace sa zasadnutie ECB a silnejúce hlasy volajúce po uvoľnení menovej politiky v eurozóne. V stredu euro takmer nepretržite oslabovalo a voči doláru si pohoršilo až pod hladinu 1,3600 EURUSD. Pod touto úrovňou sa euro spočiatku obchodovalo aj vo štvrtok, no s pribúdajúcimi hodinami si postupne polepšovalo a po príchode amerických obchodníkov k monitorom siahlo na úroveň 1,3620 EURUSD. Túto úroveň euro v piatok ešte vylepšilo, keď si aj „vďaka“ horším dátam z USA v podobe revízie HDP za prvý kvartál polepšilo na úroveň 1,3650 EURUSD. Túto hladinu ale napokon spoločná mena eurozóny neudržala a deň, týždeň i mesiac uzavrela na úrovni 1,3635 EURUSD. Za mesiac tak euro na sile stratilo – 1,7 %. Naše slová z úvodu mesiaca o tom, že v máji sa euru už tradične nedarí, sa tak do bodky naplnili.
Kurzový vývoj mien našich susedov bol uplynulý týždeň zmiešaný. Česká koruna a maďarský forint si voči euru mierne pohoršili a poľský zlotý naopak nepatrne posilnil. Česká koruna si voči euru odpísala – 0,2 % a v piatok zatvárala obchodovanie na úrovni 27,480 EURCZK. V medzimesačnom porovnaní sa jej kurz v podstate nezmenil a aj v máji tak bola najstabilnejšou menou nášho regiónu. Maďarský forint minulý týždeň voči euru oslabil tiež o – 0,2 % na úroveň 302,70 EURHUF, no medzimesačne bol voči spoločnej mene eurozóny o 1,4 % silnejší. Poľský zlotý si počas uplynulého týždňa polepšil o 0,2 % a podobne ako maďarský forint, aj zlotý v máji voči euru získal 1,4 %.
ECB zrejme tento týždeň pristúpi k zníženiu základnej sadzby
Maďarská centrálna banka uplynulý týždeň v súlade s našimi očakávaniami znížila svoju základnú úrokovú sadzbu po 22. krát v rade na nové historické minimum 2,40 %. Dôvodom pokračujúceho uvoľňovania menovej politiky v podaní MNB je pomalý rast cien, ktorý sa v apríli preklopil do prvého cenového poklesu v novodobej maďarskej histórii. Tento týždeň bude na zasadnutia centrálnych bankárov bohatý. V stredu 4. júna nás čaká zasadnutie poľskej NBP, od ktorého očakávame ponechanie základnej úrokovej sadzby bez zmeny na úrovni 2,50 %. Deň na to, teda vo štvrtok 5. júna, bude o nastavení menovej politiky rozhodovať britská BoE a taktiež predpokladáme, že zasadnutie žiadnu zmenu v úrokových sadzbách neprinesie. V ten istý deň sa ale uskutoční aj pre nás najzaujímavejšie stretnutie európskych centrálnych bankárov. Predpokladáme, že ECB už nakoniec pretaví svoju rétoriku aj do činov a dôjde k zníženiu základnej úrokovej sadzby v eurozóne o – 0,15 p. b. z doterajšej úrovne 0,25 % na úroveň 0,10 %. Trhy očakávajú v priemere miernejšie zníženie sadzby a to na úroveň 0,15 %.
1,30
1,35
1,40
11-13
1-14
3-14
5-14
EURUSD
25,30
26,60
27,90
11-13
1-14
3-14
5-14
EURCZK
Zdroj: Bloomberg
0,80
0,84
0,88
11-13
1-14
3-14
5-14
EURGBP
95,0
101,0
107,0
11-13
1-14
3-14
5-14
USDJPY
0,00
0,50
1,00
11-13
1-14
3-14
5-14
%
Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR
3M EURIBOR
12M EURIBOR
sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
11-13
1-14
3-14
5-14
%
Sadzby národných bánk vo svete
ECB
FED
BoE
0,00
2,50
5,00
11-13
1-14
3-14
5-14
%
Sadzby národných bánk V4
ECB
ČNB
NBP
MNB

6. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
6
22. týždeň 2014
Posledný týždeň mesiaca priniesol zlacnenie ropy Brent
Cena ropy Brent uplynulý týždeň poklesla o približne jedno percento. Už v pondelok ropa Brent zlacnela na úroveň 110,32 USD za barel a stiahla sa tak z dvaapolmesačného maxima, ktoré dosiahla predminulý týždeň. Dôvodom bol výsledok ukrajinských prezidentských volieb, ktorý podľa obchodníkov trochu zmiernil napätie za našimi východnými hranicami. V utorok si ropa Brent odpísala ďalších – 30 centov a obchodovala sa za 110,02 USD za barel z dôvodu vyberania ziskov po pondelkovom sviatku v USA a Veľkej Británii. Pokles ceny ropy sa nezastavil ani v stredu a barel čierneho zlata sa na trhu obchodoval za 109,81 dolárov. Vo štvrtok došlo k miernemu obratu a cena ropy Brent vzrástla smerom k hladine 110 USD za barel. Svoje štvrtkové zisky ale ropa v piatok vymazala a deň, týždeň i mesiac uzavrela na úrovni 109,41 USD za barel. Celý mesiac máj ropa ukončila drahšia o 1,8 %.
Aj v apríli predávali naši priemyselníci svoju produkciu medziročne lacnejšie a to o – 4,4 %
Počas uplynulého týždňa zverejnil Štatistický úrad SR [ŠÚ SR] aprílový vývoj cien priemyselných výrobcov pre tuzemských odberateľov. Vo štvrtom tohtoročnom mesiaci naši priemyselníci predávali prvým odberateľom svoje produkty o – 4,4 % lacnejšie ako pred rokom. K medziročnému poklesu cien tak prišlo už po dvanásty mesiac v rade, pričom ide zároveň o najhlbší pokles od začiatku tohto roka.
Najvýraznejšie zlacnenie bolo evidované v dodávkach elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu a to o – 7,2 %. V samotnej priemyselnej výrobe bol vykázaný pokles cien o – 2,9 %. V ťažbe a dobývaní sa ceny výrobcov zvýšili o 1,3 % a v dodávkach vody, čistenia, odvodu či odpadov o 1,4 %.
Pod aprílový pokles cien v priemyselnej výrobe ako takej sa podpísali hlavne o – 9,6 % nižšie ceny koksu a rafinovaných ropných produktov. O – 4,9 % ale išli s cenami nadol aj výrobcovia chemikálií a chemických produktov. Nárast cien bol spomedzi priemyselných odvetví evidovaný iba v prípade textilného [o 2,1 %] a papierenského priemyslu [o 0,5 %].
Nálada v slovenskej ekonomike sa v máji výraznejšie zlepšila
V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa nálada v slovenskej ekonomike v máji výraznejšie zlepšila. Indikátor ekonomického sentimentu IES totiž oproti hodnote z apríla vzrástol až o 2,7 bodu na úroveň 99,0 bodu. Vyplynulo to z výsledkov, ktoré zverejnil ŠÚ SR.
V porovnaní s vlaňajším májom bola atmosféra v našej ekonomike lepšia o 6,3 bodu. Naďalej však zaostávala za úrovňou svojho dlhodobého priemeru [o – 5,5 bodu]. Pod medzimesačné zlepšenie nálady v našej ekonomike sa v máji podpísalo predovšetkým výrazné zvýšenie dôvery v obchode a v službách. K zlepšeniu atmosféry ale došlo aj v priemysle a medzi spotrebiteľmi. K zhoršeniu nálady nedošlo v žiadnej oblasti, v stavebníctve bola evidovaná stagnácia.
-6
-4
-2
0
2
4
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
PPI
CPI
Ceny priemyselných výrobcov - PPI
%, r/r
Zdroj: ŠÚ SR
85
90
95
100
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
Indikátor ekonomického sentimentu v SR
Zdroj: ŠÚ SR
90
100
110
120
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
Cena ropy Brent [v USD za barel]
Zdroj: Bloomberg

7. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
7
22. týždeň 2014
Rebríček týždňa:
Veľké porovnanie cien potravín so susedmi: Na Slovensku máme najdrahšie maslo a syr, najmenej platíme za čaj.
Frflanie na ceny v obchodoch patrí na Slovensku medzi obľúbené disciplíny. Podľa údajov Štatistického úradu EÚ [Eurostat] sú však ceny tovarov a služieb na Slovensku v porovnaní s európskym priemerom o – 28 % nižšie. O viac než desatinu lacnejšie ako v EÚ sú v slovenských obchodoch podľa štatistík aj potraviny. V porovnaní s okolitými krajinami však už slovenské cenovky také nízke nie sú. Drahšie potraviny a nealko nakupujú len spotrebitelia v Rakúsku. Naopak, v Poľsku sú potraviny až o – 30 % lacnejšie ako u nás.
Po olivový olej do Rakúska, za minerálkami do Maďarska a na múku do Česka. Asi tak by vyzeral náš nákupný plán, nebyť nákladov na dopravu a obmedzeného času. Vďaka najnovšej správe Európskej komisie Consumer Prices Research 2013 vieme porovnať nielen cenové hladiny v jednotlivých krajinách EÚ, ale aj cenovky konkrétnych tovarov a služieb.
V rámci nami vytvoreného koša potravín máme na Slovensku v porovnaní s našimi susedmi najdrahšie maslo, syr a pomarančový džús. Tieto potraviny sú tak u nás dokonca drahšie ako v Rakúsku. Naopak, najlacnejší v porovnaní s okolitými krajinami je v našich obchodoch čaj.
V Poľsku sú cenovo najvýhodnejšie predovšetkým mäsové a mliečne výrobky. Za kilogram čerstvých kuracích pŕs v Poľsku zaplatíme takmer trikrát menej ako v Rakúsku. Rozdiely sú však nielen v cenách, ale podľa skúseností spotrebiteľov aj v kvalite potravín. Poliaci nakupujú aj najlacnejšie pivo či cigarety. Kontroverzná soľ je však v Poľsku prekvapivo dokonca o niečo drahšia ako u nás.
Českí spotrebitelia platili v roku 2012 o polovicu menej ako my predovšetkým za cestoviny. O takmer tretinu lacnejšie nakupovali Česi aj vajcia, ktoré u nás v úvode roka 2012 zaznamenali výrazné zdražovanie.
Najdrahšie potraviny nájdeme v Rakúsku. Ich vyššia cena je však do veľkej miery vyvážená aj vyššou kvalitou a vyššími príjmami rakúskych domácností. Práve vyššia kvalita je často dôvodom, prečo aj mnohí Slováci nakupujú v rakúskych prihraničných oblastiach. V Rakúsku je lacnejší ako u nás či v ostatných okolitých krajinách iba olivový olej. Ten však ani dnes nepatrí medzi základnú výbavu slovenskej kuchyne a mnohé domácnosti ho stále považujú skôr za luxus. Porovnanie cien potravín a nápojov na Slovensku a v okolitom zahraničí Produkt, cena v EUR [2012] ČR Maďarsko Rakúsko Poľsko Slovensko
dlhozrnná ryža, 1 kg 1,36
1,85 2,11
1,73 1,66
biela múka, 1 kg 0,46
0,57 1,07
0,55 0,48
mrazená pizza, 500 g
3,01
2,54 4,01 2,10 3,17
bezvaječné cestoviny, 1 kg 1,21
2,22 3,14
2,12 2,40
bravčové rezne čerstvé, 1 kg
4,49
4,77 6,37 3,63 4,69
kurča celé čerstvé, 1 kg
2,49
2,70 4,87 1,86 2,61
kuracie prsia čerstvé, 1 kg
5,81
5,10 11,70 3,92 5,73
čerstvé mlieko, 1 l
0,76
0,80 0,98 0,61 0,88
ovocný jogurt, 1 kg 2,79
2,08
2,71 1,88 2,41
krémový syr, 200 g
1,63
0,98
1,61 0,95 1,67
syr typu kamembert, 1 kg
9,61 10,74
8,82 8,56 9,51
vajcia, 10 ks 1,42
1,45 2,62
1,47 2,05
maslo, 250 g
1,35
1,96
1,51 1,22 2,03
margarín, 250 g
0,90
1,05 1,09 0,57 0,72
olivový olej, 1 l 10,36
9,16 8,06
8,41 10,08
rastlinný olej, 1 l
1,71
1,71 3,49 1,63 1,83
jablká, 1 kg
1,24
0,93 1,93 0,87 1,17
banány, 1 kg 1,22
1,36 1,73
1,26 1,37
paradajky, 1 kg
1,51
1,77 2,55 1,39 1,83
zemiaky, 1 kg 0,42
0,43 1,19
0,50 0,43
hranolky mrazené, 1 kg 1,31
1,78 2,50
2,15 1,98
biely cukor, 1 kg
0,97
1,04 1,19 0,92 1,14
soľ, 1 kg 0,21
0,33 0,79
0,26 0,24
čierny čaj, 25 vrecúšok
1,11
1,17 2,10
1,34 1,07
minerálna voda sýtená, 1 l 0,35 0,24 0,35
0,31 0,34
pomarančový džús 100 %, 1 l
1,31
1,39
1,38 1,05 1,45
pivo, 1 l
1,55
1,28 1,65 1,21 1,31
cigarety, 20 ks
2,90
2,74 4,22 2,41 2,91 Zdroj: Poštová banka podľa Consumer Prices Research 2013 Pozn.: červená farba – najvyššia cena, zelená farba – najnižšia cena Správa Consumer Prices Research vydaná Európskou komisiou uvádza indikatívne ceny pre vybrané tovary a služby v jednotlivých krajinách Európskej únie. Ceny uvedené v tabuľke nie sú priemernými cenami za dané potraviny v krajine, ale ich konkrétnych druhov podľa špecifikácie Európskej komisie. V prípade Maďarska, Poľska a Českej republiky mohol ceny ovplyvniť aj kurzový vývoj lokálnych mien voči euru.

8. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
8
22. týždeň 2014
Kalendár udalostí 23. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Hrubý domáci produkt [4. jún 2014] v %, r/r, stále ceny 1. kvartál 2014 2,4 2,4 Priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva [4. jún 2014] v EUR 1. kvartál 2014 807 – Nezamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl [4. jún 2014] v % 1. kvartál 2014 – – Kľúčová sadzba Poľskej centrálnej banky NBP [4. jún 2014], v % jún 2014 2,50 2,50 Maloobchodné tržby [5. jún 2014], v %, r/r apríl 2014 – – Kľúčová sadzba Európskej centrálnej banky ECB [5.jún 2014], v % jún 2014 0,10 [pokles o – 0,15] 0,15 Kľúčová sadzba Britskej centrálnej banky BoE [5. jún 2014], v % jún 2014 0,50 0,50
Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 4 Q 2013 1 Q 2014 2 Q 2014 2013 2014 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 2,4* 2,1 0,9* 2,3 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* – 0,1 0,4* 1,6 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* 0,0 0,4* 1,6 PPI [%, r/r] 1] 4] – 1,7* – 3,4* – 3,4 – 1,7* – 3,0 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,9* 2,4 2,3 1,0* 1,6 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,50* 13,46* 12,80 14,11* 12,99 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 695,3* 1 246,8* 1 340,0 4 429,7* 3 827,0 EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,38* 1,33 1,37* 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,25* 0,10 0,25* 0,10 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,22* 0,24* 0,20 0,22* 0,25
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť