4. Hodnotenie je...
Posudzovanie
úkonov
výkonov
činností
správania ....ale aj
kvality
kvantity
vstupu
procesu
výsledku a vzťahu k realite.
Vtedy hovoríme o humanistickom slovnom hodnotení.
5. História slovného hodnotenia na Slovensku
1992 – začiatky experimentálneho hodnotenia (Nové
Zámky, Bojničky, Martin)
1994 – prvé Metodické pokyny (25.5.1994) na
hodnotenie a klasifikáciu žiakov
1995 – publikácia Známka alebo slovo? (Thomková,
Daníčková, Kučerová, Krížová)
2001 – začiatok experimentu SH na II.stupni (súhlas
MŠ, ŠPÚ- ústredná predmetová komisia)
2001 – 2008 – experimentálne overovanie II. stupeň
2008 – ukončené, nevyhodnotené
2008 – nový zákon 245/2008 o výchove a vzdelávaní,
nové Metodické pokyny na slovné hodnotenie – 4 stupne
6. Špecifiká slovného hodnotenia
ponúka širšiu škála hodnotenia ako čísla od 1
do 5
zachytáva pokrok v práci
ponúka komplexnú informáciu o práci žiaka
aktivizuje učenie sa pre seba, nie pre známky
ponúka prežívanie pocitu úspechu
ponúka častejšie a konkrétnejšie hodnotenie
mení komunikáciu učiteľ – žiak – rodič
Hodnotí žiaka podľa jeho skutočných
schopností
Dáva učiteľovi slobodu v objektívnom
hodnotení
7. Prečo slovne nehodnotiť?
Najčastejšie argumenty proti:
nejednotné kritériá slovného hodnotenia
vysoké počty žiakov v triedach
otázka motivácie
slabé finančné hodnotenie
malá prehľadnosť a nízka porovnateľnosť
výsledkov jednotlivých žiakov
8. Prečo hodnotiť slovne – príklad zo života
najčastejším „strašiakom“ detí na školách sú
diktáty
nenechávajme deťom príležitosť istým
spôsobom „spohodlnieť“ a uspokojiť sa s tým,
že „ja jednoducho diktáty písať neviem....“
ak nejde o dysgrafiu a dysortografiu, stále
dokážeme dieťaťu pomôcť a tie strašidelné
ypsilony nakoniec úspešne zvládne
9. Ako sme to zvládali?
uvádzam príklad piatačky, ktorá nevidela
rozdiel v písaní y, ý/i, í...
„vsugerovala“ si a „naprogramovala“ svoje
zmýšľanie tak, že jej „to“ nikdy nešlo a má to
asi po otcovi, ktorý tiež v diktátoch nevynikal...
v diktátoch mávala aj 15-20 chýb
rodič sa nezamýšľal, koľko chýb mala, lebo
vždy to bola päťka
až jedného dňa....
10. Slovné hodnotenie očami detí
Je to výhoda. Je to menej stresujúce. Slová douč sa,
super, veľmi dobre, výborne sú oveľa lepšie ako keď
niekto povie: máš 5, 4 alebo 3. Páči sa mi to a známky
sa mi nepáčia. Lukáš, šiestak
Slovné hodnotenie je pre mňa pozitívne. Viem, kde
sa mám lepšiť, v čom som dobrá. Známka je len
číslo a z neho viem, či som v niečom dobrá alebo
zlá. Literatúru mám veľmi rada a slovné hodnotenie
mi povie, či čítam dobre, či som napísala písomky.
Snažím sa dobre učiť, ale nejako sa mi to nedarí a
preto mi slovné hodnotenie pomáha zlepšiť sa v
danom predmete.
Kika, siedmačka
11. Slovné hodnotenie vyžaduje od učiteľa:
získať dostatok objektívnych faktov
rešpektovať zákonitosti psychického a intelektového
vývoja žiaka
vedieť vhodne slovne formulovať
vyhýbať sa frázam
poznať pozitívne stránky žiaka
nepoužívať výrazy z oblasti klasifikácie (výborný, veľmi
dobrý, dobrý, dostatočný a nedostatočný)
nevyjadrovať svoj osobný postoj
zhodnotiť osobný pokrok žiaka
nikdy neporovnávať žiakov medzi sebou
Vytvárať priestor na sebahodnotenie žiaka a hodnotenie
spolužiakmi
12. Pár otázok, kým začneme slovne hodnotiť:
Poznám naozaj dobre svojich žiakov?
Neudeľujem deštruktívne pochvaly a tresty?
Verím v pokrok každého žiaka, aj keď jeho
výkon nie je na požadovanej úrovni? Dávam mu
to dostatočne najavo?
Koľkými formami a spôsobmi hodnotím? Som s
tým spokojný?
Kontrolujem sa? Chcem starostlivo hodnotiť
svoje hodnotenie?
Nevadí mi, že budem mať so slovným
hodnotením viac práce?
14. Namiesto záveru
Slovné hodnotenie je ako pohladenie.
Ak niečo urobíš dobre, pochvália ťa.
A deti po tom túžia.
(matka dieťaťa so slovným hodnotením)