SlideShare una empresa de Scribd logo
1 de 26
LENGUA GUARANÍ
Acheguety guaraní
a – ã – ch – e - ẽ – g – g̃ – h – i –ī – j – k – l – m – mb – n – nd – ng – nt – ñ – o – õ – p – r
– rr – s – t – u – ũ – v – y – ỹ - ‘(puso)
Muanduhe guaraníme - La acentuación en guaraní
Guaraníme jajesarekova´erã pu´ae pu´atã rehe ha ndaha´éi ñe´ẽpehẽ pu´atãre
castellanope guáicha.
Upéicha:
Pu´ae pu´atã: ha´e upe ja´e hatãvéva peteĩ ñe´ẽme.
Techapyrã : Vaka mbo´ehára sapatu sapukái
Pu´ae paha: ha´e upe oĩva opahápe ñe´ẽ.
Techapyrã: Vaka mbo´ehára sapatu sapukái
Ñe’ẽ ipu’atãteĩva: Ha’e umi oguerekóva peteĩ muanduhe pu’atã, ojehaíva térã ojehai’ỹva.
Techapyrã: sái tembi’u upéicha
Ñe’ẽ ipu’atã’etáva: Ha’e umi oguerekóva mokõi ỹrõ hetave muanduhe pu’atã, ojehaíva térã
ojehai’ỹva.
kuñakarai yvotyty yvotytýre
Jesarekopyrã:
Umi ñe’ẽ ipu’atã’etáva oguaraha muanduhe pu’atã ha’erõ pu’ae paha’ỹ. Umi pu’ae paha ári
ndojehaíri muanduhe pu’atã
Pureko muanduhe
Omoambuete voi ñe’ẽ he’iséva.
Guaraníme oĩ Pureko hatãva ha Pureko kangýva.
Oñemoñe’ẽ hag̃ua hekoitépe peteĩ moñe’ẽrã ojepuru ko muanduhe pu’atã.
a) Ramo: he’ise “hace poco”, “recién” ojepurúrõ Pureko
Hatãva reheve.
Aguapyramo Recién me senté
Jaharamo Hace poco nos fuimos
Amóva osapukairamo Aquel gritó hace poco
b) Ramo: He’ise “si” ojepurúrõ Pureko kanguýva reheve
Techapyrã:
Aguapýramo Si me sentara
Jaháramo Si nos vamos
Amóva osapukáiramo Si aquél gritara o gritase
a) Rire: he’ise “después” ojepurúrõ Pureko hatãva reheve.
Techapyrã:
 Cherupi rire, apytu’u. Después de que me alzó, descansé.
 He’i rire chupe, ou. Después de que le dijo, vino.
b) Rire: he’ise “si” ojepurúrõ Pureko kangỹva reheve.
Techapyrã:
 Cherupi rire, apytu’uva’erãmo’ã - Si me hubieses alzado habría descansado.
 He’i rire chupe, oikuaava’erãmo’ã Si hubiera dicho, lo sabría.
Muandehe pu´atã omoambue ñe´ē he´iséva.
 ápe: aquí, acá
 ape: espalda, superficie
 mbói: víbora, serpiente
 mboi: desnudar, desvestir
 tái: picante
 tai: letra
 áva: cabello
 ava: hombre
 hái: ácido
 hai: escribir, grabar
TIGUA RECHAUKAHA - LA MARCA DE LA NASALIDAD
 Guaraníme jaguereko pu´ae jurugua ha tĩguáva ha avei pundie jurugua ha tĩgua.
 Pu´ae jurugua Pundie jurugua
a- e- i-o-u-y ch-g-h-j-k-l-p-r-rr-s-t-v
 Pu´ae tĩgua Pundie tĩgua
ā- ē- ī- ō-ū- ȳ ḡ- m- mb- n- nd- ng-nt-ñ
1- Oīramo pu´ae tĩgua omoirūva pundie tĩguáme ndoraháiva´erā tĩgua rechaukauha “ ̃ ”.
 Techapyrā:
anína a- ní- na
karumbe ka- ru- mbe
2- Pu´ae tĩgua omoĩruramo pundie juruguápe, oguerahamanteva´erã tīgua rechaukaha “ ̄”̄.
Techaukara ̄:
oñepyrū o – ñe- py -rū
Tupā Tu- pā
3- Pu´ae pu´atā ha´éramo avei pu´ae tīgua, oguerahanteva´erā tīgua “ ̄” rechaukaha año.
nekane´ōta ne – ka – ne - ´ō - ta
Tīgua rechaukaha omoambue ñe´ēnguéra ojuehegui.
Techapyrā:
pytā: rojo okē: puerta Tāi: diente
pyta: talón oke: duerme Tái: picante
pytū: oscuridad pirī: escalofrío Tai: letra
pytu: aliento piri: estepa Pē: romperse
āva: estos/as akȳ: mojado Pe: chato
áva:cabello aky: verde, inmaduro Ã: estos/as – alma
apovō: pegajoso kuā: dedo A: fruta – caerse
apovo: al saltar kua: agujero
SILABAS EN GUARANÍ
Ñe´ẽpehẽ: Ha´e peteĩ taipu térã peteĩ taipu aty oñemoñe´ẽva peteĩ jeýpe.
Ñe´ẽpehẽ guaraníme oiko:
 pundie ha pu´aégui
 pu´ae añógui.
Ñe´ẽ guaraníme ndopái pundiépe - Opa pu´aépe.
Pundiekõinguéra (ch- mb – nd – ng – nt –rr) ndojeíri ojuehegui ñe´ẽpehẽ ñembojaópe.
 Ojapo ñe’ẽpehẽ pu’ae ohóva upe rire reheve.
PUKÕI, PUAPY HA PUKÕI’Ỹ
Pukõi niko mokõi pu´ae oĩva peteĩ ñe´ẽpehẽme.
Techapyrã:
 Ryguasu: ry - gua – su
 mokõi: mo - kõi
 Jogua: jo – gua
PUAPY
Techapyrã:
 guaikuru: guai - ku - ru
 kuãirũ: kuãi - rũ
 tuguái: tu - guái
 g̃uaig̃ui: g̃uai - g̃ui
PUKOI´Y
Mokõi pu´ae atã ojojuhúramo peteĩ ñe´ēpehēme ojehekýiva´erã ojuehegui.
Avei umi oĩhápe pu´ae atãha pu´ae kangy ha pe pu´ae kangy ári ho´áramo muanduhe,
ojeíva´erã ojuehegui katuete.
Ejemplo:
Kuaa – saber = kua – a
Arai – nublado = a – ra – i
Kuñataî – jovencita = ku – ña – ta – î
Poapy – ocho = po – a – py
Jesarekopyrã – Para tener en cuenta:
Pu’ae atã – Vocales fuertes: a – ã – e – ê – o – õ
Pu’ae kangy – Vocales débiles: i – î – u – û – y – ÿ
Ñamba’apo haguã – Para trabajar
1. Ñamongora ñe’ê oguerekóva pukõi. Encerramos en círculo las palabras que tengan diptongo.
gua’u karai pakõi kuatia mboriahu tuicha muã
2. Jahaiguy ñe’ê oguerekóva puapy. Subrayamos las palabras que tengan triptongo.
Kaigue guaikuru kuaa tuguái paapy guéi hikuái
3. Ñambosa’y ñe’ê oguerekóva pukõi’ÿ. Coloreamos las palabras que tengan adiptongo.
Pyrai uke’i ojokuái mboi tái atúa
4. Ñamoñe’êpehê ko’ã ñe’ê ha ja’e pukõi, puapy terã pukõi’ÿpa.
Separamos en sílabas las palabras y señalamos el diptongo, triptongo o adiptongo.
Kyguái Añuã
Oitypei Ndahykuéi
Ndoguéi Osapukái
Mba’éichapa Mokõi
Kuñataî Tembiayhu
Arai Karia’y
ÑE´ERIREGUA- Posposiciones - Ojepuru ñe´e rire.
Monosilábicas Polisilábicas
Iñe’ẽpehẽtaĩva (oho ñeé rapo ndive) Iñe’ẽpehẽ’etáva (Ndói ñe´e rapo ndive)
Pe Peve Ári
Me Meve Rupi
Gui Guive Gotyo
Re Rehe Vove
Gua Guara Hagua
ndi Ndive Mboyve
ỹ Rehe´y
Techapyra
Roberto ohóta Piribebúipe.
Che akãme oĩ heta ky.
Pe --------- ojeipuru ñe’ẽ jurugua reheve
Me----------- ojeipuru ñe’ẽ tĩgua reheve
Che ru ou Carapeguágui.
Ho’a kavaju árigui.
Gui____ ojeipuru ñe’ẽ jurugua ha tĩgua reheve.
Amo mita oñani kokuére.
Oguata ka’aguýre umi kuñatãi.
re ____ ojeipuru ñe’ẽjurugua ha tig̃ua reheve.
Umi temimboé ha’e Atyragua.
Moõguapa nde?
gua___ ojeipuru ñe’ẽ jurugua ha tig̃ua reheve.
Víctor osẽ isyndi.
Lolo okaru kalo ha itykérandi.
Ndi__ ojeipuru ñe’ẽ jurugua ha tig̃ua reheve.
Ha’ekuéra opyta tupa’ỹre.
Hese’ỹ ndaikatúi aiko.
Ỹ____ ojeipuru ñe’ẽ jurugua ha tig̃ua reheve.
Jajoecha peve.
Che akã meve
Peve____ ojeipuru ñe’ẽ jurugua reheve.
Meve____ ojeipuru ñe’ẽ tĩgua reheve.
Rohecha guive rohayhu.
Aikuaa guive rohayhu.
Guive____ojeipuru ñe’ẽ jurugua ha tig̃ua reheve.
TERO
Clasificación de los sustantivos: TERO ÑEMOHENDA
- Iñe'ẽpu'andu rupi (por su fonética)
- Ijysaja rupi (por su morfología)
- Hetepy rupi (por su estructura)
- He'iséva rupi (por su significación)
- Ipysokue rupi (por su extensión)
Tero ñemohenda iñe’ẽpu’andu rupi
1.1. Tero Tĩgua (sustantivos nasales)
 2.1.2. Tero Jurugua (sustantivos orales)
2.1.1. Tero Tïgua: Ha'e umi tero oguerekóva pu'ae tĩgua (ã - ẽ - ĩ - õ - ũ – ỹ), térã pundie
tĩgua (g - m - mb - n - nd - ng - nt – ñ) ipype.
Techapyrã: (ejemplos)
 Mandyju
 Petỹ
 Tañykã
 Tetyma.
2.1.2. Tero Jurugua: Ha'e umi tero oguerekóva pu'ae jurugua (a - e- i - o - u – y), térã
pundie jurugua (ch - g - h - j - k - l - p - r - rr - s - t - v - puso) ipype.
Techapyrã:(ejemplos)
 Apyka
 Ao
 Juru
 Yvága.
2.2. Tero ñemohenda ijysaja rupi[jehaijey | editar código]
 2.2.1. Tero Ijysajateĩva (sustantivos uniformes)
 2.2.2. Tero Ijysajakõiva (sustantivos biformes)
 2.2.3. Tero Ijysaja'apýva (sustantivos triformes)
 2.2.4. Tero Ijysajarundýva (sustantivos cuatriformes)
2.2.1. Tero ijysajateĩva: Ha'e umi tero oguerekóva peteĩ ysaja año ojepuru hagua.
Techapyrã:
 Jagua / pyhare / avañe'ẽ
2.2.2. Tero ijysajakõiva: Ha'e umi tero oguerekóva mokõi ysaja ojepuru hagua. Peteĩva
héra ysaja’ypy ha oñepyrũjepi “T”-pe, ha ambuéva katu héra ysajapuru ha oñepyrũ “R”-pe.
Ko’ã tero apytépe oĩve umi ombohérava ñane pehẽnguépe.
Techapyrã:
 Ysaja'ypy: Ta'ýra - Tajýra - Túva - Tykéra
 Ysajapuru: Ra'y - Rajy - Ru - Ryke
2.2.3. Tero ijysaja’apýva: Ha'e umi tero oguerekóva mbohapy ysaja ojepuru hagua.
Ko’ãvape pe ysaja’ypy oñepyrũkuaa “T” térä “O”-pe, ha umi mokõi ysajapuru katu
oñepyrũjepi “R” peteĩ-va ha ambuéva “H”-pe.
Techapyrã:
 Ysaja'ypy: Tova - Tetyma - Tañykã - Téra - Óga
 Ysajapuru 1: Rova - Retyma - Rañykã - Réra - Róga
 Ysajapuru 2: Hova - Hetyma - Hañykã - Héra – Hóga
2.2.4. Tero ijysajarundýva: Ha'e umi oguerekóva irundy ysaja ojepuru hagua. Koichagua
terópe ysaja’ypy oñepyrũ “T”-pe, ha umi mbohapy ysajapurúgui mokõi oñepyrũ “R” ha “H”-
pe. Ysaja-puru mbohapyha katu oñepyrũkuaa ambue pundiépe.
Techapyrã:
 Ysaja'ypy : Tymba - To'o
 Ysajapuru 1 : Rymba - Ro'o
 Ysajapuru 2 : Hymba - Ho'o
 Ysajapuru 3 : Mymba - So'o
2.3. Tero ñemohenda hetepy rupi
 2.3.1. Teroteĩ (sustantivos simples)
 2.3.2. Teroeta (sustantivos compuestos)
2.3.1. Teroteĩ: Ha’e umi tero oguerekóva ipype peteĩ ñe’ẽ añón-te térã oñembohetepeteĩva.
Techapyrã:
 Po
 Py
 Ara
2.3.2. Teroeta: Ha’e umi tero oguerekóva ipype mokõi térã hetave ñe’ẽ. Peteĩ ñe’ẽme
ojojuhu ha oñomopeteĩ mokõi térã hetave ñe’ẽrapo, ha ojoajukatúvo ombohérava hikuái
peteĩ mba’e pyahu. Peteĩ ñe’ẽntema oiko chuguikuéra.
Techapyrã:
 Apykahai
 Tupãmba’ejára
 Ararundy
2.4. Tero ñemohenda he’iséva rupi
 2.4.1. Tero Ijysajakuaáva (sustantivos concretos)
 2.4.2. Tero Ijysajakuaa'ỹva (sustantivos abstractos)
2.4.1. Tero ijysajakuaáva: Ha’e umi tero ñañandúva, jahecháva, hetéva, añeteguáva,
ikatúva ñaha’ã ipohyikue, isa’y térã ijysaja.
Techapyrã:
 Jagua / apyka / óga.
2.4.2. Tero ijysajakuaa’ỹva: Ha’e umi tero nañañandúiva, jahe-cha’ỹva, añetegua’ỹ, ha
noñembohetéiva. Ikatu’ỹva ñaha’ã ipoh-yikue, isa’y térã ijysaja.
Techapyra:
 Tupã / Yvága / Py'aguapy / Tekojoja
2.5. Tero ñemohenda ipysokue rupi
 2.5.1. Teratee (sustantivos propios)
 2.5.2. Teratee'ỹva (sustantivos comunes)
2.5.1. Teratee: Ha'e umi téra teete oñeme’ẽva ava, mymba, ka-'avo, térã mba'épe, ha
heratee rupi ojoavýmava ambuévagui. Techapyrã:
 Chive / Paraguay / Kanindeju
2.5.2. Teratee’ỹva: Ha'e umi téra oñeme’ẽva ava, mymba, ka'avo térã mba'e aty ojojoguáva
térä ojueheguáva ha ojojaveguávape.
Techapyrã:
 Kuña / Guyra / Táva
JESAREKOPYRÃ
1) Guarani ñe’ẽtépe ndajajuhumo’ãi tero ñemohenda heñoi rupi Castellano-peguáicha.
Guaraníme ñe’ẽrapo naiñambuéi. Castellano-pe katu iñambue.
Aipórõ, ha jepémo upéicha, Guaraníme jajuhukuaa avei tero ñemohenda heñói rupi (por su
orígen), kóicha:
 1.1. Tera’ypy (sustantivo primitivo). Noñemoñáiva ambue ñe’ẽgui. Techapyrã: juru – tye
– tĩ.
 1.2. Teramoñare (sustantivo derivado). Ãva oñemoña oñembojoajúvo tero’ypýre
opaichagua ñe’ẽ ỹrõ ñe’ẽpehẽtai.
Techapyrã:
 Juru (juru’i – juruvã – jurupy – jurukua)
 Tye (tye’i – tyevu – tyepy – tyepo)
 Tĩ (tĩgua – tĩngua – tĩmbe – tĩndy)
2) Guaraníme tero ñemohenda iñe’ẽpu’andu rupi oñemom-ba’eguasueterei. Péicha, tero
jurugua ndive katuete jaipuru-va’erã ñe’ẽpehẽtai jurugua ha tero tĩgua ndive katuete jaipuru-
va’erã ñe’ẽpehẽtai tĩgua.
Techapyrã:
 Aguaity / Ñanandy /
Jaikuaaháicha "Aguai" niko tero jurugua, upévare ñam-bojoajuva’erã hese ñe’ẽpehẽtai "ty".
"Ñana" katu tero tĩgua upévare ñambojoapy hese ñe’ẽpehẽtai "ndy".
TERO ARAPURU
 3.1. Ysaja Arapuru Agagua (forma utente presentiva)
 3.2. Ysaja Arapuru Mboyvegua (forma utente preteritiva)
 3.3. Ysaja Arapuru Upeigua (forma utente futuritiva)
 3.4. Ysaja Arapuru Mo'ãva (forma utente frustrativa)
Ko’ã ysaja oñanduka tero arapuru: ága, yma térã upéi. Oĩ avei oñandukáva tero arapuru
oñembo’ajemo’ãva ha noñem-bo’ajéiva:
3.1. Arapuru Agagua: Ha’e pe oñandukáva tero puru agaite-voi.
Techapyrã:
 ao (che ao) /
 Pa'i (Amo Pa'i) /
 rembireko (ne rembireko) /
 akã (iñakã) /
3.2. Arapuru Mboyvegua: Ha’e pe oñandukáva tero puru ange, kuehe térã yma
(hi’arejepéva). Kóicha jave oñembojoapyva’erã teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua: kue, ngue, re.
Techapyrã:
 ao (che aokue) /
 rembireko (ne rembirekore) /
 akã (iñakãngue) /
3.3. Arapuru Upeigua: Ha’e pe oñandukáva tero puru upeigua, tenonderã gotyo. Kóicha
jave oñembojoapyva’erã ñe’ẽpehẽtai upeigua: rã.
Techapyrã:
 ao (che aorã) /
 rembireko (ne rembirekorã) /
 Pa'i (mbohapy pa'irã) /
3.4. Arapuru Mo'ãva: Ha’e pe oñandukáva tero puru mo’a. Opurutava’ekue ha ojepuru’ỹva.
Kóicha jave oñembojoapyva’erã ñe’ẽpehẽtai upeigua: rãngue.
Techapyrã:
 ao (Che aorãngue) /
 rembireko (ne rembirekorãngue) /
 Pa'i (Mbohapy Pa'irãngue) /
TERO MOAMBUEHA
 4.1. Meña (género)
 4.2. Papapy (número)
 4.3. Kokatu (grado)
4.1. MEÑA
 4.1.1. Kuimba'e Meña (género masculino)
 4.1.2. Kuña Meña (género femenino)
 4.1.3. Meña'ỹva (género neutro)
 4.1.4. Meñajoja (género común)
 4.1.5. Meñakuaa'ỹva (género epiceno)
4.1.1. KUIMBA'E MEÑA. Ko’ápe ija umi tekove heko-kuimba’éva. Upévare avei heta jey
oñembojoapy teróre ñe’ẽ: “kuimba'e”, péicha jave oikóva ñe’ẽpehẽtai upeiguárõ. Ojepu-
rukuaa avei ñe’ẽpehẽtai upeigua: "me", oñemomeña kuimba’e hagua peteĩ tero. Kóva
ojepuru umi téra hekokuña añóva ndive; ja’eporãsérõ, oguereko’ỹva kuimba’e meña.
Techapyrã:
 karai /
 kavaju /
 mitãkuimba'e /
 vakame /
 ryguasume /
4.1.2. KUÑA MEÑA. Ko’ápe katu ija umi tekove hekokuñáva. Upévare avei heta jey
oñembojoapy teróre ñe’ẽ: “kuña”, péicha jave oikóva ñe’ẽpehẽtai upeiguárõ.
Techapyrã:
 Kuñataĩ /
 vaka /
 Kame /
 mitãkuña /
 jaguakuña /
4.1.3. MEÑA'YVA. Ko’ápe ija umi mba’ehekove’ỹva; ja’eporãsérõ, ndahekokuimba’é’ỹ ha
hekokuñá’ỹva. Amo hapó-pe, imeña’ỹva.
Techapyrã:
 Apyka /
 Tesa /
 Yvytu /
 Yvága /
 Tekojoja /
 Táva /
4.1.4. MEÑAJOJA. Ko’ápe katu ija umi tero ojoavy’ỹva, ojepurukuaáva kuimba’e ha
kuñáramo. Ko’ãva rehe, oñembojoa-vy hagua, oñembojoapy ñe’ẽpehẽtai upeiguárõ:
“kuimba'e” ha “kuña”, peicharõ añoite oñembohekokuimba’e ỹrõ katu oñem-bohekokuña.
Techapyrã: “Mitã” (kóva jaipurukuaa kuimba’e ha kuñarõ. Ñambojoavysérõ,
ñambojoajúmanteva’erã hesekuéra: “kuimba’e” / mitã-kuimba’e; ha “kuña” / mitãkuña).
“Memby” (kóva avei jaipurukuaa kuimba’e ha kuñarõ. Ñambojoavysérõ,
ñambojoajúmanteva’erã hesekuéra: “kuimba’e” / membykuimba’e; ha “kuña” / membykuña).
4.1.5. MEÑAKUAA'YVA. Ko’ápe ija umi mymba mirĩmimi, michĩgui ndojekuaáiva ha’épa
kuimba’e térã ha’épa kuña.
Techapyrã:
 tahýi /
 ñati'ũ /
 lembu /
 tarave /
4.2. PAPAPY
 4.2.1. Papykõi (número genérico)
 4.2.2. Papyteĩ (número singular)
 4.2.3. Papyeta (número plural)
4.2.1. PAPYKÕI. Guaraníme niko tero ndaipapapyjekuaái ha’eño jave; ja’eporãsérõ, noĩri
papyteĩme ha noĩrinte avei pap-yetápe. Upévare ja’e upe jave tero ipapykõiha.
Techapyrã:
 jagua /
 óga /
 apyka /
 karai /
 tesa /
 yvytu /
4.2.2. PAPYTEĨ. Tero ipapyteĩ hagua katuete ogueraha-va’erã Teroja Moteĩva papyteĩme
(techaukarã, mba’éva, papý-va térã kuaa’ỹva).
Techapyrã:
 Ko jagua /
 Pe yvytu /
 Amo karai /
 Upe pyhare /
 Peteĩ apyka /
 Che róga /
4.2.3. PAPYETA
 4.2.3.1. Papyeta apopyre (plural de construcción)
 4.2.3.2. Papyetaite (plural específico)
4.2.3.1. PAPYETA APOPYRE. Tero ipapyeta hagua katuete oguerahava’erã Teroja Moteĩva
papyetápe (techau-karã, mba’éva, papýva térã kuaa’ỹva).
Techapyrã:
 Ko'ã karai /
 Umi apyka /
 Heta karai /
 Mayma yvoty.
4.2.3.2 PAPYETAITE
 a. Papyetaite Ha'etéva (plural especifico discriminativo)
 ã. Papyetetaite Mbohetáva (plural específico de multitud)
a. PAPYETAITE HA'ETÉVA. Kóva ojehu ñambojoajúrõ teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua “kuéra”
(tero jurugua ndive), ha “nguéra” (tero tĩgua ndive). Ko’ã ñe’ẽpehẽtai (kuéra ha nguéra)
katuete ojoajuva’erã teróre.
Techapyrã:
 karaikuéra /
 ogakuéra /
 mitãnguéra /
 ñe'ẽnguéra.
ã. PAPYETAITE MBOHETÁVA. Kóva ojehu ñambojoajúrõ teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua “eta”,
tero ijapýrõ pu’ae kangýpe (i - ĩ - u - ũ - y - ỹ); ha “ita”, tero opárõ pu’ae atãme (a - ã - e - ẽ -
o - õ).
Techapyrã:
 Tero opáva Pu'ae'atãme: jaguaita - apykaita - ogaita. Tero opáva Pu'ae kangýpe:
kavajueta - ju'ieta - petỹeta.
4.3. KOKATU
 4.3.1. Kokatu'ypy (grado positivo)
 4.3.2. Kokatu Mbojojáva (grado comparativo)
 4.3.3. Kokatu Tuicháva (grado superlativo)
 4.3.4. Kokatu Tuichavéva (grado supersuperlativo)
 4.3.5. Kokatu Tuichaitéva (grado superlativísimo)
 4.3.6. Kokatu Tuichaitevéva (grado ultrasuperlativo)
 4.3.7. Kokatuvusu (grado excelso)
4.3.1. KOKATU'YPY. Kóva niko oñanduka tero ha’etéva, heko-petéva, ndahekoambuéiva.
Nombojoapýiva hese mba’eveichagua ñe’ẽpehẽtai.
Techapyrã:
 yvoty /
 mitã /
 karia'y /
 kuimba'e /
4.3.2. KOKATU MBOJOJÁVA
 4.3.2.1. Kokatu Mbojojáva Mbotuicháva (comparativo de superioridad)
 4.3.2.2. Kokatu Mbojojáva Moñondivéva (comparativo de igualdad)
 4.3.2.3. Kokatu Mbojojáva Momichĩva (comparativo de inferioridad)
4.3.2.1. KOKATU MBOJOJÁVA MBOTUICHÁVA. Kóvape katu peteĩ tero, mokõigui,
oñembotuicha ñe’ẽpehẽtai upeigua "ve" rupive; ja’eporãsérõ, tuichave ambuégui.
Techapyrã:
 Luchi ikaria'yve Luchígui /
 Kóva ijyvotyve amóvaicha /
4.3.2.2. KOKATU MBOJOJÁVA MOÑONDIVÉVA. Kóva oñan-duka mokõi térã hetave tero
ojojaha, ndojoavyiha ojoehegui. Pe-varã peteĩvare oñemboajúva’erã katuete ñe’ẽpehẽtai
upeigua "icha".
Techapyrã:
 Luchi ikaria'y Lakúicha /
 Kóva ijyvoty amóvaicha /
4.3.2.3. KOKATU MBOJOJÁVA MOMICHĨVA. Kóvape katu pe-teĩ tero, mokõigui,
oñemomirĩ ñe’ẽpehẽtai upeigua "ive" rupive; ja’eporãsérõ, imirĩve ambuégui.
Techapyrã:
 Luchi ikaria'y 'ive Lakúgui /
 Kóva ijyvoty'ive amóvagui /
4.3.3. KOKATU TUICHÁVA. Kóva ha umi ambue kokatu ñahe-sa’ỹijótava oñanduka tero
ñemongakuaakuaave, ñembo-tuichatuichave. Ko kokatu ombojoaju teróre ñe’ẽpehẽtai
upeigua "ite", tero ijapýrõ pu’ae kangýpe (i - ĩ - u - ũ - y - ỹ); ha “ete”, tero opárõ pu’ae atãme
(a - ã - e - ẽ - o - õ).
Techapyrã:
 karia'yete /
 karaiete /
 mitãite /
4.3.4. KOKATU TUICHAVÉVA. Kóva ombojoaju teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua "iterei", tero
ijapýrõ pu’ae kangýpe (i - ĩ - u - ũ - y - ỹ); ha “eterei”, tero opárõ pu’ae atãme (a - ã - e - ẽ - o
- õ).
Techapyrã:
 karia'yeterei /
 karaieterei /
 mitãiterei /
4.3.5. KOKATU TUICHAITÉVA. Kóva ombojoaju teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua "rasa".
Techapyrã:
 karia'yrasa /
 mitãrasa /
4.3.6. KOKATU TUICHAITEVÉVA: Kóva ombojoaju teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua "itereirasa",
tero ijapýrõ pu’ae kangýpe (i - ĩ - u - ũ - y - ỹ); ha “etereirasa”, tero opárõ pu’ae atãme (a - ã -
e - ẽ - o - õ).
Techapyrã:
 karia'yetereirasa /
 mitãitereirasa /
4.3.7. KOKATUVUSU: Kóva ha’ehína kokatukuéra ruvicha, upe tuichavéva, ijojaha’ỹva.
Kóva ombojoaju teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua "pavẽ".
Techapyrã:
 Karia'ypavẽ /
 Mburuvichapavẽ /
JESAREKOPYRÃ Ko’ã ñe’ẽpehẽtai kokatuguigua jaipurúva tero ndive, ha’e avei umi
jaipurútava teroja, ñe’ẽtéva ha ñe’ẽteja ndive.
TEMBIAPORA: AMBOHASA GUARANÍ ÑE´EME
SUSTANTIVO:………………… (Trabajo presencial)5p
CLASIFICACIÓN DE LOS SUSTANTIVOS: …………………………………………….
- POR SU FONÉTICA:………………………………
- POR SU MORFOLOGÍA:………………………
- POR SU ESTRUCTURA:…………………………
- POR SU SIGNIFICACIÓN:………………………
- POR SU EXTENSIÓN:……………………………
1. Sustantivo según su fonética:……………………………………………………………
 Nasales Ej
 Orales Ej
2. Sustantivo según su morfología
 Uniformes Ej
 Biformes Ej
 Triformes Ej
 Cuatriformes Ej
3. Sustantivo según su estructura
 Simples Ej
 Compuestos Ej
4. Sustantivo según su significación
 Concretos Ej
 Abstractos Ej
5. Sustantivo según su extensión
 Propios Ej
 Comunes Ej
FORMA UTENTE DE LOS SUSTANTIVOS:………………………………………………………
 Forma utente presentiva
 Forma utente preteritiva
 Forma utente futuritiva
 Forma utente frustrativa
ACCIDENTES DE LOS
SUSTANTIVOS:……………………………………………………………
A- Género ……………………………………………………………..
B- Número ……………………………………………………………..
C- Grado …………………………………………………………….
A- GÉNERO
 Masculino:
 Femenino:
 Neutro:
 Común:
 Epiceno:
B- NÚMERO
 Genérico
 Singular
 Plural
- Plural de construcción
- Plural específico
Plural específico discriminativo
Plural específico de multitud
C- GRADO
 Grado positivo
 Grado comparativo
 Grado superlativo
 Grado supersuperlativo
 Grado superlativísimo
 Grado ultrasuperlativo
 Grado excelso
Amoñe´é moñe´éra ha upéi aguenohe chugui ojejeruréva chéve.
ÑANDUTI
Oikómindajeraka’e peteĩ mitãkaria’y, Mburuvicha ra’y, imbarete ha iñakuãitereígui oje’éva chupe
"Ñandu Guasu".
Peteĩ ko’ẽme ohechakuaa sapy’a iñakãraku vaieteha peteĩ mitãkuña peky porãitére. Ha’ekuéra
ojokakuaairũ. Hetaiterei oiko upe rupi karia’y hesahóva avei pe mitãkuña rehe ha Ñandu Guasu,
ohechakuaávo upéva, omendaséntema hese pya’évoi. Pe mitãkuña he’i chupe: -Ñamendáta
rerúramo chéve peteĩ jopói añetete, oikoéva ambuekuéra jopóigui; peteĩ jopói iporã ha iñambuére
imbyekoviapy’ỹva; upéicha rehechaukáta chéve ne mborayhu, he’i chupe. Péicha he’ira’e avei pe
mitãkuña maymáva karia’ýpe.
Sapy’aitérõ guarã ijaty hogapýpe mba’eporãita oĩhaguéicha pe jerére. Ojereru chupe umi mbo’y
ajurigua guyra rague sa’y paragui ijapopyre, ahániri katu umi namichãi itamby mimbíguigua térã
itavera paráguigua. Ojereru avei ichupe umi piri ipyahapyre opáichagua ha umi yvoty iporãvéva oĩva
ñande ka’aguy rovyũre. Ha katu umi jopói apytépe ndaipóri peteĩntejepe Ñandu Guasu
remime’ẽngue.
Ndojekuaavéi upe rupi Ñandu Guasu. Ha’e ohóra’e ka’aguýre ojeporekávo mba’e iporãvéva rehe
ikatuva’erã omohu’ũ pe mitãkuña korasõ. Ojuhusénte peteĩ mba’e porã oguerúva’erã jahechápa
nomo-py’akyrỹiri pe imborayhúpe. Mombyry oikoháre, umi imba’ekañývaicha, ojuhu sapy’a peteĩ
Ka’aguy Jarýi Rekoporã ojapóvahina peteĩ ao pyahapyre mimbi ojeguapáva kuarahy sa’ýpe.
Ñandu Guasu oha’arõ oipyahapa porãraẽ peteĩ yvyra rakãre, ha ojapyhýta jave ogueraha haguã
hembiayhúpe, oñemboja upépe "Jasy Ñemoñare", oikóva avei pe mitãkuñáre ijaguara. Opa’ã hikuái
upépentevoi ojuehe peteĩ ñorairõ miémape. Ñandu Guasu ipu’aka Jasy Ñemoñare rehe ha
ojapyhývo pe mba’e potapyrã, Ka’aguy Jarýi Rekoporã rembiapokue, osopa umi iñinimbo ha oparei
chugui ipópe. Heta oñeha’ã rire Ñandu Guasu opyta jey mba’eve’ỹre. Oguapy upe rupi peteĩ yvyra
rakã guasu piru ñeno ári ojepy’amongeta.
Upéicha oĩháguihina, ohechasapy’a isy guãiguĩmíme oguãhẽ oúvo hendápe oipytyvõvo chupe.
Ohechápype imemby karia’ýpe ojehúva, oipyhy oigo’o umi iñakãrague moroti ha oñepyrũ oipyaha.
Ojapo upéicha peteĩ mba’e neporãmbajepéva, Ka’aguy Jarỹi Rekoporã rembiapokue joguahaite ha
oikoénte chugui ikatúgui ko’ágã jajapyhy ha jaipokytypa oñembyai’ỹre. Ojopévo kuarahy, ovávaicha
hese umi sa’y opáichagua, pytã, sa’yju, hovy, morotĩva ha oiko chugui peteĩ mba’e pyahapyre jegua
omimbipáva ha ombohéra hikuái "Ñanduti". Péa he’ise "Ñandu Atĩ” (Canas de avestruz). Upéramo
avei ombohéra hikuái "Ñandu" umi mymbami ka’aguýre oikóva oipyaha guáiguimi rembiapokue
joguaha.
Upete guive kuñanguéra ñande ypykue, ha agãite peve kuñakarai, kuñataĩ ha mitãkuña’i jepeve,
Paraguay ñemoñaréva, ojapo péva pe tembiapo porãite jaguerohorypa’ỹva araka’eve ha
omimbipáva kuarahýicha, sa’yeta ombojegua jukýgui chupe ha ñande resa omopyryrỹi kunu’ũva
vy’águi.
Embohasa España ñe´eme
Oikómindajeraka’e peteĩ mitãkaria’y, Mburuvicha ra’y, imbarete ha iñakuãitereígui oje’éva chupe
"Ñandu Guasu".
Peteĩ ko’ẽme ohechakuaa sapy’a iñakãraku vaieteha peteĩ mitãkuña peky porãitére. Ha’ekuéra
ojokakuaairũ. Hetaiterei oiko upe rupi karia’y hesahóva avei pe mitãkuña rehe ha Ñandu Guasu,
ohechakuaávo upéva, omendaséntema hese pya’évoi. Pe mitãkuña he’i chupe: -Ñamendáta
rerúramo chéve peteĩ jopói añetete, oikoéva ambuekuéra jopóigui; peteĩ jopói iporã ha iñambuére
imbyekoviapy’ỹva; upéicha rehechaukáta chéve ne mborayhu, he’i chupe. Péicha he’ira’e avei pe
mitãkuña maymáva karia’ýpe.
+
Ahaiguy tero opaichagua ha upéi amohenda kuatiápe-
Teroja Guaraníme
TEROJA GUARANÍME
1 HE'ISÉVA
2 TEROJA ÑEMOHENDA
o 2.1TEROJA TEKOME'ẼVA
o 2.2TEROJA MOTEĨVA
3 TEROJA MOAMBUEHA
o 3.1.Papapy
o 3.2 Meña
o 3.3 Kokatu
TEROJA ÑEMOHENDA
TEROJA TEKOME'ẼVA: Ha'ehína umi teroja otekome'ẽ térã otekochaukáva terópe. Techapyrã:
puku / mbyky / porã / vai /pyahu / tuja / yvate / karape /piru / kyra /
TEROJA MOTEĨVA: Ha’ehína umi teroja omoteĩva teró-pe. Ohechauka, oñemomba'e térã
oipapakuaáva terópe. Ñe'ẽjoajukatúpe ko'ã teroja moteĩvagui oiko moĩmbaha moteĩva. Teroja moteĩva
oñemohendajey kóicha:
2.2.1. Teroja moteĩva techaukarã:
Teroja Moteĩva Techaukarã Tovakegua:
 Papytei
 Papyeta
Teroja Moteĩva Techaukarã Tovake'ỹgua
 Papytei
 Papyeta
2.2.2. Teroja moteĩva mba'éva:
 Papytei
 Papyeta
H, Ij, Iñ, i, hi' H, Ij, Iñ, i, hi' + tero + kuéra (nguéra). Tech…
2.2.3. Teroja Moteĩva Papýva:
Teroja Moteĩva Papapy Papýva
Teroja Moteĩva Papapy Papyháva
2.2.4. Teroja moteĩva kuaa'ỹva: (nomohesakãporãiva mboýetépa)
Techapyrã:
TEROJA MOAMBUEHA
 3.1. Papapy
 3.2. Meña
 3.3. Kokatu
3.1. Papapy
Umi teroja moteĩvape (techaukarã, mba'éva, pa-papýva ha kuaa'ỹva)
Techapyrã: Papytei
Payeta
Ága katu, teroja tekome'ẽva ndaipapapýi Techapyrã:
Pe karai marangatu Umi karai marangatu
3.2 Meña
Teroja moteĩva (techaukarã, mba'éva, papapýva ha kuaa'ỹva) ha teroja tekome'ẽva, naimeñái hikuái.
Techapyrã:
Umi karai marangatu Umi kuñakarai marangatu
3.3.Kokatu
Teroja tekome’ẽva rehe ñambojoapykuaa umi ñe'ẽpehẽtai kokatuguigua. Péicha:
 Kokatu'ypy : ( )
 Kokatu Mbojojáva : ( )
 Kokatu Tuicháva : ( )
 Kokatu Tuichavéva : ( )
 Kokatu Tuichaitéva : ( )
 Kokatu Tuichaitevéva : ( )
Péicha avei ja’ekuaa teroja moteĩva papapýva ha kuaa'ỹvape ohupytyha avei kokatu ñe'ẽpehẽtai.
Techapyrã:
 Peteĩete kuatia ajuhúkuri
 Hetaite apyka oĩ amo
 Hetaiterei karai oúkuri
 Hetaitereirasa mitãkuña ajuhúkuri upépe
Ñe'ẽteja Guaraníme
ÑE'ẼTEJA GUARANÍME (ADVERBIO EN GUARANI)
1. He’iséva (concepto)
2. Ñe’ẽteja ñemohenda (clasificación)
3. Ñe’ẽteja moambueha (accidentes)
HE’ISÉVA: Ha'e ñe'ẽ otekome'ẽ térã omoteĩva ñe'ẽtévape, ikatu avei omoambue ambue ñe'ẽtejápe
térã peteĩ terojápe. Techapyrã: Oguata porã - Oho mombyry - Oúta ko'ẽrõ
ÑE’ẼTEJA ÑEMOHENDA
 Adverbio de modo
 Adverbio de lugar
 Adverbio de tiempo
 Adverbio de cantidad
 Adverbio de interrogación
 Adverbio de afirmació
 Adverbio de negación
ÑE’ẼTEJA MOAMBUEHA
3.1. Papapy (.........................................)
3.2. Meña (............................................)
3.3. Kokatu (.........................................)
3.1. Papapy Ñe’ẽteja naiñambuéi papapýpe.Techapyrã:
Che aha mombyry / Ha’ekuéra oho mombyry /
3.2. Meña Ñe’ẽteja naiñambuéi avei imeñáme.
3.3. Kokatu: Techapyrã: Mbegue
 Kokatu’ypy :
 Kokatu Mbojojáva :
 Kokatu Tuicháva :
 Kokatu Tuichavéva :
 Kokatu Tuichaitéva :
 Kokatu Tuichaitevéva :
TerarãngueGuaraníme
HE’ISÉVA: Ha'e ñe'ẽ omyengoviáva térape. Ñe’ẽ rekovia jaipurúva, hendaguépe. Techapyrã:
TERARÃNGUE ÑEMOHENDA
 Pronombre personal ( )
 Pronombre demostrativo ( )
 Pronombre posesivo ( )
 Pronombre indefinido ( )
2.1. TERARÃNGUETE (...............................................................)
 Pronombre Personal como Sujeto)
 Pronombre Personal como Complemento Directo)
 Pronombre Personal como Complemento Indirecto)
 Pronombre Personal como Complemento Circunstancial)
2.1.1. Terarãnguete Teroñe'ẽramo
Singular
Plural
2.1.2.Terarãnguete Moĩmbaha Mbohasapyrévaramo
Nde cherenói / Ha'e ndejuhu / Ha'e ñanenupã /
2.1.3. Terarãnguete Moĩmbaha Mbohasapyre'ỹvaramo
2.1.4. Terarãnguete Moĩmbaha Opaichaguávaramo
 2.1.4.1. Terarãnguete moĩmbaha opaichagua tendaguávaramo
 2.1.4.2. Terarãnguete moĩmbaha opaichagua moirũguávaramo
2.1.4.1. Terarãnguete Moĩmbaha Opaichagua Tendaguávaramo
4.1.4.2. Terarãnguete Moĩmbaha Opaichagua Moirũguávaramo
2.2. TERARÃNGUE TECHAUKARÃ:
2.3. TERARÃNGUE MBA'ÉVA:
2.4. TERARÃNGUE KUAA'YVA: “
Ñe'ẽtéva Guaraníme
HE’ISÉVA
Ñe’ẽtéva niko ha'ehína upe ñe'ẽ oñandukáva tembiapo ha mba'apo. Techapyrã:
 karu = rekaru, okaru, jakaru, rokaru, pekaru, okaru
 ñani = reñani, oñani, ñañani, roñani, peñani, oñani
 vy'a = revy'a, ovy'a, javy'a, rovy'a, pevy'a, ovy'a
 ñe'ẽ = reñe'ẽ, oñe'ẽ, ñañe'ẽ, roñe'ẽ, peñe’ẽ, oñe'ẽ
ÑE’ẼTÉVA ÑEMOHENDA
1. Iñe'ẽpu'andu rupi (por su fonética)
2. Hetepy rupi (por su estructura)
3. Hekorasapy rupi (por su acción)
4. Imosusũ rupi (p or su conjugación)
5. Ijysaja rupi (por su forma)
6. Hekoambue rupi (por su variabilidad)
IÑE'ẼPU'ANDU RUPI
ÑE'ẼTÉVA JURUGUA: (Verbos orales) ha'e umi ñe’ẽtéva oguere-kóva ipype pu'ae jurugua térã pundie
jurugua. Ko’ãva ndive jai-puruva’erã ñe’ẽpehẽtai “ja”, ñamosusũvo (al conjugar) ñandé-pe. Techapyrã:
 guata / guapy / purahéi / karu / ku'e /
 (jaguata / jaguapy / japurahéi / jakaru / jaku'e)
ÑE'ẼTÉVA TĨGUA (verbos nasales): ha'e umi ñe’ëtéva oguerekóva ipype pu'ae tĩgua térã pundie tĩgua.
Ko’ãva ndive jaipuruva’erã ñe’ẽpehẽtai “ña”, ñamosusũvo (al conjugar) ñandépe. Techapyrã:
 ñe'ẽ / mba'apo / ñani / ñohẽ / guenohẽ
 (ñane'ẽ / ñamba'apo / ñañani / ñañohẽ / ñaguenohẽ)
HETEPY RUPI
ÑE'ẼTEVATEĨ (verbos simples) Ha'e umi ñe’ẽtéva iñe’ẽrapo peteĩva; ja’eporãsérõ, oikóva peteĩ
ñe'ẽgui.
Techapyrã: guata - guapy - sẽ - kañy – ñani
ÑE'ẼTEVA'ETA: (Verbos Compuestos) Ha'e umi ñe'ẽtéva oñe’ẽrapo mokõi térã hetavéva;
ja’erporãsérõ, oikóva mokõi térã hetave ñe'ẽgui.
Techapyrã: pokyty / aipokyty / reipokyty / oipokyty / jaipokyty / roipokyty / peipokyty / oipokyty
JESAREKOPYRÃ: (Observación) 1- Avei ñamosusũ jave ysaja mbotovépe, mokõi ñe’ẽrapo -
ojepurúvajepi peteĩteĩ- ojoajukuaa peteĩ ñe’ẽme (ñe’ẽtéva ha ñe’ẽteja). Techapyrã: Ha'e
ndoguataporãiete. 2- Oĩ ñe’ẽtéva katuete oipurúva ñe’ẽpehẽtai mboyvegua “i”, hyapu porã hagua.
Techapyrã: ñamosusũvo pokyty, henon-dépe ñamohenda ñe’ẽpehẽtai mbohyapukatúva (partícula eu-
fónica) “i”. Péicha: pota (aipota, reipota) / typei (aitypei, reitypei) / ke (aike, reike) / nupã (ainupä, reinupä)
/ ko (aiko, reiko) /
HEKORASAPY RUPI
ÑE'ẼTÉVA MBOHASAPYRÉVA: (verbo transitivo) Ha’e umi ñe’ẽtéva hesakã’ỹva ijehegui ha
oikotevẽva ambue ñe’ẽre, oĩva moĩmbaha mbohasapyrévarõ, hesakã hagua. Techapyrã:
 gueru = ha’e ogueru vakapipopo ("vakapipopo", moĩmbaha mbohasapyréva)
 jogua = ha’e ojogua mokõi vosa ("mokõi vosa", moĩmbaha mbohasapyréva)
 guereko = ha’e oguereko kuatia ("kuatia", moĩmbaha mbohasapyréva)
ÑE'ẼTÉVA MBOHASAPYRE'YVA: (verbo Intransitivo) Ha’e umi ñe’ëtéva ijehegui hesakäva.
Techapyrã: guata = Chive oguata / guapy = Ñande jaguapy
IMOSUSŨ RUPI
ÑE'ẼTEVATEE: (verbo propio) Ha’ehína ñe’ẽtéva hekopetéva ha imo-susũme oipurúvajepi ko’ã
ñe’ẽpehẽtai avaite ha papapy-gugua: a - re - o ja (ña) - ro - pe – o - Techapyrã:
Verbo oral: aguata / reguata / oguata / jaguata / roguata / peguata / oguata
Verbo oral: Ahenói / Rehenói / Ohenói / Ñahenói / Rohenói / Pehenói / Ohenói
ÑE'ẼTÉVA TERÓVA: (verbo predicativo) Ko’ãva katu ha’ehína umi téra (tero, teroja ha ñe’ẽteja)
oñemosusũkuaáva; ja’eporãsérõ, téra oñemboheko ñe’ẽtéva.
Techapyrã:
PRONOMBRES TERO TEROJA ÑE´ETEJA
Che Cheao cheakã Cheyvate cheakuã cheka’aru chemombyry
Nde Ndeao neakã Ndeyvate neakuã ndeka’aru nemombyry
Ha'e Ijao iñakã Ijyvate iñakuã ika’aru imombyry
Ñande Ñandeao ñaneakã ñandeyvate ñaneakuã ñandeka’aru Ñanemombyry
Ore Oreao oreakã Oreyvate oreakuã oreka’aru Oremombyry
Peẽ Pendeao peneakã Pendeyvate peneakuã pendeka’aru Penemombyry
Ha'ekuéra Ijao iñakã Ijyvate iñakuã ika’aru Imombyry
Jesarekopyrã
Ñe’ẽtéva juruguáva ndive jaipuruva’erã ko’ã ñe’ẽpehẽtai: che / nde / ñande / ore / pende / (h - i - ij hi' =
avaite mbohapyha, papyteĩ ha papyetápe).
Ñe’ẽtéva tĩguáva ndive jaipuruva’erã ñe’ẽpehẽtai: che / ne / ñane / ore / pene / (h - i - iñ - hi' = avaite
mbohapyha, papyteĩ ha papyetápe).
ÑE'ẼTÉVA TERARÃNGUÉVA: (verbo pronominal) Ha’ehína ñe’ẽtéva hekopetéva, oñemosusũva
terarãnguete moĩmbaha mbohasapyréva ndive. Oñemosusũ avaite peteĩha ha mokõiháme, papyteĩ ha
papyetápe. Umi terarãnguete ndo-jokupytýi. Techapyrã:
Nde chejuhu Nde chemuña
Che rojuhu Che romuña
Ha'ekuéra ndejuhu Ha'ekuéra nemuña
Ha'e ñandejuhu Ha'e ñanemuña
Ha'e orejuhu Ha'e oremuña
Che pojuhu Che pomuña
Ha'ekuéra pendejuhu Ha'ekuéra penemuña
Jesarekopyrã (Observación)
Terarãnguete "ro" ojepurújepi ombojekupyty hagua avaite peteĩha ha mokõiha, papyteĩme (Che rojuhu).
Terarãnguete "po" katu ojepurújepi ombojekupyty hagua avaite peteĩha, papypeteĩgua; ha avaite
mokõiha, papyetágua (Che pojuhu).
Péicha avei, umi ñe’ẽtéva ijysaja’apýva (verbos triformes) (T-R-Henói / T-R-Heka), oiko jave ñe'ẽtéva
terarãnguérõ oñe-moñepyrũjepi "R"-pe (nde chereka, ha’e cherenói). Péicha jave noñepyrũiva “T” térã
“H”-pe.
IJYSAJA RUPI
ÑE'ẼTÉVA IJYSAJATEĨVA: (verbo uniforme) Ha'e umi ñe'ẽtéva oguerekóva peteĩysaja añónte ojepuru
hagua. Techapyrã: guata / purahéi / juhu / muña / ñani / jeroky /
ÑE'ẼTÉVA IJYSAJA'APÝVA: (verbo triforme) Ha'e umi ñe'ẽtéva oguerekóva mbohapy ysaja ojepuru
hagua. Techapyrã: Teka / Reka / Heka / - Tayhu / Rayhu / Hayhu / - Tenói / Renói / Henói /
HEKOAMBUE RUPI
ÑE'ẼTÉVA HEKOPEGUÁVA: (verbo regular) Ha'e umi ñe'ẽtéva naiñam-buéiva iñe'ẽrapópe
oñemosusũvo. Techapyrã: guata / guapy / purahéi / kyhyje / vy'a / juhu / muña.
Considerar partícula de Nº y persona: (a – re –o – ja/ña – ro – pe – o)
ÑE'ẼTÉVA HEKOPEGUA'YVA: (verbo irregular) Ha'e umi ñe'ẽtéva iñam-buéva iñe'ẽrapópe
oñemosusũvo. Avañe'ẽme jaguareko poteĩñe'ẽtéva hekopegua'ỹva.
Techapyrã:
Verbos - a u y´u ju ha e
Che ha'a ha'u hay'u aju aha ha'e
Nde re'a re'u rey'u reju reho ere
Ha'e ho'a ho'u hoy'u ou oho he'i
Ñande ja'a ja'u jay'u jaju jaha ja'e
Ore ro'a ro'u roy'u roju roho ro'e
Peẽ pe'a pe'u pey'u peju peho peje
Ha'ekuéra ho'a Ho´u hoy'u ou oho he'i
JESAREKOPYRÃ (OBSERVACIÓN)
1. Ko’ã poteĩ ñe'ẽtéva hekopegua'ỹva ojoavy hikuái ojoapytépe. Péicha, mbohapy “a”, “u” ha “y’u”
ndaha’éi iñam-buéva iñe’ẽrapópe. Nahániri, jajesarekoporãrõ jajuhúta ko’ãva iñambueha -
oñemosusũ jave- avaite ha papapy ñe’ẽpehẽtaime.
2. Ñe’ẽtéva “ju” ha “ha” katu iñambue hikuái iñe’ẽrapópe oñemosusũ jave, naiñambuéi avaite ha
papapy ñe’ẽpehẽtaime.
3. Ñe’ẽtéva “e” katu iñambue mokõivépe: iñe’ẽrapópe ha avaite ha papapy ñe’ẽpehẽtaime.
4.
ÑE'ẼTÉVA HEKO'YVA: (verbo defectivo) Ha'e umi ñe'ẽtéva noñemo-susũmbaiva mayma avaitépe.
Techapyrã: overa / otiri / osunu / oky /
ÑE’ẼTÉVA MOAMBUEHA
 3.1.a. Papapy (número) ha 3.1.ã. Avaite (persona)
 3.2. Ñe’ẽapoha (voz)
 3.3. Ysaja (forma)
 3.4. Ñe’ẽteko (modo)
 3.5. Ára (tiempo)
 3.6. Kokatu (grado)
ARA = Tiempo del verbo
Ko moambueha oñanduka ñandéve araka’etépa ojehu ñe’ẽtéva omoandu.
1. ÁRA AGAGUA (TIEMPO PRESENTE)
1.1. Ára Agaguaite (presente perfecto),
1.2. Ára Agaguapuku (presente imperfecto),
3. Ára Agaguasoso (presente intermitente)
Ara agaguaite Ára Agaguapuku: (ína) Ára Agaguasoso (ikóni)
Che aheréi amboty ahapy’aína ambogue’aína ajohei’aikóni aha’ãrõ’aikóni
Nde reheréi remboty rehapyreína remboguereína rejoheireikóni reha’ãrõreikóni
Ha’e oheréi omboty ohapyhína omboguehína ojoheihikóni oha’ãrõhikóni
Ñande jaheréi ñamboty jahapyñaína ñambogueñaína jajoheiñaikóni ñaha’ãrõñaikóni
Ore roheréi romboty rohapyroína rombogueroína rojoheiroikóni roha’ãrõroikóni
Peẽ peheréi pemboty pehapypeína pemboguepeína pejoheipeikóni peha’ãrõpeikóni
Ha’ekuéra oheréi omboty ohapyhína omboguehína ojoheihikóni oha’ãrõhikóni
2. ÁRA MBOYVEGUA (TIEMPO PRETERITO)
2.1. Ára Mboyveguaite (pretérito perfecto)
2.2. Ára Mboyveguapuku (pretérito imperfecto)
2.3. Ára Mboyveguaiteve (pretérito pluscuamperfecto)
2.4. Ára Mboyveguaramo (pretérito reciente)
2.5. Ára Mboyveguandaje (pretérito remoto)
2.6. Ára Mboyvegua'yma (pretérito anterior)
Techapyra
Ára = Mboyveguaite
(‘akue)
Mboyveguapuku
(mi)
Mboyveguaiteve
(va'ekue)
Mboyvegua
ramo (kuri)
Mboyveguandaje
(raka'e)
Mboyvegua'yma
(ra'e)
Che ajo’o’akue Aguerovámi ahypyiva’ekue ajeíkuri ajahe’óraka’e akáira’e
Nde rejo’o’akue Reguerovámi rehypyiva’ekue rejeíkuri rejahe’óraka’e rekáira’e
Ha’e ojo’o’akue Oguerovámi ohypyiva’ekue ojeíkuri ojahe’óraka’e okáira’e
Ñande jajo’o’akue Jaguerovámi jahypyiva’ekue jajeíkuri jajahe’óraka’e jakáira’e
Ore rojo’o’akue Roguerovámi rohypyiva’ekue rojeíkuri rojahe’óraka’e rokáira’e
Peẽ pejo’o’akue Peguerovámi pehypyiva’ekue pejeíkuri pejahe’óraka’e pekáira’e
Ha’ekuéra ojo’o’akue Oguerovámi ohypyiva’ekue ojeíkuri ojahe’óraka’e okáira’e
3. ÁRA UPEIGUA (TIEMPO FUTURO)
3.1. Ára Upeiguaite (futuro perfecto),
3.2. Ára Upeiguakatuete (futuro obligatorio),
3.3. Ára Upeiguakotevẽ (futuro necesario),
3.4. Ára Upeigua'agui (futuro próximo),
3.5. Ára Upeiguárõ (futuro dudoso)
Ára = Upeiguaite:
(ta)
Upeiguakatuete
(va'erã)
Upeiguakotevẽ
(‘arã)
Upeigua'agui
(pota – mbota)
Upeiguárõ:
(ne)
Che Akakuaáta ahesyva’erã akay’u’arã asẽmbota aguevíne
Nde Rekakuaáta rehesyva’erã rekay’u’arã resẽmbota reguevíne
Ha’e Okakuaáta ohesyva’erã okay’u’arã osẽmbota oguevíne
Ñande Jakakuaáta jahesyva’erã jakay’u’arã ñasẽmbota jaguevíne
Ore Rokakuaáta rohesyva’erã rokay’u’arã rosẽmbota roguevíne
Peẽ pekakuaáta pehesyva’erã pekay’uarã pesẽmbota peguevíne
Ha’ekuéra Okakuaáta ohesyva’erã okay’u’arã osẽmbota oguevíne
3.6. KOKATU
Kóva ohechauka ñe’ẽtéva moandu oñembotuicha ha oñemomirĩvérõ.
 3.6.1. Kokatu’ypy (grado positivo),
 3.6.2. Kokatu Mbojojáva (grado comparativo),
 3.6.3. Kokatu Tuicháva (grado superlativo),
 3.6.4. Kokatu Tuichavéva (grado supersuperlativo),
 3.6.5. Kokatu Tuichaitéva (grado superlativísimo), ha
 3.6.6. Kokatu Tuichaitevéva (grado ultrasuperlativo)
Tembiapora
apyvoiahesa’ỹijo
ahovereve ahetũve
rejasuruete rejaparoite
omyakỹetereiojehe’aiterei
japitarasa ñamohe’õrasa
roryryietereirasa romomorãitereirasa
LENGUA GUARANÍ
VOCABULARIO EN GUARANI- FAUNA Y FLORA-CUERPO HUMANO-SALUDO-
DIÁLOGO-ÑOMONGETA
A-FLORA GUARANI
campanilla silvestre - jetyrâ
batata, boniato (bu= bo) - jety
tabaco - petŷ
pimiento, ají, chile - ky’ŷi
hierba mora - arachichu
guayaba – arasa
ártago - mba'ysyvo
mandioca - mandi'o
ortiga - pyno, pyno guasu
cilantro - kuratû
cicuta - kuraturá
melón - meró
sandía - sandia
calabaza, zapallo - andai
pepino - kurapepê
poroto, guisante - kumanda
poroto de arbusto - kumanda yvyra’i
acacia - chivato guasu
árbol de la copaipa - kupa’y
mimosa (espinosa) - jukeri
limoncito - lima sutî
limón de España - lima puro’â
vid, viña - parral
uva, uvas - parral'a
malva blanca - typycha morotî
malva silvestre - typycha hû
ebolla - sevói
piña, ananás - avakachi
una planta textil - karaguata
otra planta textil - yvíra
eufrasia o café - taperyva
(una yerba medicinal) - tapekue
enredadera, trepadora - guembepi
trepadora – guembetaja
B.-FAUNA GUARANI
1.- Mamíferos
Mono - ka'i
mono grande - karaja
murciélago - mbopi
tigre - jaguarete
gato - mbarakaja
gato montés - jaguarete’i
(mamífero carnicero) - koatî
zorra grande - aguara guasu
zorra (tipo lobo) - aguara
perro - jagua (el jaguar)
ratón - anguia
rata - anguja guasu
ratoncito - angujatutu
liebre - tapiti
conejo - apere’a
carpincho - kapi'íva
comadreja - myikurê (re=ne)
vizcacha - anguja yvyguy, tukatuka
zorrino - jaguane
erizo - kui’î
tato, armadillo - tatu, tatuhû, tatupoju
perezoso, tardígrado - kaguare
oso hormiguero - tamandu’a, ñurumi
caballo - kavaju, tenda
mula, mulo - mburika (< borrica)
cerdo, chancho - kure
jabalí, cerdo montés – tajy katî,
kureka’aguy
venado, ciervo - guasu
tapir - mborevi
vaca, obeja, cabra - vaka, ovecha, kavara
2.- Aves
Águila - taguato
gavilán, carancho - karakara
cuervo - yryvu
buitre de colores - yryvuruvicha
milano - taguato'i / gaviota - atî
buho grande - ñakurutû
buho chico - kavure'i
mochuelo - suinda, tafasuguyra
lechuza - urukure’â
tordo - urutáu, chochî / mirlo - guyraû
urraca - aka’ê, tengasu /golondrina - mbyju'i
zorzal cantor - havía, korochire
colibrí, picaflor, pájaro mosca - mainumby
chingolito - chesyhasy
especie de gorrión - masakaragua'i
bienteveo - pitogue
tucán - tukâ, guyrapo
guacamayo - araka, gua’a
cotorra - tu’i / viudita - tu’ichyryry
carpintero - ypekû
pavo montés - mbytu, jaku
pavo del campo - sarîa
gallina - ryguasu (< uruguasu)
perdiz - ynambu
tórtola, palomita - pykasu, pykuipe, jeruti
paloma torcaz - pyku'i / cigüeña - tujuju
garza - kuarahy memby, mbaguari
becasina - jakavere
gallineta de agua - ypaka'a / pato - ype
chorlito - chululu
ibis – karâu / mil colores - suruku'a
gallineta de agua - ñahana, aguapeaso
hornero, alonsito - guyraju
pato pinguinoide - mbigua
3.- Reptiles
Tortuga - karumbe
caimán, cocodrilo - jakare
lagarto - teju'i
lagartija - ambere
iguana - teju guasu
serpiente - mbói
serpiente de cascabel - mbói chini
serpiente boa - kuriju
víbora vetada, cenicienta - ñakanina
víbora de la cruz - akâkurusu, jarara
sapo - kururu
rana - ju’i
salamandra, camaleón - tejutara
4.- Peces
dorado - piraju
palometa grande - paku
asalmonado - pati
especie de tiburón - manguruju
manchado - suruvi
especie de pejerrey - kovi
tararira - tare’ŷi
telescopio - sapu (tesa puku)
especie de bagre - karimbata
pescadito chico - piky
bagre - mandi'i
piraña - pirâi
raya - javevýi
anguila - mbusu
zurubí - suruvi
5.- Insectos
escarabajo - lembu, enéma
lucano, barrenillo- yvyra kytîha
cucuyo, luciérnaga - muâ
gusano de luz - ysoindy, muâ tata, ysorata
cantárida - burrito
gorgojo - tigua’â
mantis religiosa - ñahatî, mboisy
langosta - tuku
hormiga - tahýi
grillo - kyju
polilla - piravera
avispa - káva
abeja - eirarúa
abejón, avispón - mamanga
tábano - mbu tu
mariposa - panambi
gusano, larva, oruga - yso
chince (la) - chichâ (tambejua)
cigarra – ñakyrâ
9.- Moluscos
caracol - jatyta
babosa, limazo - ysope
ostra, almeja - yta
6.- Dípteros
mosca, mosca brava - mberu, mberu ñarô
tábano - mbutu
mosquito - ñati’û
mosquita - ñetî (no pica)
jején, polvorín - mbarigui
piojo - ky
garrapata - jatevu
pique, nigua - tû
pulga - tungusu
hormigaleón - kyvukyvu
ciempiés - ambu’a
7.- Arácnidos
Araña - ñandu
tarántula - ñandu kavaju
cangrejo, alacrán - japeusa
cochinilla - tatu'i
8.- Anélidos
lombriz de tierra - yvyja
lombriz - sevo'i
sanguijuela - ysope
gusano intestinal - sevo'itatî
otro parásito - sevo’i pytâ
anquilostoma - py sevo'i
PARTES DEL CUERPO HUMANO Y ANIMAL
cuerpo – tete / cabeza - aká
boca, hocico - juru, jurupuku
oreja – nambi / nariz - apyngua, tî
lengua – kû / ojo - tesa, ose.
ceja – tyvyta / párpado - topepi, ose.
pestaña - topea, osc. / frente - syva
quijada - tañykâ, osc. / rodilla - tenypy’â
rótula – penarâ / corva - tenypy’ânguy
tendón de Aquiles - pytasâ
labio - tembe, osc.
hombro - ati'y / nuca - atúa
espalda - ape, atukupe (el detrás)
vientre - tye, osc. (che rye)
pierna - tetyma, osc. / pecho - pyti’a
cuello, pescuezo – ajúra / pie, pata - py
pezuña - pysapê
dedo - kuâ
dedo del pie - pysâ
uña del pie - pysapê
uña de la mano - pyapê
diente, muela - tâi, osc. (che râi)
garganta - ahy'o
estómago - py’a
trasero, ano - tevi, ósc.
Excremento- tekaka, tepoti, osc.
orín – ty / cabello - áva
pelo - tague, osc. / pluma - tague, osc.
barba, (pelo) - tendyva, osc.
brazo – jyva / mano - po
muñeca – pyapy / talón - pyta
NOMBRES EN GUARANI
Atanasia - Tana, Atana, Ata
Antonio - Toni
Beatriz - Mbeti, Deatri
Benedicto - Venedi
Candelaria - Kande
Cantalicio - Katali, Kantali
Calixto - Kalatu, Kalai'to
Carlota - Kalo
Ceferino - Sepe
Celedonio - Sele, Seli
Celestino – Sele
Carmen - Kame
Concepción - Konche
Constancia - Kota
Cipriano - Sepi
Clotilde - Koti
Cristo - Kirito
De la Cruz - Laku
Demetrio - Leme
Dionisio - Leoni
Dolores - Lolo
Doroteo - Rote
Eduardo - Rua
Eleuterio - Le, Leu
Eligio – Eli
Epifanio - Epi
Estanislao - Tani
Eulogio - Ulo
Eustaquio - Uta
Evaristo - Chovari
Fortunato - Fortu
Filomena - Filo, Piño
Francisca - Chika
Francisco - Chiko
Fructuoso - Fortu
Fulgencio - Puke
Gerardo - Kira
Gervasio - Kereva
Hilario - Ila
Ismael - Lima, Lime
Ignacia - Ina
Ignacio - Lina, Ina
Isidoro – Chiro
Jerónimo - Kero
Jesús - Hesu
Juliana - Luli
Julio - Huli
Ladislao – Lali
Sinforiana - Sinfóla
Laureano - Laláo
Leocadia - Leka, Loka
Leonardo - Lina, Leona
Liberato - Live
Liboria - Livo
Leónidas, Leonides - Leoni, Loni
Lidia - Lili
Luciano - Luchi
Margarita - Mangari
Melitón - Melei
Mercedes - Merse
Natalio - Nata
Natividad - Nati
Nicanor - Kano
Nicolás, Nicolasa - Kola, ña Kola
Octaviano - Tavi
Pablo - Che Pali
Patricio - Pati, Lepati
Patrocinio - Pato
Pedro, Pedrito - Peru, Pei, Peíto
Petrona - Tóna, Peto
Plácido - Lachi
Práxedes - Pake
Prisciliano – Pichi
Hermenegildo - Mereki
Prudencio - Pule
Purificación - Pieli
Salvador - Chalo
Rogelio - Roheli
Ruperto - Lupe
Salustiano - Salu
Secundino - Seku
Silvano - Chiva
Silvestre - Chive
Simona - Chimi
Timoteo - Chimo
Sinforiano - Sinfo
Teodosio, Teófilo - Te'o, Te'o
Tiburcio - Tivu
Toribia - Tori
Valentina - Vale
Venancio – Vena
MAITEI - SALUDOS
POR LA MAÑANA-TEMPRANO
1-¿Mba’éichapa neko’ê? (¿cómo amaneciste?)
2-Cheko’ê porâ, ¿ha nde? (Amanecí bien, ¿y tú/vos/usted?)
1-Cheko’ê porâ avei, aguyje. (Amanecí bien también, gracias)
POR LA MAÑANA-MEDIA MAÑANA
1-¿Mba’éichapa ndepyhareve? (¿Cómo estás por la mañana?) ¡Buenos días! ¿Cómo
estás?
2- Chepyhareve porâ, ¿ha nde? (Tengo buena mañana ¿y tú/vos/usted?) ¡Buen día!, bien y
¿tú/vos/usted?
1-Chepyhareve porâ avei, aguyje. (Tengo buena mañana, también, gracias) ¡Bien también,
gracias!
A LA SIESTA-MEDIO DÍA
1¿Mba’éichapa ndeasaje? (¿Cómo estás en la siesta?) ¿Cómo estás tú/vos/usted?
2-¿Cheasaje porâ ,¿ha nde? (Estoy bien, ¿y tú/vos/usted?) ¡Bien! ¿y tú/vos/usted?
1-Cheasaje porâ avei, aguyje. (Estoy bien también, gracias) ¡Bien también, gracias!
POR LA TARDE
1-¿Mba’éichapa ndeka’aru? (¿Cómo estás en la tarde?) ¡Buenas tarde!, ¿Cómo estás?
2- Cheka’aru porâ, ¿ha nde? (Estoy bien en la tarde, ¿y tú/vos/usted?) ¡Buenas tarde! Bien,
¿y tú/vos/usted?
1-Cheka’aru porâ avei, aguyje (Estoy bien en la tarde, también, gracias) ¡Bien también,
gracias!
POR LA NOCHE
1-¿Mb’aéichapa ndepyhare? (¿Cómo estás en la noche?) ¡Buenas noches! ¿Cómo estás?
2-Chepyhare porâ ¿ha nde? (Estoy bien por la noche, ¿y tú/vos/usted?) ¡Buenas noches,
estoy bien! ¿y tú/vos/usted?
1-Chepyhare porâ avei, aguyje. (Estoy bien por la noche, gracias) ¡Bien también, gracias!
A CUALQUIER HORA-DIURNO Ó NOCTURNO
1-¡¿Mba’éichapa?! (¡¿cómo estás?!)- ¡Hola!
2-Iporâ!, ¿ha nde? (¡Bién! ¿y tú/vos/usted?) ¡Hola!, ¿cómo estás?
1-Iporâ avei, aguyje. (Bién, también, gracias) ¡Bien, gracias!
1-¿Mba’eteko? (¿qué tal?)
2-¡Iporâ! (¡Bien!)
PRUEBA DE GUARANI
ARANDUCHAUKA GUARANÍ
Ehai ojeruréva ndéve
Acheguety guaraní:
Vocales
Vocales orales
Vocales nasales
Consonantes
Consonantes orales
Consonantes nasales
Digramas
Diptongo
Triptongo
Adiptongo
Posposiciones Monosilábicas
Posposiciones Polisilábicas
EMBOHASA GUARANI ÑE` EME
1. La señora Catalina compró del mercado melón, batata, cebolla y uvas.
……………………………………………………………………………………………….
2. Un búho chico esta sobre mi casa junto con dos lechuzas.
……………………………………………………………………………………………….
3. Mi padre encontró 3 jabalíes, dos venados, 1 tapir y 5 zorrino.
……………………………………………………………………………………………….
4. La liebre y la tortuga son muy buenos amigos.
……………………………………………………………………………………………….
5. A Carlos le duele su cabeza y su hombro. A Francisca su muela.
………………………………………………………………………………………………
6. El escarabajo se pasea por el patio.
………………………………………………………………………………………………
7. Don José pescó un dorado grande y 10 bagres
………………………………………………………………………………………………
8. Mi perro tiene mucha garrapata, mi chancho pique y mi gato pulgas.
………………………………………………………………………………………………
9. Esa niña tiene lindos ojos, lindas pestañas y cejas.
………………………………………………………………………………………………
10. A la madre de Pedro mucho polvorín en su brazo y muñeca.
………………………………………………………………………………………………
EMBOHASA ESPAÑA ÑE´EME
Umi jatyta imbegue Che sy ipy´a hasy
…………………………………………….. ……………………………………………
Che ru oipe´a hendyva Mita oñembosarái chivato guasu guýpe
……………………………………………… …………………………………………….
Y rembe´ý oi tutuju Yvyra rakáre oi tu´i ha ypeku
………………………………………………... …………………………………………….
Pe guyra rague omimbi Karai tuja´i ope´a ipyape ha ipysape
………………………………………………. ……………………………………………
AMBOHERA KO´A TA´ANGA
………………….. ………………….. ………………. ……………… ………………..
TRABAJA EN FORMA GRUPAL
FORMA GRUPO DE TRES. A PARTIR DE LOS VOCABULARIOS Y
SALUDOS ESTUDIADOS ELABORA DIÁLOGOS ATENDIENDO LOS
INDICADORES SIGUIENTES,SOCIALIZA EN CLASE: 15P.
1. Crea una situación comunicativa dialogada entre tres personas. 2P.
2. Utiliza media página como mínimo. 2P.
3. Utiliza cinco vocablos como mínimo de cada apartado o tema. (5 flora, 5 fauna, 5
cuerpo humano) 3P.
4. Emplea los saludos atendiendo la situación de tiempo. 2P.
5. Entrega en fecha indicada. (15 - 04 - 2019). 2P.
6. Cuida la ortografía. 2P.
7. Considera la secuencia de acciones dialogadas con la participación de las tres
personas. 2P.

Más contenido relacionado

La actualidad más candente

GuíA De Derechos Sociales
GuíA De Derechos SocialesGuíA De Derechos Sociales
GuíA De Derechos Sociales
roxananavarrete
 
El aprendizaje del ingles como lengua extranjera en la articulación básica pr...
El aprendizaje del ingles como lengua extranjera en la articulación básica pr...El aprendizaje del ingles como lengua extranjera en la articulación básica pr...
El aprendizaje del ingles como lengua extranjera en la articulación básica pr...
Erick Rueda Jimenez
 
Nombres de frutas en poqomchi'
Nombres de frutas en poqomchi'Nombres de frutas en poqomchi'
Nombres de frutas en poqomchi'
Maurilio Juc Toc
 

La actualidad más candente (20)

Aprenda silabas m
Aprenda silabas mAprenda silabas m
Aprenda silabas m
 
Expresión Oral y Escrita
Expresión Oral y EscritaExpresión Oral y Escrita
Expresión Oral y Escrita
 
El diptongo
El diptongoEl diptongo
El diptongo
 
Cuadernillo lectoescritura
Cuadernillo lectoescrituraCuadernillo lectoescritura
Cuadernillo lectoescritura
 
El alfabeto sonidos
El alfabeto sonidosEl alfabeto sonidos
El alfabeto sonidos
 
Cuadernillo de escritura
Cuadernillo de escrituraCuadernillo de escritura
Cuadernillo de escritura
 
Sopa de letras
Sopa de letrasSopa de letras
Sopa de letras
 
Plan de Accion para Ingles 1
Plan de Accion para Ingles 1Plan de Accion para Ingles 1
Plan de Accion para Ingles 1
 
GuíA De Derechos Sociales
GuíA De Derechos SocialesGuíA De Derechos Sociales
GuíA De Derechos Sociales
 
Importancia de la gramática
Importancia de la gramáticaImportancia de la gramática
Importancia de la gramática
 
Abecedario para primer grado o 3 preescolar
Abecedario para primer grado o 3 preescolarAbecedario para primer grado o 3 preescolar
Abecedario para primer grado o 3 preescolar
 
El aprendizaje del ingles como lengua extranjera en la articulación básica pr...
El aprendizaje del ingles como lengua extranjera en la articulación básica pr...El aprendizaje del ingles como lengua extranjera en la articulación básica pr...
El aprendizaje del ingles como lengua extranjera en la articulación básica pr...
 
Efemerides Julio
Efemerides JulioEfemerides Julio
Efemerides Julio
 
Maria edumatica-instrumentos musicales
Maria edumatica-instrumentos musicalesMaria edumatica-instrumentos musicales
Maria edumatica-instrumentos musicales
 
Razones para enseñar gramática
Razones para enseñar gramática Razones para enseñar gramática
Razones para enseñar gramática
 
Nombres de frutas en poqomchi'
Nombres de frutas en poqomchi'Nombres de frutas en poqomchi'
Nombres de frutas en poqomchi'
 
Los gerundios
Los gerundiosLos gerundios
Los gerundios
 
Comprensión oral. Cómo desarrollar la capacidad de escuchar en el aula
Comprensión oral. Cómo desarrollar la capacidad de escuchar en el aula Comprensión oral. Cómo desarrollar la capacidad de escuchar en el aula
Comprensión oral. Cómo desarrollar la capacidad de escuchar en el aula
 
ADJETIVOS POSESIVOS EN INGLÉS
ADJETIVOS POSESIVOS EN INGLÉSADJETIVOS POSESIVOS EN INGLÉS
ADJETIVOS POSESIVOS EN INGLÉS
 
Morfología: El léxico
Morfología: El léxicoMorfología: El léxico
Morfología: El léxico
 

Similar a Guarani idiomatica 2018

Casos de concurrencia vocalica
Casos de concurrencia vocalicaCasos de concurrencia vocalica
Casos de concurrencia vocalica
César Vilca
 
Presentación.polo norte
Presentación.polo nortePresentación.polo norte
Presentación.polo norte
noefonse
 

Similar a Guarani idiomatica 2018 (20)

11 Guarani ñEe Regional Ytusaingo Tero Primera Parte
11 Guarani ñEe   Regional Ytusaingo   Tero  Primera Parte11 Guarani ñEe   Regional Ytusaingo   Tero  Primera Parte
11 Guarani ñEe Regional Ytusaingo Tero Primera Parte
 
Trabajo practico guarani
Trabajo practico guaraniTrabajo practico guarani
Trabajo practico guarani
 
Bastien- Piano básico Nivel elemental.pdf
Bastien- Piano básico Nivel elemental.pdfBastien- Piano básico Nivel elemental.pdf
Bastien- Piano básico Nivel elemental.pdf
 
Ejercicios iniciales de digitacion
Ejercicios iniciales de digitacionEjercicios iniciales de digitacion
Ejercicios iniciales de digitacion
 
Febrero 2020
Febrero   2020Febrero   2020
Febrero 2020
 
Idioma Japonés ( PDFDrive ).pdf
Idioma Japonés ( PDFDrive ).pdfIdioma Japonés ( PDFDrive ).pdf
Idioma Japonés ( PDFDrive ).pdf
 
Power praxias con niños
Power praxias con niñosPower praxias con niños
Power praxias con niños
 
R
RR
R
 
Diccionario Chanka Qichwa
Diccionario Chanka QichwaDiccionario Chanka Qichwa
Diccionario Chanka Qichwa
 
Estado Vegetativo Persistente
Estado Vegetativo PersistenteEstado Vegetativo Persistente
Estado Vegetativo Persistente
 
Acertijo Lingüístico y Matemático del Laberinto de los Sonidos que emiten los...
Acertijo Lingüístico y Matemático del Laberinto de los Sonidos que emiten los...Acertijo Lingüístico y Matemático del Laberinto de los Sonidos que emiten los...
Acertijo Lingüístico y Matemático del Laberinto de los Sonidos que emiten los...
 
Introducción al Buceo - Ernesto F Tornquist (1962)
Introducción al Buceo - Ernesto F Tornquist (1962)Introducción al Buceo - Ernesto F Tornquist (1962)
Introducción al Buceo - Ernesto F Tornquist (1962)
 
Cancionero ayacuchano
Cancionero ayacuchanoCancionero ayacuchano
Cancionero ayacuchano
 
Al bell mig de la terra - particel.la coral
Al bell mig de la terra - particel.la coralAl bell mig de la terra - particel.la coral
Al bell mig de la terra - particel.la coral
 
Vocabulario unidad 7
Vocabulario unidad 7Vocabulario unidad 7
Vocabulario unidad 7
 
Casos de concurrencia vocalica
Casos de concurrencia vocalicaCasos de concurrencia vocalica
Casos de concurrencia vocalica
 
Presentación.polo norte
Presentación.polo nortePresentación.polo norte
Presentación.polo norte
 
Verbs like gustar
Verbs like gustarVerbs like gustar
Verbs like gustar
 
Planificación Corpus Quechua
 Planificación Corpus Quechua  Planificación Corpus Quechua
Planificación Corpus Quechua
 
Gabriela Malerba. manual de identidad visual
Gabriela Malerba. manual de identidad visualGabriela Malerba. manual de identidad visual
Gabriela Malerba. manual de identidad visual
 

Último

Las Preguntas Educativas entran a las Aulas CIAESA Ccesa007.pdf
Las Preguntas Educativas entran a las Aulas CIAESA  Ccesa007.pdfLas Preguntas Educativas entran a las Aulas CIAESA  Ccesa007.pdf
Las Preguntas Educativas entran a las Aulas CIAESA Ccesa007.pdf
Demetrio Ccesa Rayme
 
Ediciones Previas Proyecto de Innovacion Pedagogica ORIGAMI 3D Ccesa007.pdf
Ediciones Previas Proyecto de Innovacion Pedagogica ORIGAMI 3D  Ccesa007.pdfEdiciones Previas Proyecto de Innovacion Pedagogica ORIGAMI 3D  Ccesa007.pdf
Ediciones Previas Proyecto de Innovacion Pedagogica ORIGAMI 3D Ccesa007.pdf
Demetrio Ccesa Rayme
 

Último (20)

10-08 Avances tecnológicos del siglo XXI.pdf
10-08 Avances tecnológicos del siglo XXI.pdf10-08 Avances tecnológicos del siglo XXI.pdf
10-08 Avances tecnológicos del siglo XXI.pdf
 
Lecciones 06 Esc. Sabática. Los dos testigos
Lecciones 06 Esc. Sabática. Los dos testigosLecciones 06 Esc. Sabática. Los dos testigos
Lecciones 06 Esc. Sabática. Los dos testigos
 
Las Preguntas Educativas entran a las Aulas CIAESA Ccesa007.pdf
Las Preguntas Educativas entran a las Aulas CIAESA  Ccesa007.pdfLas Preguntas Educativas entran a las Aulas CIAESA  Ccesa007.pdf
Las Preguntas Educativas entran a las Aulas CIAESA Ccesa007.pdf
 
Planeacion para 1er Grado - (2023-2024)-1.docx
Planeacion para 1er Grado - (2023-2024)-1.docxPlaneacion para 1er Grado - (2023-2024)-1.docx
Planeacion para 1er Grado - (2023-2024)-1.docx
 
Libros del Ministerio de Educación (2023-2024).pdf
Libros del Ministerio de Educación (2023-2024).pdfLibros del Ministerio de Educación (2023-2024).pdf
Libros del Ministerio de Educación (2023-2024).pdf
 
Presentación NORMA TECNICA 2024. minedu peru
Presentación NORMA  TECNICA 2024. minedu peruPresentación NORMA  TECNICA 2024. minedu peru
Presentación NORMA TECNICA 2024. minedu peru
 
La Evaluacion Formativa SM6 Ccesa007.pdf
La Evaluacion Formativa SM6  Ccesa007.pdfLa Evaluacion Formativa SM6  Ccesa007.pdf
La Evaluacion Formativa SM6 Ccesa007.pdf
 
Presentación de la propuesta de clase.pdf
Presentación de la propuesta de clase.pdfPresentación de la propuesta de clase.pdf
Presentación de la propuesta de clase.pdf
 
POEMAS ILUSTRADOS DE LUÍSA VILLALTA. Elaborados polos alumnos de 4º PDC do IE...
POEMAS ILUSTRADOS DE LUÍSA VILLALTA. Elaborados polos alumnos de 4º PDC do IE...POEMAS ILUSTRADOS DE LUÍSA VILLALTA. Elaborados polos alumnos de 4º PDC do IE...
POEMAS ILUSTRADOS DE LUÍSA VILLALTA. Elaborados polos alumnos de 4º PDC do IE...
 
Santa Criz de Eslava, la más monumental de las ciudades romanas de Navarra
Santa Criz de Eslava, la más monumental de las ciudades romanas de NavarraSanta Criz de Eslava, la más monumental de las ciudades romanas de Navarra
Santa Criz de Eslava, la más monumental de las ciudades romanas de Navarra
 
ACERTIJO LA RUTA DEL MARATÓN OLÍMPICO DEL NÚMERO PI EN PARÍS. Por JAVIER SOL...
ACERTIJO LA RUTA DEL MARATÓN OLÍMPICO DEL NÚMERO PI EN  PARÍS. Por JAVIER SOL...ACERTIJO LA RUTA DEL MARATÓN OLÍMPICO DEL NÚMERO PI EN  PARÍS. Por JAVIER SOL...
ACERTIJO LA RUTA DEL MARATÓN OLÍMPICO DEL NÚMERO PI EN PARÍS. Por JAVIER SOL...
 
ACERTIJO EL NÚMERO PI COLOREA EMBLEMA OLÍMPICO DE PARÍS. Por JAVIER SOLIS NOYOLA
ACERTIJO EL NÚMERO PI COLOREA EMBLEMA OLÍMPICO DE PARÍS. Por JAVIER SOLIS NOYOLAACERTIJO EL NÚMERO PI COLOREA EMBLEMA OLÍMPICO DE PARÍS. Por JAVIER SOLIS NOYOLA
ACERTIJO EL NÚMERO PI COLOREA EMBLEMA OLÍMPICO DE PARÍS. Por JAVIER SOLIS NOYOLA
 
TAREA_1_GRUPO7_ADMINISTRACIÓN_DE_EMPRESA.pptx
TAREA_1_GRUPO7_ADMINISTRACIÓN_DE_EMPRESA.pptxTAREA_1_GRUPO7_ADMINISTRACIÓN_DE_EMPRESA.pptx
TAREA_1_GRUPO7_ADMINISTRACIÓN_DE_EMPRESA.pptx
 
Salud mental y bullying en adolescentes.
Salud mental y bullying en adolescentes.Salud mental y bullying en adolescentes.
Salud mental y bullying en adolescentes.
 
Programa dia de las madres para la convi
Programa dia de las madres para la conviPrograma dia de las madres para la convi
Programa dia de las madres para la convi
 
REGLAMENTO FINAL DE EVALUACIÓN 2024 pdf.pdf
REGLAMENTO  FINAL DE EVALUACIÓN 2024 pdf.pdfREGLAMENTO  FINAL DE EVALUACIÓN 2024 pdf.pdf
REGLAMENTO FINAL DE EVALUACIÓN 2024 pdf.pdf
 
Realitat o fake news? – Què causa el canvi climàtic? - La desertització
Realitat o fake news? – Què causa el canvi climàtic? - La desertitzacióRealitat o fake news? – Què causa el canvi climàtic? - La desertització
Realitat o fake news? – Què causa el canvi climàtic? - La desertització
 
Biografía de Charles Darwin presentación.pptx
Biografía de Charles Darwin presentación.pptxBiografía de Charles Darwin presentación.pptx
Biografía de Charles Darwin presentación.pptx
 
Los dos testigos. Testifican de la Verdad
Los dos testigos. Testifican de la VerdadLos dos testigos. Testifican de la Verdad
Los dos testigos. Testifican de la Verdad
 
Ediciones Previas Proyecto de Innovacion Pedagogica ORIGAMI 3D Ccesa007.pdf
Ediciones Previas Proyecto de Innovacion Pedagogica ORIGAMI 3D  Ccesa007.pdfEdiciones Previas Proyecto de Innovacion Pedagogica ORIGAMI 3D  Ccesa007.pdf
Ediciones Previas Proyecto de Innovacion Pedagogica ORIGAMI 3D Ccesa007.pdf
 

Guarani idiomatica 2018

  • 1. LENGUA GUARANÍ Acheguety guaraní a – ã – ch – e - ẽ – g – g̃ – h – i –ī – j – k – l – m – mb – n – nd – ng – nt – ñ – o – õ – p – r – rr – s – t – u – ũ – v – y – ỹ - ‘(puso) Muanduhe guaraníme - La acentuación en guaraní Guaraníme jajesarekova´erã pu´ae pu´atã rehe ha ndaha´éi ñe´ẽpehẽ pu´atãre castellanope guáicha. Upéicha: Pu´ae pu´atã: ha´e upe ja´e hatãvéva peteĩ ñe´ẽme. Techapyrã : Vaka mbo´ehára sapatu sapukái Pu´ae paha: ha´e upe oĩva opahápe ñe´ẽ. Techapyrã: Vaka mbo´ehára sapatu sapukái Ñe’ẽ ipu’atãteĩva: Ha’e umi oguerekóva peteĩ muanduhe pu’atã, ojehaíva térã ojehai’ỹva. Techapyrã: sái tembi’u upéicha Ñe’ẽ ipu’atã’etáva: Ha’e umi oguerekóva mokõi ỹrõ hetave muanduhe pu’atã, ojehaíva térã ojehai’ỹva. kuñakarai yvotyty yvotytýre Jesarekopyrã: Umi ñe’ẽ ipu’atã’etáva oguaraha muanduhe pu’atã ha’erõ pu’ae paha’ỹ. Umi pu’ae paha ári ndojehaíri muanduhe pu’atã Pureko muanduhe Omoambuete voi ñe’ẽ he’iséva. Guaraníme oĩ Pureko hatãva ha Pureko kangýva. Oñemoñe’ẽ hag̃ua hekoitépe peteĩ moñe’ẽrã ojepuru ko muanduhe pu’atã. a) Ramo: he’ise “hace poco”, “recién” ojepurúrõ Pureko Hatãva reheve. Aguapyramo Recién me senté Jaharamo Hace poco nos fuimos Amóva osapukairamo Aquel gritó hace poco b) Ramo: He’ise “si” ojepurúrõ Pureko kanguýva reheve Techapyrã: Aguapýramo Si me sentara Jaháramo Si nos vamos Amóva osapukáiramo Si aquél gritara o gritase a) Rire: he’ise “después” ojepurúrõ Pureko hatãva reheve. Techapyrã:  Cherupi rire, apytu’u. Después de que me alzó, descansé.  He’i rire chupe, ou. Después de que le dijo, vino. b) Rire: he’ise “si” ojepurúrõ Pureko kangỹva reheve. Techapyrã:  Cherupi rire, apytu’uva’erãmo’ã - Si me hubieses alzado habría descansado.  He’i rire chupe, oikuaava’erãmo’ã Si hubiera dicho, lo sabría. Muandehe pu´atã omoambue ñe´ē he´iséva.  ápe: aquí, acá  ape: espalda, superficie  mbói: víbora, serpiente
  • 2.  mboi: desnudar, desvestir  tái: picante  tai: letra  áva: cabello  ava: hombre  hái: ácido  hai: escribir, grabar TIGUA RECHAUKAHA - LA MARCA DE LA NASALIDAD  Guaraníme jaguereko pu´ae jurugua ha tĩguáva ha avei pundie jurugua ha tĩgua.  Pu´ae jurugua Pundie jurugua a- e- i-o-u-y ch-g-h-j-k-l-p-r-rr-s-t-v  Pu´ae tĩgua Pundie tĩgua ā- ē- ī- ō-ū- ȳ ḡ- m- mb- n- nd- ng-nt-ñ 1- Oīramo pu´ae tĩgua omoirūva pundie tĩguáme ndoraháiva´erā tĩgua rechaukauha “ ̃ ”.  Techapyrā: anína a- ní- na karumbe ka- ru- mbe 2- Pu´ae tĩgua omoĩruramo pundie juruguápe, oguerahamanteva´erã tīgua rechaukaha “ ̄”̄. Techaukara ̄: oñepyrū o – ñe- py -rū Tupā Tu- pā 3- Pu´ae pu´atā ha´éramo avei pu´ae tīgua, oguerahanteva´erā tīgua “ ̄” rechaukaha año. nekane´ōta ne – ka – ne - ´ō - ta Tīgua rechaukaha omoambue ñe´ēnguéra ojuehegui. Techapyrā: pytā: rojo okē: puerta Tāi: diente pyta: talón oke: duerme Tái: picante pytū: oscuridad pirī: escalofrío Tai: letra pytu: aliento piri: estepa Pē: romperse āva: estos/as akȳ: mojado Pe: chato áva:cabello aky: verde, inmaduro Ã: estos/as – alma apovō: pegajoso kuā: dedo A: fruta – caerse apovo: al saltar kua: agujero SILABAS EN GUARANÍ Ñe´ẽpehẽ: Ha´e peteĩ taipu térã peteĩ taipu aty oñemoñe´ẽva peteĩ jeýpe. Ñe´ẽpehẽ guaraníme oiko:  pundie ha pu´aégui  pu´ae añógui. Ñe´ẽ guaraníme ndopái pundiépe - Opa pu´aépe. Pundiekõinguéra (ch- mb – nd – ng – nt –rr) ndojeíri ojuehegui ñe´ẽpehẽ ñembojaópe.  Ojapo ñe’ẽpehẽ pu’ae ohóva upe rire reheve. PUKÕI, PUAPY HA PUKÕI’Ỹ Pukõi niko mokõi pu´ae oĩva peteĩ ñe´ẽpehẽme. Techapyrã:  Ryguasu: ry - gua – su  mokõi: mo - kõi
  • 3.  Jogua: jo – gua PUAPY Techapyrã:  guaikuru: guai - ku - ru  kuãirũ: kuãi - rũ  tuguái: tu - guái  g̃uaig̃ui: g̃uai - g̃ui PUKOI´Y Mokõi pu´ae atã ojojuhúramo peteĩ ñe´ēpehēme ojehekýiva´erã ojuehegui. Avei umi oĩhápe pu´ae atãha pu´ae kangy ha pe pu´ae kangy ári ho´áramo muanduhe, ojeíva´erã ojuehegui katuete. Ejemplo: Kuaa – saber = kua – a Arai – nublado = a – ra – i Kuñataî – jovencita = ku – ña – ta – î Poapy – ocho = po – a – py Jesarekopyrã – Para tener en cuenta: Pu’ae atã – Vocales fuertes: a – ã – e – ê – o – õ Pu’ae kangy – Vocales débiles: i – î – u – û – y – ÿ Ñamba’apo haguã – Para trabajar 1. Ñamongora ñe’ê oguerekóva pukõi. Encerramos en círculo las palabras que tengan diptongo. gua’u karai pakõi kuatia mboriahu tuicha muã 2. Jahaiguy ñe’ê oguerekóva puapy. Subrayamos las palabras que tengan triptongo. Kaigue guaikuru kuaa tuguái paapy guéi hikuái 3. Ñambosa’y ñe’ê oguerekóva pukõi’ÿ. Coloreamos las palabras que tengan adiptongo. Pyrai uke’i ojokuái mboi tái atúa 4. Ñamoñe’êpehê ko’ã ñe’ê ha ja’e pukõi, puapy terã pukõi’ÿpa. Separamos en sílabas las palabras y señalamos el diptongo, triptongo o adiptongo. Kyguái Añuã Oitypei Ndahykuéi Ndoguéi Osapukái Mba’éichapa Mokõi Kuñataî Tembiayhu Arai Karia’y ÑE´ERIREGUA- Posposiciones - Ojepuru ñe´e rire. Monosilábicas Polisilábicas Iñe’ẽpehẽtaĩva (oho ñeé rapo ndive) Iñe’ẽpehẽ’etáva (Ndói ñe´e rapo ndive) Pe Peve Ári
  • 4. Me Meve Rupi Gui Guive Gotyo Re Rehe Vove Gua Guara Hagua ndi Ndive Mboyve ỹ Rehe´y Techapyra Roberto ohóta Piribebúipe. Che akãme oĩ heta ky. Pe --------- ojeipuru ñe’ẽ jurugua reheve Me----------- ojeipuru ñe’ẽ tĩgua reheve Che ru ou Carapeguágui. Ho’a kavaju árigui. Gui____ ojeipuru ñe’ẽ jurugua ha tĩgua reheve. Amo mita oñani kokuére. Oguata ka’aguýre umi kuñatãi. re ____ ojeipuru ñe’ẽjurugua ha tig̃ua reheve. Umi temimboé ha’e Atyragua. Moõguapa nde? gua___ ojeipuru ñe’ẽ jurugua ha tig̃ua reheve. Víctor osẽ isyndi. Lolo okaru kalo ha itykérandi. Ndi__ ojeipuru ñe’ẽ jurugua ha tig̃ua reheve. Ha’ekuéra opyta tupa’ỹre. Hese’ỹ ndaikatúi aiko. Ỹ____ ojeipuru ñe’ẽ jurugua ha tig̃ua reheve. Jajoecha peve. Che akã meve Peve____ ojeipuru ñe’ẽ jurugua reheve. Meve____ ojeipuru ñe’ẽ tĩgua reheve. Rohecha guive rohayhu. Aikuaa guive rohayhu. Guive____ojeipuru ñe’ẽ jurugua ha tig̃ua reheve.
  • 5. TERO Clasificación de los sustantivos: TERO ÑEMOHENDA - Iñe'ẽpu'andu rupi (por su fonética) - Ijysaja rupi (por su morfología) - Hetepy rupi (por su estructura) - He'iséva rupi (por su significación) - Ipysokue rupi (por su extensión) Tero ñemohenda iñe’ẽpu’andu rupi 1.1. Tero Tĩgua (sustantivos nasales)  2.1.2. Tero Jurugua (sustantivos orales) 2.1.1. Tero Tïgua: Ha'e umi tero oguerekóva pu'ae tĩgua (ã - ẽ - ĩ - õ - ũ – ỹ), térã pundie tĩgua (g - m - mb - n - nd - ng - nt – ñ) ipype. Techapyrã: (ejemplos)  Mandyju  Petỹ  Tañykã  Tetyma. 2.1.2. Tero Jurugua: Ha'e umi tero oguerekóva pu'ae jurugua (a - e- i - o - u – y), térã pundie jurugua (ch - g - h - j - k - l - p - r - rr - s - t - v - puso) ipype. Techapyrã:(ejemplos)  Apyka  Ao  Juru  Yvága. 2.2. Tero ñemohenda ijysaja rupi[jehaijey | editar código]  2.2.1. Tero Ijysajateĩva (sustantivos uniformes)  2.2.2. Tero Ijysajakõiva (sustantivos biformes)  2.2.3. Tero Ijysaja'apýva (sustantivos triformes)  2.2.4. Tero Ijysajarundýva (sustantivos cuatriformes) 2.2.1. Tero ijysajateĩva: Ha'e umi tero oguerekóva peteĩ ysaja año ojepuru hagua. Techapyrã:  Jagua / pyhare / avañe'ẽ 2.2.2. Tero ijysajakõiva: Ha'e umi tero oguerekóva mokõi ysaja ojepuru hagua. Peteĩva héra ysaja’ypy ha oñepyrũjepi “T”-pe, ha ambuéva katu héra ysajapuru ha oñepyrũ “R”-pe. Ko’ã tero apytépe oĩve umi ombohérava ñane pehẽnguépe. Techapyrã:  Ysaja'ypy: Ta'ýra - Tajýra - Túva - Tykéra  Ysajapuru: Ra'y - Rajy - Ru - Ryke 2.2.3. Tero ijysaja’apýva: Ha'e umi tero oguerekóva mbohapy ysaja ojepuru hagua. Ko’ãvape pe ysaja’ypy oñepyrũkuaa “T” térä “O”-pe, ha umi mokõi ysajapuru katu oñepyrũjepi “R” peteĩ-va ha ambuéva “H”-pe. Techapyrã:  Ysaja'ypy: Tova - Tetyma - Tañykã - Téra - Óga  Ysajapuru 1: Rova - Retyma - Rañykã - Réra - Róga  Ysajapuru 2: Hova - Hetyma - Hañykã - Héra – Hóga
  • 6. 2.2.4. Tero ijysajarundýva: Ha'e umi oguerekóva irundy ysaja ojepuru hagua. Koichagua terópe ysaja’ypy oñepyrũ “T”-pe, ha umi mbohapy ysajapurúgui mokõi oñepyrũ “R” ha “H”- pe. Ysaja-puru mbohapyha katu oñepyrũkuaa ambue pundiépe. Techapyrã:  Ysaja'ypy : Tymba - To'o  Ysajapuru 1 : Rymba - Ro'o  Ysajapuru 2 : Hymba - Ho'o  Ysajapuru 3 : Mymba - So'o 2.3. Tero ñemohenda hetepy rupi  2.3.1. Teroteĩ (sustantivos simples)  2.3.2. Teroeta (sustantivos compuestos) 2.3.1. Teroteĩ: Ha’e umi tero oguerekóva ipype peteĩ ñe’ẽ añón-te térã oñembohetepeteĩva. Techapyrã:  Po  Py  Ara 2.3.2. Teroeta: Ha’e umi tero oguerekóva ipype mokõi térã hetave ñe’ẽ. Peteĩ ñe’ẽme ojojuhu ha oñomopeteĩ mokõi térã hetave ñe’ẽrapo, ha ojoajukatúvo ombohérava hikuái peteĩ mba’e pyahu. Peteĩ ñe’ẽntema oiko chuguikuéra. Techapyrã:  Apykahai  Tupãmba’ejára  Ararundy 2.4. Tero ñemohenda he’iséva rupi  2.4.1. Tero Ijysajakuaáva (sustantivos concretos)  2.4.2. Tero Ijysajakuaa'ỹva (sustantivos abstractos) 2.4.1. Tero ijysajakuaáva: Ha’e umi tero ñañandúva, jahecháva, hetéva, añeteguáva, ikatúva ñaha’ã ipohyikue, isa’y térã ijysaja. Techapyrã:  Jagua / apyka / óga. 2.4.2. Tero ijysajakuaa’ỹva: Ha’e umi tero nañañandúiva, jahe-cha’ỹva, añetegua’ỹ, ha noñembohetéiva. Ikatu’ỹva ñaha’ã ipoh-yikue, isa’y térã ijysaja. Techapyra:  Tupã / Yvága / Py'aguapy / Tekojoja 2.5. Tero ñemohenda ipysokue rupi  2.5.1. Teratee (sustantivos propios)  2.5.2. Teratee'ỹva (sustantivos comunes) 2.5.1. Teratee: Ha'e umi téra teete oñeme’ẽva ava, mymba, ka-'avo, térã mba'épe, ha heratee rupi ojoavýmava ambuévagui. Techapyrã:  Chive / Paraguay / Kanindeju 2.5.2. Teratee’ỹva: Ha'e umi téra oñeme’ẽva ava, mymba, ka'avo térã mba'e aty ojojoguáva térä ojueheguáva ha ojojaveguávape. Techapyrã:  Kuña / Guyra / Táva
  • 7. JESAREKOPYRÃ 1) Guarani ñe’ẽtépe ndajajuhumo’ãi tero ñemohenda heñoi rupi Castellano-peguáicha. Guaraníme ñe’ẽrapo naiñambuéi. Castellano-pe katu iñambue. Aipórõ, ha jepémo upéicha, Guaraníme jajuhukuaa avei tero ñemohenda heñói rupi (por su orígen), kóicha:  1.1. Tera’ypy (sustantivo primitivo). Noñemoñáiva ambue ñe’ẽgui. Techapyrã: juru – tye – tĩ.  1.2. Teramoñare (sustantivo derivado). Ãva oñemoña oñembojoajúvo tero’ypýre opaichagua ñe’ẽ ỹrõ ñe’ẽpehẽtai. Techapyrã:  Juru (juru’i – juruvã – jurupy – jurukua)  Tye (tye’i – tyevu – tyepy – tyepo)  Tĩ (tĩgua – tĩngua – tĩmbe – tĩndy) 2) Guaraníme tero ñemohenda iñe’ẽpu’andu rupi oñemom-ba’eguasueterei. Péicha, tero jurugua ndive katuete jaipuru-va’erã ñe’ẽpehẽtai jurugua ha tero tĩgua ndive katuete jaipuru- va’erã ñe’ẽpehẽtai tĩgua. Techapyrã:  Aguaity / Ñanandy / Jaikuaaháicha "Aguai" niko tero jurugua, upévare ñam-bojoajuva’erã hese ñe’ẽpehẽtai "ty". "Ñana" katu tero tĩgua upévare ñambojoapy hese ñe’ẽpehẽtai "ndy". TERO ARAPURU  3.1. Ysaja Arapuru Agagua (forma utente presentiva)  3.2. Ysaja Arapuru Mboyvegua (forma utente preteritiva)  3.3. Ysaja Arapuru Upeigua (forma utente futuritiva)  3.4. Ysaja Arapuru Mo'ãva (forma utente frustrativa) Ko’ã ysaja oñanduka tero arapuru: ága, yma térã upéi. Oĩ avei oñandukáva tero arapuru oñembo’ajemo’ãva ha noñem-bo’ajéiva: 3.1. Arapuru Agagua: Ha’e pe oñandukáva tero puru agaite-voi. Techapyrã:  ao (che ao) /  Pa'i (Amo Pa'i) /  rembireko (ne rembireko) /  akã (iñakã) / 3.2. Arapuru Mboyvegua: Ha’e pe oñandukáva tero puru ange, kuehe térã yma (hi’arejepéva). Kóicha jave oñembojoapyva’erã teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua: kue, ngue, re. Techapyrã:  ao (che aokue) /  rembireko (ne rembirekore) /  akã (iñakãngue) / 3.3. Arapuru Upeigua: Ha’e pe oñandukáva tero puru upeigua, tenonderã gotyo. Kóicha jave oñembojoapyva’erã ñe’ẽpehẽtai upeigua: rã. Techapyrã:  ao (che aorã) /  rembireko (ne rembirekorã) /  Pa'i (mbohapy pa'irã) /
  • 8. 3.4. Arapuru Mo'ãva: Ha’e pe oñandukáva tero puru mo’a. Opurutava’ekue ha ojepuru’ỹva. Kóicha jave oñembojoapyva’erã ñe’ẽpehẽtai upeigua: rãngue. Techapyrã:  ao (Che aorãngue) /  rembireko (ne rembirekorãngue) /  Pa'i (Mbohapy Pa'irãngue) / TERO MOAMBUEHA  4.1. Meña (género)  4.2. Papapy (número)  4.3. Kokatu (grado) 4.1. MEÑA  4.1.1. Kuimba'e Meña (género masculino)  4.1.2. Kuña Meña (género femenino)  4.1.3. Meña'ỹva (género neutro)  4.1.4. Meñajoja (género común)  4.1.5. Meñakuaa'ỹva (género epiceno) 4.1.1. KUIMBA'E MEÑA. Ko’ápe ija umi tekove heko-kuimba’éva. Upévare avei heta jey oñembojoapy teróre ñe’ẽ: “kuimba'e”, péicha jave oikóva ñe’ẽpehẽtai upeiguárõ. Ojepu- rukuaa avei ñe’ẽpehẽtai upeigua: "me", oñemomeña kuimba’e hagua peteĩ tero. Kóva ojepuru umi téra hekokuña añóva ndive; ja’eporãsérõ, oguereko’ỹva kuimba’e meña. Techapyrã:  karai /  kavaju /  mitãkuimba'e /  vakame /  ryguasume / 4.1.2. KUÑA MEÑA. Ko’ápe katu ija umi tekove hekokuñáva. Upévare avei heta jey oñembojoapy teróre ñe’ẽ: “kuña”, péicha jave oikóva ñe’ẽpehẽtai upeiguárõ. Techapyrã:  Kuñataĩ /  vaka /  Kame /  mitãkuña /  jaguakuña / 4.1.3. MEÑA'YVA. Ko’ápe ija umi mba’ehekove’ỹva; ja’eporãsérõ, ndahekokuimba’é’ỹ ha hekokuñá’ỹva. Amo hapó-pe, imeña’ỹva. Techapyrã:  Apyka /  Tesa /  Yvytu /  Yvága /  Tekojoja /  Táva / 4.1.4. MEÑAJOJA. Ko’ápe katu ija umi tero ojoavy’ỹva, ojepurukuaáva kuimba’e ha kuñáramo. Ko’ãva rehe, oñembojoa-vy hagua, oñembojoapy ñe’ẽpehẽtai upeiguárõ: “kuimba'e” ha “kuña”, peicharõ añoite oñembohekokuimba’e ỹrõ katu oñem-bohekokuña. Techapyrã: “Mitã” (kóva jaipurukuaa kuimba’e ha kuñarõ. Ñambojoavysérõ, ñambojoajúmanteva’erã hesekuéra: “kuimba’e” / mitã-kuimba’e; ha “kuña” / mitãkuña).
  • 9. “Memby” (kóva avei jaipurukuaa kuimba’e ha kuñarõ. Ñambojoavysérõ, ñambojoajúmanteva’erã hesekuéra: “kuimba’e” / membykuimba’e; ha “kuña” / membykuña). 4.1.5. MEÑAKUAA'YVA. Ko’ápe ija umi mymba mirĩmimi, michĩgui ndojekuaáiva ha’épa kuimba’e térã ha’épa kuña. Techapyrã:  tahýi /  ñati'ũ /  lembu /  tarave / 4.2. PAPAPY  4.2.1. Papykõi (número genérico)  4.2.2. Papyteĩ (número singular)  4.2.3. Papyeta (número plural) 4.2.1. PAPYKÕI. Guaraníme niko tero ndaipapapyjekuaái ha’eño jave; ja’eporãsérõ, noĩri papyteĩme ha noĩrinte avei pap-yetápe. Upévare ja’e upe jave tero ipapykõiha. Techapyrã:  jagua /  óga /  apyka /  karai /  tesa /  yvytu / 4.2.2. PAPYTEĨ. Tero ipapyteĩ hagua katuete ogueraha-va’erã Teroja Moteĩva papyteĩme (techaukarã, mba’éva, papý-va térã kuaa’ỹva). Techapyrã:  Ko jagua /  Pe yvytu /  Amo karai /  Upe pyhare /  Peteĩ apyka /  Che róga / 4.2.3. PAPYETA  4.2.3.1. Papyeta apopyre (plural de construcción)  4.2.3.2. Papyetaite (plural específico) 4.2.3.1. PAPYETA APOPYRE. Tero ipapyeta hagua katuete oguerahava’erã Teroja Moteĩva papyetápe (techau-karã, mba’éva, papýva térã kuaa’ỹva). Techapyrã:  Ko'ã karai /  Umi apyka /  Heta karai /  Mayma yvoty. 4.2.3.2 PAPYETAITE  a. Papyetaite Ha'etéva (plural especifico discriminativo)  ã. Papyetetaite Mbohetáva (plural específico de multitud) a. PAPYETAITE HA'ETÉVA. Kóva ojehu ñambojoajúrõ teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua “kuéra” (tero jurugua ndive), ha “nguéra” (tero tĩgua ndive). Ko’ã ñe’ẽpehẽtai (kuéra ha nguéra) katuete ojoajuva’erã teróre.
  • 10. Techapyrã:  karaikuéra /  ogakuéra /  mitãnguéra /  ñe'ẽnguéra. ã. PAPYETAITE MBOHETÁVA. Kóva ojehu ñambojoajúrõ teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua “eta”, tero ijapýrõ pu’ae kangýpe (i - ĩ - u - ũ - y - ỹ); ha “ita”, tero opárõ pu’ae atãme (a - ã - e - ẽ - o - õ). Techapyrã:  Tero opáva Pu'ae'atãme: jaguaita - apykaita - ogaita. Tero opáva Pu'ae kangýpe: kavajueta - ju'ieta - petỹeta. 4.3. KOKATU  4.3.1. Kokatu'ypy (grado positivo)  4.3.2. Kokatu Mbojojáva (grado comparativo)  4.3.3. Kokatu Tuicháva (grado superlativo)  4.3.4. Kokatu Tuichavéva (grado supersuperlativo)  4.3.5. Kokatu Tuichaitéva (grado superlativísimo)  4.3.6. Kokatu Tuichaitevéva (grado ultrasuperlativo)  4.3.7. Kokatuvusu (grado excelso) 4.3.1. KOKATU'YPY. Kóva niko oñanduka tero ha’etéva, heko-petéva, ndahekoambuéiva. Nombojoapýiva hese mba’eveichagua ñe’ẽpehẽtai. Techapyrã:  yvoty /  mitã /  karia'y /  kuimba'e / 4.3.2. KOKATU MBOJOJÁVA  4.3.2.1. Kokatu Mbojojáva Mbotuicháva (comparativo de superioridad)  4.3.2.2. Kokatu Mbojojáva Moñondivéva (comparativo de igualdad)  4.3.2.3. Kokatu Mbojojáva Momichĩva (comparativo de inferioridad) 4.3.2.1. KOKATU MBOJOJÁVA MBOTUICHÁVA. Kóvape katu peteĩ tero, mokõigui, oñembotuicha ñe’ẽpehẽtai upeigua "ve" rupive; ja’eporãsérõ, tuichave ambuégui. Techapyrã:  Luchi ikaria'yve Luchígui /  Kóva ijyvotyve amóvaicha / 4.3.2.2. KOKATU MBOJOJÁVA MOÑONDIVÉVA. Kóva oñan-duka mokõi térã hetave tero ojojaha, ndojoavyiha ojoehegui. Pe-varã peteĩvare oñemboajúva’erã katuete ñe’ẽpehẽtai upeigua "icha". Techapyrã:  Luchi ikaria'y Lakúicha /  Kóva ijyvoty amóvaicha / 4.3.2.3. KOKATU MBOJOJÁVA MOMICHĨVA. Kóvape katu pe-teĩ tero, mokõigui, oñemomirĩ ñe’ẽpehẽtai upeigua "ive" rupive; ja’eporãsérõ, imirĩve ambuégui. Techapyrã:  Luchi ikaria'y 'ive Lakúgui /  Kóva ijyvoty'ive amóvagui /
  • 11. 4.3.3. KOKATU TUICHÁVA. Kóva ha umi ambue kokatu ñahe-sa’ỹijótava oñanduka tero ñemongakuaakuaave, ñembo-tuichatuichave. Ko kokatu ombojoaju teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua "ite", tero ijapýrõ pu’ae kangýpe (i - ĩ - u - ũ - y - ỹ); ha “ete”, tero opárõ pu’ae atãme (a - ã - e - ẽ - o - õ). Techapyrã:  karia'yete /  karaiete /  mitãite / 4.3.4. KOKATU TUICHAVÉVA. Kóva ombojoaju teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua "iterei", tero ijapýrõ pu’ae kangýpe (i - ĩ - u - ũ - y - ỹ); ha “eterei”, tero opárõ pu’ae atãme (a - ã - e - ẽ - o - õ). Techapyrã:  karia'yeterei /  karaieterei /  mitãiterei / 4.3.5. KOKATU TUICHAITÉVA. Kóva ombojoaju teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua "rasa". Techapyrã:  karia'yrasa /  mitãrasa / 4.3.6. KOKATU TUICHAITEVÉVA: Kóva ombojoaju teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua "itereirasa", tero ijapýrõ pu’ae kangýpe (i - ĩ - u - ũ - y - ỹ); ha “etereirasa”, tero opárõ pu’ae atãme (a - ã - e - ẽ - o - õ). Techapyrã:  karia'yetereirasa /  mitãitereirasa / 4.3.7. KOKATUVUSU: Kóva ha’ehína kokatukuéra ruvicha, upe tuichavéva, ijojaha’ỹva. Kóva ombojoaju teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua "pavẽ". Techapyrã:  Karia'ypavẽ /  Mburuvichapavẽ / JESAREKOPYRÃ Ko’ã ñe’ẽpehẽtai kokatuguigua jaipurúva tero ndive, ha’e avei umi jaipurútava teroja, ñe’ẽtéva ha ñe’ẽteja ndive.
  • 12. TEMBIAPORA: AMBOHASA GUARANÍ ÑE´EME SUSTANTIVO:………………… (Trabajo presencial)5p CLASIFICACIÓN DE LOS SUSTANTIVOS: ……………………………………………. - POR SU FONÉTICA:……………………………… - POR SU MORFOLOGÍA:……………………… - POR SU ESTRUCTURA:………………………… - POR SU SIGNIFICACIÓN:……………………… - POR SU EXTENSIÓN:…………………………… 1. Sustantivo según su fonética:……………………………………………………………  Nasales Ej  Orales Ej 2. Sustantivo según su morfología  Uniformes Ej  Biformes Ej  Triformes Ej  Cuatriformes Ej 3. Sustantivo según su estructura  Simples Ej  Compuestos Ej 4. Sustantivo según su significación  Concretos Ej  Abstractos Ej 5. Sustantivo según su extensión  Propios Ej  Comunes Ej FORMA UTENTE DE LOS SUSTANTIVOS:………………………………………………………  Forma utente presentiva  Forma utente preteritiva  Forma utente futuritiva  Forma utente frustrativa ACCIDENTES DE LOS SUSTANTIVOS:…………………………………………………………… A- Género …………………………………………………………….. B- Número …………………………………………………………….. C- Grado ……………………………………………………………. A- GÉNERO  Masculino:  Femenino:  Neutro:  Común:  Epiceno: B- NÚMERO  Genérico  Singular  Plural - Plural de construcción - Plural específico Plural específico discriminativo Plural específico de multitud C- GRADO  Grado positivo
  • 13.  Grado comparativo  Grado superlativo  Grado supersuperlativo  Grado superlativísimo  Grado ultrasuperlativo  Grado excelso Amoñe´é moñe´éra ha upéi aguenohe chugui ojejeruréva chéve. ÑANDUTI Oikómindajeraka’e peteĩ mitãkaria’y, Mburuvicha ra’y, imbarete ha iñakuãitereígui oje’éva chupe "Ñandu Guasu". Peteĩ ko’ẽme ohechakuaa sapy’a iñakãraku vaieteha peteĩ mitãkuña peky porãitére. Ha’ekuéra ojokakuaairũ. Hetaiterei oiko upe rupi karia’y hesahóva avei pe mitãkuña rehe ha Ñandu Guasu, ohechakuaávo upéva, omendaséntema hese pya’évoi. Pe mitãkuña he’i chupe: -Ñamendáta rerúramo chéve peteĩ jopói añetete, oikoéva ambuekuéra jopóigui; peteĩ jopói iporã ha iñambuére imbyekoviapy’ỹva; upéicha rehechaukáta chéve ne mborayhu, he’i chupe. Péicha he’ira’e avei pe mitãkuña maymáva karia’ýpe. Sapy’aitérõ guarã ijaty hogapýpe mba’eporãita oĩhaguéicha pe jerére. Ojereru chupe umi mbo’y ajurigua guyra rague sa’y paragui ijapopyre, ahániri katu umi namichãi itamby mimbíguigua térã itavera paráguigua. Ojereru avei ichupe umi piri ipyahapyre opáichagua ha umi yvoty iporãvéva oĩva ñande ka’aguy rovyũre. Ha katu umi jopói apytépe ndaipóri peteĩntejepe Ñandu Guasu remime’ẽngue. Ndojekuaavéi upe rupi Ñandu Guasu. Ha’e ohóra’e ka’aguýre ojeporekávo mba’e iporãvéva rehe ikatuva’erã omohu’ũ pe mitãkuña korasõ. Ojuhusénte peteĩ mba’e porã oguerúva’erã jahechápa nomo-py’akyrỹiri pe imborayhúpe. Mombyry oikoháre, umi imba’ekañývaicha, ojuhu sapy’a peteĩ Ka’aguy Jarýi Rekoporã ojapóvahina peteĩ ao pyahapyre mimbi ojeguapáva kuarahy sa’ýpe. Ñandu Guasu oha’arõ oipyahapa porãraẽ peteĩ yvyra rakãre, ha ojapyhýta jave ogueraha haguã hembiayhúpe, oñemboja upépe "Jasy Ñemoñare", oikóva avei pe mitãkuñáre ijaguara. Opa’ã hikuái upépentevoi ojuehe peteĩ ñorairõ miémape. Ñandu Guasu ipu’aka Jasy Ñemoñare rehe ha ojapyhývo pe mba’e potapyrã, Ka’aguy Jarýi Rekoporã rembiapokue, osopa umi iñinimbo ha oparei chugui ipópe. Heta oñeha’ã rire Ñandu Guasu opyta jey mba’eve’ỹre. Oguapy upe rupi peteĩ yvyra rakã guasu piru ñeno ári ojepy’amongeta. Upéicha oĩháguihina, ohechasapy’a isy guãiguĩmíme oguãhẽ oúvo hendápe oipytyvõvo chupe. Ohechápype imemby karia’ýpe ojehúva, oipyhy oigo’o umi iñakãrague moroti ha oñepyrũ oipyaha. Ojapo upéicha peteĩ mba’e neporãmbajepéva, Ka’aguy Jarỹi Rekoporã rembiapokue joguahaite ha oikoénte chugui ikatúgui ko’ágã jajapyhy ha jaipokytypa oñembyai’ỹre. Ojopévo kuarahy, ovávaicha hese umi sa’y opáichagua, pytã, sa’yju, hovy, morotĩva ha oiko chugui peteĩ mba’e pyahapyre jegua omimbipáva ha ombohéra hikuái "Ñanduti". Péa he’ise "Ñandu Atĩ” (Canas de avestruz). Upéramo avei ombohéra hikuái "Ñandu" umi mymbami ka’aguýre oikóva oipyaha guáiguimi rembiapokue joguaha. Upete guive kuñanguéra ñande ypykue, ha agãite peve kuñakarai, kuñataĩ ha mitãkuña’i jepeve, Paraguay ñemoñaréva, ojapo péva pe tembiapo porãite jaguerohorypa’ỹva araka’eve ha omimbipáva kuarahýicha, sa’yeta ombojegua jukýgui chupe ha ñande resa omopyryrỹi kunu’ũva vy’águi. Embohasa España ñe´eme Oikómindajeraka’e peteĩ mitãkaria’y, Mburuvicha ra’y, imbarete ha iñakuãitereígui oje’éva chupe "Ñandu Guasu". Peteĩ ko’ẽme ohechakuaa sapy’a iñakãraku vaieteha peteĩ mitãkuña peky porãitére. Ha’ekuéra ojokakuaairũ. Hetaiterei oiko upe rupi karia’y hesahóva avei pe mitãkuña rehe ha Ñandu Guasu, ohechakuaávo upéva, omendaséntema hese pya’évoi. Pe mitãkuña he’i chupe: -Ñamendáta rerúramo chéve peteĩ jopói añetete, oikoéva ambuekuéra jopóigui; peteĩ jopói iporã ha iñambuére imbyekoviapy’ỹva; upéicha rehechaukáta chéve ne mborayhu, he’i chupe. Péicha he’ira’e avei pe mitãkuña maymáva karia’ýpe. +
  • 14. Ahaiguy tero opaichagua ha upéi amohenda kuatiápe- Teroja Guaraníme TEROJA GUARANÍME 1 HE'ISÉVA 2 TEROJA ÑEMOHENDA o 2.1TEROJA TEKOME'ẼVA o 2.2TEROJA MOTEĨVA 3 TEROJA MOAMBUEHA o 3.1.Papapy o 3.2 Meña o 3.3 Kokatu TEROJA ÑEMOHENDA TEROJA TEKOME'ẼVA: Ha'ehína umi teroja otekome'ẽ térã otekochaukáva terópe. Techapyrã: puku / mbyky / porã / vai /pyahu / tuja / yvate / karape /piru / kyra / TEROJA MOTEĨVA: Ha’ehína umi teroja omoteĩva teró-pe. Ohechauka, oñemomba'e térã oipapakuaáva terópe. Ñe'ẽjoajukatúpe ko'ã teroja moteĩvagui oiko moĩmbaha moteĩva. Teroja moteĩva oñemohendajey kóicha: 2.2.1. Teroja moteĩva techaukarã: Teroja Moteĩva Techaukarã Tovakegua:  Papytei  Papyeta Teroja Moteĩva Techaukarã Tovake'ỹgua  Papytei  Papyeta 2.2.2. Teroja moteĩva mba'éva:  Papytei  Papyeta H, Ij, Iñ, i, hi' H, Ij, Iñ, i, hi' + tero + kuéra (nguéra). Tech… 2.2.3. Teroja Moteĩva Papýva: Teroja Moteĩva Papapy Papýva Teroja Moteĩva Papapy Papyháva 2.2.4. Teroja moteĩva kuaa'ỹva: (nomohesakãporãiva mboýetépa) Techapyrã: TEROJA MOAMBUEHA  3.1. Papapy  3.2. Meña  3.3. Kokatu 3.1. Papapy Umi teroja moteĩvape (techaukarã, mba'éva, pa-papýva ha kuaa'ỹva) Techapyrã: Papytei Payeta Ága katu, teroja tekome'ẽva ndaipapapýi Techapyrã: Pe karai marangatu Umi karai marangatu 3.2 Meña Teroja moteĩva (techaukarã, mba'éva, papapýva ha kuaa'ỹva) ha teroja tekome'ẽva, naimeñái hikuái. Techapyrã: Umi karai marangatu Umi kuñakarai marangatu 3.3.Kokatu Teroja tekome’ẽva rehe ñambojoapykuaa umi ñe'ẽpehẽtai kokatuguigua. Péicha:  Kokatu'ypy : ( )  Kokatu Mbojojáva : ( )  Kokatu Tuicháva : ( )  Kokatu Tuichavéva : ( )  Kokatu Tuichaitéva : ( )  Kokatu Tuichaitevéva : ( ) Péicha avei ja’ekuaa teroja moteĩva papapýva ha kuaa'ỹvape ohupytyha avei kokatu ñe'ẽpehẽtai. Techapyrã:  Peteĩete kuatia ajuhúkuri  Hetaite apyka oĩ amo  Hetaiterei karai oúkuri  Hetaitereirasa mitãkuña ajuhúkuri upépe
  • 15. Ñe'ẽteja Guaraníme ÑE'ẼTEJA GUARANÍME (ADVERBIO EN GUARANI) 1. He’iséva (concepto) 2. Ñe’ẽteja ñemohenda (clasificación) 3. Ñe’ẽteja moambueha (accidentes) HE’ISÉVA: Ha'e ñe'ẽ otekome'ẽ térã omoteĩva ñe'ẽtévape, ikatu avei omoambue ambue ñe'ẽtejápe térã peteĩ terojápe. Techapyrã: Oguata porã - Oho mombyry - Oúta ko'ẽrõ ÑE’ẼTEJA ÑEMOHENDA  Adverbio de modo  Adverbio de lugar  Adverbio de tiempo  Adverbio de cantidad  Adverbio de interrogación  Adverbio de afirmació  Adverbio de negación ÑE’ẼTEJA MOAMBUEHA 3.1. Papapy (.........................................) 3.2. Meña (............................................) 3.3. Kokatu (.........................................) 3.1. Papapy Ñe’ẽteja naiñambuéi papapýpe.Techapyrã: Che aha mombyry / Ha’ekuéra oho mombyry / 3.2. Meña Ñe’ẽteja naiñambuéi avei imeñáme. 3.3. Kokatu: Techapyrã: Mbegue  Kokatu’ypy :  Kokatu Mbojojáva :  Kokatu Tuicháva :  Kokatu Tuichavéva :  Kokatu Tuichaitéva :  Kokatu Tuichaitevéva : TerarãngueGuaraníme HE’ISÉVA: Ha'e ñe'ẽ omyengoviáva térape. Ñe’ẽ rekovia jaipurúva, hendaguépe. Techapyrã: TERARÃNGUE ÑEMOHENDA  Pronombre personal ( )  Pronombre demostrativo ( )  Pronombre posesivo ( )  Pronombre indefinido ( ) 2.1. TERARÃNGUETE (...............................................................)  Pronombre Personal como Sujeto)  Pronombre Personal como Complemento Directo)  Pronombre Personal como Complemento Indirecto)  Pronombre Personal como Complemento Circunstancial) 2.1.1. Terarãnguete Teroñe'ẽramo Singular Plural 2.1.2.Terarãnguete Moĩmbaha Mbohasapyrévaramo Nde cherenói / Ha'e ndejuhu / Ha'e ñanenupã / 2.1.3. Terarãnguete Moĩmbaha Mbohasapyre'ỹvaramo 2.1.4. Terarãnguete Moĩmbaha Opaichaguávaramo  2.1.4.1. Terarãnguete moĩmbaha opaichagua tendaguávaramo  2.1.4.2. Terarãnguete moĩmbaha opaichagua moirũguávaramo 2.1.4.1. Terarãnguete Moĩmbaha Opaichagua Tendaguávaramo 4.1.4.2. Terarãnguete Moĩmbaha Opaichagua Moirũguávaramo
  • 16. 2.2. TERARÃNGUE TECHAUKARÃ: 2.3. TERARÃNGUE MBA'ÉVA: 2.4. TERARÃNGUE KUAA'YVA: “ Ñe'ẽtéva Guaraníme HE’ISÉVA Ñe’ẽtéva niko ha'ehína upe ñe'ẽ oñandukáva tembiapo ha mba'apo. Techapyrã:  karu = rekaru, okaru, jakaru, rokaru, pekaru, okaru  ñani = reñani, oñani, ñañani, roñani, peñani, oñani  vy'a = revy'a, ovy'a, javy'a, rovy'a, pevy'a, ovy'a  ñe'ẽ = reñe'ẽ, oñe'ẽ, ñañe'ẽ, roñe'ẽ, peñe’ẽ, oñe'ẽ ÑE’ẼTÉVA ÑEMOHENDA 1. Iñe'ẽpu'andu rupi (por su fonética) 2. Hetepy rupi (por su estructura) 3. Hekorasapy rupi (por su acción) 4. Imosusũ rupi (p or su conjugación) 5. Ijysaja rupi (por su forma) 6. Hekoambue rupi (por su variabilidad) IÑE'ẼPU'ANDU RUPI ÑE'ẼTÉVA JURUGUA: (Verbos orales) ha'e umi ñe’ẽtéva oguere-kóva ipype pu'ae jurugua térã pundie jurugua. Ko’ãva ndive jai-puruva’erã ñe’ẽpehẽtai “ja”, ñamosusũvo (al conjugar) ñandé-pe. Techapyrã:  guata / guapy / purahéi / karu / ku'e /  (jaguata / jaguapy / japurahéi / jakaru / jaku'e) ÑE'ẼTÉVA TĨGUA (verbos nasales): ha'e umi ñe’ëtéva oguerekóva ipype pu'ae tĩgua térã pundie tĩgua. Ko’ãva ndive jaipuruva’erã ñe’ẽpehẽtai “ña”, ñamosusũvo (al conjugar) ñandépe. Techapyrã:  ñe'ẽ / mba'apo / ñani / ñohẽ / guenohẽ  (ñane'ẽ / ñamba'apo / ñañani / ñañohẽ / ñaguenohẽ) HETEPY RUPI ÑE'ẼTEVATEĨ (verbos simples) Ha'e umi ñe’ẽtéva iñe’ẽrapo peteĩva; ja’eporãsérõ, oikóva peteĩ ñe'ẽgui. Techapyrã: guata - guapy - sẽ - kañy – ñani ÑE'ẼTEVA'ETA: (Verbos Compuestos) Ha'e umi ñe'ẽtéva oñe’ẽrapo mokõi térã hetavéva; ja’erporãsérõ, oikóva mokõi térã hetave ñe'ẽgui. Techapyrã: pokyty / aipokyty / reipokyty / oipokyty / jaipokyty / roipokyty / peipokyty / oipokyty JESAREKOPYRÃ: (Observación) 1- Avei ñamosusũ jave ysaja mbotovépe, mokõi ñe’ẽrapo - ojepurúvajepi peteĩteĩ- ojoajukuaa peteĩ ñe’ẽme (ñe’ẽtéva ha ñe’ẽteja). Techapyrã: Ha'e ndoguataporãiete. 2- Oĩ ñe’ẽtéva katuete oipurúva ñe’ẽpehẽtai mboyvegua “i”, hyapu porã hagua. Techapyrã: ñamosusũvo pokyty, henon-dépe ñamohenda ñe’ẽpehẽtai mbohyapukatúva (partícula eu- fónica) “i”. Péicha: pota (aipota, reipota) / typei (aitypei, reitypei) / ke (aike, reike) / nupã (ainupä, reinupä) / ko (aiko, reiko) / HEKORASAPY RUPI ÑE'ẼTÉVA MBOHASAPYRÉVA: (verbo transitivo) Ha’e umi ñe’ẽtéva hesakã’ỹva ijehegui ha oikotevẽva ambue ñe’ẽre, oĩva moĩmbaha mbohasapyrévarõ, hesakã hagua. Techapyrã:  gueru = ha’e ogueru vakapipopo ("vakapipopo", moĩmbaha mbohasapyréva)  jogua = ha’e ojogua mokõi vosa ("mokõi vosa", moĩmbaha mbohasapyréva)  guereko = ha’e oguereko kuatia ("kuatia", moĩmbaha mbohasapyréva) ÑE'ẼTÉVA MBOHASAPYRE'YVA: (verbo Intransitivo) Ha’e umi ñe’ëtéva ijehegui hesakäva. Techapyrã: guata = Chive oguata / guapy = Ñande jaguapy IMOSUSŨ RUPI ÑE'ẼTEVATEE: (verbo propio) Ha’ehína ñe’ẽtéva hekopetéva ha imo-susũme oipurúvajepi ko’ã ñe’ẽpehẽtai avaite ha papapy-gugua: a - re - o ja (ña) - ro - pe – o - Techapyrã:
  • 17. Verbo oral: aguata / reguata / oguata / jaguata / roguata / peguata / oguata Verbo oral: Ahenói / Rehenói / Ohenói / Ñahenói / Rohenói / Pehenói / Ohenói ÑE'ẼTÉVA TERÓVA: (verbo predicativo) Ko’ãva katu ha’ehína umi téra (tero, teroja ha ñe’ẽteja) oñemosusũkuaáva; ja’eporãsérõ, téra oñemboheko ñe’ẽtéva. Techapyrã: PRONOMBRES TERO TEROJA ÑE´ETEJA Che Cheao cheakã Cheyvate cheakuã cheka’aru chemombyry Nde Ndeao neakã Ndeyvate neakuã ndeka’aru nemombyry Ha'e Ijao iñakã Ijyvate iñakuã ika’aru imombyry Ñande Ñandeao ñaneakã ñandeyvate ñaneakuã ñandeka’aru Ñanemombyry Ore Oreao oreakã Oreyvate oreakuã oreka’aru Oremombyry Peẽ Pendeao peneakã Pendeyvate peneakuã pendeka’aru Penemombyry Ha'ekuéra Ijao iñakã Ijyvate iñakuã ika’aru Imombyry Jesarekopyrã Ñe’ẽtéva juruguáva ndive jaipuruva’erã ko’ã ñe’ẽpehẽtai: che / nde / ñande / ore / pende / (h - i - ij hi' = avaite mbohapyha, papyteĩ ha papyetápe). Ñe’ẽtéva tĩguáva ndive jaipuruva’erã ñe’ẽpehẽtai: che / ne / ñane / ore / pene / (h - i - iñ - hi' = avaite mbohapyha, papyteĩ ha papyetápe). ÑE'ẼTÉVA TERARÃNGUÉVA: (verbo pronominal) Ha’ehína ñe’ẽtéva hekopetéva, oñemosusũva terarãnguete moĩmbaha mbohasapyréva ndive. Oñemosusũ avaite peteĩha ha mokõiháme, papyteĩ ha papyetápe. Umi terarãnguete ndo-jokupytýi. Techapyrã: Nde chejuhu Nde chemuña Che rojuhu Che romuña Ha'ekuéra ndejuhu Ha'ekuéra nemuña Ha'e ñandejuhu Ha'e ñanemuña Ha'e orejuhu Ha'e oremuña Che pojuhu Che pomuña Ha'ekuéra pendejuhu Ha'ekuéra penemuña Jesarekopyrã (Observación) Terarãnguete "ro" ojepurújepi ombojekupyty hagua avaite peteĩha ha mokõiha, papyteĩme (Che rojuhu). Terarãnguete "po" katu ojepurújepi ombojekupyty hagua avaite peteĩha, papypeteĩgua; ha avaite mokõiha, papyetágua (Che pojuhu). Péicha avei, umi ñe’ẽtéva ijysaja’apýva (verbos triformes) (T-R-Henói / T-R-Heka), oiko jave ñe'ẽtéva terarãnguérõ oñe-moñepyrũjepi "R"-pe (nde chereka, ha’e cherenói). Péicha jave noñepyrũiva “T” térã “H”-pe. IJYSAJA RUPI ÑE'ẼTÉVA IJYSAJATEĨVA: (verbo uniforme) Ha'e umi ñe'ẽtéva oguerekóva peteĩysaja añónte ojepuru hagua. Techapyrã: guata / purahéi / juhu / muña / ñani / jeroky / ÑE'ẼTÉVA IJYSAJA'APÝVA: (verbo triforme) Ha'e umi ñe'ẽtéva oguerekóva mbohapy ysaja ojepuru hagua. Techapyrã: Teka / Reka / Heka / - Tayhu / Rayhu / Hayhu / - Tenói / Renói / Henói / HEKOAMBUE RUPI ÑE'ẼTÉVA HEKOPEGUÁVA: (verbo regular) Ha'e umi ñe'ẽtéva naiñam-buéiva iñe'ẽrapópe oñemosusũvo. Techapyrã: guata / guapy / purahéi / kyhyje / vy'a / juhu / muña. Considerar partícula de Nº y persona: (a – re –o – ja/ña – ro – pe – o) ÑE'ẼTÉVA HEKOPEGUA'YVA: (verbo irregular) Ha'e umi ñe'ẽtéva iñam-buéva iñe'ẽrapópe oñemosusũvo. Avañe'ẽme jaguareko poteĩñe'ẽtéva hekopegua'ỹva. Techapyrã: Verbos - a u y´u ju ha e Che ha'a ha'u hay'u aju aha ha'e Nde re'a re'u rey'u reju reho ere Ha'e ho'a ho'u hoy'u ou oho he'i Ñande ja'a ja'u jay'u jaju jaha ja'e Ore ro'a ro'u roy'u roju roho ro'e Peẽ pe'a pe'u pey'u peju peho peje Ha'ekuéra ho'a Ho´u hoy'u ou oho he'i
  • 18. JESAREKOPYRÃ (OBSERVACIÓN) 1. Ko’ã poteĩ ñe'ẽtéva hekopegua'ỹva ojoavy hikuái ojoapytépe. Péicha, mbohapy “a”, “u” ha “y’u” ndaha’éi iñam-buéva iñe’ẽrapópe. Nahániri, jajesarekoporãrõ jajuhúta ko’ãva iñambueha - oñemosusũ jave- avaite ha papapy ñe’ẽpehẽtaime. 2. Ñe’ẽtéva “ju” ha “ha” katu iñambue hikuái iñe’ẽrapópe oñemosusũ jave, naiñambuéi avaite ha papapy ñe’ẽpehẽtaime. 3. Ñe’ẽtéva “e” katu iñambue mokõivépe: iñe’ẽrapópe ha avaite ha papapy ñe’ẽpehẽtaime. 4. ÑE'ẼTÉVA HEKO'YVA: (verbo defectivo) Ha'e umi ñe'ẽtéva noñemo-susũmbaiva mayma avaitépe. Techapyrã: overa / otiri / osunu / oky / ÑE’ẼTÉVA MOAMBUEHA  3.1.a. Papapy (número) ha 3.1.ã. Avaite (persona)  3.2. Ñe’ẽapoha (voz)  3.3. Ysaja (forma)  3.4. Ñe’ẽteko (modo)  3.5. Ára (tiempo)  3.6. Kokatu (grado) ARA = Tiempo del verbo Ko moambueha oñanduka ñandéve araka’etépa ojehu ñe’ẽtéva omoandu. 1. ÁRA AGAGUA (TIEMPO PRESENTE) 1.1. Ára Agaguaite (presente perfecto), 1.2. Ára Agaguapuku (presente imperfecto), 3. Ára Agaguasoso (presente intermitente) Ara agaguaite Ára Agaguapuku: (ína) Ára Agaguasoso (ikóni) Che aheréi amboty ahapy’aína ambogue’aína ajohei’aikóni aha’ãrõ’aikóni Nde reheréi remboty rehapyreína remboguereína rejoheireikóni reha’ãrõreikóni Ha’e oheréi omboty ohapyhína omboguehína ojoheihikóni oha’ãrõhikóni Ñande jaheréi ñamboty jahapyñaína ñambogueñaína jajoheiñaikóni ñaha’ãrõñaikóni Ore roheréi romboty rohapyroína rombogueroína rojoheiroikóni roha’ãrõroikóni Peẽ peheréi pemboty pehapypeína pemboguepeína pejoheipeikóni peha’ãrõpeikóni Ha’ekuéra oheréi omboty ohapyhína omboguehína ojoheihikóni oha’ãrõhikóni 2. ÁRA MBOYVEGUA (TIEMPO PRETERITO) 2.1. Ára Mboyveguaite (pretérito perfecto) 2.2. Ára Mboyveguapuku (pretérito imperfecto) 2.3. Ára Mboyveguaiteve (pretérito pluscuamperfecto) 2.4. Ára Mboyveguaramo (pretérito reciente) 2.5. Ára Mboyveguandaje (pretérito remoto) 2.6. Ára Mboyvegua'yma (pretérito anterior) Techapyra Ára = Mboyveguaite (‘akue) Mboyveguapuku (mi) Mboyveguaiteve (va'ekue) Mboyvegua ramo (kuri) Mboyveguandaje (raka'e) Mboyvegua'yma (ra'e) Che ajo’o’akue Aguerovámi ahypyiva’ekue ajeíkuri ajahe’óraka’e akáira’e Nde rejo’o’akue Reguerovámi rehypyiva’ekue rejeíkuri rejahe’óraka’e rekáira’e Ha’e ojo’o’akue Oguerovámi ohypyiva’ekue ojeíkuri ojahe’óraka’e okáira’e Ñande jajo’o’akue Jaguerovámi jahypyiva’ekue jajeíkuri jajahe’óraka’e jakáira’e Ore rojo’o’akue Roguerovámi rohypyiva’ekue rojeíkuri rojahe’óraka’e rokáira’e Peẽ pejo’o’akue Peguerovámi pehypyiva’ekue pejeíkuri pejahe’óraka’e pekáira’e Ha’ekuéra ojo’o’akue Oguerovámi ohypyiva’ekue ojeíkuri ojahe’óraka’e okáira’e 3. ÁRA UPEIGUA (TIEMPO FUTURO) 3.1. Ára Upeiguaite (futuro perfecto), 3.2. Ára Upeiguakatuete (futuro obligatorio), 3.3. Ára Upeiguakotevẽ (futuro necesario),
  • 19. 3.4. Ára Upeigua'agui (futuro próximo), 3.5. Ára Upeiguárõ (futuro dudoso) Ára = Upeiguaite: (ta) Upeiguakatuete (va'erã) Upeiguakotevẽ (‘arã) Upeigua'agui (pota – mbota) Upeiguárõ: (ne) Che Akakuaáta ahesyva’erã akay’u’arã asẽmbota aguevíne Nde Rekakuaáta rehesyva’erã rekay’u’arã resẽmbota reguevíne Ha’e Okakuaáta ohesyva’erã okay’u’arã osẽmbota oguevíne Ñande Jakakuaáta jahesyva’erã jakay’u’arã ñasẽmbota jaguevíne Ore Rokakuaáta rohesyva’erã rokay’u’arã rosẽmbota roguevíne Peẽ pekakuaáta pehesyva’erã pekay’uarã pesẽmbota peguevíne Ha’ekuéra Okakuaáta ohesyva’erã okay’u’arã osẽmbota oguevíne 3.6. KOKATU Kóva ohechauka ñe’ẽtéva moandu oñembotuicha ha oñemomirĩvérõ.  3.6.1. Kokatu’ypy (grado positivo),  3.6.2. Kokatu Mbojojáva (grado comparativo),  3.6.3. Kokatu Tuicháva (grado superlativo),  3.6.4. Kokatu Tuichavéva (grado supersuperlativo),  3.6.5. Kokatu Tuichaitéva (grado superlativísimo), ha  3.6.6. Kokatu Tuichaitevéva (grado ultrasuperlativo) Tembiapora apyvoiahesa’ỹijo ahovereve ahetũve rejasuruete rejaparoite omyakỹetereiojehe’aiterei japitarasa ñamohe’õrasa roryryietereirasa romomorãitereirasa
  • 20. LENGUA GUARANÍ VOCABULARIO EN GUARANI- FAUNA Y FLORA-CUERPO HUMANO-SALUDO- DIÁLOGO-ÑOMONGETA A-FLORA GUARANI campanilla silvestre - jetyrâ batata, boniato (bu= bo) - jety tabaco - petŷ pimiento, ají, chile - ky’ŷi hierba mora - arachichu guayaba – arasa ártago - mba'ysyvo mandioca - mandi'o ortiga - pyno, pyno guasu cilantro - kuratû cicuta - kuraturá melón - meró sandía - sandia calabaza, zapallo - andai pepino - kurapepê poroto, guisante - kumanda poroto de arbusto - kumanda yvyra’i acacia - chivato guasu árbol de la copaipa - kupa’y mimosa (espinosa) - jukeri limoncito - lima sutî limón de España - lima puro’â vid, viña - parral uva, uvas - parral'a malva blanca - typycha morotî malva silvestre - typycha hû ebolla - sevói piña, ananás - avakachi una planta textil - karaguata otra planta textil - yvíra eufrasia o café - taperyva (una yerba medicinal) - tapekue enredadera, trepadora - guembepi trepadora – guembetaja B.-FAUNA GUARANI 1.- Mamíferos Mono - ka'i mono grande - karaja murciélago - mbopi tigre - jaguarete gato - mbarakaja gato montés - jaguarete’i (mamífero carnicero) - koatî zorra grande - aguara guasu zorra (tipo lobo) - aguara perro - jagua (el jaguar) ratón - anguia rata - anguja guasu ratoncito - angujatutu liebre - tapiti conejo - apere’a carpincho - kapi'íva comadreja - myikurê (re=ne) vizcacha - anguja yvyguy, tukatuka zorrino - jaguane erizo - kui’î tato, armadillo - tatu, tatuhû, tatupoju perezoso, tardígrado - kaguare oso hormiguero - tamandu’a, ñurumi caballo - kavaju, tenda mula, mulo - mburika (< borrica) cerdo, chancho - kure jabalí, cerdo montés – tajy katî, kureka’aguy venado, ciervo - guasu tapir - mborevi vaca, obeja, cabra - vaka, ovecha, kavara 2.- Aves Águila - taguato gavilán, carancho - karakara cuervo - yryvu buitre de colores - yryvuruvicha milano - taguato'i / gaviota - atî buho grande - ñakurutû buho chico - kavure'i mochuelo - suinda, tafasuguyra lechuza - urukure’â tordo - urutáu, chochî / mirlo - guyraû urraca - aka’ê, tengasu /golondrina - mbyju'i zorzal cantor - havía, korochire colibrí, picaflor, pájaro mosca - mainumby chingolito - chesyhasy especie de gorrión - masakaragua'i bienteveo - pitogue tucán - tukâ, guyrapo guacamayo - araka, gua’a cotorra - tu’i / viudita - tu’ichyryry carpintero - ypekû pavo montés - mbytu, jaku pavo del campo - sarîa gallina - ryguasu (< uruguasu) perdiz - ynambu tórtola, palomita - pykasu, pykuipe, jeruti paloma torcaz - pyku'i / cigüeña - tujuju garza - kuarahy memby, mbaguari becasina - jakavere gallineta de agua - ypaka'a / pato - ype chorlito - chululu ibis – karâu / mil colores - suruku'a gallineta de agua - ñahana, aguapeaso hornero, alonsito - guyraju pato pinguinoide - mbigua
  • 21. 3.- Reptiles Tortuga - karumbe caimán, cocodrilo - jakare lagarto - teju'i lagartija - ambere iguana - teju guasu serpiente - mbói serpiente de cascabel - mbói chini serpiente boa - kuriju víbora vetada, cenicienta - ñakanina víbora de la cruz - akâkurusu, jarara sapo - kururu rana - ju’i salamandra, camaleón - tejutara 4.- Peces dorado - piraju palometa grande - paku asalmonado - pati especie de tiburón - manguruju manchado - suruvi especie de pejerrey - kovi tararira - tare’ŷi telescopio - sapu (tesa puku) especie de bagre - karimbata pescadito chico - piky bagre - mandi'i piraña - pirâi raya - javevýi anguila - mbusu zurubí - suruvi 5.- Insectos escarabajo - lembu, enéma lucano, barrenillo- yvyra kytîha cucuyo, luciérnaga - muâ gusano de luz - ysoindy, muâ tata, ysorata cantárida - burrito gorgojo - tigua’â mantis religiosa - ñahatî, mboisy langosta - tuku hormiga - tahýi grillo - kyju polilla - piravera avispa - káva abeja - eirarúa abejón, avispón - mamanga tábano - mbu tu mariposa - panambi gusano, larva, oruga - yso chince (la) - chichâ (tambejua) cigarra – ñakyrâ 9.- Moluscos caracol - jatyta babosa, limazo - ysope ostra, almeja - yta 6.- Dípteros mosca, mosca brava - mberu, mberu ñarô tábano - mbutu mosquito - ñati’û mosquita - ñetî (no pica) jején, polvorín - mbarigui piojo - ky garrapata - jatevu pique, nigua - tû pulga - tungusu hormigaleón - kyvukyvu ciempiés - ambu’a 7.- Arácnidos Araña - ñandu tarántula - ñandu kavaju cangrejo, alacrán - japeusa cochinilla - tatu'i 8.- Anélidos lombriz de tierra - yvyja lombriz - sevo'i sanguijuela - ysope gusano intestinal - sevo'itatî otro parásito - sevo’i pytâ anquilostoma - py sevo'i PARTES DEL CUERPO HUMANO Y ANIMAL cuerpo – tete / cabeza - aká boca, hocico - juru, jurupuku oreja – nambi / nariz - apyngua, tî lengua – kû / ojo - tesa, ose. ceja – tyvyta / párpado - topepi, ose. pestaña - topea, osc. / frente - syva quijada - tañykâ, osc. / rodilla - tenypy’â rótula – penarâ / corva - tenypy’ânguy tendón de Aquiles - pytasâ labio - tembe, osc. hombro - ati'y / nuca - atúa espalda - ape, atukupe (el detrás) vientre - tye, osc. (che rye) pierna - tetyma, osc. / pecho - pyti’a cuello, pescuezo – ajúra / pie, pata - py pezuña - pysapê dedo - kuâ dedo del pie - pysâ uña del pie - pysapê uña de la mano - pyapê diente, muela - tâi, osc. (che râi) garganta - ahy'o estómago - py’a trasero, ano - tevi, ósc. Excremento- tekaka, tepoti, osc. orín – ty / cabello - áva pelo - tague, osc. / pluma - tague, osc. barba, (pelo) - tendyva, osc. brazo – jyva / mano - po muñeca – pyapy / talón - pyta
  • 22. NOMBRES EN GUARANI Atanasia - Tana, Atana, Ata Antonio - Toni Beatriz - Mbeti, Deatri Benedicto - Venedi Candelaria - Kande Cantalicio - Katali, Kantali Calixto - Kalatu, Kalai'to Carlota - Kalo Ceferino - Sepe Celedonio - Sele, Seli Celestino – Sele Carmen - Kame Concepción - Konche Constancia - Kota Cipriano - Sepi Clotilde - Koti Cristo - Kirito De la Cruz - Laku Demetrio - Leme Dionisio - Leoni Dolores - Lolo Doroteo - Rote Eduardo - Rua Eleuterio - Le, Leu Eligio – Eli Epifanio - Epi Estanislao - Tani Eulogio - Ulo Eustaquio - Uta Evaristo - Chovari Fortunato - Fortu Filomena - Filo, Piño Francisca - Chika Francisco - Chiko Fructuoso - Fortu Fulgencio - Puke Gerardo - Kira Gervasio - Kereva Hilario - Ila Ismael - Lima, Lime Ignacia - Ina Ignacio - Lina, Ina Isidoro – Chiro Jerónimo - Kero Jesús - Hesu Juliana - Luli Julio - Huli Ladislao – Lali Sinforiana - Sinfóla Laureano - Laláo Leocadia - Leka, Loka Leonardo - Lina, Leona Liberato - Live Liboria - Livo Leónidas, Leonides - Leoni, Loni Lidia - Lili Luciano - Luchi Margarita - Mangari Melitón - Melei Mercedes - Merse Natalio - Nata Natividad - Nati Nicanor - Kano Nicolás, Nicolasa - Kola, ña Kola Octaviano - Tavi Pablo - Che Pali Patricio - Pati, Lepati Patrocinio - Pato Pedro, Pedrito - Peru, Pei, Peíto Petrona - Tóna, Peto Plácido - Lachi Práxedes - Pake Prisciliano – Pichi Hermenegildo - Mereki Prudencio - Pule Purificación - Pieli Salvador - Chalo Rogelio - Roheli Ruperto - Lupe Salustiano - Salu Secundino - Seku Silvano - Chiva Silvestre - Chive Simona - Chimi Timoteo - Chimo Sinforiano - Sinfo Teodosio, Teófilo - Te'o, Te'o Tiburcio - Tivu Toribia - Tori Valentina - Vale Venancio – Vena
  • 23. MAITEI - SALUDOS POR LA MAÑANA-TEMPRANO 1-¿Mba’éichapa neko’ê? (¿cómo amaneciste?) 2-Cheko’ê porâ, ¿ha nde? (Amanecí bien, ¿y tú/vos/usted?) 1-Cheko’ê porâ avei, aguyje. (Amanecí bien también, gracias) POR LA MAÑANA-MEDIA MAÑANA 1-¿Mba’éichapa ndepyhareve? (¿Cómo estás por la mañana?) ¡Buenos días! ¿Cómo estás? 2- Chepyhareve porâ, ¿ha nde? (Tengo buena mañana ¿y tú/vos/usted?) ¡Buen día!, bien y ¿tú/vos/usted? 1-Chepyhareve porâ avei, aguyje. (Tengo buena mañana, también, gracias) ¡Bien también, gracias! A LA SIESTA-MEDIO DÍA 1¿Mba’éichapa ndeasaje? (¿Cómo estás en la siesta?) ¿Cómo estás tú/vos/usted? 2-¿Cheasaje porâ ,¿ha nde? (Estoy bien, ¿y tú/vos/usted?) ¡Bien! ¿y tú/vos/usted? 1-Cheasaje porâ avei, aguyje. (Estoy bien también, gracias) ¡Bien también, gracias! POR LA TARDE 1-¿Mba’éichapa ndeka’aru? (¿Cómo estás en la tarde?) ¡Buenas tarde!, ¿Cómo estás? 2- Cheka’aru porâ, ¿ha nde? (Estoy bien en la tarde, ¿y tú/vos/usted?) ¡Buenas tarde! Bien, ¿y tú/vos/usted? 1-Cheka’aru porâ avei, aguyje (Estoy bien en la tarde, también, gracias) ¡Bien también, gracias! POR LA NOCHE 1-¿Mb’aéichapa ndepyhare? (¿Cómo estás en la noche?) ¡Buenas noches! ¿Cómo estás? 2-Chepyhare porâ ¿ha nde? (Estoy bien por la noche, ¿y tú/vos/usted?) ¡Buenas noches, estoy bien! ¿y tú/vos/usted? 1-Chepyhare porâ avei, aguyje. (Estoy bien por la noche, gracias) ¡Bien también, gracias! A CUALQUIER HORA-DIURNO Ó NOCTURNO 1-¡¿Mba’éichapa?! (¡¿cómo estás?!)- ¡Hola! 2-Iporâ!, ¿ha nde? (¡Bién! ¿y tú/vos/usted?) ¡Hola!, ¿cómo estás? 1-Iporâ avei, aguyje. (Bién, también, gracias) ¡Bien, gracias! 1-¿Mba’eteko? (¿qué tal?) 2-¡Iporâ! (¡Bien!)
  • 24. PRUEBA DE GUARANI ARANDUCHAUKA GUARANÍ Ehai ojeruréva ndéve Acheguety guaraní: Vocales Vocales orales Vocales nasales Consonantes Consonantes orales Consonantes nasales Digramas Diptongo Triptongo Adiptongo Posposiciones Monosilábicas Posposiciones Polisilábicas EMBOHASA GUARANI ÑE` EME 1. La señora Catalina compró del mercado melón, batata, cebolla y uvas. ………………………………………………………………………………………………. 2. Un búho chico esta sobre mi casa junto con dos lechuzas. ………………………………………………………………………………………………. 3. Mi padre encontró 3 jabalíes, dos venados, 1 tapir y 5 zorrino. ………………………………………………………………………………………………. 4. La liebre y la tortuga son muy buenos amigos. ………………………………………………………………………………………………. 5. A Carlos le duele su cabeza y su hombro. A Francisca su muela. ……………………………………………………………………………………………… 6. El escarabajo se pasea por el patio. ……………………………………………………………………………………………… 7. Don José pescó un dorado grande y 10 bagres ……………………………………………………………………………………………… 8. Mi perro tiene mucha garrapata, mi chancho pique y mi gato pulgas. ……………………………………………………………………………………………… 9. Esa niña tiene lindos ojos, lindas pestañas y cejas. ……………………………………………………………………………………………… 10. A la madre de Pedro mucho polvorín en su brazo y muñeca. ………………………………………………………………………………………………
  • 25. EMBOHASA ESPAÑA ÑE´EME Umi jatyta imbegue Che sy ipy´a hasy …………………………………………….. …………………………………………… Che ru oipe´a hendyva Mita oñembosarái chivato guasu guýpe ……………………………………………… ……………………………………………. Y rembe´ý oi tutuju Yvyra rakáre oi tu´i ha ypeku ………………………………………………... ……………………………………………. Pe guyra rague omimbi Karai tuja´i ope´a ipyape ha ipysape ………………………………………………. …………………………………………… AMBOHERA KO´A TA´ANGA ………………….. ………………….. ………………. ……………… ………………..
  • 26. TRABAJA EN FORMA GRUPAL FORMA GRUPO DE TRES. A PARTIR DE LOS VOCABULARIOS Y SALUDOS ESTUDIADOS ELABORA DIÁLOGOS ATENDIENDO LOS INDICADORES SIGUIENTES,SOCIALIZA EN CLASE: 15P. 1. Crea una situación comunicativa dialogada entre tres personas. 2P. 2. Utiliza media página como mínimo. 2P. 3. Utiliza cinco vocablos como mínimo de cada apartado o tema. (5 flora, 5 fauna, 5 cuerpo humano) 3P. 4. Emplea los saludos atendiendo la situación de tiempo. 2P. 5. Entrega en fecha indicada. (15 - 04 - 2019). 2P. 6. Cuida la ortografía. 2P. 7. Considera la secuencia de acciones dialogadas con la participación de las tres personas. 2P.