Ekonomický týždenník Poštovej banky - 40. týždeň

1. 40. týždeň 2014
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
240. týždeň 2014
OBSAH
Zaujalo nás: Potraviny v Poľsku sú o – 30 % lacnejšie ako u nás.
Vo Fínsku sú však o 40 % drahšie. 3
Čo nové vo svete: Prísnejšie pravidlá financovania v Maďarsku
a Írsku 4
Euro aj naďalej oslabuje. Koncom týždňa atakovalo hladinu
1,2500 EURUSD 5
Minulotýždňové zasadnutie ECB prekvapenia neprinieslo 5
Cena ropy Brent prekonala dvojročné minimá 6
Tržby maloobchodníkov v auguste opäť rástli 6
V septembri sa nálada v slovenskej ekonomike mierne zlepšila 7
Rebríček týždňa: Rozbehnúť vlastný biznis plánuje len jedno percento
Slovákov 8
Kalendár udalostí 41. týždňa 9
Predikcie podľa Poštovej banky 9
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
340. týždeň 2014
Zaujalo nás:
Potraviny v Poľsku sú o – 30 % lacnejšie ako u nás. Vo Fínsku sú
však o 40 % drahšie.
Pre mnohých Slovákov je typické frflanie na zdražovanie v obchodoch a neustále porovnávanie sa s okolitými krajinami, v ktorých je všetko
samozrejme lacnejšie. Aká je ale realita a je na Slovensku naozaj tak draho? Podľa údajov Štatistického úradu EÚ [Eurostat] Slovensko vlani
patrilo medzi 10 najlacnejších krajín únie a ceny za tovary a služby boli u nás zhruba o – 30 % nižšie oproti priemerným cenám únie. Samotné
potraviny a nealkoholické nápoje, na ktoré vynakladáme nemalú časť našich rodinných rozpočtov, boli v porovnaní s priemernými
európskymi cenami lacnejšie o – 12 %.
V porovnaní so susednými krajinami však až tak lacno
u nás nie je. Ceny potravín a nealkoholických
nápojov v Poľsku boli vlani v porovnaní s tými
našimi až o – 30 % nižšie. V Maďarsku sú
potraviny a nápoje lacnejšie o – 9 % ako u nás
a v Česku o – 5 %.
V tabuľke uvádzeme ceny vybraných potravín
a nápojov podľa údajov Eurostatu za Slovensko,
susedné Česko a Poľsko a taktiež za Fínsko. Práve
Fínsko totiž patrí medzi trojicu krajín s najvyššími
cenami potravín a nápojov v európskej 28 – čke,
ktoré sú oproti našim cenám vyššie až o 40 %. Za
ďalších našich susedov [Maďarsko a Rakúsko] neboli
ceny potravín zatiaľ zverejnené. Poľsko je zároveň
v rámci celej EÚ krajinou, kde sú ceny potravín
a nealko nápojov najnižšie.
V rámci cenového porovnania nami vybraných
potravín a nealko nápojov na Slovensku, v Česku
a v Poľsku máme najlacnejšiu iba pšeničnú múku
a čierny čaj. Všetky ostatné položky uvedeného
„nákupného košíka“ boli lacnejšie u našich susedov.
Najvyššie sumy na cenovkách v obchodoch
v porovnaní s Českom a Poľskom máme napríklad
v prípade bravčového či kuracieho mäsa, plnotučného
mlieka, vajec, masla či syrových výrobkov.
V „cenovej vojne“ medzi Slovenskom, Českom
a Poľskom jednoznačne vyhráva Poľsko, kde je
drvivá väčšina potravín najlacnejšia. V Poľsku
kúpime lacnejšie ako u nás hlavne mäsové a mliečne
výrobky, ale taktiež aj olivový olej, viaceré druhy
ovocia a zeleniny, kávu či čokoládu. Ak sa vydáme na
nákupy do Českej republiky, oplatí sa nám „hodiť“
do košíka predovšetkým salámu, ryžu alebo slepačie vajcia. Pri nákupnej turistike v okolitom zahraničí však treba myslieť aj na to, že
dávame zarobiť miestnym predajcom a výrobcom a nie tým slovenským. Naši producenti tak musia čeliť nižším tržbám a ziskom, čo
neprospieva nielen im, ale ani celému nášmu hospodárstvu.
Fínsko patrí medzi najdrahšie krajiny EÚ. Pri nákupe vo fínskom supermarkete by nás nepríjemne prekvapili hlavne ceny za mäsové
výrobky, ovocie, zeleninu či minerálky. Ale nebyť dopravných nákladov, tak v tejto severskej krajine by sa nám oplatilo kupovať kávu, ktorá je
tu nielen lacnejšia ako u nás, ale dokonca aj lacnejšia ako v Poľsku.
Ceny vybraných potravín [v EUR] Poľsko ČR Slovensko Fínsko
O koľko sú drahšie / lacnejšie
potraviny v porovnaní so SR [v %] - 30% - 5% - + 40%
Dlhozrnná ryža [1kg] 1,76 1,35 1,66 2,38
Pšeničná múka [1kg] 0,58 0,51 0,50 0,71
Bravčové rezne [1 kg] 3,69 4,61 4,69 -
Kurča celé [1 kg] 1,80 2,66 2,71 -
Kuracie prsia [1 kg] 3,75 5,78 5,84 13,71
Saláma [1 kg] 8,19 7,23 7,93 15,87
Mlieko čerstvé, plnotučné [1l] 0,63 0,83 0,90 -
Biely jogurt [1 kg/l] 1,60 1,97 1,67 -
Ovocný jogurt [1 kg/l] 1,96 2,77 2,42 1,99
Syr typu Cammembert [1kg] 8,70 9,58 9,82 -
Syr typu Gouda [1 kg] 4,99 7,25 8,31 -
Smotanový syr [200g] 0,98 1,62 1,72 -
Slepačie vajcia [10 ks] 1,33 1,17 2,14 -
Maslo [250 g] 1,34 1,48 2,17 1,52
Margarín [250 g] 0,61 0,91 0,72 -
Olivový olej [1l] 8,89 10,57 10,72 -
Rastlinný olej [1l] 1,64 1,65 2,06 3,74
Jablká [1kg] 0,70 1,33 1,34 2,37
Banány [1kg] 1,18 1,22 1,33 1,72
Mrkva [1kg] 0,52 0,72 0,79 2,14
Paradajky [1kg] 1,46 1,43 1,68 2,10
Zemiaky [1kg] 0,33 0,65 0,69 1,04
Biely cukor [1kg] 0,86 0,93 1,09 1,13
Džem [1kg] 3,38 4,79 5,32 5,54
Mliečna čokoláda [1kg] 8,35 8,51 8,78 11,05
Kečup [1kg] 2,46 2,14 2,43 3,29
Soľ [1kg] 0,26 0,21 0,25 -
Káva [1kg] 9,98 11,61 11,32 7,16
Čierny čaj [25 vrecúšok] 1,38 1,11 1,04 -
Minerálna voda sýtená [1l] 0,31 0,34 0,35 1,27
Pomarančový džús [1l] 1,09 1,31 1,53 1,22
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa údajov Eurostat, rok 2013
Pozn.: červená farba – najnižšia cena, zelená farba – najvyššia cena v rámci SR, ČR a PL

4. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
440. týždeň 2014
Čo nové vo svete:
Prísnejšie pravidlá financovania v Maďarsku a Írsku
EUROZÓNA: Koncom uplynulého týždňa sa uskutočnilo zasadnutie ECB, na ktorom ale nedošlo k žiadnym prekvapeniam ohľadom
nastavenia sadzieb v menovej únii. Centrálni bankári však zverejnili podrobnosti plánovaných nákupov cenných papierov a to vo forme
ABSPP [cenné papiere kryté aktívami] a CBPP [kryté dlhopisy]. Tieto operácie by mali pod záštitou ECB prebiehať minimálne dva roky, aby sa
naplno prejavil ich stimulačný efekt na nové emisie. V rámci programov bude môcť ECB v menšom rozsahu [do 30 % objemu jednotlivých
emisií] nakupovať aj cenné papiere pochádzajúce z Grécka a Cypru, hoci svojimi ratingmi nespĺňajú všeobecné podmienky.
GRÉCKO: Na trhoch sa minulý týždeň riešili aj špekulácie, že by ECB v rámci spomínaného programu skupovania aktív krytých cennými
papiermi [ABS] mohla nakupovať aj tzv. junk bondy. A tieto informácie podporili uplynulý týždeň grécke dlhopisy v raste. Centrálna banka by
tak mohla skupovať aj cenné papiere gréckych a cyperských spoločností s neinvestičným ratingom, čo dopomohlo k rally najmä akciám bánk
problémových krajín.
CYPRUS: Fiškálny výbor cyperskej vlády očakáva, že ekonomika krajiny bude v roku 2015 stagnovať a zastaví sa tak jej pokles, ktorému čelí
nepretržite už od roku 2011. Ekonomika ostrovnej krajiny, ktorá v minulom roku musela požiadať o pomoc zahraničných partnerov, by sa tak
mohla odraziť od dna. Cieľom cyperského ministra financií Georgiada je zároveň dosiahnuť v roku 2015 primárny rozpočtový prebytok. Krajina
si tiež dáva za cieľ zníženie miery nezamestnanosti, ktorá by v tomto roku mala kulminovať na úrovni viac ako 18 %.
MAĎARSKO: Maďarsko stanoví prísnejšie pravidlá pre spotrebné financovanie. Snahou je regulovať spotrebné financovanie v zmysle
zavedenia prísnejších pravidiel a stropov na poplatky a samotné úrokové sadzby. Opatrenia sa podľa doposiaľ zverejnených informácií majú
týkať bankového sektora, aby sa vytvorilo férovejšie, no stále konkurenčné prostredie. O konkrétnej podobe nového zákona, ktorý by mal
začať platiť počnúc budúcim rokom, by vláda mala hovoriť začiatkom novembra.
ÍRSKO: Írsko bolo poslednou z krajín OECD, ktorá neúčtovala svojim obyvateľom poplatky za „vodné stočné“. Tento model ale nebol
udržateľný a po záchrannom programe, ktorý Írsko už úspešne ukončilo, sa s podobnými účtami zoznámia aj írske domácnosti. Ročný
poplatok za vodu bude pre írsku domácnosť účtovaný vo výške 238 EUR. Táto zmena je súčasťou celého balíka opatrení pre vyššie príjmy
rozpočtu, ktoré zahŕňajú okrem iného aj vyššie dane z príjmov a nehnuteľností.
Podobne ako Maďarsko, plánuje sprísňovať pravidlá pre úverovanie aj írska centrálna banka. Zelený ostrov má negatívne skúsenosti
s bublinou na realitnom i úverovom trhu, a je preto pripravený obmedziť výšku hypotekárnych úverov, ktoré banky môžu klientom poskytnúť.
Rozhodujúcim faktorom by mala byť výška príjmu.
MEDZINÁRODNÝ MENOVÝ FOND [MMF]: Šéfka MMF Christine Lagardeová koncom uplynulého týždňa vyjadrila svoje obavy z toho, že
svetová ekonomika môže dlhšiu dobu zotrvať v podmienkach pomalšieho hospodárskeho rastu. Mnohé krajiny totiž podľa nej bojujú
s pomerne vysokou zadlženosťou a z toho vyplývajúcimi dlhovými problémami. Vrásky na čele Lagardeovej podľa jej slov pridáva aj vysoká
nezamestnanosť, ktorá trápi viaceré krajiny.

5. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
540. týždeň 2014
Euro aj naďalej oslabuje. Koncom týždňa atakovalo hladinu 1,2500 EURUSD.
Aj začiatkom minulého týždňa sa euro držalo na
úrovni svojho minima z novembra 2012 a jeho cena
sa pohybovala v rozmedzí 1,2665 EURUSD až
1,2715 EURUSD. Napokon uzavrelo prvý pracovný
deň v strede tohto rozpätia na úrovni 1,2685
EURUSD. Utorkové zverejnenie inflačných dát
z eurozóny za mesiac september spôsobilo strmý
pád eura z úrovne 1,2680 EURUSD o celú figúru na
1,2580 EURUSD. Prvý odhad Eurostatu totiž
ukázal, že cenový rast v menovom bloku v prvom
jesennom mesiaci opäť spomalil a to už len na
0,3 % medziročne. Streda sa niesla v znamení
očakávaní výsledkov štvrtkového zasadnutia ECB,
takže najobchodovanejší pár sveta sa pohyboval
v úzkom pásme v okolí hladiny 1,2600 EURUSD.
Euro si vo štvrtok voči doláru pripisovalo zisky a v priebehu dňa posilnilo až na dohľad hladiny 1,2700 EURUSD. Avšak aj vplyvom toho, že na
zasadnutí ECB nedošlo k žiadnym prekvapeniam ohľadom nastavenia sadzieb, technickú úroveň spoločná mena eurozóny prelomiť
nedokázala a do samotného záveru obchodovania časť ziskov zmazala. Deň tak ukončila na úrovni 1,2670 EURUSD. Aj v samom závere
týždňa došlo k oslabeniu spoločnej meny eurozóny. Po zverejnení výsledkov z amerického trhu práce, kde rezort práce uviedol, že
v septembri bolo v ekonomike USA [okrem poľnohospodárstva] vytvorených až 248 tis. nových pracovných miest [odhady hovorili o 215 tisíc],
sa euro prepadlo prudko smerom nadol a atakovalo hladinu 1,2500 EURUSD. Týždeň tak uzavrelo neslávne na úrovni 1,2516 EURUSD.
Obchodovanie s menami nášho stredoeurópskeho regiónu bolo uplynulý týždeň zmiešané. Česká koruna sa voči euru posilnila z
pondelkovej úrovne 27,538 na piatkovú úroveň 27,480 EURCZK. Zhodnotil aj maďarský forint, ktorý sa v pondelok nachádzal na úrovni 311,68
EURHUF, ale koncom týždňa na úrovni 309,99 EURHUF. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch spomínaných mien poľský zlotý mierne
oslabil a to z úrovne 4,1798 EURPLN na úroveň 4,1913 EURPLN.
Minulotýždňové zasadnutie ECB prekvapenia neprinieslo
Uplynulý štvrtok sa uskutočnilo zasadnutie ECB, ktoré v súlade s očakávaniami zmenu úrokových sadzieb neprinieslo. Centrálni bankári však
zverejnili podrobnosti plánovaných nákupov cenných papierov a to vo forme ABSPP [cenné papiere kryté aktívami] aj CBPP [kryté dlhopisy].
Viac o zasadnutí ECB si môžete prečítať v predchádzajúcej časti „Čo nové vo svete“. Tento týždeň budeme svedkami zasadnutí centrálnych
bankárov z dvoch krajín, ktoré pravidelne sledujeme. V stredu 8. októbra sa stretnú predstavitelia poľskej NBP a vo štvrtok 9. októbra britskej
BoE. V prípade NBP očakávame, že dôjde k ďalšiemu zníženiu úrokovej sadzby v krajine a to z úrovne 2,50 % na úroveň 2,25 %, teda pokles
o – 0,25 p. b. Britskí centrálni bankári by podľa našich aj trhových očakávaní mali ponechať úrokovú sadzbu nezmenenú na úrovni 0,50 %.
1,26
1,33
1,40
3-14 5-14 7-14 9-14
EURUSD
27,20
27,60
28,00
3-14 5-14 7-14 9-14
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,77
0,80
0,83
3-14 5-14 7-14 9-14
EURGBP
101,0
106,0
111,0
3-14 5-14 7-14 9-14
USDJPY
0,00
0,35
0,70
3-14 5-14 7-14 9-14
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
3-14 5-14 7-14 9-14
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
3-14 5-14 7-14 9-14
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

6. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
640. týždeň 2014
Cena ropy Brent prekonala dvojročné minimá
Začiatkom minulého týždňa cena ropy Brent zaznamenala mierny nárast,
keď presiahla úroveň 97 dolárov za barel. Ďalej nasledovalo už len jej
postupné znižovanie. Slabé ekonomické signály z Číny
a Európy, pretrvávajúca prevaha ponuky nad dopytom, ale aj silnejší
americký dolár sa v utorok a stredu podpísali pod oslabenie ropy Brent na
úroveň 94,16 USD za barel, čo predstavuje dvojročné minimum. Pokles
cien ropy sa nezastavil ani vo štvrtok, kedy sa barel severomorskej zmesi
na trhu obchodoval za 93,42 dolárov. Oslabovanie pokračovalo aj
v piatok, kedy vplyvom silnejúceho dolára v dôsledku priaznivých údajov
z amerického trhu práce uzavrela týždeň na úrovni 92,31 USD za barel.
Tržby maloobchodníkov v auguste opäť rástli
Podľa údajov ŠÚ SR tržby našich maloobchodníkov v auguste medziročne vzrástli o 1,1 %. Hoci v auguste došlo k medziročnému rastu
maloobchodných tržieb, pri sledovaní vývoja za ostatné mesiace bádame jemné spomalenie tempa ich rastu. Pozitívny vývoj si tak
maloobchodné tržby naďalej zachovali aj v treťom kvartáli, čo je dobrým znamením pre vývoj slovenskej ekonomiky v tomto období.
Najvýraznejší medziročný rast tržieb na úrovni 6,2 % dosiahli
v auguste maloobchodníci s pohonnými hmotami v špecializovaných
predajniach. Dobre sa darilo aj maloobchodníkom s tovarom pre
kultúru a rekreáciu v špecializovaných predajniach, ktorí si
v porovnaní s minulým rokom polepšili o celých 5 %.
Naopak, maloobchod s potravinami, nápojmi a tabakom
v špecializovaných predajniach zaznamenal opätovne, po
významnom júlovom poklese, najväčší medziročný prepad aj
v auguste, a to o – 8,9%. Medziročný pokles zasiahol aj maloobchod
ostatného tovaru v špecializovaných predajniach [o – 7,9 %]
a maloobchod v stánkoch a na trhoch [o – 6,4 %].
Podľa údajov, ktoré zverejnil Eurostat, augustové maloobchodné tržby európskych ekonomík zaznamenali mierne zrýchlenie tempa rastu.
V porovnaní s júlom 2014 sa maloobchodné tržby zvýšili v eurozóne o 1,2 % a v celej Európskej únii o 1,4 %. V medziročnom porovnaní bol
zaznamenaný ešte výraznejší nárast, a to o 1,9 % v eurozóne a o 2,5 % pre celok Európskej únie. Na základe dostupných údajov môžeme
konštatovať, že medziročne si v mesiaci august polepšili všetky členské štáty EÚ. Spomedzi jednotlivých krajín najväčší rast dosiahlo
Luxembursko [až o 12,5 %], Estónsko [o 6,7 %] a Veľká Británia [až o 5,6 %].
-6
-4
-2
0
2
4
6
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
Maloobchodné tržby v SR Zdroj: ŠÚ SRv %, r/r
90
100
110
120
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

7. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
740. týždeň 2014
V septembri sa nálada v slovenskej ekonomike mierne zlepšila
Po stagnácii nálady v slovenskej ekonomike v druhom prázdninovom mesiaci – auguste, došlo v septembri k jej miernemu zlepšeniu. Ako
vyplýva z údajov, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR [ŠÚ SR], nálada v deviatom mesiaci tohto roka dosiahla úroveň 103,1 bodov.
V septembri došlo opakovane k zlepšeniu ekonomického sentimentu
v oblasti stavebníctva, kde indikátor dôvery dosiahol najlepší
výsledok za posledných 5 rokov. Nálada sa oproti augustu zlepšila aj
v oblasti priemyslu, keď vzrástla na úroveň 5 percentuálnych bodov,
čo predstavuje jej maximum od mája 2011. Podpísal sa pod to hlavne
pokles zásob hotových výrobkov. Naopak, negatívne tendencie aj
naďalej pretrvávajú v oblasti služieb, ale aj medzi spotrebiteľmi, kde
sme rovnako ako v auguste zaznamenali zhoršenie nálady.
Spotrebiteľskú náladu ovplyvnili hlavne obavy z rastu
nezamestnanosti a zo zhoršenia ekonomickej situácie v krajine.
V medziročnom septembrovom porovnaní bola atmosféra v našej
ekonomike lepšia o 11,9 bodu. Naďalej však zaostáva za úrovňou svojho dlhodobého priemeru, avšak už iba o – 1,4 bodu.
85
90
95
100
105
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
Indikátor ekonomického sentimentu v SR
Zdroj: ŠÚ SR

8. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
840. týždeň 2014
Rebríček týždňa:
Rozbehnúť vlastný biznis plánuje len jedno percento Slovákov
Láka vás myšlienka, aké by to bolo byť „sám sebe pánom“? Alebo dokonca už aj pracujete na tom, aby ste mohli rozbehnúť svoj vlastný
biznis? Tak v tom prípade patríte medzi iba nepatrné percento našincov, ktorí majú v pláne v nasledujúcom roku odštartovať vlastnú
podnikateľskú dráhu.
Z nedávnych prieskumov totiž vyplynulo, že Slováci sa do podnikania príliš nehrnú. Iba
tretina Slovákov by pred statusom zamestnanca uprednostnila vlastnú podnikateľskú
dráhu. Slovensko sa tak v rebríčku podnikaniachtivých európskych národov zaradilo
do poslednej tretiny. Najčastejším dôvodom, pre ktorý by sa Slováci radi vydali na vlastnú
podnikateľskú dráhu, je osobná nezávislosť [56 % opýtaných]. Pre 27 % našincov je lákadlom
sloboda v rozhodovaní „kde a kedy budem pracovať“ a viac než pätinu láka vidina vyššieho
zárobku. Naopak, najväčšie obavy pri pomyslení na vlastnú podnikateľskú dráhu, vzbudzuje
riziko bankrotu, ale aj obavy z nepravidelného príjmu a riziko straty vlastného majetku.
Z najnovšieho prieskumu amerického inštitútu Gallup vyplynulo, že v nasledujúcich 12
mesiacoch má v pláne rozbehnúť svoj vlastný biznis len 1 % Slovákov. Spomedzi 25
krajín únie, ktoré sa prieskumu zúčastnili, je tento podiel u nás najnižší. V podstate to
len dáva za pravdu tomu, že Slováci sa do podnikania príliš nehrnú. O moc lepšie však na tom
nie sú ani Taliani a susední Rakúšania, kde plánujú rozbehnúť biznis len 2 % obyvateľov.
Spomedzi krajín EÚ sú podnikaniachtiví predovšetkým Cyperčania, kde až 11 %
obyvateľov plánuje začať v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov podnikať. Za nimi nasledujú
Španieli a Bulhari s podielom 6 % obyvateľov.
Nielen Slováci, ale ani Európania sa príliš na rozbiehanie vlastného biznisu nechystajú.
V celej EÚ majú totiž takéto plány len 4 % obyvateľov, čo je v porovnaní s celosvetovým
priemerom [14 %] pomerne málo. Ešte žalostnejšie však toto číslo vyznieva v porovnaní so
subsaharskou Afrikou [35 % obyvateľov] a strednou, východnou a severnou Afrikou [23 %].
Väčšie ambície či chuť podnikať ako Európania majú aj obyvatelia amerického [15 %]
a ázijského kontinentu [12 %].
Podiel obyvateľov, ktorí majú v pláne
rozbehnúť svoj vlastný biznis
Cyprus 11%
Španielsko 6%
Bulharsko 6%
V. Británia 5%
Fínsko 5%
Švédsko 5%
Portugalsko 5%
Írsko 5%
Malta 5%
Rumunsko 5%
Holandsko 4%
Dánsko 4%
Slovinsko 4%
Belgicko 4%
Francúzsko 4%
Maďarsko 4%
Chorvátsko 4%
Luxembursko 3%
Poľsko 3%
Nemecko 3%
Grécko 3%
Rakúsko 2%
Taliansko 2%
ČR 2%
Slovensko 1%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa
inštitútu Gallup, rok 2013
Pozn.: prieskum bol robený medzi ľuďmi,
ktorí aktuálne nepodnikajú, prieskum
nezahŕňa pobaltské ekonomiky

9. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
940. týždeň 2014
Kalendár udalostí 41. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Kľúčová sadzba poľskej centrálnej banky NBP [8. október 2014], v % október 2014 2,25 [pokles o – 0,25] 2,25
Saldo zahraničného obchodu [9. október 2014], v mil. EUR august 2014 310,0 277,5
Kľúčová sadzba britskej centrálnej banky BoE [9. október 2014], v % október 2014 0,50 0,50
Priemyselná produkcia [10 . október 2014], v %, r/r august 2014 -- --
Stavebná produkcia [10 . október 2014], v %, r/r august 2014 -- --
Tržby, mzdy a zamestnanosť vo vybraných odvetviach [10. október 2014], v mil. EUR august 2014 -- --
Predikcie podľa Poštovej banky
Indikátor 4 Q 2013 2 Q 2014 3 Q 2014 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 2,5* 2,2 2,3 3,1
CPI [%, r/r]1] 4] 0,5* – 0,1* – 0,1 0,5 2,2
HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* – 0,2 0,5 2,2
PPI [%, r/r] 1] 4] – 1,7* – 3,8* – 3,0 – 1,7 2,0
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,9* 4,9* 5,0 2,5 0,0
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,50* 12,85* 12,62 12,95 12,60
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 695,3* 1 323,9* 890,0 3 827,0 4 460,0
EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,37* 1,27 1,30 1,30
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,15* 0,05* 0,05 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.]2] 4] 0,22* 0,10* 0,01 0,01 0,03
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť