Más contenido relacionado La actualidad más candente (20) Similar a Guarani idiomatica 2018 (20) Guarani idiomatica 20181. LENGUA GUARANÍ
Acheguety guaraní
a – ã – ch – e - ẽ – g – g̃ – h – i –ī – j – k – l – m – mb – n – nd – ng – nt – ñ – o – õ – p – r
– rr – s – t – u – ũ – v – y – ỹ - ‘(puso)
Muanduhe guaraníme - La acentuación en guaraní
Guaraníme jajesarekova´erã pu´ae pu´atã rehe ha ndaha´éi ñe´ẽpehẽ pu´atãre
castellanope guáicha.
Upéicha:
Pu´ae pu´atã: ha´e upe ja´e hatãvéva peteĩ ñe´ẽme.
Techapyrã : Vaka mbo´ehára sapatu sapukái
Pu´ae paha: ha´e upe oĩva opahápe ñe´ẽ.
Techapyrã: Vaka mbo´ehára sapatu sapukái
Ñe’ẽ ipu’atãteĩva: Ha’e umi oguerekóva peteĩ muanduhe pu’atã, ojehaíva térã ojehai’ỹva.
Techapyrã: sái tembi’u upéicha
Ñe’ẽ ipu’atã’etáva: Ha’e umi oguerekóva mokõi ỹrõ hetave muanduhe pu’atã, ojehaíva térã
ojehai’ỹva.
kuñakarai yvotyty yvotytýre
Jesarekopyrã:
Umi ñe’ẽ ipu’atã’etáva oguaraha muanduhe pu’atã ha’erõ pu’ae paha’ỹ. Umi pu’ae paha ári
ndojehaíri muanduhe pu’atã
Pureko muanduhe
Omoambuete voi ñe’ẽ he’iséva.
Guaraníme oĩ Pureko hatãva ha Pureko kangýva.
Oñemoñe’ẽ hag̃ua hekoitépe peteĩ moñe’ẽrã ojepuru ko muanduhe pu’atã.
a) Ramo: he’ise “hace poco”, “recién” ojepurúrõ Pureko
Hatãva reheve.
Aguapyramo Recién me senté
Jaharamo Hace poco nos fuimos
Amóva osapukairamo Aquel gritó hace poco
b) Ramo: He’ise “si” ojepurúrõ Pureko kanguýva reheve
Techapyrã:
Aguapýramo Si me sentara
Jaháramo Si nos vamos
Amóva osapukáiramo Si aquél gritara o gritase
a) Rire: he’ise “después” ojepurúrõ Pureko hatãva reheve.
Techapyrã:
Cherupi rire, apytu’u. Después de que me alzó, descansé.
He’i rire chupe, ou. Después de que le dijo, vino.
b) Rire: he’ise “si” ojepurúrõ Pureko kangỹva reheve.
Techapyrã:
Cherupi rire, apytu’uva’erãmo’ã - Si me hubieses alzado habría descansado.
He’i rire chupe, oikuaava’erãmo’ã Si hubiera dicho, lo sabría.
Muandehe pu´atã omoambue ñe´ē he´iséva.
ápe: aquí, acá
ape: espalda, superficie
mbói: víbora, serpiente
2. mboi: desnudar, desvestir
tái: picante
tai: letra
áva: cabello
ava: hombre
hái: ácido
hai: escribir, grabar
TIGUA RECHAUKAHA - LA MARCA DE LA NASALIDAD
Guaraníme jaguereko pu´ae jurugua ha tĩguáva ha avei pundie jurugua ha tĩgua.
Pu´ae jurugua Pundie jurugua
a- e- i-o-u-y ch-g-h-j-k-l-p-r-rr-s-t-v
Pu´ae tĩgua Pundie tĩgua
ā- ē- ī- ō-ū- ȳ ḡ- m- mb- n- nd- ng-nt-ñ
1- Oīramo pu´ae tĩgua omoirūva pundie tĩguáme ndoraháiva´erā tĩgua rechaukauha “ ̃ ”.
Techapyrā:
anína a- ní- na
karumbe ka- ru- mbe
2- Pu´ae tĩgua omoĩruramo pundie juruguápe, oguerahamanteva´erã tīgua rechaukaha “ ̄”̄.
Techaukara ̄:
oñepyrū o – ñe- py -rū
Tupā Tu- pā
3- Pu´ae pu´atā ha´éramo avei pu´ae tīgua, oguerahanteva´erā tīgua “ ̄” rechaukaha año.
nekane´ōta ne – ka – ne - ´ō - ta
Tīgua rechaukaha omoambue ñe´ēnguéra ojuehegui.
Techapyrā:
pytā: rojo okē: puerta Tāi: diente
pyta: talón oke: duerme Tái: picante
pytū: oscuridad pirī: escalofrío Tai: letra
pytu: aliento piri: estepa Pē: romperse
āva: estos/as akȳ: mojado Pe: chato
áva:cabello aky: verde, inmaduro Ã: estos/as – alma
apovō: pegajoso kuā: dedo A: fruta – caerse
apovo: al saltar kua: agujero
SILABAS EN GUARANÍ
Ñe´ẽpehẽ: Ha´e peteĩ taipu térã peteĩ taipu aty oñemoñe´ẽva peteĩ jeýpe.
Ñe´ẽpehẽ guaraníme oiko:
pundie ha pu´aégui
pu´ae añógui.
Ñe´ẽ guaraníme ndopái pundiépe - Opa pu´aépe.
Pundiekõinguéra (ch- mb – nd – ng – nt –rr) ndojeíri ojuehegui ñe´ẽpehẽ ñembojaópe.
Ojapo ñe’ẽpehẽ pu’ae ohóva upe rire reheve.
PUKÕI, PUAPY HA PUKÕI’Ỹ
Pukõi niko mokõi pu´ae oĩva peteĩ ñe´ẽpehẽme.
Techapyrã:
Ryguasu: ry - gua – su
mokõi: mo - kõi
3. Jogua: jo – gua
PUAPY
Techapyrã:
guaikuru: guai - ku - ru
kuãirũ: kuãi - rũ
tuguái: tu - guái
g̃uaig̃ui: g̃uai - g̃ui
PUKOI´Y
Mokõi pu´ae atã ojojuhúramo peteĩ ñe´ēpehēme ojehekýiva´erã ojuehegui.
Avei umi oĩhápe pu´ae atãha pu´ae kangy ha pe pu´ae kangy ári ho´áramo muanduhe,
ojeíva´erã ojuehegui katuete.
Ejemplo:
Kuaa – saber = kua – a
Arai – nublado = a – ra – i
Kuñataî – jovencita = ku – ña – ta – î
Poapy – ocho = po – a – py
Jesarekopyrã – Para tener en cuenta:
Pu’ae atã – Vocales fuertes: a – ã – e – ê – o – õ
Pu’ae kangy – Vocales débiles: i – î – u – û – y – ÿ
Ñamba’apo haguã – Para trabajar
1. Ñamongora ñe’ê oguerekóva pukõi. Encerramos en círculo las palabras que tengan diptongo.
gua’u karai pakõi kuatia mboriahu tuicha muã
2. Jahaiguy ñe’ê oguerekóva puapy. Subrayamos las palabras que tengan triptongo.
Kaigue guaikuru kuaa tuguái paapy guéi hikuái
3. Ñambosa’y ñe’ê oguerekóva pukõi’ÿ. Coloreamos las palabras que tengan adiptongo.
Pyrai uke’i ojokuái mboi tái atúa
4. Ñamoñe’êpehê ko’ã ñe’ê ha ja’e pukõi, puapy terã pukõi’ÿpa.
Separamos en sílabas las palabras y señalamos el diptongo, triptongo o adiptongo.
Kyguái Añuã
Oitypei Ndahykuéi
Ndoguéi Osapukái
Mba’éichapa Mokõi
Kuñataî Tembiayhu
Arai Karia’y
ÑE´ERIREGUA- Posposiciones - Ojepuru ñe´e rire.
Monosilábicas Polisilábicas
Iñe’ẽpehẽtaĩva (oho ñeé rapo ndive) Iñe’ẽpehẽ’etáva (Ndói ñe´e rapo ndive)
Pe Peve Ári
4. Me Meve Rupi
Gui Guive Gotyo
Re Rehe Vove
Gua Guara Hagua
ndi Ndive Mboyve
ỹ Rehe´y
Techapyra
Roberto ohóta Piribebúipe.
Che akãme oĩ heta ky.
Pe --------- ojeipuru ñe’ẽ jurugua reheve
Me----------- ojeipuru ñe’ẽ tĩgua reheve
Che ru ou Carapeguágui.
Ho’a kavaju árigui.
Gui____ ojeipuru ñe’ẽ jurugua ha tĩgua reheve.
Amo mita oñani kokuére.
Oguata ka’aguýre umi kuñatãi.
re ____ ojeipuru ñe’ẽjurugua ha tig̃ua reheve.
Umi temimboé ha’e Atyragua.
Moõguapa nde?
gua___ ojeipuru ñe’ẽ jurugua ha tig̃ua reheve.
Víctor osẽ isyndi.
Lolo okaru kalo ha itykérandi.
Ndi__ ojeipuru ñe’ẽ jurugua ha tig̃ua reheve.
Ha’ekuéra opyta tupa’ỹre.
Hese’ỹ ndaikatúi aiko.
Ỹ____ ojeipuru ñe’ẽ jurugua ha tig̃ua reheve.
Jajoecha peve.
Che akã meve
Peve____ ojeipuru ñe’ẽ jurugua reheve.
Meve____ ojeipuru ñe’ẽ tĩgua reheve.
Rohecha guive rohayhu.
Aikuaa guive rohayhu.
Guive____ojeipuru ñe’ẽ jurugua ha tig̃ua reheve.
5. TERO
Clasificación de los sustantivos: TERO ÑEMOHENDA
- Iñe'ẽpu'andu rupi (por su fonética)
- Ijysaja rupi (por su morfología)
- Hetepy rupi (por su estructura)
- He'iséva rupi (por su significación)
- Ipysokue rupi (por su extensión)
Tero ñemohenda iñe’ẽpu’andu rupi
1.1. Tero Tĩgua (sustantivos nasales)
2.1.2. Tero Jurugua (sustantivos orales)
2.1.1. Tero Tïgua: Ha'e umi tero oguerekóva pu'ae tĩgua (ã - ẽ - ĩ - õ - ũ – ỹ), térã pundie
tĩgua (g - m - mb - n - nd - ng - nt – ñ) ipype.
Techapyrã: (ejemplos)
Mandyju
Petỹ
Tañykã
Tetyma.
2.1.2. Tero Jurugua: Ha'e umi tero oguerekóva pu'ae jurugua (a - e- i - o - u – y), térã
pundie jurugua (ch - g - h - j - k - l - p - r - rr - s - t - v - puso) ipype.
Techapyrã:(ejemplos)
Apyka
Ao
Juru
Yvága.
2.2. Tero ñemohenda ijysaja rupi[jehaijey | editar código]
2.2.1. Tero Ijysajateĩva (sustantivos uniformes)
2.2.2. Tero Ijysajakõiva (sustantivos biformes)
2.2.3. Tero Ijysaja'apýva (sustantivos triformes)
2.2.4. Tero Ijysajarundýva (sustantivos cuatriformes)
2.2.1. Tero ijysajateĩva: Ha'e umi tero oguerekóva peteĩ ysaja año ojepuru hagua.
Techapyrã:
Jagua / pyhare / avañe'ẽ
2.2.2. Tero ijysajakõiva: Ha'e umi tero oguerekóva mokõi ysaja ojepuru hagua. Peteĩva
héra ysaja’ypy ha oñepyrũjepi “T”-pe, ha ambuéva katu héra ysajapuru ha oñepyrũ “R”-pe.
Ko’ã tero apytépe oĩve umi ombohérava ñane pehẽnguépe.
Techapyrã:
Ysaja'ypy: Ta'ýra - Tajýra - Túva - Tykéra
Ysajapuru: Ra'y - Rajy - Ru - Ryke
2.2.3. Tero ijysaja’apýva: Ha'e umi tero oguerekóva mbohapy ysaja ojepuru hagua.
Ko’ãvape pe ysaja’ypy oñepyrũkuaa “T” térä “O”-pe, ha umi mokõi ysajapuru katu
oñepyrũjepi “R” peteĩ-va ha ambuéva “H”-pe.
Techapyrã:
Ysaja'ypy: Tova - Tetyma - Tañykã - Téra - Óga
Ysajapuru 1: Rova - Retyma - Rañykã - Réra - Róga
Ysajapuru 2: Hova - Hetyma - Hañykã - Héra – Hóga
6. 2.2.4. Tero ijysajarundýva: Ha'e umi oguerekóva irundy ysaja ojepuru hagua. Koichagua
terópe ysaja’ypy oñepyrũ “T”-pe, ha umi mbohapy ysajapurúgui mokõi oñepyrũ “R” ha “H”-
pe. Ysaja-puru mbohapyha katu oñepyrũkuaa ambue pundiépe.
Techapyrã:
Ysaja'ypy : Tymba - To'o
Ysajapuru 1 : Rymba - Ro'o
Ysajapuru 2 : Hymba - Ho'o
Ysajapuru 3 : Mymba - So'o
2.3. Tero ñemohenda hetepy rupi
2.3.1. Teroteĩ (sustantivos simples)
2.3.2. Teroeta (sustantivos compuestos)
2.3.1. Teroteĩ: Ha’e umi tero oguerekóva ipype peteĩ ñe’ẽ añón-te térã oñembohetepeteĩva.
Techapyrã:
Po
Py
Ara
2.3.2. Teroeta: Ha’e umi tero oguerekóva ipype mokõi térã hetave ñe’ẽ. Peteĩ ñe’ẽme
ojojuhu ha oñomopeteĩ mokõi térã hetave ñe’ẽrapo, ha ojoajukatúvo ombohérava hikuái
peteĩ mba’e pyahu. Peteĩ ñe’ẽntema oiko chuguikuéra.
Techapyrã:
Apykahai
Tupãmba’ejára
Ararundy
2.4. Tero ñemohenda he’iséva rupi
2.4.1. Tero Ijysajakuaáva (sustantivos concretos)
2.4.2. Tero Ijysajakuaa'ỹva (sustantivos abstractos)
2.4.1. Tero ijysajakuaáva: Ha’e umi tero ñañandúva, jahecháva, hetéva, añeteguáva,
ikatúva ñaha’ã ipohyikue, isa’y térã ijysaja.
Techapyrã:
Jagua / apyka / óga.
2.4.2. Tero ijysajakuaa’ỹva: Ha’e umi tero nañañandúiva, jahe-cha’ỹva, añetegua’ỹ, ha
noñembohetéiva. Ikatu’ỹva ñaha’ã ipoh-yikue, isa’y térã ijysaja.
Techapyra:
Tupã / Yvága / Py'aguapy / Tekojoja
2.5. Tero ñemohenda ipysokue rupi
2.5.1. Teratee (sustantivos propios)
2.5.2. Teratee'ỹva (sustantivos comunes)
2.5.1. Teratee: Ha'e umi téra teete oñeme’ẽva ava, mymba, ka-'avo, térã mba'épe, ha
heratee rupi ojoavýmava ambuévagui. Techapyrã:
Chive / Paraguay / Kanindeju
2.5.2. Teratee’ỹva: Ha'e umi téra oñeme’ẽva ava, mymba, ka'avo térã mba'e aty ojojoguáva
térä ojueheguáva ha ojojaveguávape.
Techapyrã:
Kuña / Guyra / Táva
7. JESAREKOPYRÃ
1) Guarani ñe’ẽtépe ndajajuhumo’ãi tero ñemohenda heñoi rupi Castellano-peguáicha.
Guaraníme ñe’ẽrapo naiñambuéi. Castellano-pe katu iñambue.
Aipórõ, ha jepémo upéicha, Guaraníme jajuhukuaa avei tero ñemohenda heñói rupi (por su
orígen), kóicha:
1.1. Tera’ypy (sustantivo primitivo). Noñemoñáiva ambue ñe’ẽgui. Techapyrã: juru – tye
– tĩ.
1.2. Teramoñare (sustantivo derivado). Ãva oñemoña oñembojoajúvo tero’ypýre
opaichagua ñe’ẽ ỹrõ ñe’ẽpehẽtai.
Techapyrã:
Juru (juru’i – juruvã – jurupy – jurukua)
Tye (tye’i – tyevu – tyepy – tyepo)
Tĩ (tĩgua – tĩngua – tĩmbe – tĩndy)
2) Guaraníme tero ñemohenda iñe’ẽpu’andu rupi oñemom-ba’eguasueterei. Péicha, tero
jurugua ndive katuete jaipuru-va’erã ñe’ẽpehẽtai jurugua ha tero tĩgua ndive katuete jaipuru-
va’erã ñe’ẽpehẽtai tĩgua.
Techapyrã:
Aguaity / Ñanandy /
Jaikuaaháicha "Aguai" niko tero jurugua, upévare ñam-bojoajuva’erã hese ñe’ẽpehẽtai "ty".
"Ñana" katu tero tĩgua upévare ñambojoapy hese ñe’ẽpehẽtai "ndy".
TERO ARAPURU
3.1. Ysaja Arapuru Agagua (forma utente presentiva)
3.2. Ysaja Arapuru Mboyvegua (forma utente preteritiva)
3.3. Ysaja Arapuru Upeigua (forma utente futuritiva)
3.4. Ysaja Arapuru Mo'ãva (forma utente frustrativa)
Ko’ã ysaja oñanduka tero arapuru: ága, yma térã upéi. Oĩ avei oñandukáva tero arapuru
oñembo’ajemo’ãva ha noñem-bo’ajéiva:
3.1. Arapuru Agagua: Ha’e pe oñandukáva tero puru agaite-voi.
Techapyrã:
ao (che ao) /
Pa'i (Amo Pa'i) /
rembireko (ne rembireko) /
akã (iñakã) /
3.2. Arapuru Mboyvegua: Ha’e pe oñandukáva tero puru ange, kuehe térã yma
(hi’arejepéva). Kóicha jave oñembojoapyva’erã teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua: kue, ngue, re.
Techapyrã:
ao (che aokue) /
rembireko (ne rembirekore) /
akã (iñakãngue) /
3.3. Arapuru Upeigua: Ha’e pe oñandukáva tero puru upeigua, tenonderã gotyo. Kóicha
jave oñembojoapyva’erã ñe’ẽpehẽtai upeigua: rã.
Techapyrã:
ao (che aorã) /
rembireko (ne rembirekorã) /
Pa'i (mbohapy pa'irã) /
8. 3.4. Arapuru Mo'ãva: Ha’e pe oñandukáva tero puru mo’a. Opurutava’ekue ha ojepuru’ỹva.
Kóicha jave oñembojoapyva’erã ñe’ẽpehẽtai upeigua: rãngue.
Techapyrã:
ao (Che aorãngue) /
rembireko (ne rembirekorãngue) /
Pa'i (Mbohapy Pa'irãngue) /
TERO MOAMBUEHA
4.1. Meña (género)
4.2. Papapy (número)
4.3. Kokatu (grado)
4.1. MEÑA
4.1.1. Kuimba'e Meña (género masculino)
4.1.2. Kuña Meña (género femenino)
4.1.3. Meña'ỹva (género neutro)
4.1.4. Meñajoja (género común)
4.1.5. Meñakuaa'ỹva (género epiceno)
4.1.1. KUIMBA'E MEÑA. Ko’ápe ija umi tekove heko-kuimba’éva. Upévare avei heta jey
oñembojoapy teróre ñe’ẽ: “kuimba'e”, péicha jave oikóva ñe’ẽpehẽtai upeiguárõ. Ojepu-
rukuaa avei ñe’ẽpehẽtai upeigua: "me", oñemomeña kuimba’e hagua peteĩ tero. Kóva
ojepuru umi téra hekokuña añóva ndive; ja’eporãsérõ, oguereko’ỹva kuimba’e meña.
Techapyrã:
karai /
kavaju /
mitãkuimba'e /
vakame /
ryguasume /
4.1.2. KUÑA MEÑA. Ko’ápe katu ija umi tekove hekokuñáva. Upévare avei heta jey
oñembojoapy teróre ñe’ẽ: “kuña”, péicha jave oikóva ñe’ẽpehẽtai upeiguárõ.
Techapyrã:
Kuñataĩ /
vaka /
Kame /
mitãkuña /
jaguakuña /
4.1.3. MEÑA'YVA. Ko’ápe ija umi mba’ehekove’ỹva; ja’eporãsérõ, ndahekokuimba’é’ỹ ha
hekokuñá’ỹva. Amo hapó-pe, imeña’ỹva.
Techapyrã:
Apyka /
Tesa /
Yvytu /
Yvága /
Tekojoja /
Táva /
4.1.4. MEÑAJOJA. Ko’ápe katu ija umi tero ojoavy’ỹva, ojepurukuaáva kuimba’e ha
kuñáramo. Ko’ãva rehe, oñembojoa-vy hagua, oñembojoapy ñe’ẽpehẽtai upeiguárõ:
“kuimba'e” ha “kuña”, peicharõ añoite oñembohekokuimba’e ỹrõ katu oñem-bohekokuña.
Techapyrã: “Mitã” (kóva jaipurukuaa kuimba’e ha kuñarõ. Ñambojoavysérõ,
ñambojoajúmanteva’erã hesekuéra: “kuimba’e” / mitã-kuimba’e; ha “kuña” / mitãkuña).
9. “Memby” (kóva avei jaipurukuaa kuimba’e ha kuñarõ. Ñambojoavysérõ,
ñambojoajúmanteva’erã hesekuéra: “kuimba’e” / membykuimba’e; ha “kuña” / membykuña).
4.1.5. MEÑAKUAA'YVA. Ko’ápe ija umi mymba mirĩmimi, michĩgui ndojekuaáiva ha’épa
kuimba’e térã ha’épa kuña.
Techapyrã:
tahýi /
ñati'ũ /
lembu /
tarave /
4.2. PAPAPY
4.2.1. Papykõi (número genérico)
4.2.2. Papyteĩ (número singular)
4.2.3. Papyeta (número plural)
4.2.1. PAPYKÕI. Guaraníme niko tero ndaipapapyjekuaái ha’eño jave; ja’eporãsérõ, noĩri
papyteĩme ha noĩrinte avei pap-yetápe. Upévare ja’e upe jave tero ipapykõiha.
Techapyrã:
jagua /
óga /
apyka /
karai /
tesa /
yvytu /
4.2.2. PAPYTEĨ. Tero ipapyteĩ hagua katuete ogueraha-va’erã Teroja Moteĩva papyteĩme
(techaukarã, mba’éva, papý-va térã kuaa’ỹva).
Techapyrã:
Ko jagua /
Pe yvytu /
Amo karai /
Upe pyhare /
Peteĩ apyka /
Che róga /
4.2.3. PAPYETA
4.2.3.1. Papyeta apopyre (plural de construcción)
4.2.3.2. Papyetaite (plural específico)
4.2.3.1. PAPYETA APOPYRE. Tero ipapyeta hagua katuete oguerahava’erã Teroja Moteĩva
papyetápe (techau-karã, mba’éva, papýva térã kuaa’ỹva).
Techapyrã:
Ko'ã karai /
Umi apyka /
Heta karai /
Mayma yvoty.
4.2.3.2 PAPYETAITE
a. Papyetaite Ha'etéva (plural especifico discriminativo)
ã. Papyetetaite Mbohetáva (plural específico de multitud)
a. PAPYETAITE HA'ETÉVA. Kóva ojehu ñambojoajúrõ teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua “kuéra”
(tero jurugua ndive), ha “nguéra” (tero tĩgua ndive). Ko’ã ñe’ẽpehẽtai (kuéra ha nguéra)
katuete ojoajuva’erã teróre.
10. Techapyrã:
karaikuéra /
ogakuéra /
mitãnguéra /
ñe'ẽnguéra.
ã. PAPYETAITE MBOHETÁVA. Kóva ojehu ñambojoajúrõ teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua “eta”,
tero ijapýrõ pu’ae kangýpe (i - ĩ - u - ũ - y - ỹ); ha “ita”, tero opárõ pu’ae atãme (a - ã - e - ẽ -
o - õ).
Techapyrã:
Tero opáva Pu'ae'atãme: jaguaita - apykaita - ogaita. Tero opáva Pu'ae kangýpe:
kavajueta - ju'ieta - petỹeta.
4.3. KOKATU
4.3.1. Kokatu'ypy (grado positivo)
4.3.2. Kokatu Mbojojáva (grado comparativo)
4.3.3. Kokatu Tuicháva (grado superlativo)
4.3.4. Kokatu Tuichavéva (grado supersuperlativo)
4.3.5. Kokatu Tuichaitéva (grado superlativísimo)
4.3.6. Kokatu Tuichaitevéva (grado ultrasuperlativo)
4.3.7. Kokatuvusu (grado excelso)
4.3.1. KOKATU'YPY. Kóva niko oñanduka tero ha’etéva, heko-petéva, ndahekoambuéiva.
Nombojoapýiva hese mba’eveichagua ñe’ẽpehẽtai.
Techapyrã:
yvoty /
mitã /
karia'y /
kuimba'e /
4.3.2. KOKATU MBOJOJÁVA
4.3.2.1. Kokatu Mbojojáva Mbotuicháva (comparativo de superioridad)
4.3.2.2. Kokatu Mbojojáva Moñondivéva (comparativo de igualdad)
4.3.2.3. Kokatu Mbojojáva Momichĩva (comparativo de inferioridad)
4.3.2.1. KOKATU MBOJOJÁVA MBOTUICHÁVA. Kóvape katu peteĩ tero, mokõigui,
oñembotuicha ñe’ẽpehẽtai upeigua "ve" rupive; ja’eporãsérõ, tuichave ambuégui.
Techapyrã:
Luchi ikaria'yve Luchígui /
Kóva ijyvotyve amóvaicha /
4.3.2.2. KOKATU MBOJOJÁVA MOÑONDIVÉVA. Kóva oñan-duka mokõi térã hetave tero
ojojaha, ndojoavyiha ojoehegui. Pe-varã peteĩvare oñemboajúva’erã katuete ñe’ẽpehẽtai
upeigua "icha".
Techapyrã:
Luchi ikaria'y Lakúicha /
Kóva ijyvoty amóvaicha /
4.3.2.3. KOKATU MBOJOJÁVA MOMICHĨVA. Kóvape katu pe-teĩ tero, mokõigui,
oñemomirĩ ñe’ẽpehẽtai upeigua "ive" rupive; ja’eporãsérõ, imirĩve ambuégui.
Techapyrã:
Luchi ikaria'y 'ive Lakúgui /
Kóva ijyvoty'ive amóvagui /
11. 4.3.3. KOKATU TUICHÁVA. Kóva ha umi ambue kokatu ñahe-sa’ỹijótava oñanduka tero
ñemongakuaakuaave, ñembo-tuichatuichave. Ko kokatu ombojoaju teróre ñe’ẽpehẽtai
upeigua "ite", tero ijapýrõ pu’ae kangýpe (i - ĩ - u - ũ - y - ỹ); ha “ete”, tero opárõ pu’ae atãme
(a - ã - e - ẽ - o - õ).
Techapyrã:
karia'yete /
karaiete /
mitãite /
4.3.4. KOKATU TUICHAVÉVA. Kóva ombojoaju teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua "iterei", tero
ijapýrõ pu’ae kangýpe (i - ĩ - u - ũ - y - ỹ); ha “eterei”, tero opárõ pu’ae atãme (a - ã - e - ẽ - o
- õ).
Techapyrã:
karia'yeterei /
karaieterei /
mitãiterei /
4.3.5. KOKATU TUICHAITÉVA. Kóva ombojoaju teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua "rasa".
Techapyrã:
karia'yrasa /
mitãrasa /
4.3.6. KOKATU TUICHAITEVÉVA: Kóva ombojoaju teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua "itereirasa",
tero ijapýrõ pu’ae kangýpe (i - ĩ - u - ũ - y - ỹ); ha “etereirasa”, tero opárõ pu’ae atãme (a - ã -
e - ẽ - o - õ).
Techapyrã:
karia'yetereirasa /
mitãitereirasa /
4.3.7. KOKATUVUSU: Kóva ha’ehína kokatukuéra ruvicha, upe tuichavéva, ijojaha’ỹva.
Kóva ombojoaju teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua "pavẽ".
Techapyrã:
Karia'ypavẽ /
Mburuvichapavẽ /
JESAREKOPYRÃ Ko’ã ñe’ẽpehẽtai kokatuguigua jaipurúva tero ndive, ha’e avei umi
jaipurútava teroja, ñe’ẽtéva ha ñe’ẽteja ndive.
12. TEMBIAPORA: AMBOHASA GUARANÍ ÑE´EME
SUSTANTIVO:………………… (Trabajo presencial)5p
CLASIFICACIÓN DE LOS SUSTANTIVOS: …………………………………………….
- POR SU FONÉTICA:………………………………
- POR SU MORFOLOGÍA:………………………
- POR SU ESTRUCTURA:…………………………
- POR SU SIGNIFICACIÓN:………………………
- POR SU EXTENSIÓN:……………………………
1. Sustantivo según su fonética:……………………………………………………………
Nasales Ej
Orales Ej
2. Sustantivo según su morfología
Uniformes Ej
Biformes Ej
Triformes Ej
Cuatriformes Ej
3. Sustantivo según su estructura
Simples Ej
Compuestos Ej
4. Sustantivo según su significación
Concretos Ej
Abstractos Ej
5. Sustantivo según su extensión
Propios Ej
Comunes Ej
FORMA UTENTE DE LOS SUSTANTIVOS:………………………………………………………
Forma utente presentiva
Forma utente preteritiva
Forma utente futuritiva
Forma utente frustrativa
ACCIDENTES DE LOS
SUSTANTIVOS:……………………………………………………………
A- Género ……………………………………………………………..
B- Número ……………………………………………………………..
C- Grado …………………………………………………………….
A- GÉNERO
Masculino:
Femenino:
Neutro:
Común:
Epiceno:
B- NÚMERO
Genérico
Singular
Plural
- Plural de construcción
- Plural específico
Plural específico discriminativo
Plural específico de multitud
C- GRADO
Grado positivo
13. Grado comparativo
Grado superlativo
Grado supersuperlativo
Grado superlativísimo
Grado ultrasuperlativo
Grado excelso
Amoñe´é moñe´éra ha upéi aguenohe chugui ojejeruréva chéve.
ÑANDUTI
Oikómindajeraka’e peteĩ mitãkaria’y, Mburuvicha ra’y, imbarete ha iñakuãitereígui oje’éva chupe
"Ñandu Guasu".
Peteĩ ko’ẽme ohechakuaa sapy’a iñakãraku vaieteha peteĩ mitãkuña peky porãitére. Ha’ekuéra
ojokakuaairũ. Hetaiterei oiko upe rupi karia’y hesahóva avei pe mitãkuña rehe ha Ñandu Guasu,
ohechakuaávo upéva, omendaséntema hese pya’évoi. Pe mitãkuña he’i chupe: -Ñamendáta
rerúramo chéve peteĩ jopói añetete, oikoéva ambuekuéra jopóigui; peteĩ jopói iporã ha iñambuére
imbyekoviapy’ỹva; upéicha rehechaukáta chéve ne mborayhu, he’i chupe. Péicha he’ira’e avei pe
mitãkuña maymáva karia’ýpe.
Sapy’aitérõ guarã ijaty hogapýpe mba’eporãita oĩhaguéicha pe jerére. Ojereru chupe umi mbo’y
ajurigua guyra rague sa’y paragui ijapopyre, ahániri katu umi namichãi itamby mimbíguigua térã
itavera paráguigua. Ojereru avei ichupe umi piri ipyahapyre opáichagua ha umi yvoty iporãvéva oĩva
ñande ka’aguy rovyũre. Ha katu umi jopói apytépe ndaipóri peteĩntejepe Ñandu Guasu
remime’ẽngue.
Ndojekuaavéi upe rupi Ñandu Guasu. Ha’e ohóra’e ka’aguýre ojeporekávo mba’e iporãvéva rehe
ikatuva’erã omohu’ũ pe mitãkuña korasõ. Ojuhusénte peteĩ mba’e porã oguerúva’erã jahechápa
nomo-py’akyrỹiri pe imborayhúpe. Mombyry oikoháre, umi imba’ekañývaicha, ojuhu sapy’a peteĩ
Ka’aguy Jarýi Rekoporã ojapóvahina peteĩ ao pyahapyre mimbi ojeguapáva kuarahy sa’ýpe.
Ñandu Guasu oha’arõ oipyahapa porãraẽ peteĩ yvyra rakãre, ha ojapyhýta jave ogueraha haguã
hembiayhúpe, oñemboja upépe "Jasy Ñemoñare", oikóva avei pe mitãkuñáre ijaguara. Opa’ã hikuái
upépentevoi ojuehe peteĩ ñorairõ miémape. Ñandu Guasu ipu’aka Jasy Ñemoñare rehe ha
ojapyhývo pe mba’e potapyrã, Ka’aguy Jarýi Rekoporã rembiapokue, osopa umi iñinimbo ha oparei
chugui ipópe. Heta oñeha’ã rire Ñandu Guasu opyta jey mba’eve’ỹre. Oguapy upe rupi peteĩ yvyra
rakã guasu piru ñeno ári ojepy’amongeta.
Upéicha oĩháguihina, ohechasapy’a isy guãiguĩmíme oguãhẽ oúvo hendápe oipytyvõvo chupe.
Ohechápype imemby karia’ýpe ojehúva, oipyhy oigo’o umi iñakãrague moroti ha oñepyrũ oipyaha.
Ojapo upéicha peteĩ mba’e neporãmbajepéva, Ka’aguy Jarỹi Rekoporã rembiapokue joguahaite ha
oikoénte chugui ikatúgui ko’ágã jajapyhy ha jaipokytypa oñembyai’ỹre. Ojopévo kuarahy, ovávaicha
hese umi sa’y opáichagua, pytã, sa’yju, hovy, morotĩva ha oiko chugui peteĩ mba’e pyahapyre jegua
omimbipáva ha ombohéra hikuái "Ñanduti". Péa he’ise "Ñandu Atĩ” (Canas de avestruz). Upéramo
avei ombohéra hikuái "Ñandu" umi mymbami ka’aguýre oikóva oipyaha guáiguimi rembiapokue
joguaha.
Upete guive kuñanguéra ñande ypykue, ha agãite peve kuñakarai, kuñataĩ ha mitãkuña’i jepeve,
Paraguay ñemoñaréva, ojapo péva pe tembiapo porãite jaguerohorypa’ỹva araka’eve ha
omimbipáva kuarahýicha, sa’yeta ombojegua jukýgui chupe ha ñande resa omopyryrỹi kunu’ũva
vy’águi.
Embohasa España ñe´eme
Oikómindajeraka’e peteĩ mitãkaria’y, Mburuvicha ra’y, imbarete ha iñakuãitereígui oje’éva chupe
"Ñandu Guasu".
Peteĩ ko’ẽme ohechakuaa sapy’a iñakãraku vaieteha peteĩ mitãkuña peky porãitére. Ha’ekuéra
ojokakuaairũ. Hetaiterei oiko upe rupi karia’y hesahóva avei pe mitãkuña rehe ha Ñandu Guasu,
ohechakuaávo upéva, omendaséntema hese pya’évoi. Pe mitãkuña he’i chupe: -Ñamendáta
rerúramo chéve peteĩ jopói añetete, oikoéva ambuekuéra jopóigui; peteĩ jopói iporã ha iñambuére
imbyekoviapy’ỹva; upéicha rehechaukáta chéve ne mborayhu, he’i chupe. Péicha he’ira’e avei pe
mitãkuña maymáva karia’ýpe.
+
14. Ahaiguy tero opaichagua ha upéi amohenda kuatiápe-
Teroja Guaraníme
TEROJA GUARANÍME
1 HE'ISÉVA
2 TEROJA ÑEMOHENDA
o 2.1TEROJA TEKOME'ẼVA
o 2.2TEROJA MOTEĨVA
3 TEROJA MOAMBUEHA
o 3.1.Papapy
o 3.2 Meña
o 3.3 Kokatu
TEROJA ÑEMOHENDA
TEROJA TEKOME'ẼVA: Ha'ehína umi teroja otekome'ẽ térã otekochaukáva terópe. Techapyrã:
puku / mbyky / porã / vai /pyahu / tuja / yvate / karape /piru / kyra /
TEROJA MOTEĨVA: Ha’ehína umi teroja omoteĩva teró-pe. Ohechauka, oñemomba'e térã
oipapakuaáva terópe. Ñe'ẽjoajukatúpe ko'ã teroja moteĩvagui oiko moĩmbaha moteĩva. Teroja moteĩva
oñemohendajey kóicha:
2.2.1. Teroja moteĩva techaukarã:
Teroja Moteĩva Techaukarã Tovakegua:
Papytei
Papyeta
Teroja Moteĩva Techaukarã Tovake'ỹgua
Papytei
Papyeta
2.2.2. Teroja moteĩva mba'éva:
Papytei
Papyeta
H, Ij, Iñ, i, hi' H, Ij, Iñ, i, hi' + tero + kuéra (nguéra). Tech…
2.2.3. Teroja Moteĩva Papýva:
Teroja Moteĩva Papapy Papýva
Teroja Moteĩva Papapy Papyháva
2.2.4. Teroja moteĩva kuaa'ỹva: (nomohesakãporãiva mboýetépa)
Techapyrã:
TEROJA MOAMBUEHA
3.1. Papapy
3.2. Meña
3.3. Kokatu
3.1. Papapy
Umi teroja moteĩvape (techaukarã, mba'éva, pa-papýva ha kuaa'ỹva)
Techapyrã: Papytei
Payeta
Ága katu, teroja tekome'ẽva ndaipapapýi Techapyrã:
Pe karai marangatu Umi karai marangatu
3.2 Meña
Teroja moteĩva (techaukarã, mba'éva, papapýva ha kuaa'ỹva) ha teroja tekome'ẽva, naimeñái hikuái.
Techapyrã:
Umi karai marangatu Umi kuñakarai marangatu
3.3.Kokatu
Teroja tekome’ẽva rehe ñambojoapykuaa umi ñe'ẽpehẽtai kokatuguigua. Péicha:
Kokatu'ypy : ( )
Kokatu Mbojojáva : ( )
Kokatu Tuicháva : ( )
Kokatu Tuichavéva : ( )
Kokatu Tuichaitéva : ( )
Kokatu Tuichaitevéva : ( )
Péicha avei ja’ekuaa teroja moteĩva papapýva ha kuaa'ỹvape ohupytyha avei kokatu ñe'ẽpehẽtai.
Techapyrã:
Peteĩete kuatia ajuhúkuri
Hetaite apyka oĩ amo
Hetaiterei karai oúkuri
Hetaitereirasa mitãkuña ajuhúkuri upépe
15. Ñe'ẽteja Guaraníme
ÑE'ẼTEJA GUARANÍME (ADVERBIO EN GUARANI)
1. He’iséva (concepto)
2. Ñe’ẽteja ñemohenda (clasificación)
3. Ñe’ẽteja moambueha (accidentes)
HE’ISÉVA: Ha'e ñe'ẽ otekome'ẽ térã omoteĩva ñe'ẽtévape, ikatu avei omoambue ambue ñe'ẽtejápe
térã peteĩ terojápe. Techapyrã: Oguata porã - Oho mombyry - Oúta ko'ẽrõ
ÑE’ẼTEJA ÑEMOHENDA
Adverbio de modo
Adverbio de lugar
Adverbio de tiempo
Adverbio de cantidad
Adverbio de interrogación
Adverbio de afirmació
Adverbio de negación
ÑE’ẼTEJA MOAMBUEHA
3.1. Papapy (.........................................)
3.2. Meña (............................................)
3.3. Kokatu (.........................................)
3.1. Papapy Ñe’ẽteja naiñambuéi papapýpe.Techapyrã:
Che aha mombyry / Ha’ekuéra oho mombyry /
3.2. Meña Ñe’ẽteja naiñambuéi avei imeñáme.
3.3. Kokatu: Techapyrã: Mbegue
Kokatu’ypy :
Kokatu Mbojojáva :
Kokatu Tuicháva :
Kokatu Tuichavéva :
Kokatu Tuichaitéva :
Kokatu Tuichaitevéva :
TerarãngueGuaraníme
HE’ISÉVA: Ha'e ñe'ẽ omyengoviáva térape. Ñe’ẽ rekovia jaipurúva, hendaguépe. Techapyrã:
TERARÃNGUE ÑEMOHENDA
Pronombre personal ( )
Pronombre demostrativo ( )
Pronombre posesivo ( )
Pronombre indefinido ( )
2.1. TERARÃNGUETE (...............................................................)
Pronombre Personal como Sujeto)
Pronombre Personal como Complemento Directo)
Pronombre Personal como Complemento Indirecto)
Pronombre Personal como Complemento Circunstancial)
2.1.1. Terarãnguete Teroñe'ẽramo
Singular
Plural
2.1.2.Terarãnguete Moĩmbaha Mbohasapyrévaramo
Nde cherenói / Ha'e ndejuhu / Ha'e ñanenupã /
2.1.3. Terarãnguete Moĩmbaha Mbohasapyre'ỹvaramo
2.1.4. Terarãnguete Moĩmbaha Opaichaguávaramo
2.1.4.1. Terarãnguete moĩmbaha opaichagua tendaguávaramo
2.1.4.2. Terarãnguete moĩmbaha opaichagua moirũguávaramo
2.1.4.1. Terarãnguete Moĩmbaha Opaichagua Tendaguávaramo
4.1.4.2. Terarãnguete Moĩmbaha Opaichagua Moirũguávaramo
16. 2.2. TERARÃNGUE TECHAUKARÃ:
2.3. TERARÃNGUE MBA'ÉVA:
2.4. TERARÃNGUE KUAA'YVA: “
Ñe'ẽtéva Guaraníme
HE’ISÉVA
Ñe’ẽtéva niko ha'ehína upe ñe'ẽ oñandukáva tembiapo ha mba'apo. Techapyrã:
karu = rekaru, okaru, jakaru, rokaru, pekaru, okaru
ñani = reñani, oñani, ñañani, roñani, peñani, oñani
vy'a = revy'a, ovy'a, javy'a, rovy'a, pevy'a, ovy'a
ñe'ẽ = reñe'ẽ, oñe'ẽ, ñañe'ẽ, roñe'ẽ, peñe’ẽ, oñe'ẽ
ÑE’ẼTÉVA ÑEMOHENDA
1. Iñe'ẽpu'andu rupi (por su fonética)
2. Hetepy rupi (por su estructura)
3. Hekorasapy rupi (por su acción)
4. Imosusũ rupi (p or su conjugación)
5. Ijysaja rupi (por su forma)
6. Hekoambue rupi (por su variabilidad)
IÑE'ẼPU'ANDU RUPI
ÑE'ẼTÉVA JURUGUA: (Verbos orales) ha'e umi ñe’ẽtéva oguere-kóva ipype pu'ae jurugua térã pundie
jurugua. Ko’ãva ndive jai-puruva’erã ñe’ẽpehẽtai “ja”, ñamosusũvo (al conjugar) ñandé-pe. Techapyrã:
guata / guapy / purahéi / karu / ku'e /
(jaguata / jaguapy / japurahéi / jakaru / jaku'e)
ÑE'ẼTÉVA TĨGUA (verbos nasales): ha'e umi ñe’ëtéva oguerekóva ipype pu'ae tĩgua térã pundie tĩgua.
Ko’ãva ndive jaipuruva’erã ñe’ẽpehẽtai “ña”, ñamosusũvo (al conjugar) ñandépe. Techapyrã:
ñe'ẽ / mba'apo / ñani / ñohẽ / guenohẽ
(ñane'ẽ / ñamba'apo / ñañani / ñañohẽ / ñaguenohẽ)
HETEPY RUPI
ÑE'ẼTEVATEĨ (verbos simples) Ha'e umi ñe’ẽtéva iñe’ẽrapo peteĩva; ja’eporãsérõ, oikóva peteĩ
ñe'ẽgui.
Techapyrã: guata - guapy - sẽ - kañy – ñani
ÑE'ẼTEVA'ETA: (Verbos Compuestos) Ha'e umi ñe'ẽtéva oñe’ẽrapo mokõi térã hetavéva;
ja’erporãsérõ, oikóva mokõi térã hetave ñe'ẽgui.
Techapyrã: pokyty / aipokyty / reipokyty / oipokyty / jaipokyty / roipokyty / peipokyty / oipokyty
JESAREKOPYRÃ: (Observación) 1- Avei ñamosusũ jave ysaja mbotovépe, mokõi ñe’ẽrapo -
ojepurúvajepi peteĩteĩ- ojoajukuaa peteĩ ñe’ẽme (ñe’ẽtéva ha ñe’ẽteja). Techapyrã: Ha'e
ndoguataporãiete. 2- Oĩ ñe’ẽtéva katuete oipurúva ñe’ẽpehẽtai mboyvegua “i”, hyapu porã hagua.
Techapyrã: ñamosusũvo pokyty, henon-dépe ñamohenda ñe’ẽpehẽtai mbohyapukatúva (partícula eu-
fónica) “i”. Péicha: pota (aipota, reipota) / typei (aitypei, reitypei) / ke (aike, reike) / nupã (ainupä, reinupä)
/ ko (aiko, reiko) /
HEKORASAPY RUPI
ÑE'ẼTÉVA MBOHASAPYRÉVA: (verbo transitivo) Ha’e umi ñe’ẽtéva hesakã’ỹva ijehegui ha
oikotevẽva ambue ñe’ẽre, oĩva moĩmbaha mbohasapyrévarõ, hesakã hagua. Techapyrã:
gueru = ha’e ogueru vakapipopo ("vakapipopo", moĩmbaha mbohasapyréva)
jogua = ha’e ojogua mokõi vosa ("mokõi vosa", moĩmbaha mbohasapyréva)
guereko = ha’e oguereko kuatia ("kuatia", moĩmbaha mbohasapyréva)
ÑE'ẼTÉVA MBOHASAPYRE'YVA: (verbo Intransitivo) Ha’e umi ñe’ëtéva ijehegui hesakäva.
Techapyrã: guata = Chive oguata / guapy = Ñande jaguapy
IMOSUSŨ RUPI
ÑE'ẼTEVATEE: (verbo propio) Ha’ehína ñe’ẽtéva hekopetéva ha imo-susũme oipurúvajepi ko’ã
ñe’ẽpehẽtai avaite ha papapy-gugua: a - re - o ja (ña) - ro - pe – o - Techapyrã:
17. Verbo oral: aguata / reguata / oguata / jaguata / roguata / peguata / oguata
Verbo oral: Ahenói / Rehenói / Ohenói / Ñahenói / Rohenói / Pehenói / Ohenói
ÑE'ẼTÉVA TERÓVA: (verbo predicativo) Ko’ãva katu ha’ehína umi téra (tero, teroja ha ñe’ẽteja)
oñemosusũkuaáva; ja’eporãsérõ, téra oñemboheko ñe’ẽtéva.
Techapyrã:
PRONOMBRES TERO TEROJA ÑE´ETEJA
Che Cheao cheakã Cheyvate cheakuã cheka’aru chemombyry
Nde Ndeao neakã Ndeyvate neakuã ndeka’aru nemombyry
Ha'e Ijao iñakã Ijyvate iñakuã ika’aru imombyry
Ñande Ñandeao ñaneakã ñandeyvate ñaneakuã ñandeka’aru Ñanemombyry
Ore Oreao oreakã Oreyvate oreakuã oreka’aru Oremombyry
Peẽ Pendeao peneakã Pendeyvate peneakuã pendeka’aru Penemombyry
Ha'ekuéra Ijao iñakã Ijyvate iñakuã ika’aru Imombyry
Jesarekopyrã
Ñe’ẽtéva juruguáva ndive jaipuruva’erã ko’ã ñe’ẽpehẽtai: che / nde / ñande / ore / pende / (h - i - ij hi' =
avaite mbohapyha, papyteĩ ha papyetápe).
Ñe’ẽtéva tĩguáva ndive jaipuruva’erã ñe’ẽpehẽtai: che / ne / ñane / ore / pene / (h - i - iñ - hi' = avaite
mbohapyha, papyteĩ ha papyetápe).
ÑE'ẼTÉVA TERARÃNGUÉVA: (verbo pronominal) Ha’ehína ñe’ẽtéva hekopetéva, oñemosusũva
terarãnguete moĩmbaha mbohasapyréva ndive. Oñemosusũ avaite peteĩha ha mokõiháme, papyteĩ ha
papyetápe. Umi terarãnguete ndo-jokupytýi. Techapyrã:
Nde chejuhu Nde chemuña
Che rojuhu Che romuña
Ha'ekuéra ndejuhu Ha'ekuéra nemuña
Ha'e ñandejuhu Ha'e ñanemuña
Ha'e orejuhu Ha'e oremuña
Che pojuhu Che pomuña
Ha'ekuéra pendejuhu Ha'ekuéra penemuña
Jesarekopyrã (Observación)
Terarãnguete "ro" ojepurújepi ombojekupyty hagua avaite peteĩha ha mokõiha, papyteĩme (Che rojuhu).
Terarãnguete "po" katu ojepurújepi ombojekupyty hagua avaite peteĩha, papypeteĩgua; ha avaite
mokõiha, papyetágua (Che pojuhu).
Péicha avei, umi ñe’ẽtéva ijysaja’apýva (verbos triformes) (T-R-Henói / T-R-Heka), oiko jave ñe'ẽtéva
terarãnguérõ oñe-moñepyrũjepi "R"-pe (nde chereka, ha’e cherenói). Péicha jave noñepyrũiva “T” térã
“H”-pe.
IJYSAJA RUPI
ÑE'ẼTÉVA IJYSAJATEĨVA: (verbo uniforme) Ha'e umi ñe'ẽtéva oguerekóva peteĩysaja añónte ojepuru
hagua. Techapyrã: guata / purahéi / juhu / muña / ñani / jeroky /
ÑE'ẼTÉVA IJYSAJA'APÝVA: (verbo triforme) Ha'e umi ñe'ẽtéva oguerekóva mbohapy ysaja ojepuru
hagua. Techapyrã: Teka / Reka / Heka / - Tayhu / Rayhu / Hayhu / - Tenói / Renói / Henói /
HEKOAMBUE RUPI
ÑE'ẼTÉVA HEKOPEGUÁVA: (verbo regular) Ha'e umi ñe'ẽtéva naiñam-buéiva iñe'ẽrapópe
oñemosusũvo. Techapyrã: guata / guapy / purahéi / kyhyje / vy'a / juhu / muña.
Considerar partícula de Nº y persona: (a – re –o – ja/ña – ro – pe – o)
ÑE'ẼTÉVA HEKOPEGUA'YVA: (verbo irregular) Ha'e umi ñe'ẽtéva iñam-buéva iñe'ẽrapópe
oñemosusũvo. Avañe'ẽme jaguareko poteĩñe'ẽtéva hekopegua'ỹva.
Techapyrã:
Verbos - a u y´u ju ha e
Che ha'a ha'u hay'u aju aha ha'e
Nde re'a re'u rey'u reju reho ere
Ha'e ho'a ho'u hoy'u ou oho he'i
Ñande ja'a ja'u jay'u jaju jaha ja'e
Ore ro'a ro'u roy'u roju roho ro'e
Peẽ pe'a pe'u pey'u peju peho peje
Ha'ekuéra ho'a Ho´u hoy'u ou oho he'i
18. JESAREKOPYRÃ (OBSERVACIÓN)
1. Ko’ã poteĩ ñe'ẽtéva hekopegua'ỹva ojoavy hikuái ojoapytépe. Péicha, mbohapy “a”, “u” ha “y’u”
ndaha’éi iñam-buéva iñe’ẽrapópe. Nahániri, jajesarekoporãrõ jajuhúta ko’ãva iñambueha -
oñemosusũ jave- avaite ha papapy ñe’ẽpehẽtaime.
2. Ñe’ẽtéva “ju” ha “ha” katu iñambue hikuái iñe’ẽrapópe oñemosusũ jave, naiñambuéi avaite ha
papapy ñe’ẽpehẽtaime.
3. Ñe’ẽtéva “e” katu iñambue mokõivépe: iñe’ẽrapópe ha avaite ha papapy ñe’ẽpehẽtaime.
4.
ÑE'ẼTÉVA HEKO'YVA: (verbo defectivo) Ha'e umi ñe'ẽtéva noñemo-susũmbaiva mayma avaitépe.
Techapyrã: overa / otiri / osunu / oky /
ÑE’ẼTÉVA MOAMBUEHA
3.1.a. Papapy (número) ha 3.1.ã. Avaite (persona)
3.2. Ñe’ẽapoha (voz)
3.3. Ysaja (forma)
3.4. Ñe’ẽteko (modo)
3.5. Ára (tiempo)
3.6. Kokatu (grado)
ARA = Tiempo del verbo
Ko moambueha oñanduka ñandéve araka’etépa ojehu ñe’ẽtéva omoandu.
1. ÁRA AGAGUA (TIEMPO PRESENTE)
1.1. Ára Agaguaite (presente perfecto),
1.2. Ára Agaguapuku (presente imperfecto),
3. Ára Agaguasoso (presente intermitente)
Ara agaguaite Ára Agaguapuku: (ína) Ára Agaguasoso (ikóni)
Che aheréi amboty ahapy’aína ambogue’aína ajohei’aikóni aha’ãrõ’aikóni
Nde reheréi remboty rehapyreína remboguereína rejoheireikóni reha’ãrõreikóni
Ha’e oheréi omboty ohapyhína omboguehína ojoheihikóni oha’ãrõhikóni
Ñande jaheréi ñamboty jahapyñaína ñambogueñaína jajoheiñaikóni ñaha’ãrõñaikóni
Ore roheréi romboty rohapyroína rombogueroína rojoheiroikóni roha’ãrõroikóni
Peẽ peheréi pemboty pehapypeína pemboguepeína pejoheipeikóni peha’ãrõpeikóni
Ha’ekuéra oheréi omboty ohapyhína omboguehína ojoheihikóni oha’ãrõhikóni
2. ÁRA MBOYVEGUA (TIEMPO PRETERITO)
2.1. Ára Mboyveguaite (pretérito perfecto)
2.2. Ára Mboyveguapuku (pretérito imperfecto)
2.3. Ára Mboyveguaiteve (pretérito pluscuamperfecto)
2.4. Ára Mboyveguaramo (pretérito reciente)
2.5. Ára Mboyveguandaje (pretérito remoto)
2.6. Ára Mboyvegua'yma (pretérito anterior)
Techapyra
Ára = Mboyveguaite
(‘akue)
Mboyveguapuku
(mi)
Mboyveguaiteve
(va'ekue)
Mboyvegua
ramo (kuri)
Mboyveguandaje
(raka'e)
Mboyvegua'yma
(ra'e)
Che ajo’o’akue Aguerovámi ahypyiva’ekue ajeíkuri ajahe’óraka’e akáira’e
Nde rejo’o’akue Reguerovámi rehypyiva’ekue rejeíkuri rejahe’óraka’e rekáira’e
Ha’e ojo’o’akue Oguerovámi ohypyiva’ekue ojeíkuri ojahe’óraka’e okáira’e
Ñande jajo’o’akue Jaguerovámi jahypyiva’ekue jajeíkuri jajahe’óraka’e jakáira’e
Ore rojo’o’akue Roguerovámi rohypyiva’ekue rojeíkuri rojahe’óraka’e rokáira’e
Peẽ pejo’o’akue Peguerovámi pehypyiva’ekue pejeíkuri pejahe’óraka’e pekáira’e
Ha’ekuéra ojo’o’akue Oguerovámi ohypyiva’ekue ojeíkuri ojahe’óraka’e okáira’e
3. ÁRA UPEIGUA (TIEMPO FUTURO)
3.1. Ára Upeiguaite (futuro perfecto),
3.2. Ára Upeiguakatuete (futuro obligatorio),
3.3. Ára Upeiguakotevẽ (futuro necesario),
19. 3.4. Ára Upeigua'agui (futuro próximo),
3.5. Ára Upeiguárõ (futuro dudoso)
Ára = Upeiguaite:
(ta)
Upeiguakatuete
(va'erã)
Upeiguakotevẽ
(‘arã)
Upeigua'agui
(pota – mbota)
Upeiguárõ:
(ne)
Che Akakuaáta ahesyva’erã akay’u’arã asẽmbota aguevíne
Nde Rekakuaáta rehesyva’erã rekay’u’arã resẽmbota reguevíne
Ha’e Okakuaáta ohesyva’erã okay’u’arã osẽmbota oguevíne
Ñande Jakakuaáta jahesyva’erã jakay’u’arã ñasẽmbota jaguevíne
Ore Rokakuaáta rohesyva’erã rokay’u’arã rosẽmbota roguevíne
Peẽ pekakuaáta pehesyva’erã pekay’uarã pesẽmbota peguevíne
Ha’ekuéra Okakuaáta ohesyva’erã okay’u’arã osẽmbota oguevíne
3.6. KOKATU
Kóva ohechauka ñe’ẽtéva moandu oñembotuicha ha oñemomirĩvérõ.
3.6.1. Kokatu’ypy (grado positivo),
3.6.2. Kokatu Mbojojáva (grado comparativo),
3.6.3. Kokatu Tuicháva (grado superlativo),
3.6.4. Kokatu Tuichavéva (grado supersuperlativo),
3.6.5. Kokatu Tuichaitéva (grado superlativísimo), ha
3.6.6. Kokatu Tuichaitevéva (grado ultrasuperlativo)
Tembiapora
apyvoiahesa’ỹijo
ahovereve ahetũve
rejasuruete rejaparoite
omyakỹetereiojehe’aiterei
japitarasa ñamohe’õrasa
roryryietereirasa romomorãitereirasa
20. LENGUA GUARANÍ
VOCABULARIO EN GUARANI- FAUNA Y FLORA-CUERPO HUMANO-SALUDO-
DIÁLOGO-ÑOMONGETA
A-FLORA GUARANI
campanilla silvestre - jetyrâ
batata, boniato (bu= bo) - jety
tabaco - petŷ
pimiento, ají, chile - ky’ŷi
hierba mora - arachichu
guayaba – arasa
ártago - mba'ysyvo
mandioca - mandi'o
ortiga - pyno, pyno guasu
cilantro - kuratû
cicuta - kuraturá
melón - meró
sandía - sandia
calabaza, zapallo - andai
pepino - kurapepê
poroto, guisante - kumanda
poroto de arbusto - kumanda yvyra’i
acacia - chivato guasu
árbol de la copaipa - kupa’y
mimosa (espinosa) - jukeri
limoncito - lima sutî
limón de España - lima puro’â
vid, viña - parral
uva, uvas - parral'a
malva blanca - typycha morotî
malva silvestre - typycha hû
ebolla - sevói
piña, ananás - avakachi
una planta textil - karaguata
otra planta textil - yvíra
eufrasia o café - taperyva
(una yerba medicinal) - tapekue
enredadera, trepadora - guembepi
trepadora – guembetaja
B.-FAUNA GUARANI
1.- Mamíferos
Mono - ka'i
mono grande - karaja
murciélago - mbopi
tigre - jaguarete
gato - mbarakaja
gato montés - jaguarete’i
(mamífero carnicero) - koatî
zorra grande - aguara guasu
zorra (tipo lobo) - aguara
perro - jagua (el jaguar)
ratón - anguia
rata - anguja guasu
ratoncito - angujatutu
liebre - tapiti
conejo - apere’a
carpincho - kapi'íva
comadreja - myikurê (re=ne)
vizcacha - anguja yvyguy, tukatuka
zorrino - jaguane
erizo - kui’î
tato, armadillo - tatu, tatuhû, tatupoju
perezoso, tardígrado - kaguare
oso hormiguero - tamandu’a, ñurumi
caballo - kavaju, tenda
mula, mulo - mburika (< borrica)
cerdo, chancho - kure
jabalí, cerdo montés – tajy katî,
kureka’aguy
venado, ciervo - guasu
tapir - mborevi
vaca, obeja, cabra - vaka, ovecha, kavara
2.- Aves
Águila - taguato
gavilán, carancho - karakara
cuervo - yryvu
buitre de colores - yryvuruvicha
milano - taguato'i / gaviota - atî
buho grande - ñakurutû
buho chico - kavure'i
mochuelo - suinda, tafasuguyra
lechuza - urukure’â
tordo - urutáu, chochî / mirlo - guyraû
urraca - aka’ê, tengasu /golondrina - mbyju'i
zorzal cantor - havía, korochire
colibrí, picaflor, pájaro mosca - mainumby
chingolito - chesyhasy
especie de gorrión - masakaragua'i
bienteveo - pitogue
tucán - tukâ, guyrapo
guacamayo - araka, gua’a
cotorra - tu’i / viudita - tu’ichyryry
carpintero - ypekû
pavo montés - mbytu, jaku
pavo del campo - sarîa
gallina - ryguasu (< uruguasu)
perdiz - ynambu
tórtola, palomita - pykasu, pykuipe, jeruti
paloma torcaz - pyku'i / cigüeña - tujuju
garza - kuarahy memby, mbaguari
becasina - jakavere
gallineta de agua - ypaka'a / pato - ype
chorlito - chululu
ibis – karâu / mil colores - suruku'a
gallineta de agua - ñahana, aguapeaso
hornero, alonsito - guyraju
pato pinguinoide - mbigua
21. 3.- Reptiles
Tortuga - karumbe
caimán, cocodrilo - jakare
lagarto - teju'i
lagartija - ambere
iguana - teju guasu
serpiente - mbói
serpiente de cascabel - mbói chini
serpiente boa - kuriju
víbora vetada, cenicienta - ñakanina
víbora de la cruz - akâkurusu, jarara
sapo - kururu
rana - ju’i
salamandra, camaleón - tejutara
4.- Peces
dorado - piraju
palometa grande - paku
asalmonado - pati
especie de tiburón - manguruju
manchado - suruvi
especie de pejerrey - kovi
tararira - tare’ŷi
telescopio - sapu (tesa puku)
especie de bagre - karimbata
pescadito chico - piky
bagre - mandi'i
piraña - pirâi
raya - javevýi
anguila - mbusu
zurubí - suruvi
5.- Insectos
escarabajo - lembu, enéma
lucano, barrenillo- yvyra kytîha
cucuyo, luciérnaga - muâ
gusano de luz - ysoindy, muâ tata, ysorata
cantárida - burrito
gorgojo - tigua’â
mantis religiosa - ñahatî, mboisy
langosta - tuku
hormiga - tahýi
grillo - kyju
polilla - piravera
avispa - káva
abeja - eirarúa
abejón, avispón - mamanga
tábano - mbu tu
mariposa - panambi
gusano, larva, oruga - yso
chince (la) - chichâ (tambejua)
cigarra – ñakyrâ
9.- Moluscos
caracol - jatyta
babosa, limazo - ysope
ostra, almeja - yta
6.- Dípteros
mosca, mosca brava - mberu, mberu ñarô
tábano - mbutu
mosquito - ñati’û
mosquita - ñetî (no pica)
jején, polvorín - mbarigui
piojo - ky
garrapata - jatevu
pique, nigua - tû
pulga - tungusu
hormigaleón - kyvukyvu
ciempiés - ambu’a
7.- Arácnidos
Araña - ñandu
tarántula - ñandu kavaju
cangrejo, alacrán - japeusa
cochinilla - tatu'i
8.- Anélidos
lombriz de tierra - yvyja
lombriz - sevo'i
sanguijuela - ysope
gusano intestinal - sevo'itatî
otro parásito - sevo’i pytâ
anquilostoma - py sevo'i
PARTES DEL CUERPO HUMANO Y ANIMAL
cuerpo – tete / cabeza - aká
boca, hocico - juru, jurupuku
oreja – nambi / nariz - apyngua, tî
lengua – kû / ojo - tesa, ose.
ceja – tyvyta / párpado - topepi, ose.
pestaña - topea, osc. / frente - syva
quijada - tañykâ, osc. / rodilla - tenypy’â
rótula – penarâ / corva - tenypy’ânguy
tendón de Aquiles - pytasâ
labio - tembe, osc.
hombro - ati'y / nuca - atúa
espalda - ape, atukupe (el detrás)
vientre - tye, osc. (che rye)
pierna - tetyma, osc. / pecho - pyti’a
cuello, pescuezo – ajúra / pie, pata - py
pezuña - pysapê
dedo - kuâ
dedo del pie - pysâ
uña del pie - pysapê
uña de la mano - pyapê
diente, muela - tâi, osc. (che râi)
garganta - ahy'o
estómago - py’a
trasero, ano - tevi, ósc.
Excremento- tekaka, tepoti, osc.
orín – ty / cabello - áva
pelo - tague, osc. / pluma - tague, osc.
barba, (pelo) - tendyva, osc.
brazo – jyva / mano - po
muñeca – pyapy / talón - pyta
22. NOMBRES EN GUARANI
Atanasia - Tana, Atana, Ata
Antonio - Toni
Beatriz - Mbeti, Deatri
Benedicto - Venedi
Candelaria - Kande
Cantalicio - Katali, Kantali
Calixto - Kalatu, Kalai'to
Carlota - Kalo
Ceferino - Sepe
Celedonio - Sele, Seli
Celestino – Sele
Carmen - Kame
Concepción - Konche
Constancia - Kota
Cipriano - Sepi
Clotilde - Koti
Cristo - Kirito
De la Cruz - Laku
Demetrio - Leme
Dionisio - Leoni
Dolores - Lolo
Doroteo - Rote
Eduardo - Rua
Eleuterio - Le, Leu
Eligio – Eli
Epifanio - Epi
Estanislao - Tani
Eulogio - Ulo
Eustaquio - Uta
Evaristo - Chovari
Fortunato - Fortu
Filomena - Filo, Piño
Francisca - Chika
Francisco - Chiko
Fructuoso - Fortu
Fulgencio - Puke
Gerardo - Kira
Gervasio - Kereva
Hilario - Ila
Ismael - Lima, Lime
Ignacia - Ina
Ignacio - Lina, Ina
Isidoro – Chiro
Jerónimo - Kero
Jesús - Hesu
Juliana - Luli
Julio - Huli
Ladislao – Lali
Sinforiana - Sinfóla
Laureano - Laláo
Leocadia - Leka, Loka
Leonardo - Lina, Leona
Liberato - Live
Liboria - Livo
Leónidas, Leonides - Leoni, Loni
Lidia - Lili
Luciano - Luchi
Margarita - Mangari
Melitón - Melei
Mercedes - Merse
Natalio - Nata
Natividad - Nati
Nicanor - Kano
Nicolás, Nicolasa - Kola, ña Kola
Octaviano - Tavi
Pablo - Che Pali
Patricio - Pati, Lepati
Patrocinio - Pato
Pedro, Pedrito - Peru, Pei, Peíto
Petrona - Tóna, Peto
Plácido - Lachi
Práxedes - Pake
Prisciliano – Pichi
Hermenegildo - Mereki
Prudencio - Pule
Purificación - Pieli
Salvador - Chalo
Rogelio - Roheli
Ruperto - Lupe
Salustiano - Salu
Secundino - Seku
Silvano - Chiva
Silvestre - Chive
Simona - Chimi
Timoteo - Chimo
Sinforiano - Sinfo
Teodosio, Teófilo - Te'o, Te'o
Tiburcio - Tivu
Toribia - Tori
Valentina - Vale
Venancio – Vena
23. MAITEI - SALUDOS
POR LA MAÑANA-TEMPRANO
1-¿Mba’éichapa neko’ê? (¿cómo amaneciste?)
2-Cheko’ê porâ, ¿ha nde? (Amanecí bien, ¿y tú/vos/usted?)
1-Cheko’ê porâ avei, aguyje. (Amanecí bien también, gracias)
POR LA MAÑANA-MEDIA MAÑANA
1-¿Mba’éichapa ndepyhareve? (¿Cómo estás por la mañana?) ¡Buenos días! ¿Cómo
estás?
2- Chepyhareve porâ, ¿ha nde? (Tengo buena mañana ¿y tú/vos/usted?) ¡Buen día!, bien y
¿tú/vos/usted?
1-Chepyhareve porâ avei, aguyje. (Tengo buena mañana, también, gracias) ¡Bien también,
gracias!
A LA SIESTA-MEDIO DÍA
1¿Mba’éichapa ndeasaje? (¿Cómo estás en la siesta?) ¿Cómo estás tú/vos/usted?
2-¿Cheasaje porâ ,¿ha nde? (Estoy bien, ¿y tú/vos/usted?) ¡Bien! ¿y tú/vos/usted?
1-Cheasaje porâ avei, aguyje. (Estoy bien también, gracias) ¡Bien también, gracias!
POR LA TARDE
1-¿Mba’éichapa ndeka’aru? (¿Cómo estás en la tarde?) ¡Buenas tarde!, ¿Cómo estás?
2- Cheka’aru porâ, ¿ha nde? (Estoy bien en la tarde, ¿y tú/vos/usted?) ¡Buenas tarde! Bien,
¿y tú/vos/usted?
1-Cheka’aru porâ avei, aguyje (Estoy bien en la tarde, también, gracias) ¡Bien también,
gracias!
POR LA NOCHE
1-¿Mb’aéichapa ndepyhare? (¿Cómo estás en la noche?) ¡Buenas noches! ¿Cómo estás?
2-Chepyhare porâ ¿ha nde? (Estoy bien por la noche, ¿y tú/vos/usted?) ¡Buenas noches,
estoy bien! ¿y tú/vos/usted?
1-Chepyhare porâ avei, aguyje. (Estoy bien por la noche, gracias) ¡Bien también, gracias!
A CUALQUIER HORA-DIURNO Ó NOCTURNO
1-¡¿Mba’éichapa?! (¡¿cómo estás?!)- ¡Hola!
2-Iporâ!, ¿ha nde? (¡Bién! ¿y tú/vos/usted?) ¡Hola!, ¿cómo estás?
1-Iporâ avei, aguyje. (Bién, también, gracias) ¡Bien, gracias!
1-¿Mba’eteko? (¿qué tal?)
2-¡Iporâ! (¡Bien!)
24. PRUEBA DE GUARANI
ARANDUCHAUKA GUARANÍ
Ehai ojeruréva ndéve
Acheguety guaraní:
Vocales
Vocales orales
Vocales nasales
Consonantes
Consonantes orales
Consonantes nasales
Digramas
Diptongo
Triptongo
Adiptongo
Posposiciones Monosilábicas
Posposiciones Polisilábicas
EMBOHASA GUARANI ÑE` EME
1. La señora Catalina compró del mercado melón, batata, cebolla y uvas.
……………………………………………………………………………………………….
2. Un búho chico esta sobre mi casa junto con dos lechuzas.
……………………………………………………………………………………………….
3. Mi padre encontró 3 jabalíes, dos venados, 1 tapir y 5 zorrino.
……………………………………………………………………………………………….
4. La liebre y la tortuga son muy buenos amigos.
……………………………………………………………………………………………….
5. A Carlos le duele su cabeza y su hombro. A Francisca su muela.
………………………………………………………………………………………………
6. El escarabajo se pasea por el patio.
………………………………………………………………………………………………
7. Don José pescó un dorado grande y 10 bagres
………………………………………………………………………………………………
8. Mi perro tiene mucha garrapata, mi chancho pique y mi gato pulgas.
………………………………………………………………………………………………
9. Esa niña tiene lindos ojos, lindas pestañas y cejas.
………………………………………………………………………………………………
10. A la madre de Pedro mucho polvorín en su brazo y muñeca.
………………………………………………………………………………………………
25. EMBOHASA ESPAÑA ÑE´EME
Umi jatyta imbegue Che sy ipy´a hasy
…………………………………………….. ……………………………………………
Che ru oipe´a hendyva Mita oñembosarái chivato guasu guýpe
……………………………………………… …………………………………………….
Y rembe´ý oi tutuju Yvyra rakáre oi tu´i ha ypeku
………………………………………………... …………………………………………….
Pe guyra rague omimbi Karai tuja´i ope´a ipyape ha ipysape
………………………………………………. ……………………………………………
AMBOHERA KO´A TA´ANGA
………………….. ………………….. ………………. ……………… ………………..
26. TRABAJA EN FORMA GRUPAL
FORMA GRUPO DE TRES. A PARTIR DE LOS VOCABULARIOS Y
SALUDOS ESTUDIADOS ELABORA DIÁLOGOS ATENDIENDO LOS
INDICADORES SIGUIENTES,SOCIALIZA EN CLASE: 15P.
1. Crea una situación comunicativa dialogada entre tres personas. 2P.
2. Utiliza media página como mínimo. 2P.
3. Utiliza cinco vocablos como mínimo de cada apartado o tema. (5 flora, 5 fauna, 5
cuerpo humano) 3P.
4. Emplea los saludos atendiendo la situación de tiempo. 2P.
5. Entrega en fecha indicada. (15 - 04 - 2019). 2P.
6. Cuida la ortografía. 2P.
7. Considera la secuencia de acciones dialogadas con la participación de las tres
personas. 2P.