Public Policy News 1/2010

PPNublic olicy ews
Štvrťročník Ústavu verejnej politiky FSEV UK, ročník 5, číslo 1/2010, ISSN 1337-7868

V čísle
Milí naši čitatelia,
Úvodník
„ Hospodárska kríza
a súťažná politika náš štvrťročník Public Policy News sa postupne stáva súčasťou
2; nášho akademického života. Pôvodné ambície prinášať aktuálne
informácie o dianí v odbore verejná politika a verejná správa, ale
aj kriticky hodnotiť aktivity rôznych tvorcov politiky, výsledkov
„ Z knižnice verejnej a dopadov politických rozhodnutí na verejnosť sa postupne na-
politiky: Samuel pĺňajú. Pritom nemožno povedať, že sa nám všetko darí tak, ako
Huntington: sme si predstavovali. Napríklad nedarí sa nám širšie zapojenie štu-
Political Order in dentov do prípravy časopisu. Náš štvrťročník však stále chce vytvá-
Changing Societies rať priestor na informácie a diskusiu o rôznych témach súčasnosti.
5; Uverejňujeme informácie o aktivitách ústavu, predstavujeme no-
vých absolventov prostredníctvom ich diplomových prác, vedecké
výstupy pracovníkov ústavu, ale aj iných vedecko-pedagogických
„ Informácie
pracovísk u nás i v zahraničí.
o publikiáciách
V súvislosti so zmenou organizačnej štruktúry FSEV UK vzniklo
a konferenciách
1. januára 2010 na ÚVP Oddelenie ekonómie a názov nášho ústa-
7;
vu sa zmenil na Ústav verejnej politiky a ekonómie ,ÚVPE (Insti-
tute of Public Policy and Economics, IPPE). Ako riaditeľka ÚVPE
„ Pracovisko chcem privítať všetkých našich nových kolegov učiteľov, menovite
verejnej politiky: Doc. Ing. Vladimíra Mlynaroviča, CSc., Doc. Ing. Milana Hor-
Slovenská evaluačná niačka, CSc., Doc. Michala Hatráka, CSc., Ing. Veroniku Miť-
spoločnosť kovú, PhD., Ing. Zdenku Milánovú, PhD., ako aj študentov ba-
10; kalárskeho štúdia v programe aplikovaná ekonómia medzi nami.
Verím, že sa stanú aktívnymi prispievateľmi nášho časopisu. Táto
organizačná zmena nielen rozmnožila rady učiteľov a študentov
„ Rozhovor: Doc. Ing. na ústave, ale rozšírila aj študijné programy o bakalársky stupeň,
D. Zemanovičová, a tým nám poskytla aj nové témy do diskurzu o príprave odbor-
CSc.: : Krízu níkov na ÚVPE. Osobne ma veľmi teší, že náš Ústav v súčasnosti
prekonáme dobrým zabezpečuje vysokoškolské štúdium vo všetkých troch stupňoch
podnikateľským vzdelávania, bakalárskom, magisterskom a doktorandskom.
prostredím Do novej etapy nášho rozvoja vám všetkým prajem veľa nových
11; nápadov, tvorivých síl a priateľskej spolupráce.

Prof. PhDr. Ľudmila Malíková, PhD.
Riaditeľka ÚVPE

Hospodárska kríza a súťažná politika
Public Policy News * 1/2010

doc. Ing. Daniela Zemanovičová, CSc.
Otázky súvisiace s ekonomickou krízou sa pre spotrebiteľov. Ak sa dnes prijímajú opat-
diskutujú v rôznych súvislostiach. Príspevok renia, mali by byť čo najmenej obmedzujúce a
je orientovaný na väzbu ekonomickej krízy poškodzujúce súťaž, aby sa nezablokoval rele-
a protikrízových opatrení na súťažnú politiku. vantný faktor, ktorý uľahčí zotavenie po kríze.
Práve v čase krízy môže dochádzať k výrazné- Konkurencia spôsobuje dobré fungovanie tr-
mu skresleniu súťažných podmienok v dôsled- hov v prospech spotrebiteľov. Jej pozitívne
ku zásahov štátu a rovnako sťažené podmien- efekty sú všeobecne uznávané, o čom svedčí
ky môžu zvádzať k protisúťažnému správaniu okrem iného viac ako 100 krajín sveta, ktoré
aj podnikateľov. Na druhej strane z histórie majú zavedenú ochranu hospodárskej súťaže
môžeme vidieť, že v čase krízy sa môžu prejaviť a sú dokumentované početnými empirickými
snahy o oslabenie súťažnej politiky. štúdiami. Z nich vyplýva, že tlak konkurencie
Svetová ekonomická a finančná kríza pred- maximalizuje prospech spotrebiteľa a celkový
stavuje výnimočnú situáciu, preto snahy vlád spoločenský prospech, zabezpečuje efektívnu
reagovať na ňu sú legitímne. Ale často sa alokáciu zdrojov, stimuluje znižovanie nákla-
ponúkajú politicky racionálne, ale ekonomic- dov, potláča plytvanie vo výrobe, podnecuje
ky a dlhodobo sporné riešenia v zmysle teórie účinnejšie výrobné spôsoby, vytláča menej
verejnej voľby. Kríza môže viesť k snahe potlá- efektívne subjekty z trhu a stimuluje inovácie,
čať súťažnú politiku, pretože menej viditeľné vytváranie nových produktov. Z novších štúdií
a nie bezprostredné straty z obmedzenia súťaže možno uviesť napr. zistenia Jorgensen, D.W,
Štúdia: Kríza a súťažná politika

môžu viesť k preferovaniu „politicky a volič- Nomura, K. (2007)1, ktorí na štatistických
sky“ viditeľnejších riešení, ako sú napr. podpo- údajoch zo 42 priemyselných odvetví v USA
ra firiem, zavádzanie regulácií. a Japonsku v rokoch 1960-2004 ukázali, že
otvorené konkurenčné trhy zvyšujú produk-
„ Dnešné riešenia by nemali tivitu. Baldwin, J.R, Gu, W. (2006)2 na vzorke
byť budúce problémy 28 tisíc priemyselných podnikov v Kanade do-
speli k záveru, že konkurencia prispieva 70%
Takmer všetky krajiny OECD prijali protikrí- k rastu produktivity.
zové opatrenia s rôznou kombináciou dvoch Rovnako platí, že obmedzenia hospodárskej
cieľov – krátkodobého oživenia dopytu a dlho- súťaže spôsobujú škody ekonomike a spotre-
dobého posilnenia ponuky. V čase krízy vlá- biteľom, napr. posledné štúdie OECD hovoria
dy prijímajú opatrenia najmä s krátkodobým o tom, že kartelové dohody môžu viesť k vý-
efektom, riešiace stabilitu, ktoré však môžu raznému zvýšeniu cien až o 60-70 %, kým
mať významné dlhodobé dopady na súťaž. Zá- predchádzajúce odhady hovorili o nižšej miere
roveň je ale potrebné, aby prijímané opatrenia zvýšenia cien.3
zohľadňovali aj stredno a dlhodobé efekty, aby
dnešné riešenia neboli budúcim problémom,
aby sa na druhej strane mohli nastoľovať pod- 1 “The Industry Origins of the US-Japan Produ-
mienky pre udržateľný dlhodobý rast. Teda ctivity Gap“.
mali byť premyslené aj tzv. „exit stratégie“ po 2 Competition, Firm Turnover and Productivity
ukončení krízy. Ani v tejto situácii by nema- Growth, Economic Analysis Research Paper Series
č.42, Statistic Kanada.
li byť spochybňované princípy hospodárskej
3 Cartels: Sanctions against individuals, OECD,
súťaže, ktoré dlhodobo generujú prospech 2005.
2

Poučenie z histórie hovorí, že ak štáty v čase V čase krízy je z pohľadu súťažných podmi-
krízy obmedzili súťaž a platnosť súťažných enok problematická pomoc štátu firmám
pravidiel, predĺžili tým ekonomické problémy a dôležité vytváranie atraktívneho podnika-
a oživenie ekonomík a následne sa museli vrá- teľského prostredia.
tiť k aplikácii striktných súťažných pravidiel.
Počas hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch „ Pomoc štátu firmám
v USA bola obmedzená úloha súťažného práva
a boli prijaté opatrenia „New deal“, ktoré mali S angažovanosťou štátu bez ohľadu na to,
čeliť kríze. Jednou časťou bol aj zákon NIRA v akej forme sa pomoc poskytuje sú spojené
(National Industrial Recovery Act) prijatý viaceré riziká.
v roku 1933, ktorý de facto znefunkčil súťažné Pomoc zo strany štátu je potenciálne vždy ri-
pravidlá. Pri jeho prijímaní sa argumentovalo, ziková, pretože štát má málo skúseností so se-
že konkurencia spôsobila recesiu, pretože tla- lektovaním efektívnych a neefektívnych firiem
čí na znižovanie cien a miezd, a teda znižuje a navyše tu existuje riziko zmeny správania sa
zamestnanosť a dopyt. Tento zákon umožnil firiem od tzv. profit seeking k rent seeking,
špecifickým odvetviam, aby si stanovili vlastné teda motiváciou firiem bude skôr lobovať za
pravidlá a určili čo budú považovať za škodlivú také zmeny regulácie a prostredia, ktoré im
konkurenciu. Následne firmy spolupracovali prerozdelia väčší prospech a nie presadzova-
a dokonca si mohli určovať aj ceny s argumen- nie sa na trhu cez kvalitnejšie výstupy. V tejto
táciou, že o vyššie zisky sa podelia s pracov- súvislosti je však potrebné povedať, že nielen
níkmi a premietnu to do vyšších miezd. Preto pomoc národných vlád firmám, ale aj mnohé
tie odvetvia, ktoré akceptovali vyjednávanie európske fondy podporujú skôr byrokratickú

s odbormi boli vyňaté zo súťažných pravidi- úspešnosť pri získaní projektov ako zdravé pre-
el. V roku 1935 síce Najvyšší súd rozhodol, sadenie sa na trhu.
že NIRA bol protiústavný zákon, ale škody sa S podporou firiem súvisí aj tzv. morálny ha-
prejavovali ešte niekoľko rokov po jeho zruše- zard. Firmy budú aj v budúcnosti očakávať, že
ní. Štúdie, ktoré toto obdobie analyzovali zisti- ich problémy (spôsobené aj riskantnými stra-
li, že obmedzenie súťažných pravidiel predĺžilo tégiami, neefektívnosťou) bude štát sanovať
recesiu o niekoľko rokov, napr. Cole a Ohani- z verejných zdrojov. Pri odsúhlasovaní pomo-
an uvádzajú 7 rokov.4 ci jednotlivým firmám je potrebné rozlišovať
Rovnako analýzy kríz z iných krajín, napr. dôvod zlej situácie – či je to spôsobené zlým
severských krajín alebo Japonska dokladujú, alebo riskantným strategickým plánom, nee-
že oslabenie konkurencie a súťažnej politiky fektívnosťou, neprispôsobením sa situácii na
predĺžilo recesiu v týchto krajinách.5 trhu, alebo došlo k infikovaniu zdravých sub-
4 Napr. podľa Cole &Ohanian (2004): „FDRs
jektov v dôsledku krízy. Pomoc v prvom prí-
Policies Prolonged Depression by 7 years, UCLA pade môže byť neefektívna, pretože iba predĺži
economist calculate“ o 7 rokov, in Competition Po- a predraží potrebnú reštrukturalizáciu firiem
licy and Financial Crises, Lessons Learned and the bez garancie zlepšenia situácie.
Way Forward. Report from the Nordic competition Firmy sa môžu stať odkázané na opakovanú
authorities, No. 1/2009. pomoc zo strany štátu, stanú sa neschopné
5 J.Fingleton: Competition policy in troubled ti- pružne sa prispôsobovať novým podmienkam
mes, OFT, 2008. na trhu, čo ich strednodobo poškodí a škody
Competition policy and Financial Crises, re-
z neskorej reakcie môžu dramaticky narásť.
port from the Nordic competition authorities,
No.1/2009.
Vytvára sa závislosť firiem na štáte. Ak štát po-
skytne firmám prostriedky iba na zachovanie
3

existujúceho stavu riskuje, že firmy sa takto podmienkam, predpokladá sa zintenzívnenie

stanú zraniteľnejšie v budúcnosti, pretože ne- nielen konkurencie v oblasti nákladov, ale aj
budú vedieť fungovať bez štátu a jeho pomoci. inovácií a silnejší vplyv konkurentov z nových
Je treba sa orientovať prioritne na vytváranie teritórií.
reálnych pracovných miest a nie na riešenie Priestor pre vlády je najmä v oblasti tvor-
zamestnanosti a pracovných miest, ktoré exis- by podnikateľského prostredia, s priamym
tujú iba pokiaľ existujú peniaze daňových po- vplyvom na prosperitu občanov. Pre preko-
platníkov. nanie krízy je podstatné, aby sa vlády snažili
Je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že počas zatraktívniť svoje podnikateľské prostredie
krízy sa verejné zdroje generujú ťažšie, preto akodbúravaním a obmedzovaním rôznych admi-
sa budú používať iba na fixovanie existujúceho nistratívnych prekážok pre podnikanie, rieše-
stavu, potom v „konkurencii iných protikrízo- ním vymáhateľnosti práva, korupcie s cieľom
vých balíčkov“, ktoré boli nastavené racionál- prilákania investorov na urýchlenie oživenia
nejšie, daná krajina môže strácať svoju pozíciu ekonomiky. Spoločnosť a trhy potrebujú jas-
v budúcnosti. né, transparentné podmienky, nevyhnutné
Selektívna pomoc firmám skresľuje súťažné na obnovenie dôvery. Pre prekonanie krízy je
podmienky. Aj vzhľadom na obmedzený roz- veľmi dôležité aj vytváranie podnikateľského
sah verejných zdrojov, ktoré sú k dispozícii je prostredia bez zbytočných administratívnych
potrebné, aby pomoc zohľadňovala isté princí- a regulačných bariér, ktoré bude atraktívne pre
py. Pomoc štátu mala byť časovo obmedzená, investície. Napr. štúdie OECD preukázali, že
cielená a transparentná, slovami komisárky nižšie regulačné bariéry pre hospodársku súťaž
N. Kroes timely, targeted, transparent.6 Po- môžu znamenať zvýšenie HDP na obyvateľa

skytovanie pomoci je potrebné podmieňovať v krajinách OECD o 2-3 %. Krajiny, ktorým
reštrukturalizáciou a životaschopnými stra- sa podarí ponúknuť atraktívnejšie prostredie
tegickými plánmi, ktoré preukážu, že pomoc majú šancu na rýchlejšie prekonanie krízy.
situáciu preukázateľne a dlhodobo zlepší (rie- Hospodárska súťaž je podľa početných štúdií
šenie problému, prípadne existujú pozitívne zdrojom efektívnosti a generuje prospech pre
externality). Pomoc je potrebné časovo limi- spotrebiteľa. V čase výraznej recesie oslabenie
tovať, pravidelne prehodnocovať. Selektívna súťažnej politiky môže predĺžiť nástup oživenia
pomoc pre jednotlivé firmy by mala byť nasta- a zvýšiť náklady naň. História ukazuje, že aj v
vená tak, aby minimálne skresľovala hospodár- čase krízy je potrebné používať také nástroje
sku súťaž. Kým pomoc jednotlivým firmám na jej riešenie, ktoré sa nestanú v budúcnos-
má limitovaný efekt, cez hospodársku súťaž sa ti problémom. Hospodárska súťaž je jedným
chránia spotrebitelia plošne a najúčinnejšie. z kľúčových faktorov oživenia a naštartovania
budúceho rastu, je to nástroj na to, aby trhy
„ Podnikateľské prostredie začali normálne fungovať, preto aj v čase krízy
je potrebné hľadať riešenia minimálne poškod-
Podmienky pre podnikanie budú po kríze iné, zujúce hospodársku súťaž.
preto exit stratégie by mali byť orientované nie
na konzervovanie existujúceho stavu, ale na doc. Ing. Daniela Zemanovičová, CSc.
zmeny, na udržateľné modely fungovania firi- Podpredsedníčka Protimonopolného úradu SR
em. Ekonomické prostredie sa po kríze zme-
ní, firmy sa budú musieť prispôsobiť novým Rozhovor s doc. Ing. D. Zemanovičovou, CSc.
si môžete prečítať na strane 11.
6 Komisárka pre hospodársku súťaž N. Kroes,
OECD, február 2009.
4

Huntington: Political Order in Changing Societies
Tomáš Jacko

Samuel P. Huntington, jeden z najdôležitej- Huntington v prvej kapitole (Politický pori-
ších politických mysliteľov 20. storočia a autor adok a politický úpadok) okrem iného popi-
známeho The Clash of Civilizations and the suje pôsobenie a kritériá politických inštitúcií,
Remaking of the World Order, sa už pred vyše potrebné na politický vývoj v krajine. Autor
40 rokmi uviedol do pozornosti dielom Poli- sa tiež venuje politickej participácii, ktorá je
tical Order in Changing Societies (Politický podľa neho jedným z hlavných ukazovateľov
poriadok v meniacich sa spoločnostiach). Táto spoločenského vývoja. Podľa Huntingtonovej
klasika politickej literatúry priniesla jednu stratégie vývoja, ktorú nazýva „autoritatívnym
z posledných veľkých teórií politickej zmeny prechodom“, poskytuje tzv. modernizačná
a politického vývoja. diktatúra politický a právny poriadok, a tiež
Aj napriek svojmu veku, je táto 500-stranová potrebné podmienky pre úspešný ekonomický
kniha stále veľkým prínosom modernej poli- a sociálny vývoj. Až keď sú tieto základy vy-
tickej analýzy. Francis Fukuyama, ktorý na- tvorené, môžu byť postupne pridávané ostatné
písal úvod do jej posledného vydania, s obdi- prvky modernosti ako demokracia a práve ob-
vom hovorí o tom, ako Huntingtonovo dielo čianska participácia. Huntington preto hneď
v dobe vzniku ovplyvnilo spôsob, akým nielen v úvode knihy vyslovuje v tej dobe šokujúce
akademický ale aj politický svet vnímal vývoj tvrdenie o tom, že Spojené štáty americké,
v jednotlivých a predovšetkým rozvíjajúcich sa Veľká Británia a Sovietsky zväz sú (boli) rov-
krajinách. Toto uznanie si Huntington určite nako politicky vyvinuté aj napriek tomu, že

Z knižnice verejnej politiky
zaslúži, keďže jeho kniha priniesla rigoróz- prvé dve sú liberálne demokracie a posledná
ny výskum o politických inštitúciách v novo komunistickou diktatúrou. Toto tvrdenie ilu-
vznikajúcich krajinách a národoch celého sve- struje jednu z jeho hlavných téz, a to že krajina
ta. Inými slovami, Politický poriadok prináša môže mať vysokú úroveň politickej inštituci-
detailný výskum v oblasti vzťahov medzi vývo- onalizácie bez toho, aby bola demokratickou.
jom a stabilitou. Tieto vzťahy, závislosti a pod- Politický poriadok a demokracia teda nie sú
mienky vysvetľuje Huntington v 7 kapitolách. nevyhnutne na sebe závislé, ale môžu fungovať
Dielo je tiež kritikou teórie modernizácie. aj samostatne.
Huntington tvrdí, že modernosť prináša stabi- Už názov druhej kapitoly (Politická moder-
litu, modernizácia však nestabilitu. Kľúčovým nizácia: Amerika vs. Európa) naznačuje, že
argumentom a tézou knihy je tvrdenie, že nási- politická modernizácia nie je a nebola univer-
lie a nestabilita, ktoré boli typické pre obdobie zálna. Dokonca aj kultúrne a politicky značne
po druhej svetovej vojne, boli predovšetkým podobné regióny sveta ako Severná Amerika
výsledkom rapídnej sociálnej zmeny a rapíd- a Európa, prešli modernizáciou rôzne. Hun-
nej mobilizácie nových skupín do politiky, a to tington spomína predovšetkým tri prvky mo-
všetko za prispenia pomalého vývoja politic- dernizácie, ktorých postupnosť a význam sa
kých inštitúcií. Huntington cez popis vzťahu dramaticky líšili: racionalizácia právomocí,
politického a ekonomického vývoja ďalej tvr- diferenciácia štruktúr, a expanzia politickej
dí, že tieto dva ukazovatele vývoja v rozvojovej participácie. Zvýšenie politickej participácie sa
alebo rozvíjajúcej sa krajine nemusia byť na napríklad objavilo skôr a oveľa intenzívnejšie
sebe nevyhnutne závislé, a teda že jeden sa za- v Amerike ako v Európe. Naopak, ostatné prv-
obíde aj bez toho druhého. ky modernizácie sa vyskytli podľa autora oveľa
skôr a kompletnejšie v Európe.
5

požiadavkou pre politický systému

je jeho schopnosť úspešne asimilovať
už spomínané sociálne skupiny, kto-
ré sa vytvorili modernizáciou a ktoré
si vďaka nej uvedomujú svoje nové
sociálne postavenie.
V štvrtej kapitole (Pretoriánstvo
a politický úpadok) Huntington
popisuje vojenský vplyv v politike.
Tvrdí, že je málo prvkov politickej
modernizácie, ktoré sú tak výrazné
alebo časté ako práve vojenská in-
tervencia vo veciach verejných. Na
nespočetných príkladoch vojenských
prevratov a režimov autor dokazuje,
že vojenské zásahy sú neoddeliteľnou
súčasťou politickej modernizácie,
a to bez ohľadu na kontinent alebo
krajinu. Huntington sa ďalej zaobe-
rá príčinami vojenských intervencií
v politike modernizujúcich sa krajín,
a tiež následkami týchto intervencií
Z knižnice verejnej politiky

pre modernizáciu a politický vývoj.
Piata kapitola (Revolúcia a politic-
ký poriadok) hovorí o revolúcii ako
o príznačnom znaku modernizácie.
Revolúcia sa podľa Huntingtona
nemôže vyskytnúť v ktorejkoľvek
spoločnosti a kedykoľvek počas jej histórie.
V tretej kapitole (Politická zmena v tradičných Revolúcia preto nie je univerzálnym ale skôr
politických zriadeniach) hovorí Huntington historicky limitovaným fenoménom. Podľa
o politickom systéme, ktorý nato aby sa úspeš- autora sa revolúcie nevyskytujú ani vo veľmi
ne vyrovnal modernizácii, musí byť schopný tradičných, ani vo vysoko moderných spoloč-
inovácie politík, a teda presadzovať sociálne nostiach. Najpravdepodobnejším výskytom sú
a ekonomické reformy. Reforma preto podľa spoločnosti, ktoré prekonali už určitý sociál-
autora znamená zmenu tradičných hodnôt ny a ekonomický vývoj, a v ktorých procesy
a správania, rozšírenie komunikácie a vzdela- politickej modernizácie a vývoja zaostávali za
nia, rozširovanie oddanosti z rodiny, obce a kla- procesmi sociálnych a ekonomických zmien.
nu, ku národu a štátu. Reforma tiež znamená V úvode šiestej kapitoly (Reforma a politická
sekularizáciu verejného života, racionalizáciu zmena) sa Huntington opäť vracia k revolúci-
štruktúr úradnej moci, presadzovanie funkčne ám a porovnáva ich s reformami. Podľa neho
odlišných organizácií, nahradenie kritérií na je ešte ťažšie uskutočniť úspešnú reformu
základe spoločenského postavenia kritériami ako úspešnú revolúciu. Na to aby reformátor
výkonnosti, a tiež spravodlivejšiu distribúciu dosiahol politickú zmenu, musí byť ešte pre-
materiálnych a symbolických zdrojov. Druhou fíkanejší a jeho plány sofistikovanejšie ako
6

plány revolucionára. Autor následne popisuje Huntington je podobne ako v jeho novšom
stratégiu a taktiku úspešnej reformy, polemi- diele charakteristický svojou argumentáciou,
zuje o reforme ako náhrade alebo katalyzátore ktorá je plná príkladov zo svetovej histórie
revolúcie, a vysvetľuje politiku pozemkových a histórie medzinárodných vzťahov. Čitateľ
reforiem a ich vplyv na modernizáciu. nadobúda presvedčenie, že autor dokáže každé
V poslednej kapitole (Strany a politická stabili- jedno tvrdenie podložiť oficiálnou štúdiou ale-
ta) sa Huntington venuje politickým komuni- bo konkrétnymi príkladmi. Tie autorovi po-
tám, ktoré sú predpokladom pre modernizáciu máhajú pri popisovaní všeobecných trendov,
a politickú stabilitu. Principiálnymi inštitúci- ale aj pri získavaní si čitateľa jeho revolučnými
ami pre organizáciu a zvyšovanie politickej myšlienkami. Huntington však nezabúda upo-
participácie sú práve politické strany a straníc- zorniť a vysvetliť aj početné výnimky. Dielo
ky systém. Autor tiež konštatuje, že v spoloč- Politický poriadok v meniacich sa spoločnos-
nosti, v ktorej sa vyvinú dobre organizované tiach sa preto dá odporučiť všetkým tým, ktorí
politické strany a má relatívne nízku politickú majú radi prepracované argumenty, zaujímajú
participáciu (napr. India); spôsobí zvyšovanie sa o históriu medzinárodných vzťahov, svetovú
politickej participácie nižšiu destabilizáciu ako históriu 20. storočia a o politiku vývoja.
v spoločnosti, kde sú strany organizované až Tomáš Jacko
neskôr v procese modernizácie. Autor je programový koordinátor TIS

Informácie o publikiáciách a konferenciách

Z knižnice verejnej politiky/Infoservis
„ Článok v Journal of lised in the Czech Republic, Estonia, Hunga-
Public Policy ry, Slovakia and Slovenia. Second, it explores
how differences in institutionalisation have af-
Doc. Kataríne Staroňovej, PhD. vyšiel v pr- fected RIA performance. The paper concludes
vom tohtoročnom čísle karentovaného časopi- that there are marked differences in the RIA
su Journal of Public Policy (vydáva Cambridge quality across Central and Eastern Europe, no-
University Press, vol. 30, No. 1, 2010) článok tably as a consequence of national differences
s názvom „Regulatory Impact Assessment: in institutional and administrative contexts
Formal Institutionalization and Practice.“ Pri- and capacities.
nášame jeho abstrakt.
In the last decade regulatory reforms have „ Spravodaj rómskej
focused increasingly on efforts to improve re-
verejnej politiky
gulatory quality. As part of that development
policymakers have been encouraged to consi- Spravodaj rómskej verejnej politiky je spoloč-
der fiscal, socio-economic and administrative ným počinom Inštitútu rómskej verejnej poli-
effects of proposed legislation when making tiky a Nadácie Milana Šimečku, ktorým chcú
policy choices. The Central and East Euro- tieto mimovládne organizácie upozorňovať na
pean EU member states have adopted regula- aktuálne, ale aj dlhodobé fenomény v rómskej
tory impact analysis (RIA) mechanisms but so problematike. V minulom roku Spravodaj za-
far there has been little analysis of their im- znamenal istú odmlku, no v tomto roku ho
plementation. This article first compares the tvorcovia plánujú publikovať častejšie. Blížia
manner in which RIAs have been institutiona-
7

sa totiž parlamentné voľby a už teraz je jasné, NISPAcee, Polianky 5 840 02 Bratislava 42,

že dynamický vývoj situácie v oblasti rómskej Slovak Republic, Tel: +421-2-6428 5558, Tel/
problematiky z minulého roka bude pokra- Fax: +421-2-6428 5557
čovať aj v najbližších mesiacoch. Spravodaj
rómskej verejnej politiky nájdete na stránkach „ The 9th European
Nadácie Milana Šimečku (http://www.nadaci- Evaluation Society
amilanasimecku.sk/) alebo na stránke venova-
I n t e r n a t i o n a l
nej rómskej verejnej politike (www.rvp.sk).
Na základe informácií od Daniela Conference, Prague, 6-8
Stana z Nadácie Milana Šimečku October 2010
Conference main theme: „Evaluation and
„ 18th NISPAcee Annual politics (speaking truth to power): creating
Conference 2010: „Public knowledge for justice, development and ac-
Administration in Times countability“
of Crisis“, 12-14 May 2010, The 2010 EES conference in the beautiful
Warsaw, Poland city of Prague is an invitation to evaluators
and stakeholders to consider how evaluation
The annual conferences of NISPAcee focus addresses core values of human rights and ci-
upon a significant theme, which facilitates a tizen participation while contributing useful
better understanding of important issues re- knowledge to public policy and its implemen-
garding the administrative development and tation.
policymaking capacity in Central and Eastern In a world of widening socio-economic ine-
Informácie o konferenciách

Europe and Central Asia. The conferences in- qualities in which individuals and cultures are
clude experts, scholars and practitioners who increasingly confronted by financial, social,
work in the field of public administration in environmental and spiritual upheavals, does
Central and Eastern Europe (including all evaluation have a meaningful role to play in
countries covered by the NISPAcee member- the exercise of power? This conference title is
ship, the Russian Federation, Caucasus and designed to stimulate forward and expansive
Central Asia), as well as from many other regi- thinking about the way in which evaluation
ons and countries of the world. is embedded in democratic process. This per-
The Conference programme includes opening spective places evaluation within the dynamic
and closing plenary sessions, general sessions, of policy making, policy interrogation and le-
working sessions on the main conference the- gitimation where it mediates between policy
me, specialised panels and forums and mee- makers, those in receipt of policies and those
tings of NISPAcee Working Groups, which on whose behalf our policy makers are expec-
will run in parallel. ted to work.
More information: http://www.nispa.org/_ How can evaluation inform and challenge the
portal/conference.php?sid=588&cid=18 dynamics of governance and policy imple-
Registration deadline: March 31, 2010 mentation, from local through to central and
Conference program global levels of governments, in the public in-
http://www.nispa.org/conference2010/pro- terest? Evaluators are present in an astonishing
gram array of sectors, policy areas, cross-cutting is-
Contact: sues, governments, civil society organisations,

8

research and education institutions, professio- zaměření. Při výběru žadatelů Správní rada na-
nal milieus and communities dace vítá originalitu a tvořivost.
Evaluation encompasses a rich and growing Uzávěrka žádostí: 30. června 2010.
diversity of methodologies, practices, innova- Stipendium: je jednoroční na akademický rok
tions and perspectives. The European mosaic 2010/2011 a přiznává se vybraným žadatelům
of evaluation reflects well that diversity and působícím v humanitních a společenskověd-
vibrancy and the 2010 Conference will pro- ních oborech do 35 let věku; stipendium činí
vide the setting for exchange, learning and the 60 000,- Kč. Způsob užití přiznané částky je
advancement of our practise. zcela na vůli a potřebě obdarovaných. Na pod-
As evaluators we have grown accustomed to zim 2010 se uskuteční setkání zástupců VNJH
asking what difference an intervention makes; s vybranými žadateli, na němž budou pode-
it is now time to ask what difference evaluati- psány smlouvy, a jejich jména budou zveřejně-
on makes. na na webových stránkách nadace.
Further info: http://www.ees2010prague.org/ Kontakt: Vzdělávací nadace Jana Husa, Žero-
tínovo náměstí 9, 602 00 Brno
„ Štipendium Vzdelávacej Kontaktní osoba: Mgr. Jana Švábová
nadácie Jána Husa Tel: +420 549 491 049, fax: +420 549 491
050, email: svabova@ics.muni.cz
V současné době jsou vysoké školy ohroženy http://www.vnjh.cz,http://www.vnjh.sk
odchodem nadaných mladých učitelů a bada-
telů společenskovědních a humanitních obo- „ Štipendium pre rómskych
rů, kteří nejsou dostatečně finančně ohodno- vysokoškolákov

Informácie o konferenciách
ceni, a proto musí hledat jiné zdroje obživy.
Vzdělávací nadace Jana Husa považuje za je- Poznáte rómskych vysokoškolákov a vyso-
den z nejdůležitějších úkolů umožnit začína- koškoláčky, ktorí čelia finančným ťažkosti-
jícím akademickým pracovníkům důstojnější am a ich štúdium je preto ohrozené? Jednou
start do jejich pedagogické a vědecké činnosti z možností, ako im pomôcť, je prospechové
a podpořit jejich setrvání na vysokých školách. štipendium Roma Memorial University Scho-
Stipendium uděluje Správní rada VNJH, larship Program (RMUSP), ktorý existuje už
ve Slovenské republice může zahrnovat pod- 11 rokov, no mnohí o ňom stále nevedia.
poru Správní rady NUPJŠ v Košiciach, něko- Prospechové štipendium je určené pre róm-
lika vybraným interním doktorandům nebo skych vysokoškolských študentov a študentky
asistentům na základě žádosti. Žádost by měla denného bakalárskeho alebo magisterského
obsahovat stručný životopis, popis pracovního štúdia alebo pre maturantov a maturantky, prí-
postavení žadatele, jeho životní a odborné plá- padne ďalších, ktorí plánujú študovať formou
ny a jeho pedagogické nebo vědecké zaměření, denného štúdia na vysokej škole od budúceho
prokázané publikovanými nebo nepublikova- školského roku, ako aj pre študentov a štu-
nými pracemi. dentky PhD. štúdia.
Žádost by měla být zaslána v písemné i v elek- Termín uzávierky prihlášok (rozhoduje dátum
tronické podobě. K žádosti je dále vhodné poštovej pečiatky) je 30. apríl 2010.
připojit písemné podklady a/nebo doporu- Ďalšie info:
čení. Na první stránce žádosti uveďte, prosí- http://www.osf.sk/Default.aspx?CatID=82&-
me, kontaktní adresu a krátkou (dvouvětnou) GrantyId=39
charakteristiku svého pracovního a odborného Na základe informácií od Daniela
Stana z Nadácie Milana Šimečku
9

Slovenská evaluačná spoločnosť

Mgr. Alexandra Suchalová

Pojmy ako evalvácia či evaluácia už nie sú na nosti z rôznych krajín Európy, ktorej vznik ini-
Slovensku úplne nové. Čoraz viac sa s nimi ciovala Európska evaluačná spoločnosť.
stretáva aj verejný sektor, hlavne v súvislosti Počas uplynulých štyroch rokov svojej exis-
s intervenciami spolufinancovanými z fondov tencie vykonala SES v oblasti evaluácií veľký
Európskej únie, kde sú evaluácie povinnou sú- kus práce. Poskytla školenia a kurzy pre rôzne
časťou riadenia. organizácie verejného sektora, zorganizovala
Avšak odborníkov, špecialistov na problemati- semináre pre pracovníkov Ministerstva škol-
ku evaluácií je stále málo a čoraz častejšie sa stva SR, semináre pre účastníkov zo všetkých
stáva, že práve z dôvodu nedostatku kvalifi- relevantných organizácií ústrednej štátnej
kovaných ľudí a potrebných znalostí či zruč- správy, ale aj neziskového sektora. SES vyda-
ností sa význam evaluácií stráca a získavajú la prvú publikáciu o monitorovaní a evaluácii
len deklaratívny charakter. Preto považujeme v slovenskom jazyku (Úvod do monitorovania
za vhodné pripomenúť našim čitateľom túto a evaluácie), ktorá je dnes už dostupná na jej
tému aj prostredníctvom predstavenia organi- web stránke. Onedlho sa na stránke objavia aj
zácie, ktorá ako prvá na Slovensku pochopila krátke príručky k monitorovaniu a hodnote-
dôležitý význam evaluovania a zastrešila ho aj niu, ktoré na základe dlhoročných skúseností
inštitucionálne. pripravila nemecko-rakúska evaluačná spoloč-
Ako sa však evaluácie robia? Prečo ich vôbec nosť DeGeval a poskytla láskavý súhlas na ich
robiť? Aký majú zmysel či úžitok? preklad a uverejnenie.
PRACOVISKO VEREJNEJ POLITIKY

Na tieto a množstvo ďalších otázok vedia zod- V krátkej budúcnosti sa SES spolu so sester-
povedať práve odborníci z občianskeho zdru- skými spoločnosťami (českou, poľskou a ma-
ženia Slovenská evaluačná spoločnosť (SES) ďarskou evaluačnou spoločnosťou) bude po-
založenej v roku 2006 s cieľom budovať na Slo- dieľať na niekoľkých spoločných projektoch
vensku evaluačnú kultúru. Okrem tohto cieľa a za zmienku určite stojí plánované týždňové
sa SES snaží aj dostať do povedomia verejnosti školenie SlovakDET (Development Evalua-
a propagovať vo verejnom sektore teóriu, prax tion Training) na Slovensku, ktoré je skráte-
a využitie evaluácií (politík, programov, inšti- nou verziou letnej školy kanadskej univerzity
túcií,…) za účelom transparentnosti a zodpo- v Carletone. Školenie je v tejto skrátenej po-
vedania sa za využitie verejných financií a tiež dobe veľmi populárne na celom svete (existujú
rozvíjať spoluprácu, výmenu skúseností a po- jeho africké aj ázijské varianty) a veľa priaz-
znatkov s partnerskými organizáciami doma aj nivcov si získalo v posledných troch rokoch aj
v zahraničí. v Českej republike, kde sa ho zúčastnila počet-
SES zároveň slúži ako fórum na sústredenie, ná medzinárodná komunita odborníkov z mi-
využitie a šírenie výsledkov evaluácií v pro- movládnych neziskových organizácií aj z mi-
spech všetkých sektorov a celej spoločnosti nisterstiev. Zárukou kvality sú lektori – Linda
a tiež ako platforma pre štúdium, výskum Imas Morra a Ray Rist, ktorí patria k svetovej
a výmenu skúseností a vedomostí, ako aj na elite v oblasti evaluácií.
vylepšenie evaluačných metód a techník. O všetkých realizovaných aj plánovaných akti-
SES je od júla 2008 členom Siete evaluačných vitách bude SES onedlho informovať na svojej
spoločností v Európe (NESE), čo je nezávislá vynovenej web stránke (www.evaluation.sk).
a otvorená sieť združujúca evaluačné spoloč-
Mgr. Alexandra Suchalová

10

Doc. Ing. D. Zemanovičová, CSc.: Krízu prekonáme
dobrým podnikateľským prostredím
Mgr. Juraj Mišina
Doc. Ing. Daniela Zemanovičová,
CSc. je podpredsedníčkou Protimo-
nopolného úradu SR, kde sa podieľa
na príprave opatrení, zodpovedá za
vecné stanoviská k materiálom urče-
ným na prerokovanie vo vláde a jej
poradných orgánoch v rámci medzi-
rezortného pripomienkového kona-
nia a podieľa sa na aktivitách PMÚ
v médiách. Okrem toho externe
pôsobí i na Ústave verejnej politiky
a ekonómie, ale aj na Ekonomic-
kej univerzite. V minulosti pôsobi-
la v Centre pre hospodársky rozvoj
a neskôr v Transparency Internati-
onal Slovensko spolu s doc. Ing. E.
Sičákovou Beblavou, PhD. Spolu vy-
jú relevantné trhy, ako sa určuje dominancia,
dali publikáciu Krajinka rovných a rovnejších.
kedy správanie je zneužívaním dominantného

Rozhovor s...
D. Zemanovičová tiež pôsobila v expertných
postavenia, kedy naopak ide o správanie prí-
pozíciách v OECD a v Ekonomicko-sociál-
pustné na trhu. Pokiaľ ide o kartelové doho-
nom výbore EÚ. Zúčastnila sa viacerých za-
dy, ich dokazovanie má niekedy charakter až
hraničných stáží v Prahe, Dubline či Paríži. Na
detektívnej činnosti, kedy cez viaceré indície
ÚVPE učí voliteľný kurz Politika súťaže. Jej
súťažná inštitúcia vyskladá prípad a dôkazy
štúdiu s názvom „Hospodárska kríza a súťažná
tak, aby sa preukázalo, že došlo k zakázanému
politika“ nájdete na strane 2.
obmedzeniu súťaže, ktoré má negatívne dopa-
dy na trhy a spotrebiteľov. V kurze sa študenti
JM: Učíte na ÚVPE predmet Politika súťaže.
ďalej dozvedia ako sa robia analýzy veľkých
Predstavte prosím tento predmet čitateľom,
transakcií fúzií a akvizícií. Ďalej či môžu aj
ktorí nie sú našimi študentmi resp. študen-
orgány štátnej správy a samosprávy obmedziť
tom, ktorí tento predmet neabsolvovali. Čo si
súťaž a ako môže reagovať súťažná inštitúcia.
mame predstaviť pod „politikou súťaže“?
Uvedené oblasti sa v kurze preberajú najmä
DZ: Cieľom súťažnej politiky je, aby trhy fun-
formou prípadových štúdií, konkrétnych prí-
govali pod tlakom konkurencie, čo sa pozitív-
padov tak z praxe PMÚ ako aj EK a iných sú-
ne prejaví v efektoch pre ekonomiku a v pro-
ťažných autorít. Rovnako sa v kurze venujeme
spechu pre spotrebiteľa. Obsahom predmetu
tomu aké sú trendy súťažnej politiky v zahra-
sú jednak teórie, na ktorých je v súčasnosti za-
ničí a sú analyzované aj prieniky súťažnej poli-
ložená aplikácia súťažných pravidiel, ale najmä
tiky do iných oblastí, napr. väzba na reguláciu
vysvetlenie ako sa robia súťažné analýzy trhov
či politiku ochrany spotrebiteľa.
a aká logika je za protisúťažnými praktikami,
aké sú efekty, riziká a prečo sa voči nim zasahu-
JM: Aké sú možnosti PMÚ pri odhaľovaní
je. Konkrétne napr. ako sa definujú a analyzu-
a dokazovaní povedzme zneužitia dominant-
11

ného postavenia na trhu alebo kartelových do- DZ: Máme právo žiadať informácie, robiť

hôd? Akými nástrojmi PMÚ disponuje? výsluch svedkov a máme právo robiť inšpek-
DZ: Kompetencie PMÚ sú dané v zákone cie, to znamená, že môžeme ísť do priestorov
o ochrane hospodárskej súťaže. Postup je na- podnikateľa, dokonca so súhlasom súdu i do
sledovný - úrad monitorujeme trhy, prípadne súkromných priestorov a týmto spôsobom za-
dostaneme podnet, následne robí všeobec- bezpečovať dôkazy. Existujú aj nové inštitúty
né prešetrovanie, kde získava informácie ako ako je program zhovievavosti. Ak podnikateľ
daný trh funguje a čo sa na trhu udialo. Ak – účastník kartelovej dohody pomôže odha-
je podozrenie, že došlo k porušeniu súťažných liť kartel a poskytne rozhodujúci dôkaz, resp.
pravidiel, začína sa správne konanie, v rámci dôkaz s pridanou hodnotou, je možné mu neu-
ktorého sú definované práva a povinnosti tak deliť alebo znížiť sankciu. Sú to nástroje, ktoré
úradu ako aj strán, voči ktorým konáme. Pred sa úspešne používajú v zahraničí pri odhaľova-
vydaním rozhodnutia je úrad povinný poslať ní kartelov. Podnikatelia na jednej strane môžu
podnikateľom výzvu, kde zosumarizuje svoje mať z kartelizácie veľký a dlhodobý prospech
zistenia a druhá strana má právo sa k tomu vy- (empirické štúdie hovoria napr. aj o viac ako
jadriť. Po vysporiadaní sa s prípadnými námi- 50% zvýšení cien). Na druhej strane vedia, že
etkami podnikateľa úrad vydá prvostupňové konajú protiprávne im hrozí vysoká sankcia,
rozhodnutie a má právo uložiť sankciu až do a preto postupujú rafinovane pričom sa sna-
výšky 10% z celkového obratu podnikateľa. žia nezanechať dôkazy. A to je dôvod prečo sú
Voči rozhodnutiu je možné podať rozklad, potrebné adekvátne nástroje pre súťažnú inšti-
o ňom rozhoduje kolektívny orgán – Rada túciu, ktoré by umožnili získanie dôkazov pre
úradu. Druhostupňové rozhodnutie je možné takéto veľmi škodlivé protisúťažné správanie.
Rozhovor s...

napadnúť žalobou na Krajskom súde v Brati- Pretože ak má byť riziko odhalenia reálne mu-
slave, prípadne na Najvyššom súde SR. sia tomu zodpovedať aj právomoci a nástroje,
Ak ide o koncentrácie a zneužívanie domi- ktoré používa súťažná inštitúcia. Niektoré kra-
nantného postavenia robia sa hlavne ekono- jiny dokonca poskytujú finančnú odmenu, ak
mické analýzy – definujú sa trhy a zisťuje sa, či niekto pomôže dokázať kartel.
subjekt je dominantom na relevantnom trhu,
či prešetrované správanie je zneužívaním do- JM: Vyzerá to veľmi zložito a s tým súvisí aj
minantného postavenia. Pri koncentráciách názor, že politika ochrany hospodárskej súťaže
sa posudzuje či by štrukturálna zmena mohla hraničí so zbytočnou reguláciou a že náklady
mať negatívne dopady na trhy. V súčasnosti sa na jej výkon sú vyššie ako spoločenské zisky
v súlade s európskym trendom snažíme o viac z jej výkonu. Na túto tému si vymieňate ná-
ekonomický prístup , založený na dopadoch, zory aj s týždenníkom Trend. Aký je Váš pro-
čiže viac sa zaoberáme dopadmi skúmaného tiargument, prečo považujete túto politiku za
správania na trh. Aplikuje sa theory of harm opodstatnenú? Stávajú sa prípady, že nákla-
(teória poškodenia spotrebiteľa) a preto sme dy na zistenie porušenia pravidiel prevyšujú
na úrade zaviedli posudzovanie cez ekonomic- spoločenské náklady vznikajúce deformáciou
ké kolégium, ktoré si všíma práve túto stránku trhu?
prípadu. Ale veľmi dôležitá je aj právna strán-DZ: Každá diskusia, ktorá otvára otázky po-
ka prípadu. litík, regulácií a ich zlepšení, je legitímna, ale
mala by mať zastúpené obe strany, aby to bol
JM: Majú vaši pracovníci, povedzme pri karte- dialóg. Odpoviem najprv viac historicky a po-
loch, ktoré sa dokazujú veľmi ťažko, aj nejaké tom analyticky. To, že súťažná politika pri-
vyšetrovacie právomoci? náša prospech pre spotrebiteľa môžeme odvo-
12

diť z vývoja v zahraničí. V súčasnosti viac ako fesie, napr. notárov, ktoré sme napádali. Teda
sto krajín má ustanovené zákony a inštitúcie okrem zasahovaniu voči protisúťažným prak-
na ochranu hospodárskej súťaže a pridávajú tikám je možné identifikovať aj vplyv súťažnej
sa ďalšie krajiny. Najvyspelejšie krajiny sveta inštitúcie na šírenie súťažnej kultúry.
majú veľmi efektívny systém ochrany hospo-
dárskej súťaže, napr. USA, Veľká Británia, Ne- JM: Spomínali ste, že vyspelejšie krajiny majú
mecko či Francúzsko. Tento trend naznačuje, aj vyspelejšiu reguláciu, napr. USA. Prečo sa
že prosperujúce ekonomiky uznávajú, že je teda spoločnosti ako je Microsoft či Google
dobré, ak sa zasahuje voči súťažným deformá- oveľa častejšie dostávajú do sporov s EÚ než
ciám a oslabovaniu konkurenčných tlakov. Na s USA? Keďže ich aktivity by už mali spĺňať
druhej strane je veľa empirických prieskumov, prísne pravidlá ich domovskej krajiny, prečo to
ktoré hovoria, že tlak súťaže generuje značné EÚ nevyhovuje?
úspory – maximalizuje prospech spotrebi- DZ: Vyjadrenie ku konkrétnym prípadom
teľa, pozitívne vplýva na alokačnú, produkč- by vyžadovalo ich analýzu. Všeobecne mož-
nú a dynamickú efektívnosť. Z novších štúdií no povedať že sa vždy posudzujú dopady na
možno napr. uviesť zistenia Jorgensen, D.W, konkrétny trh, to znamená EK posudzuje do-
Nomura, K. (2007), ktorí na štatistických pady na európsky trh a Američania posudzujú
údajoch zo 42 priemyselných odvetví v USA dopady na trh v Spojených štátoch. Rozdiely
a Japonsku v rokoch 1960-2004 ukázali, že môžu súvisieť aj s tým, že v USA sa v oveľa
otvorené konkurenčné trhy zvyšujú produk- väčšej miere využíva súkromnoprávne vymá-
tivitu. Baldwin, J.R, Gu, W. (2006) na vzorke hanie súťažných porušení, kým v EÚ je to viac
28 tisíc priemyselných podnikov v Kanade do- cez verejné súťažné právo, rovnako niektoré

Rozhovor s...
speli k záveru, že konkurencia prispieva 70% oblasti môžu byť v rozdielnej miere regulo-
k rastu produktivity. Rovnako platí, že obmed- vané. Pokiaľ ide o súťažné pravidlá základ je
zenia hospodárskej súťaže spôsobujú značné v podstate rovnaký, ale existujú niektoré roz-
škody. Robili sa aj prepočty, kde sa dávali diely. Napr. USA zasahujú oveľa menej voči
do pomeru náklady na inštitúciu k efektom, vertikálnym obmedzeniam súťaže, z hľadiska
ktoré priniesla. Napríklad Európska komisia dominantného postavenia vôbec nezasahujú
uvádza, že v roku 2007 úspory zo zásahov DG voči vykorisťovateľským praktikám, napr. voči
Competition sa odhadujú na 30€ na každého neprimeraným cenám. Prístupy k súťažnej
z 500 miliónov obyvateľov EÚ. Možno zosu- politike sa živo diskutujú, napr. v USA pre-
marizovať, že aj empirické štúdie preukazujú, zident Obama mal v kampani pred voľbami
že pre spoločnosť je prospešnejšie, ak trhy kritické vyjadrenia na stranu súťažných inšti-
fungujú pod konkurenčným tlakom a ak sa túcie v USA. V súčasnosti možno pozorovať aj
proti súťažným deformáciam zasahuje. isté modifikácie, ktoré idú smerom k zblíženiu
Myslím si tiež, že nie vždy sa berú do úvahy s európskym prístupom.
aj efekty advokačných aktít súťažnej inštitú-
cie, to znamená ovplyvňovanie iných politík. JM: Vo svojom článku, ktorý si čitatelia mohli
Protimonopolný úrad je veľmi aktívny v med- prečítať v tomto čísle, uvádzate viacero odpo-
zirezortnom pripomienkovom konaní, kde sa rúčaní pre protikrízové opatrenia v súvislosti
snažíme reagovať, ak sa navrhujú opatrenia, s hospodárskou súťažou. Ako by ste zhodnotili
ktoré by znamenali deformácie súťažných pod- protikrízové opatrenia slovenskej vlády z po-
mienok. Ako príklad môžem uviesť poštové hľadu hospodárskej súťaže?
služby, oblasť železničnej dopravy, koncepciu DZ: V prvom rade chcem povedať, že je to
cenovej politiky či exkluzivity pre rôzne pro- vláda, ktorá má komplexnú zodpovednosť
13

za ekonomické a sociálne dopady, a teda má konkrétneho podniku cez nejaký špeciálny zá-

právo prichádzať s opatreniami, ktoré by mali kon podľa mňa nie je systémové riešenie. Tiež
negatívne vplyvy eliminovať. Problém je podľa si myslím, že takýto zákon môže zneistiť pod-
môjho názoru v tom, že sa síce prijalo počet- nikateľské prostredie, o ktorom som hovorila
ne veľa opatrení, ale niektoré z nich sa vôbec predtým. Z tohto pohľadu je to krok, ktorý sa
netýkali riešenia krízy, niektoré z nich boli ori- nedá považovať za protikrízové opatrenie.
entované viac na fixovanie existujúceho stavu.
Napr. pri poskytovaní pomoci konkrétnym JM: Trochu sme to už načrtli, ale môžeme
firmám bez toho, aby boli podmienené neja- trochu bližšie: aké sú súčasné trendy v poli-
kou zmenou alebo reštrukturalizačným plá- tike ochrany hospodárskej súťaže v krajinách
nom, čo môže firmy dlhodobo skôr poškodiť, mimo EÚ?
pretože sa neadaptujú na zmeny. DZ: EÚ a USA sú lídri v tejto oblasti, ale zá-
Navyše, základ na prekonanie krízy je podľa roveň medzi nimi existuje dosť silné ovplyv-
mňa v tom, že vytvoríme atraktívne, trans- ňovanie a prieniky. Iné krajiny viac-menej
parentné a predvídateľné podnikateľské pro- kopírujú buď americký alebo európsky model.
stredie. V takomto prostredí sa budú vytvárať V ázijských krajinách je situácia komplikova-
udržateľné pracovné miesta a prichádzať in- nejšia v tom, že majú silnú tradíciu štátneho
vestície, a to je to, čo ekonomika na oživenie intervencionizmu a ochrany národných firiem,
a prekonanie krízy potrebuje. ale aj tam sa presadzujú súťažné pravidlá, len
Veľmi málo sa pracuje s realizovaním dopado- možno v trochu modifikovanej podobe. Napr.
vých štúdií. Vôbec sa nerobia analýzy, čo dané Čína začala postupne od 80-tych rokov zavád-
opatrenie urobí v komplexnejšom zábere. Po- zať niektoré pravidlá, ktoré sa zaoberajú súťa-
Rozhovor s...

tom môžu byť v konflikte krátkodobé a dlho- žou a v roku 2007 prijala antitrustový zákon
dobé efekty, respektíve nie je zrejmý celkový a vytvorila súťažné inštitúcie (Anti- Monopoly
obraz čo dané opatrenie v konečnom dôsledku Commisssion a Anti-Monopoly Enforcement
prinesie. Authority). V Južnej Amerike sú krajiny ako
Brazília, ktoré majú zaujímavý systém vyšetro-
JM: Jedným z veľmi diskutovaných protikrí- vania kartelov, kde súťažná autorita veľmi úzko
zových opatrení bol zákon o strategických spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom
podnikoch. V súvislosti s ním sa hovorilo, že konaní. Súvisí to trochu aj s celkovým prostre-
je ušitý na Novácke chemické závody, ktoré dím a kultúrou v danej krajine. Európa viac
dostali veľmi vysokú pokutu za kartel. Je mož- pracuje s rôznymi vodítkami a vysvetľovaním
né takéto opatrenie považovať za protikrízové, pravidiel, zatiaľ čo v USA je to viac založené na
keďže ten kartel bol ešte v období pred krí- judikátoch súdov. Celkovo však trend smeruje
zou, a teda zachraňujeme podnik, ktorý nie je od prístupu založenom na forme k prístupu
v problémoch v dôsledku krízy, ale v dôsledku založenému na dopadoch. Čiže pri zásahoch
dávnejších chýb? súťažných autorít sa viac pozornosti venuje
DZ: Predovšetkým chcem povedať, že NChZ tomu, aké dopady má dané správanie na trhu.
dostali sankciu za to, že niekoľko rokov boli Trend tiež smeruje k prienikom súťažnej po-
účastníkmi medzinárodného kartelu, z ktoré- litiky do iných oblastí, napr. k reguláciám.
ho firmy mohli profitovať. Platia pravidlá, že V súčasnosti sa napr. diskutuje ako ovplyvniť
za takéto správanie existujú sankcie. Podnika- tvorbu regulácií v oblasti bankového sektora
telia si musia byť vedomí rizika, že za účasť na po kríze tak, aby bolo prijaté vyvážené rieše-
karteli hrozí sankcia. To je súťažná línia tohto nie z hľadiska stability a obmedzenia rizika, ale
prípadu. To, že štát sa pokúša riešiť problém aby sa nestratili ani konkurenčné tlaky.
14

JM: Čína má súťažnú politiku? JM: Čo by ste poradili študentom, ktorí pra-
DZ: Má, viac menej všetky krajiny, ktoré idú cujú na svojej záverečnej práci – diplomovej
smerom k trhu, majú súťažné zákony a inštitú- alebo dizertačnej? Ako sa na to pripraviť a dob-
cie v rôznych podobách. re to zvládnuť?
DZ: Výhodou študentov je, že sú v intelektu-
JM: V súčasnej dobe sa dosť hovorí aj o vy- álne veľmi zaujímavej fáze, ktorá je unikátna
sokých školách. Dali by sa niektoré princípy a ktorá sa už nebude opakovať. Majú relatívne
súťažnej politiky aplikovať aj na oblasť vysoké- široký záber informácií z rôznych oblastí, kto-
ho školstva? Čo by podľa Vás bolo lepšie: viac rý sa postupne v praxi zužuje tým, že sa pro-
konkurencie medzi školami, čo by nejakým fesionálne venujeme už iba istej oblasti. Navy-
spôsobom podporilo kvalitu, alebo radšej sú- še nie sú ešte poznačení praxou, čo môže byť
stredenie zdrojov do menšieho počtu väčších veľmi zaujímavé pre formovanie názorov. Mali
škôl? by to využiť v tom, že si vyberú tému, kto-
DZ: Súťažný tlak by aj v tejto oblasti pomo- rá je živá a vyžaduje odpoveď, týka sa oblasti
hol, ale problém je komplexnejší a spočíva kde existuje spoločenský dopyt po riešeniach.
v celom systéme, v ktorom školstvo u nás A mali by sa oveľa viac snažiť prezentovať svoj
funguje. Tlak súťaže by mal dať možnosť vý- vlastný názor. To znamená ja ako študent na
beru a tá by mala tlačiť na to, aby sa zvyšovala konci štúdia som dospel v tejto téme k tomuto
kvalita vysokých škôl. Nefunguje to tak a pro- názoru a prezentujem tieto argumenty, resp.
blém je tak na strane dopytu ako aj na strane protiargumenty k iným riešeniam. A čím viac
ponuky. Na strane dopytu je problém v napr. si naštudujem, tým menej riskujem, že veľmi
tom, že v našej kultúre skôr prevláda snaha zís- rýchlo môj záver niekto spochybní. Čiže môj

Rozhovor s...
kať doklad o vzdelaní ako mať nároky na jeho odkaz je, aby študentov bolo v ich prácach
kvalitu. To samozrejme deformuje požiadavky oveľa viac cítiť, aby sa nebáli hľadať svoj názor
na skvalitňovanie systému a zrejme to chce a hľadať preň argumenty.
dlhší čas, než sa to vyprofiluje a okolie bude
absolventov prijímať podľa kvalitu vzdelávacej JM: Záverečná otázka je tradične voľnočasová.
inštitúcie. V zahraničí napr. keď som absol- Aké sú Vaše záľuby a čomu sa venujete vo voľ-
vent Bercley či Harvardu, tak viem, že som pre nom čase.
svoje okolie garancia kvality a budem dostá- DZ: Ja mám teraz veľkú záľubu a tou sú moje
vať tomu zodpovedajúce ponuky. Na druhej dve vnučky, ktoré bohužiaľ málo vidím, preto-
strane si myslím, že vysoké školstvo môžeme že žijú v Bruseli, no a potom kultúra a šport.
považovať za externalitu, preto by to mala by Ak mám konkretizovať, tak z kultúry hudba
to byť aj parketa pre štát, okrem iného v tom, – vážna i jazzová – divadlo, kino, no a zo špor-
aby systém hodnotenia, akreditovania a posky- tu cyklistika – to teraz asi najviac – turistika,
tovania informácií o jednotlivých vzdelávacích plávanie, tenis a lyžovanie.
inštitúciách bol garanciou pre kvalitný výber.
Teda, aby záujemcovia, ktorí sa rozhodujú, na Juraj Mišina
akú vysokú školu pôjdu, mali dostatok kre-
dibilných informácií pre svoje rozhodnutie. Na strane 2 čitateľom prinášame
Ak sa tieto zmeny na strane ponuky a dopytu i odbornú štúdiu doc. Ing. D. Zema-
podaria, potom by tlak súťaže mal generovať novičovej, CSc. s názvom Hospodárska
to, že bude záujem o štúdium na kvalitných kríza a súťažná politika
vysokých školách a školy sa budú prirodzene
selektovať.
15

„ Public Policy News „ Redakcia

Public Policy News je štvťročník vydávaný Ústav verejnej politiky FSEV UK
Ústavom verejnej politiky a ekonómie FSEV Odbojárov 10/a, P. O. Box 129
UK. 820 05 Bratislava 25
Ročník: 5, číslo: 1/2010 publicpolicynews@gmail.com
ISSN: 1337-7868 Tel.: 02/501 17 660
Ak chcete PPN dostávať emailom, napíšte
nám na publicpolicynews@gmail.com a bude- „ Kontakty na autorov
me vám ho pravielne posielať.
Elektronickú verziu si môžete stiahnuť na Tomáš Jacko
http://www.fses.uniba.sk/ jacko@transparency.sk
Juraj Mišina
misina@fses.uniba.sk
„ Redakčná rada
Ivan Rončák
roncak@transparency.sk
Predsedníčka: Alexandra Suchalová
Mgr. Alexandra Suchalová suchalova@fses.uniba.sk
Členovia: Daniela Zemanovičová
prof. PhDr. Ľudmila Malíková, PhD. zemanovicova@antimon.gov.sk
doc. Katarína Staroňová, PhD.
Mag. Phil. Karol Decsi „ Grafická úprava
Tiráž

Mgr. Juraj Mišina
Mgr. Zuzana Očenášová, M.A. Mgr. Juraj Mišina
Mgr. Darina Ondrušová
Mgr. Miroslava Pagáčová „ Sociálne siete
Mgr. Ivan Rončák
Nájdete nás na Facebooku: http://www.face-
book.com/ustavverejnejpolitiky a máme aj
svoj Google profil: http://www.google.com/
profiles/publicpolicynews

Toto číslo vychádza s láskavou
podporou Nadácie otvorenej spo-
ločnosti.
16

Public Policy News 1/2010

Recomendados

Recomendados

Más contenido relacionado

Similar a Public Policy News 1/2010

Similar a Public Policy News 1/2010 (7)

Public Policy News 1/2010